<\/p>\n
Ke\u010f bol Vinco mal\u00fd, pestovala som ho a\u017e do \u00fapln\u00e9ho vy\u010derpania, usp\u00e1vala aspo\u0148 dvadsiatimi pesni\u010dkami za ve\u010der, po \u0161tvorno\u017eky som vyliezala z izby a ke\u010f to zistil, rozreval sa a nasledovalo dvadsa\u0165 \u010fal\u0161\u00edch, a\u017e k\u00fdm mama-d\u017eubox \u00faplne nezachr\u00edpla, pred\u00e1vala som v na\u0161om dom\u00e1com obchode obsah skrine, bola som zastrelen\u00e1 a pochovan\u00e1, v noci si rezala nohy na legu, bola operovan\u00e1 v\u0161estrann\u00fdm doktorom Vincom, chodila do Vincovej \u0161koly a \u0161k\u00f4lky, bola zajat\u00e1 indi\u00e1nskym n\u00e1\u010deln\u00edkom Vincom, ktor\u00fd kri\u010dal levovi v telev\u00edzii do rozgniavenej tv\u00e1re: Ja sa \u0165a neboj\u00edm, ja som tu! Nesk\u00f4r chcel do\u010diahnu\u0165 na b\u00farku, presvied\u010dal ma, \u017ee sa neutop\u00ed v baz\u00e9ne, lebo baz\u00e9n ho pozn\u00e1 a sk\u00e1kal do hlbokej vody hlavi\u010dky a ja ako \u010dlenka pobre\u017enej hliadky som mu na k\u00fapalisku aspo\u0148 desa\u0165kr\u00e1t len tak mimochodom zachr\u00e1nila \u017eivot, hoci ma presvied\u010dal, \u017ee sa ni\u010doho neboj\u00ed, lebo ho m\u00e1 ka\u017ed\u00fd r\u00e1d. S\u013e\u00fabil mi, \u017ee ke\u010f narastie, bude ma vozi\u0165 po svete v obrovskom n\u00e1kladnom aute, kde budem ma\u0165 policu s kokakolou, poste\u013e a\u00a0kni\u017eky… Vinco bol, skr\u00e1tka, drz\u00fd, smial sa, papu\u013eoval, zle robil, ohadzoval sa jablkami, vyru\u0161oval, smial sa, bil sa v \u0161kole, z ka\u017ed\u00e9ho t\u00e1bora mi ho vr\u00e1tili chor\u00e9ho alebo zlomen\u00e9ho, z ly\u017eova\u010dky takmer tie\u017e, lebo sa hral s hasiacim pr\u00edstrojom, oh\u00e1dzal vaj\u00ed\u010dkami spolu\u017eiakov dom, smial sa, narazil si na hlavu ak\u00fasi stra\u0161n\u00fa r\u00faru z plynovodu a skon\u010dili sme na pol\u00edcii, kde sa… smial. Raz mi k\u00fdval z vrchn\u00e9ho poschodia \u0161koly, sedel v okne, zvonka na parapetnej doske, nohami homp\u00e1\u013eal a k\u00fdval mi. Po rodi\u010dovsk\u00fdch zdru\u017eeniach sa v\u017edy chceli panie u\u010dite\u013eky so mnou zhov\u00e1ra\u0165, tie ktor\u00e9 sa nechceli, p\u00edsali mi odkazy do \u017eiackej kni\u017eky. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 som sa b\u00e1la, \u010di n\u00e1\u0161 Vinco \u201evyberie z\u00e1krutu\u201c a pristane doma.<\/p>\n
Nar\u00e1stol a\u00a0nesk\u00f4r sa pod r\u00f4znymi dos\u0165 prieh\u013eadn\u00fdmi z\u00e1mienkami vz\u010fa\u013eoval z\u00a0domu, pravidelne me\u0161kal, ke\u010f som mu vyvol\u00e1vala, nepo\u010dul mobil, mal ho zapnut\u00fd na tich\u00fd re\u017eim, hlboko vo vrecku, v\u00a0ruksaku. Zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee esemeska \u201eOkam\u017eite zodvihni, lebo ti u\u017e nikdy nek\u00fapim kredit!\u201c v\u017edy zabrala. Esemesku po\u010dul v\u017edy. Vtedy sa ozval, prezvonil mamu, aby si kredit neminul, \u017ee sa to chudatenko na\u0161e robotn\u00e9 u\u010d\u00ed u\u00a0kamar\u00e1ta alebo je pr\u00e1ve na ceste domov, no t\u00e1 trvala oby\u010dajne dlho, predlho, zav\u0161e nieko\u013eko z\u00fariv\u00fdch telefon\u00e1tov a\u00a0zo tri vra\u017eedn\u00e9 esemesky.<\/p>\n
– Daj si \u010diapku!<\/p>\n
– Nechaj ma.<\/p>\n
– Toto tri\u010dko ti pristane. (viano\u010dn\u00fd dar\u010dek odo m\u0148a)<\/p>\n
– Nos\u00edm ho iba na doma.<\/p>\n
– Kam ide\u0161?<\/p>\n
– Von.<\/p>\n
– \u010co je to von?<\/p>\n
– Von je von. Idem na tr\u00e9ning.<\/p>\n
– Teraz m\u00e1vate tr\u00e9ningy v\u00a0telocvi\u010dni?<\/p>\n
– Nep\u00fdtaj sa ma hl\u00faposti.<\/p>\n
Sna\u017eila som sa nep\u00fdta\u0165 hl\u00faposti, sledovala som futbal, aby som bola v\u00a0obraze, ja, \u010do som kedysi nevedela rozozna\u0165 futbal od hokeja, kde je pol\u010das a\u00a0kde tretina, sledovala som hore na obrazovke minut\u00e1\u017e z\u00e1pasu a\u00a0te\u0161ila som sa, ke\u010f skon\u010d\u00ed a\u00a0my si budeme m\u00f4c\u0165 \u201epokeca\u0165\u201c. Kl\u00e1dla som dotierav\u00e9 ot\u00e1zky a\u00a0m\u00f4j cten\u00fd syn mi medzi dverami na odchode do svojej izby neochotne odpovedal.<\/p>\n
Zav\u0161e v\u0161ak pri\u0161iel za mnou s\u00e1m,\u00a0chv\u00ed\u013ea, kedy v\u0161etky mamy prad\u00fa ako ma\u010dky. P\u00fdtal sa, ako sme s\u00a0tatom za\u010dali spolu chodi\u0165, smial sa na mojich z\u00e1\u017eitkoch zo \u0161koly, hovoril o\u00a0spolu\u017eiakoch, u\u010dite\u013ek\u00e1ch, o\u00a0kni\u017eke, ktor\u00fa pre\u010d\u00edtal, odrazu mu v\u0161ak zazvonil mobil a\u00a0on okam\u017eite s\u00a0r\u00fdchlos\u0165ou blesku stl\u00e1\u010dal zelen\u00e9 tla\u010didlo, ako keby bol ako lek\u00e1r na pr\u00edjme a zvonil mu pager, okam\u017eite mi vysvetlil, \u017ee okam\u017eite mus\u00ed \u00eds\u0165, oper\u00e1cia sa u\u017e za\u010dala a\u00a0nie\u010d\u00ed \u017eivot vis\u00ed na vl\u00e1sku, kamar\u00e1ti ho \u010dakaj\u00fa, diev\u010dat\u00e1 chc\u00fa \u00eds\u0165 na \u010dokol\u00e1du.<\/p>\n
Obaja sme nar\u00e1stli. Vinco u\u017e doma neb\u00fdva. Chod\u00ed do \u0161koly v Brne, pracuje v Brne, b\u00fdva s frajerkou v Brne. U\u017e d\u00e1vno sa ho nep\u00fdtam, kam ide, nekupujem mu tri\u010dk\u00e1 na doma.<\/p>\n
Z \u010dasu na \u010das si vol\u00e1me. Ja vol\u00e1m jemu a on neberie. Potom mu po\u0161lem esemesku ako esoesku: \u201eKeby ma natiahlo, dozvie\u0161 sa to z\u00a0parte! Mama.\u201c Vtedy sa syn\u00e1\u010dik ozve, mal poradu, toho \u010dasu onlajn, predn\u00e1\u0161ku, onlajn, n\u00e1v\u0161tevu, d\u00f4le\u017eit\u00fd rozhovor, mobil v ruksaku a v\u017edy vol\u00e1m nevhod.<\/p>\n
Som rada, ke\u010f pr\u00edde domov a ideme spolu autom, len tak previez\u0165 sa, v\u017edy ho mus\u00edm trochu prehov\u00e1ra\u0165, alebo dobre, na antig\u00e9nov\u00e9 testovanie alebo do obchodu, ale v\u017edy sa e\u0161te aj prevezieme a urob\u00edme okolo Modry kole\u010dko. Najsk\u00f4r je nazlosten\u00fd, \u017ee mu vyr\u00e1bam program, potom zm\u00e4kne a debatujeme o novink\u00e1ch v rodine, o politike, o \u010dl\u00e1nkoch z nov\u00edn, ktor\u00e9 sme \u010d\u00edtali a o covide.<\/p>\n
Minule sme sa zhov\u00e1rali o d\u00f4chodkovej reforme. A tu synak mame vysvet\u013euje, ak\u00e1 s\u00fa d\u00f4chodcovia ekonomike gu\u013ea na nohe. Okam\u017eite zajastr\u00edm u\u0161ami a povad\u00edme sa! T\u00e1k ty takto! E\u0161te si nevyliezol z domu a u\u017e som ti gu\u013ea na nohe! Ani do obchodu po mizern\u00fa kolu si ma nechcel odviez\u0165! Poviem to tatovi. Ty smrad!<\/p>\n
– Chce\u0161 \u00eds\u0165 e\u0161te do obchodu? Zastanem ti tu?<\/p>\n
– Nemus\u00ed\u0161!<\/p>\n
– Nechcela si e\u0161te t\u00fa kolu?<\/p>\n
– Vezmi ma domov, p\u00f4jdem sama do obchodu.<\/p>\n
Inde na inom mieste, mo\u017eno len cestou z in\u00e9ho testovania hovor\u00edm, ak\u00ed s\u00fa star\u00ed \u013eudia smutn\u00ed, \u017ee sa nestret\u00e1vaj\u00fa teraz s bl\u00edzkymi, \u010do synak bagatelizuje, vraj v t\u00fdch \u201edobr\u00fdch\u201c domovoch je im predsa dobre, nie s\u00fa v\u0161etky domovy \u201ezl\u00e9\u201c. Dokonca za\u017eartuje, aby som sa neb\u00e1la, \u017ee ma d\u00e1 do tak\u00e9ho dobr\u00e9ho a budem m\u00f4c\u0165 by\u0165 aj s tatom na izbe. Takmer za jazdy vyst\u00fapim. Hada som si chovala na prsiach! Zmiju! Potom sa rozosmejem a hovor\u00edm mu o man\u017eelskom p\u00e1re, o ktorom mi vravela teta, oni v domove nechceli by\u0165 spolu. On sa bral medzi chlapov a ona ku \u017een\u00e1m, raz za t\u00fd\u017ede\u0148 sa nav\u0161t\u00edvili. Smejeme sa…<\/p>\n
Vinco odcestuje do Brna. Obaja m\u00e1me naraz covid, len on je v Brne a ja v Modre. Doteraz bol chor\u00fd v\u017edy doma. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 si vol\u00e1me. Ke\u010f pr\u00edde domov, nep\u00e1\u010di sa mi, ako vyzer\u00e1, ani \u017ee ide za kamar\u00e1tmi.<\/p>\n
– Mama, nefrfoc, d\u00e1m \u0165a do domova.<\/p>\n
Op\u00e4\u0165 sa smejeme, teraz \u201eto\u010d\u00ed\u201c o domove aj pubertia\u010dka dc\u00e9ra.<\/p>\n
Poviem to Vincovi, po\u010dkaj…<\/p>\n
A potom m\u00e1m narodeniny. A vin\u0161uje mi syn. Z Brna. Ach, mailom: Mam ta rad, respektujem ta, a ak som s tebou neni, tak len preto, aby som s tebou a s vami mohol byt, pretoze ta cistota, jasnost (ludia ziju v bublinach, blbinach, hlbinach, ktore si vytvaraju podla svojich predstav o sebe a druhych) bez bublinatost\u00a0tvojej a vasej pritomnosti – toto vsetko prilis rychlo ruca moj svet, a mne sa potom nechce ani ucit, ani pracovat, zda sa mi, ze mi je najlepsie v tej obyvacke, zahrade a nakoniec vo svojej izbe, kde si nad tym vsetkym vecer popremyslam.<\/p>\n
Tak vsetko najlepsie, vyberieme nejake tenisky, nedam ta do domova, budem ta vozit v kamione, kde bude chladnicka plna coly zero, a mozes pritom pestovat mojho syna… mama, mam ta rad, bud zdrava co najdlhsie a najviac na tele aj na duchu!!!<\/p>\n
A ja sa rozrevem, okam\u017eite mu vol\u00e1m, chcem mu poveda\u0165, \u017ee ho v\u017edy budem \u010daka\u0165 doma aj v domove, \u017ee neexistuje dobr\u00fd a zl\u00fd domov, lebo pre mamy je len jedin\u00fd mo\u017en\u00fd domov, no on znovu nedv\u00edha telef\u00f3n, nevad\u00ed, poviem mu to inokedy, obaja vieme, \u017ee vieme, \u017ee vieme…<\/p>\n
Nedajte sa navz\u00e1jom, volajte si, va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Ke\u010f bol Vinco mal\u00fd, pestovala som ho a\u017e do \u00fapln\u00e9ho vy\u010derpania, usp\u00e1vala aspo\u0148 dvadsiatimi pesni\u010dkami za ve\u010der, po \u0161tvorno\u017eky som vyliezala z izby a ke\u010f to zistil, rozreval sa a nasledovalo dvadsa\u0165 \u010fal\u0161\u00edch, a\u017e k\u00fdm mama-d\u017eubox \u00faplne nezachr\u00edpla, pred\u00e1vala som v na\u0161om dom\u00e1com obchode obsah skrine, bola som zastrelen\u00e1 a pochovan\u00e1, v noci si […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7858,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[94,16],"tags":[],"class_list":["post-8730","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2021","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8730","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8730"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8730\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8732,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8730\/revisions\/8732"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7858"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8730"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8730"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8730"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}