\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n V\u00a0roku 2007 ukon\u010dila \u0161t\u00fadium fotografie v\u00a0ateli\u00e9ri profesorky Miloty Havr\u00e1nkovej na V\u0160VU v\u00a0Bratislave, na rovnakej \u0161kole teraz p\u00f4sob\u00ed ako ved\u00faca Katedry fotografie a\u00a0nov\u00fdch m\u00e9di\u00ed. Olja ako vizu\u00e1lna umelky\u0148a vystavuje nielen na Slovensku, ale i\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed, pri\u010dom sama sebe kladie ot\u00e1zku vlastnej identity a\u00a0hist\u00f3rie. V\u00a0roku 2015 ju vyhl\u00e1sili za fotografku roka na Slovensku.<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Spomienky na minulos\u0165: <\/strong>Narodila som sa Novom Sade, v\u00a0druhom najv\u00e4\u010d\u0161om meste Srbska. Novi Sad je kr\u00e1sne mesto na Dunaji, v\u00a0severnej \u010dasti Srbska, vo Vojvodine. Vojvodina je ve\u013emi \u0161pecifick\u00fd regi\u00f3n, rovina bez h\u00f4r, s\u00a0mno\u017estvom riek, mo\u010dar\u00edsk, otvoren\u00fdm horizontom a\u00a0nieko\u013ekod\u0148ov\u00fdmi hust\u00fdmi hmlami, miesto, kde v\u00a0zime je zima a\u00a0v\u00a0lete je ve\u013emi hor\u00faco. Vo Vojvodine \u017eije viac ne\u017e 25 r\u00f4znych n\u00e1rodnostn\u00fdch men\u0161\u00edn, rozpr\u00e1va sa tam po slovensky, ma\u010farsky, chorv\u00e1tsky, rumunsky, bulharsky… Moje prv\u00e9 spomienky sa via\u017eu pr\u00e1ve k Vojvodine, k\u00a0dedovmu vini\u010du, obera\u010dke hrozna, domu na strome, ktor\u00fd sme si postavili s\u00a0bratom a\u00a0bratancami. S\u00fa to idylick\u00e9 spomienky na rodinu a\u00a0romantick\u00e9 dospievanie, \u00fazko spojen\u00e9 s\u00a0Dunajom a\u00a0Jadransk\u00fdm morom. Nemali sme ve\u013ea, ale mali sme v\u0161etko, \u010do sme potrebovali. \u0160t\u00e1t, v\u00a0ktorom som \u017eila a\u00a0dospievala, sa volal Juhosl\u00e1via a\u00a0my sme mali pri mori na polostrove Pelje\u0161ac dom, kde sme tr\u00e1vili s\u00a0rodinou a\u00a0priate\u013emi zo Sarajeva, Nov\u00e9ho Sadu a\u00a0Z\u00e1hrebu ve\u013ea \u010dasu. To obdobie ma najviac formovalo. Cel\u00fd n\u00e1\u0161 \u017eivot sa v\u0161ak zr\u00fatil, ke\u010f v\u00a0b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vii za\u010dala etnick\u00e1 vojna. U\u017e nebolo ni\u010d ako predt\u00fdm a\u00a0my sme vedeli, \u017ee to, ako sme \u017eili dovtedy, u\u017e nikdy neza\u017eijeme. Pri\u0161li hrozne \u0165a\u017ek\u00e9 roky, tma, nen\u00e1vis\u0165 a\u00a0bieda. Po skon\u010den\u00ed gymn\u00e1zia som nechcela \u010falej takto \u017ei\u0165, odmietala som \u017eivot pod diktat\u00farou a\u00a0v\u00a0anarchii. Zbalila som si kufre a\u00a0odi\u0161la som. Bolo to najv\u00e4\u010d\u0161ie rozhodnutie v\u00a0mojom \u017eivote. Do Srbska sa pravidelne vraciam, \u017eije tam cel\u00e1 moja rodina, na\u0161a dc\u00e9ra je bilingv\u00e1lna, rozpr\u00e1va aj po Srbsky a\u00a0c\u00edti rovnako ako ja, \u017ee Srbsko je jej vzdialen\u00fd domov.<\/p>\n Miesto v\u00a0inej krajine: <\/strong>O\u00a0Slovensku som nevedela absol\u00fatne ni\u010d. Neovl\u00e1dala som ani jazyk, ale dostala som \u0161tudentsk\u00e9 v\u00edzum, na z\u00e1klade ktor\u00e9ho som sa rozhodla. T\u00fa\u017eba od\u00eds\u0165 z\u00a0krajiny bola ve\u013emi siln\u00e1 a\u00a0ke\u010f som koncom roka 1997 pri\u0161la do Bratislavy, za\u010d\u00ednala som prakticky od nuly. Rodi\u010dia ma v\u00a0mojom rozhodnut\u00ed ve\u013emi podporovali a\u00a0ja som vo\u010di nim poci\u0165ovala ve\u013ek\u00fd z\u00e1v\u00e4zok, aby som svoju \u0161ancu neprem\u00e1rnila. Na\u0161\u0165astie, od za\u010diatku som na Slovensku stret\u00e1vala \u013eud\u00ed, \u010do mi pom\u00e1hali a\u00a0za to som nesmierne v\u010fa\u010dn\u00e1. St\u00e1le som si vravela, \u017ee ke\u010f prejde prv\u00fd rok, ur\u010dite mi bude lep\u0161ie. A\u00a0bolo. Nau\u010dila som sa by\u0165 trpezliv\u00e1, postupne pracova\u0165 na sebe a\u00a0pos\u00fava\u0165 sa \u010falej. Za to, \u017ee som zostala \u017ei\u0165 na Slovensku, do ve\u013ekej miery v\u010fa\u010d\u00edm pr\u00e1ve priate\u013eom, ich srde\u010dnosti a\u00a0v\u0161etk\u00e9mu, \u010do pre m\u0148a od za\u010diatku urobili. Uvedomila som si, \u017ee \u017eivot bez nich a\u00a0bez Bratislavy si u\u017e neviem predstavi\u0165.<\/p>\n Sme in\u00ed, \u010di rovnak\u00ed? <\/strong>Srbov a\u00a0Slov\u00e1kov sa sna\u017e\u00edm neporovn\u00e1va\u0165 a\u00a0je ve\u013ea d\u00f4vodov, pre\u010do. Jeden z\u00a0nich je ten, \u017ee som chcela a\u00a0st\u00e1le chcem \u017ei\u0165 v\u00a0tejto krajine naplno, a rovnako tak naplno chcem tr\u00e1vi\u0165 \u010das v\u00a0Srbsku, ke\u010f tam zav\u00edtam. Osobne ma porovn\u00e1vanie brzdilo, \u010dlovek sa t\u00fdm dost\u00e1va do v\u00e1kua a\u00a0potom h\u013ead\u00e1 \u010dosi, \u010do v\u00a0novej krajine vlastne nikdy nen\u00e1jde. Mysl\u00edm, \u017ee ak sa oslobod\u00edme od porovn\u00e1vania, nau\u010d\u00ed n\u00e1s to o\u00a0n\u00e1rodoch najviac, nau\u010d\u00edme sa ch\u00e1pa\u0165 kontext rozdielov, hist\u00f3riu –\u00a0takto sa dok\u00e1\u017eeme plynule asimilova\u0165 do spolo\u010dnosti a\u00a0pritom si zachova\u0165 to, \u010do n\u00e1s vo vn\u00fatri formuje. Vytvori\u0165 si niekde nov\u00fd domov nie je \u013eahk\u00e9, ale treba to bra\u0165 ako jedno ve\u013ek\u00e9 dobrodru\u017estvo. Vn\u00fatorn\u00e1 v\u00f4\u013ea a\u00a0zvedavos\u0165 s\u00fa v\u00a0tom d\u00f4le\u017eit\u00e9 faktory, \u00faspech je relat\u00edvny a\u00a0pre ka\u017ed\u00e9ho in\u00fd. Ako dospievame, aj \u00faspechy a\u00a0na\u0161e ciele sa menia. Cie\u013e mus\u00edme ma\u0165 v\u017edy pred sebou, ten n\u00e1s aj cez \u0165a\u017ekosti dok\u00e1\u017ee pos\u00fava\u0165 \u010falej.<\/p>\n Vtedy a\u00a0dnes: <\/strong>Zap\u00edsala som sa na \u0161t\u00fadium fotografie na Vysokej \u0161kole v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v\u00a0ateli\u00e9ri profesorky Miloty Havr\u00e1nkovej, \u010d\u00edm sa mi splnil prv\u00fd ve\u013ek\u00fd sen a\u00a0ja som za\u010dala naplno tvori\u0165. Ve\u013emi mlad\u00e1 som toti\u017e vedela, \u017ee sa chcem vyjadrova\u0165 fotografiou, \u017ee mi slov\u00e1 nesta\u010dia. Vedela som, \u017ee chcem \u0161tudova\u0165 umenie a\u00a0bola som ochotn\u00e1 obetova\u0165 ve\u013ea, aby sa mi tento sen splnil. Ver\u00edm, \u017ee ni\u010d sa v\u00a0\u017eivote nestane len tak, mus\u00edme na sebe pracova\u0165, vedie\u0165 prij\u00edma\u0165 kritiku, po\u010d\u00fava\u0165 n\u00e1zory, cestova\u0165, sklama\u0165 sa, za\u017ei\u0165 ne\u0161\u0165astn\u00fa l\u00e1sku, potom sa znova za\u013e\u00fabi\u0165, zalo\u017ei\u0165 si rodinu, riskova\u0165, pom\u00e1ha\u0165, neb\u00e1\u0165 sa a\u00a0v\u0161etko to je sklada\u010dka, ktor\u00e1 n\u00e1m pom\u00f4\u017ee nesk\u00f4r pri na\u0161ej tvorbe a\u00a0kari\u00e9re. M\u0148a pr\u00e1ca na Katedre fotografie a\u00a0nov\u00fdch m\u00e9di\u00ed na V\u0160VU nap\u013a\u0148a, pracujem v\u00a0kreat\u00edvnom prostred\u00ed, pracujem so \u0161tudentmi, ktor\u00ed s\u00fa nadan\u00ed, m\u00fadri a\u00a0v\u017edy sa nau\u010d\u00edm nie\u010do nov\u00e9. Pr\u00e1ca mi d\u00e1va priestor aj na umeleck\u00fd v\u00fdskum, \u010das na tvorbu, prem\u00fd\u0161\u013eanie, pr\u00edpravu v\u00fdstav a\u00a0za to som v\u010fa\u010dn\u00e1.<\/p>\n <\/p>\n Rod\u00e1\u010dka zo Srbska pri\u0161la na Slovensko \u0161tudova\u0165 hru na akorde\u00f3ne a\u00a0po absolvovan\u00ed bratislavskej V\u0160MU tu napokon ostala \u017ei\u0165. Je zn\u00e1ma ako \u010dlenka hudobn\u00e9ho zoskupenia Pressburger Klezmer Band, kde okrem hry na akorde\u00f3n i\u00a0spieva a\u00a0hoci jej teraz v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu zaber\u00e1 starostlivos\u0165 o\u00a0dve mal\u00e9 deti, st\u00e1le sa venuje hudbe a\u00a0koncertn\u00fdm vyst\u00fapeniam. <\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n Spomienky na minulos\u0165: <\/strong>Narodila som sa v\u00a0Ba\u010dskej Palanke, severnej \u010dasti Srbska, vo Vojvodine, kde \u017eij\u00fa aj dolnozemsk\u00ed Slov\u00e1ci. Moja mama m\u00e1 slovensk\u00fd p\u00f4vod,\u00a0otec je Srb, rodi\u010dia n\u00e1s teda\u00a0vychov\u00e1vali so star\u0161ou sestrou dvojjazy\u010dne. V\u00a0Ba\u010dskej Palanke som vy\u0161tudovala z\u00e1kladn\u00fa a\u00a0z\u00e1kladn\u00fa umeleck\u00fa \u0161kolu, od deviatich rokov som sa u\u00a0pani u\u010dite\u013eky Darinky Gunji\u0107 venovala akorde\u00f3nu. V\u010faka nej som si vybrala hudbu ako povolanie. Najprv sa mi nedarilo, no mama ma ve\u013emi motivovala a\u00a0podr\u017eala. Zo strednej hudobnej \u0161koly Isidor Baji\u0107 v\u00a0Novom Sade som ako \u0161tudentka \u0161tvrt\u00e9ho ro\u010dn\u00edka pri\u0161la na prij\u00edmacie sk\u00fa\u0161ky na V\u0160MU do Bratislavy a\u00a0\u00faspe\u0161ne ich absolvovala. Tak som sa dostala na Slovensko.<\/p>\n Moje detstvo v\u00a0Srbsku bolo kr\u00e1sne, hoci nie v\u017edy bezstarostn\u00e9. Poc\u00edtili sme vojnu,\u00a0za\u017eili strach a bombardovanie. Ke\u010f sme mali v\u00a0dome nedostatok, nejako sme v\u017edy vedeli, \u017ee to prekon\u00e1me, pomaly a\u00a0skromne. A\u00a0som ve\u013emi rada, \u017ee som tak vyrastala. Nemala som v\u017edy v\u0161etko, \u010do som chcela, ale nech\u00fdbala mi l\u00e1ska a\u00a0\u013eudia okolo, rodina a\u00a0kamar\u00e1ti. Po\u010das strednej \u0161koly som \u0161tyri roky b\u00fdvala na stredo\u0161kolskom intern\u00e1te, tam som mala mo\u017enos\u0165 nau\u010di\u0165 sa\u00a0tolerova\u0165 \u010fal\u0161ie diev\u010dat\u00e1, s\u00a0ktor\u00fdmi som sa delila o izbu. Prv\u00fd rok n\u00e1s takto b\u00fdvalo osem. Ke\u010f som nast\u00fapila na V\u0160MU, mala som obrovsk\u00fd strach, ako to zvl\u00e1dnem, ale boli to kr\u00e1sne roky a\u00a0v\u017edy na ne rada spom\u00ednam. Ve\u013ea vec\u00ed, ktor\u00e9 mi v\u00a0\u017eivote pri\u0161li do cesty, vo mne vyvol\u00e1vali strach, ale ten som sa nau\u010dila spracova\u0165, \u010do ma nevedome pos\u00favalo dopredu. Na Slovensku \u017eijem u\u017e 19 rokov, vraciam sa v\u0161ak \u010dasto do Srbska. Je to prirodzen\u00e9, m\u00e1m tam rodinu, v\u00fdborn\u00fdch rodi\u010dov, milovan\u00fa sestru a\u00a0jej deti. A\u00a0so mnou tam chodia u\u017e aj moje deti…<\/p>\n Miesto v\u00a0inej krajine: <\/strong>U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia akorde\u00f3nu v\u00a0Srbsku som sn\u00edvala o bratislavskej V\u0160MU, a\u00a0tak som za t\u00fdmto snom \u0161la. V\u00fdhodou bola moja sloven\u010dina, ale inak som na Slovensku nikoho nepoznala. Samotn\u00e9 za\u010diatky aj napriek m\u00f4jmu p\u00f4vodu a\u00a0znalosti jazyka boli ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Myslela som si, \u017ee budem lep\u0161ie rozumie\u0165 a\u00a0viac hovori\u0165, ale tie prv\u00e9 dni… Po hodine po\u010d\u00favania sloven\u010diny som mala tak\u00fa ve\u013ek\u00fa hlavu, a\u017e ma bolela. So svojou prvou spolub\u00fdvaj\u00facou sme si \u201enesadli\u201c, bola star\u0161ia,\u00a0tro\u0161ku problematick\u00e1 a\u00a0sta\u010dilo m\u00e1lo, aby som sa vtedy zbalila a\u00a0pobrala sa domov. V\u00f4\u013ea v\u0161ak bola silnej\u0161ia, ani neviem ako, no podarilo sa mi ubytova\u0165 inde a\u00a0kone\u010dne som si za\u010dala u\u017e\u00edva\u0165 roky \u0161t\u00fadia. V\u0161etci akordeonisti na \u0161kole boli ako jedna ve\u013ek\u00e1 rodina, a\u00a0to bolo pre m\u0148a d\u00f4le\u017eit\u00e9. Spoznala som sa aj s\u00a0viacer\u00fdmi \u0161tudentmi zo Srbska, pom\u00e1hali mi, aby som \u013eah\u0161ie zvl\u00e1dala samotu cez v\u00edkend i\u00a0fakt, \u017ee sa domov dostanem a\u017e na Vianoce.<\/p>\n Sme in\u00ed, \u010di rovnak\u00ed? <\/strong>Sme si podobn\u00ed. Nikdy som nepova\u017eovala za probl\u00e9m, \u017ee m\u00e1m in\u00fa n\u00e1rodnos\u0165 a\u00a0\u017ee som pri\u0161la z\u00a0inej krajiny, pr\u00e1ve naopak. Medzi Slov\u00e1kmi som sa c\u00edtila uzn\u00e1van\u00e1 a rovnocenn\u00e1. Ako \u0161tudentka som v\u0161ak \u010dasto spom\u00ednala, ako by sme v\u00a0Srbsku to alebo ono spravili inak… Dnes to u\u017e nerob\u00edm. V\u00e1\u017eim si, \u017ee m\u00e1m na Slovensku svoju pr\u00e1cu, svoju rodinu. \u010casto som hovorila, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee na slovensk\u00fa svadbu je pozvan\u00fdch iba 20 \u010di 80 host\u00ed, ke\u010f v\u00a0Srbsku je to 200 a\u00a0viac. Oslavy detsk\u00fdch naroden\u00edn alebo pr\u00edchodu die\u0165a\u0165a na svet tie\u017e na Slovensku do ned\u00e1vna neboli a\u017e tak\u00e9 popul\u00e1rne. Srbi s\u00fa n\u00e1rod, ktor\u00fd m\u00e1 v\u017edy d\u00f4vod nie\u010do oslavova\u0165, a\u00a0to sa mi p\u00e1\u010di. Susedia v Srbsku minule urobili oslavu len kv\u00f4li tomu, \u017ee si k\u00fapili ojazden\u00e9 auto (smiech). Pre nich to bola nov\u00e1 vec v\u00a0dom\u00e1cnosti a\u00a0bolo ju treba zapi\u0165. Na Slovensku mi ch\u00fdbaj\u00fa podniky, kde hr\u00e1 \u017eiv\u00e1 hudba, mysl\u00edm t\u00fdm predov\u0161etk\u00fdm \u013eudov\u00fa hudbu, trad\u00edcia, ktor\u00e1 je v\u00a0Srbsku dostupn\u00e1 a\u00a0ja sa tam rada chod\u00edm takto zabavi\u0165. A\u00a0\u010domu by sa mohli Slov\u00e1ci priu\u010di\u0165 od Srbov? Spont\u00e1nnosti, schopnosti viac sa zab\u00e1va\u0165, no nie pri pit\u00ed alkoholu, ale pri svojej hudbe, v\u00e1\u017ei\u0165 si vlastn\u00fa kult\u00faru a\u00a0trad\u00edcie, a\u00a0t\u00fdm p\u00e1dom aj seba ako n\u00e1rod. To Slov\u00e1kom ch\u00fdba a Srbi toho maj\u00fa dos\u0165. Sme hrd\u00ed na to, kto sme, aj ke\u010f \u017eijeme v\u00a0\u0165a\u017ekej dobe. Srbi by sa zasa mohli od Slov\u00e1kov nau\u010di\u0165 pokore, ale iba tro\u0161ku…<\/p>\n Vtedy a\u00a0dnes: <\/strong>Myslela som si, \u017ee vy\u0161tudujem \u0161kolu a\u00a0vr\u00e1tim sa domov u\u010di\u0165. Po\u010das vysokej \u0161koly som v\u0161ak dostala mo\u017enos\u0165 sta\u0165 sa s\u00fa\u010das\u0165ou projektu Shalom skupiny Pressburger Klezmer Band a\u00a0dodnes som jej \u010dlenkou. Vn\u00edmam to ako ve\u013ek\u00e9 \u0161\u0165astie, preto\u017ee hranie v\u00a0tejto skupine mi celkom zmenilo \u017eivot. Najprv som sa v\u010faka tomu mohla hudobne rozv\u00edja\u0165, cestova\u0165, prekon\u00e1va\u0165 tr\u00e9mu na r\u00f4znych p\u00f3di\u00e1ch. Potom som sa v\u00a0kapele zamilovala do dnes u\u017e m\u00f4jho man\u017eela, huslistu Andreja Wernera, s\u00a0ktor\u00fdm m\u00e1me dve kr\u00e1sne deti, Leu a\u00a0Leona. V\u00a0kapele p\u00f4sob\u00edm 16 rokov a\u00a0za ten \u010das som odohrala mnoho kr\u00e1snych koncertov, nahrala som 6 CD nosi\u010dov,\u00a0v\u0161etko to pre m\u0148a boli ve\u013ek\u00e9 a\u00a0bohat\u00e9 sk\u00fasenosti. Mysl\u00edm, \u017ee v\u00a0Srbsku by som nemala mo\u017enos\u0165 by\u0165 takto \u00faspe\u0161n\u00e1, tak\u017ee som v\u010fa\u010dn\u00e1, \u017ee som si na Slovensku v\u00a0hudobnom svete na\u0161la svoje miesto.<\/p>\n Okrem hrania v\u00a0kapele som sa stala s\u00fa\u010das\u0165ou aj in\u00fdch projektov – s\u00a0kamar\u00e1tkou Anou z Belehradu sme tvorili duo, hrali sme klasick\u00fa hubu srbsk\u00fdch autorov a\u00a0nesk\u00f4r sme zalo\u017eili aj skupinu hraj\u00facu balk\u00e1nsku hudbu. Organizovala som r\u00f4zne kult\u00farne podujatia a\u00a0rob\u00edm to dodnes, aj moment\u00e1lne po\u010das rodi\u010dovskej dovolenky. Pri ka\u017edej pr\u00e1ci \u010dlovek zo seba vyd\u00e1va ve\u013ea \u00fasilia, a\u00a0aj ke\u010f sa nie v\u017edy v\u0161etko vydar\u00ed, ost\u00e1vam ve\u013ekou optimistkou a\u00a0v\u017edy mysl\u00edm pozit\u00edvne. Prek\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 som v\u00a0\u017eivote musela zdol\u00e1va\u0165, ma nikdy nezabrzdili v\u00a0ceste dopredu.<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/02\/v-278_Olja-Triaska-foto_Boris-Nemeth_portet-OTS.jpg\")
<\/a>Olja Tria\u0161ka Stefanovi\u0107<\/strong><\/p>\n<\/a>Sne\u017eana Jovi\u0107<\/strong>–Werner<\/strong><\/p>\n