{"id":8631,"date":"2021-03-08T10:20:40","date_gmt":"2021-03-08T08:20:40","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8631"},"modified":"2021-03-08T10:20:40","modified_gmt":"2021-03-08T08:20:40","slug":"vieden","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/vieden\/","title":{"rendered":"Viede\u0148"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Street art vo Viedni<\/strong><\/p>\n

Nasprejovan\u00e9 n\u00e1pisy ako prejav modernej doby sa za\u010dali rozm\u00e1ha\u0165 v 70. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia. Spo\u010diatku boli posudzovan\u00e9 ako vandalizmus, ale \u010doskoro sa stali in\u0161pir\u00e1ciou pre re\u0161pektovan\u00fdch umelcov. Dnes n\u00e1jdeme diela street artu vo v\u0161etk\u00fdch form\u00e1ch v ka\u017edom ve\u013ekomeste. Vo Viedni hlavne pozd\u013a\u017e kan\u00e1la, ako aj v 6. a 7. okrese. Viacer\u00e9 z nich vznikli v r\u00e1mci viedensk\u00e9ho festivalu street art umenia Calle Libre. V roku 2014 sa jeho organiz\u00e1tor Jakob Kattner rozhodol pozva\u0165 do Viedne umelcov z Latinskej Ameriky. S podporou mesta sa vybrali vhodn\u00e9 priestory, dojednalo sa ich pou\u017eitie s majite\u013emi budov, pozh\u00e1\u0148ali sa dot\u00e1cie na materi\u00e1l, le\u0161enie aj pracovn\u00fd pobyt umelcov. T\u00ed zasa museli vopred predstavi\u0165 n\u00e1vrhy svojich projektov. Tento scen\u00e1r sa opakuje odvtedy ka\u017ed\u00fd rok v auguste. Tak bol vytvoren\u00fd aj Klimt s ma\u010dkou od braz\u00edlskeho predstavite\u013ea street artu Kobru, ktor\u00fd doma v Riu vytvoril zatia\u013e najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mural na svete.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ikonick\u00e9 kocky s hodinami<\/strong><\/p>\n

Vlastne to ani nie je kocka, preto\u017ee m\u00e1 zrezan\u00e9 rohy, ale mnohosten (poly\u00e9der) zlo\u017een\u00fd zo \u0161iestich osemuholn\u00edkov a \u00f4smich trojuholn\u00edkov, na ktorom dominuj\u00fa \u0161tyri cifern\u00edky. Prv\u00fd model t\u00fdchto viedensk\u00fdch ikonick\u00fdch hod\u00edn bol v roku 1907 umiestnen\u00fd na kri\u017eovatke pri Opere. P\u00f4vodne bol na nich n\u00e1pis NORMALZEIT. V r\u00e1mci monarchie v\u0161ak platili r\u00f4zne \u010dasov\u00e9 z\u00f3ny, a tak sa v roku 1910 ako \u201enorm\u00e1lny\u201c zaviedol \u010das greenwichsk\u00fd. Hoci dnes u\u017e ka\u017ed\u00fd sleduje hodiny na svojom telef\u00f3ne, po celej Viedni je e\u0161te st\u00e1le rozmiestnen\u00fdch 74 t\u00fdchto \u201ekockat\u00fdch\u201c hod\u00edn. S\u00fa poriadne ve\u013ek\u00e9, hoci sa to na prv\u00fd poh\u013ead nezd\u00e1, priemer cifern\u00edka dosahuje 1 meter! Tak\u017ee ich vidno aj z v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti – podobne ako hodiny umiestnen\u00e9 na kostoln\u00fdch ve\u017eiach a\u00a0radnici \u010di modern\u00e9 od\u010d\u00edta\u010de \u010dasu na mnoh\u00fdch \u00faradn\u00fdch a in\u00fdch budov\u00e1ch. Ve\u010f len podnik verejnej mestskej dopravy vo Viedni sa star\u00e1 o takmer 5.000 hod\u00edn na zast\u00e1vkach, staniciach a v dopravn\u00fdch prostriedkoch.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ve\u017ea takmer bez okien<\/strong><\/p>\n

Na mnoh\u00fdch p\u00f4sob\u00ed ru\u0161ivo: \u010dudn\u00e1, hranat\u00e1, vysok\u00e1 budova len s minimom okien uprostred honosn\u00fdch pal\u00e1cov. Zvl\u00e1\u0161tnu stavbu postavil rak\u00fasky architekt Josef Georg Kornh\u00e4usel v rokoch 1825 – 27, v kr\u00e1tkom obdob\u00ed biedermaieru, kedy sa uprednost\u0148oval sol\u00eddny \u0161t\u00fdl, zd\u00f4raz\u0148uj\u00faci \u00fa\u010delnos\u0165. Preto sa Kornh\u00e4uselova ve\u017ea tak odli\u0161uje od ostatn\u00fdch domov. Architekt v nej mal byt aj ateli\u00e9r a po Viedni sa povr\u00e1valo, \u017ee sem utekal pred svojou \u017eiarlivou \u017eenou. Nas\u0165ahoval sa do najvy\u0161\u0161ieho poschodia, zaklapol za sebou padac\u00ed most\u00edk a mohol v pokoji tvori\u0165. Kornh\u00e4usel je aj architektom synag\u00f3gy, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza ob\u010fale\u010d, ako jedin\u00e1 vo Viedni odolala ni\u010deniu nacistov v roku 1938. Av\u0161ak aj v dne\u0161nej dobe ide o ve\u013emi citliv\u00fa \u010das\u0165 mesta. Kornh\u00e4uselova ve\u017ea bola u\u017e svedkom nieko\u013ek\u00fdch teroristick\u00fdch \u00fatokov: v roku 1979 tu vybuchlo pol kila plastickej trhaviny (na\u0161\u0165astie bez obet\u00ed), v roku 1981 tu palest\u00ednski teroristi usmrtili dve osoby a 30 \u010fal\u0161\u00edch zranili a napokon 2. novembra minul\u00e9ho roka si \u00fatok fanatick\u00e9ho jedinca vy\u017eiadal 4 obete a 23 zranen\u00fdch. Akoby nesta\u010dila pand\u00e9mia, Vieden\u010dania sa e\u0161te st\u00e1le spam\u00e4t\u00e1vaj\u00fa z tejto smutnej udalosti a prich\u00e1dzaj\u00fac na tieto miesta prin\u00e1\u0161aj\u00fa kvety a zapa\u013euj\u00fa svie\u010dky.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>3 in 1 od Demela<\/strong><\/p>\n

Aj vo Viedni utrpeli Gastronomick\u00e9 podniky kv\u00f4li pand\u00e9mii obrovsk\u00e9 straty. U\u00a0Demela odstr\u00e1nili z\u00a0v\u00fdkladu cukrov\u00fa dekor\u00e1ciu a namiesto nej tam \u201evystavili\u201c svojich kuch\u00e1rov, ktor\u00ed pripravuj\u00fa Kaiserschmarrn (Cis\u00e1rsky trhanec) to go. V papierovej krabi\u010dke sa tak spojili a\u017e tri legendy. Podobize\u0148 Franti\u0161ka Jozefa na obale pripom\u00edna cis\u00e1ra, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa tento m\u00fa\u010dnik naz\u00fdva. Raz sa dvorn\u00e9mu kuch\u00e1rovi roztrhala palacinka, tak ju znechutene zakryl strieborn\u00fdm poklopom. Panovn\u00edk sa udivene sp\u00fdtal: \u201eTo je \u010do za zm\u00e4tok (Schmarrn)?\u201c Pohotov\u00fd sluha odpovedal: \u201eVeli\u010denstvo, to je, pros\u00edm, zm\u00e4tok CIS\u00c1RSKY!\u201c Pod\u013ea tejto legendy vzniklo pomenovanie Kaiserschmarrn. Tre\u0165ou legendou je samotn\u00e1 cukr\u00e1re\u0148 Demel, ktor\u00e1 u\u017e od roku 1786 pon\u00faka sladk\u00e9 \u0161peciality nielen Vieden\u010danom, ale v minulosti ich dod\u00e1vala aj priamo na dvor pre ma\u0161krtn\u00e9 jaz\u00fd\u010dky cis\u00e1rskej rodiny.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

z metropoly Rak\u00faska
\nIngrid \u017dalneva<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Street art vo Viedni Nasprejovan\u00e9 n\u00e1pisy ako prejav modernej doby sa za\u010dali rozm\u00e1ha\u0165 v 70. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia. Spo\u010diatku boli posudzovan\u00e9 ako vandalizmus, ale \u010doskoro sa stali in\u0161pir\u00e1ciou pre re\u0161pektovan\u00fdch umelcov. Dnes n\u00e1jdeme diela street artu vo v\u0161etk\u00fdch form\u00e1ch v ka\u017edom ve\u013ekomeste. Vo Viedni hlavne pozd\u013a\u017e kan\u00e1la, ako aj v 6. a 7. okrese. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8633,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[93,4],"tags":[],"class_list":["post-8631","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2021","category-metropoly"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8631","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8631"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8631\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8637,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8631\/revisions\/8637"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8633"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8631"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8631"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8631"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}