\u00a0<\/strong><\/p>\n S\u00a0k\u00fdm m\u00e1me t\u00fa \u010des\u0165: <\/strong>S\u00a0vy\u0161tudovan\u00fdm lek\u00e1rom, rektorom univerzity v\u00a0T\u00fcbinghene, \u201eotcom botaniky\u201c, ako ho prez\u00fdvaj\u00fa historici.<\/p>\n M\u00e1 \u010des\u0165 nies\u0165 jeho meno:<\/strong> Fuchsia.<\/p>\n <\/p>\n Zo \u017eivota botanika<\/strong><\/p>\n Leonhart Fuchs bol cten\u00fd a v\u00e1\u017een\u00fd vedec, dokonca tak\u00fd v\u00e1\u017een\u00fd, \u017ee cis\u00e1r Karol V. mu udelil \u0161\u013eachtick\u00fd titul. Narodil sa v\u00a0meste\u010dku Wemding v\u00a0dne\u0161nom Bavorsku a\u00a0bol \u010dosi ako \u201ez\u00e1zra\u010dn\u00e9 die\u0165a\u201c – okolo dvan\u00e1steho roku svojho \u017eivota nast\u00fapil na univerzitu v\u00a0Erfurte, kde \u0161tudoval star\u00e9 texty v\u00a0latin\u010dine a\u00a0gr\u00e9\u010dtine. Ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9 chalanisko zalo\u017eil vlastn\u00fa vzdel\u00e1vaciu in\u0161tit\u00faciu, ale \u0161kolu viedol len rok, potom sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1til na univerzitu a\u00a0v\u00a0Ingolstadte l\u00faskal filozofiu a\u00a0medic\u00ednu. Dobr\u00e9 meno si urobil ako lek\u00e1r na dvore markgr\u00f3fa Juraja Braniborsko-Ansba\u0161sk\u00e9ho, zvan\u00e9ho Juraj Zbo\u017en\u00fd, ke\u010f dok\u00e1zal (na t\u00fa dobu) s \u00a0ist\u00fdm \u00faspechom lie\u010di\u0165 chor\u00fdch nakazen\u00fdch morom. Re\u0161pekt v\u00a0u\u010den\u00fdch kruhoch v\u00a0kombin\u00e1cii s\u00a0obsiahlymi znalos\u0165ami pr\u00edrody mu vyniesli kreslo \u0161\u00e9fa oddelenia medic\u00edny na univerzite v\u00a0T\u00fcbinghene. Tam zalo\u017eil pravdepodobne prv\u00fa botanick\u00fa z\u00e1hradu v\u00a0Nemecku a tie\u017e jednu z\u00a0prv\u00fdch na svete. Doktor Fuchs sa v\u0161ak na kvetenstvo a rastliny v\u0161eobecne pozeral optikou lek\u00e1ra, obdivoval nielen ich kr\u00e1su, ale predov\u0161etk\u00fdm lie\u010debn\u00e9 \u00fa\u010dinky a\u00a0blahodarn\u00fd vplyv na \u013eudsk\u00e9 zdravie. Vo svojom diele Pozn\u00e1mky Leonharta Fuchsa k\u00a0ur\u010dit\u00fdm bylin\u00e1m a\u00a0jednoduch\u00fdm lie\u010div\u00e1m, ktor\u00fdm lek\u00e1ri doteraz spr\u00e1vne nerozumeli (potia\u013eto n\u00e1zov knihy), nab\u00e1dal svojich kolegov k\u00a0pozn\u00e1vaniu rastl\u00edn a\u00a0ich hojiv\u00fdch \u00fa\u010dinkov. V\u00a0\u00favode knihy si otvorene s\u0165a\u017euje, ak\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 je medzi lek\u00e1rmi n\u00e1js\u0165 niekoho, kto by zahrnul pr\u00edrodn\u00e9 lie\u010div\u00e1 do svojej praxe (vyzna\u0165 sa v\u00a0rastlin\u00e1ch bolo v\u00a0tom \u010dase z\u00e1le\u017eitos\u0165ou sk\u00f4r \u017eien – bylink\u00e1rok). Fuchs miloval pr\u00edrodu a\u00a0potulky v\u00a0nej si d\u00e1vkoval ako lie\u010div\u00fa medic\u00ednu. \u201eV tomto \u017eivote nie je ni\u010d pr\u00edjemnej\u0161ie a radostnej\u0161ie,\u201c vyznal sa, \u201eako bl\u00fadi\u0165 po lesoch, hor\u00e1ch, pl\u00e1\u0148ach a\u00a0obdivova\u0165 kvety a\u00a0rastliny r\u00f4znych druhov a\u00a0s\u00fastredene ich pozorova\u0165. Toto pote\u0161enie e\u0161te zosilnie, ak sa k\u00a0tomu prid\u00e1 \u0161t\u00fadium ich\u00a0vlastnost\u00ed a \u00fa\u010dinkov.\u201c<\/p>\n Svoje k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 botanick\u00e9 dielo De Historia Stirpium doktor Fuchs sp\u00edsal v\u00a0roku 1542 a \u0161lo vlastne o\u00a0prv\u00fd pod\u013ea ur\u010dit\u00e9ho syst\u00e9mu usporiadan\u00fd atlas rastl\u00edn na svete. Mimoriadne p\u00f4sobiv\u00e9 kresby jednotliv\u00fdch rastl\u00edn boli zoraden\u00e9 pod\u013ea ich gr\u00e9ckych n\u00e1zvov v\u00a0abecednom porad\u00ed – vtedy ni\u010d tak\u00e9 ako rod, druh a \u010de\u013ea\u010f neexistovalo. Botanick\u00fd atlas jeho autor zaopatril aj odborn\u00fdm slovn\u00edkom \u201ena vysvetlenie zlo\u017eit\u00fdch pojmov\u201c. Popri \u0161tyroch stovk\u00e1ch eur\u00f3pskych rastl\u00edn ako napr\u00edklad konope (\u201eObklad z\u00a0konopn\u00e9ho kore\u0148a povaren\u00e9ho vo vode pom\u00e1ha pri pakostnici.\u201c) \u010di horec (\u201eV\u00fdborn\u00fd liek na z\u00e1pchu a\u00a0hlavn\u00e1 medic\u00edna na otravy, ktor\u00fa \u013eahko pr\u00edjme aj slab\u00fd \u017eal\u00fadok.\u201c) sa v\u00a0prevratnej publik\u00e1cii po prv\u00fd raz zaskvela aj stovka exotick\u00fdch rastl\u00edn ako tekvica, kukurica, \u010dili papri\u010dky, tabak, ktor\u00e9 z v\u00fdprav do Nov\u00e9ho sveta priviezli moreplavci. O\u00a0rok nesk\u00f4r sa u\u010den\u00e9 dielo pribl\u00ed\u017eilo aj \u0161ir\u0161iemu okruhu \u010ditate\u013eov, ke\u010f vy\u0161lo v\u00a0nem\u010dine, o\u00a0\u010fal\u0161ie tri roky si v\u00a0herb\u00e1ri mohli zalistova\u0165 aj negramotn\u00ed nad\u0161enci botaniky – t\u00fdm bolo venovan\u00e9 vreckov\u00e9 vydanie, ke\u010f\u017ee kniha samotn\u00e1 v\u00e1\u017eila vy\u0161e 5 kg.<\/p>\n Doktor Fuchs si na svojom fundament\u00e1lnom diele dal patri\u010dne z\u00e1le\u017ea\u0165: spojil sa s\u00a0tromi umelcami: ilustr\u00e1torom Albrechtom Mayerom (jeho prec\u00edzne kresby obdivujeme dodnes, t\u00fdm sk\u00f4r, \u017ee umelec na nich pracoval e\u0161te pred vyn\u00e1lezom mikroskopu), drevorytcom Heinrichom Fullmauerom a\u00a0tla\u010diarom Rudolfom Specklom. Vytla\u010den\u00e9 obr\u00e1zky sa n\u00e1sledne ru\u010dne vyma\u013eov\u00e1vali. O\u00a0v\u00fdzname tohto pozoruhodn\u00e9ho diela sved\u010d\u00ed aj fakt, \u017ee za Fuchsovho \u017eivota bola De Historia Stirpium vytla\u010den\u00e1 39 r\u00e1z, a to aj v\u00a0r\u00f4znych in\u00fdch eur\u00f3pskych jazykoch ako franc\u00faz\u0161tina, \u0161paniel\u010dina a\u00a0talian\u010dina. Kniha vych\u00e1dzala naprie\u010d storo\u010diami, naposledy milovn\u00edkov star\u00fdch herb\u00e1rov pote\u0161ilo nemeck\u00e9 vydavate\u013estvo Taschen, ktor\u00fd toto objemn\u00e9 dielo (916 str\u00e1n!) vydalo v\u00a0roku 2016.<\/p>\n <\/p>\n Leonhart Fuchs kvetinu pomenovan\u00fa jeho menom nikdy nevidel a\u00a0v\u00f4bec nepoznal. S\u00e1m sa nez\u00fa\u010dastnil \u017eiadnej v\u00fdpravy do Karibiku – tam na kr\u00ed\u010dky atrakt\u00edvnej fuchsie na\u010fabil a\u017e franc\u00fazsky pr\u00edrodovedec Charles Plumier. Stalo sa tak po\u010das jeho tretej z\u00e1morskej v\u00fdpravy, ke\u010f v\u00a0roku 1696 zakotvil na ostrove Hispaniola (dne\u0161n\u00e9 Haiti), ktor\u00e9 tak nazval jeho objavite\u013e Kri\u0161tof Kolumbus. Plumier domorod\u00fa rastlinu prv\u00fd raz pop\u00edsal v\u00a0roku 1703 v\u00a0pr\u00e1ci Nova Plantarum Americanarum. A muselo prejs\u0165 \u010fal\u0161\u00edch vy\u0161e osemdesiat rokov, k\u00fdm exotick\u00e1 fuchsia natrvalo zapustila svoje korene v\u00a0Kr\u00e1\u013eovskej botanickej z\u00e1hrade v\u00a0Kew. Prvotn\u00e9 exempl\u00e1re od t\u00fdch dne\u0161n\u00fdch sa v\u0161ak zna\u010dne l\u00ed\u0161ili, v\u00a0priebehu 18. storo\u010dia sa do Eur\u00f3py toti\u017e dostali \u010fal\u0161ie novo objaven\u00e9 druhy, a\u00a0to od\u0161tartovalo mohutn\u00e9 \u0161\u013eachtenie a\u00a0kr\u00ed\u017eenie. R\u00f4zne kultivary a\u00a0st\u00e1le nov\u00e9 varianty vyvolali strhuj\u00face nad\u0161enie medzi pestovate\u013emi nielen na britsk\u00fdch ostrovoch, ale aj v kontinent\u00e1lnej Eur\u00f3pe, Ameriku nevyn\u00edmaj\u00fac: farebn\u00e9 vari\u00e1cie bielej, fialovej, modrej a \u201efuchsiovej\u201c \u010dervenej dop\u013a\u0148ali ve\u013ekokvet\u00e9, polopln\u00e9, plnokvet\u00e9 hybridy. V\u00a0mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch vznikali spolo\u010dnosti milovn\u00edkov fuchsie, grupuj\u00face nad\u0161encov, ktor\u00ed pracovali na \u010fal\u0161\u00edch a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch kultivaroch – dnes mo\u017eno nar\u00e1ta\u0165 nieko\u013eko tis\u00edc tvarov\u00fdch a farebn\u00fdch kombin\u00e1ci\u00ed z\u00edskan\u00fdch na z\u00e1klade modern\u00fdch \u0161\u013eachtite\u013esk\u00fdch met\u00f3d. A treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee o jedny z\u00a0najzn\u00e1mej\u0161\u00edch sa zasl\u00fa\u017eili aj na\u0161i z\u00e1padn\u00ed susedia. Od roku 1982 sa ka\u017edoro\u010dne v\u00a0are\u00e1li z\u00e1mock\u00e9ho parku v\u00a0Buchloviciach na Morave kon\u00e1 letn\u00e1 v\u00fdstava fuchsi\u00ed. Uk\u00e1\u017eky viac ne\u017e 1.400 druhov star\u00fdch aj nov\u00fdch odr\u00f4d od \u0161\u013eachtite\u013eov z\u00a0cel\u00e9ho sveta prin\u00e1\u0161aj\u00fa nezabudnute\u013en\u00fa pasiu pre o\u010di. Prinajmen\u0161om dve men\u00e1 \u010desk\u00fdch, resp. moravsk\u00fdch \u0161\u013eachtite\u013eov sa naveky sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0dejinami fuksie: v\u00a0ne\u010falekom Brne p\u00f4sobil Jan Nepomuk Tvrd\u00fd, autor odrody Perle. Jeho v\u00fdpestky putovali do Anglicka, Nemecka, Belgicka, Franc\u00fazska, Gr\u00e9cka i Turecka. Druh\u00fdm v\u00fdznamn\u00fdm \u201efuchsiol\u00f3gom\u201c bol vrchnostensk\u00fd lek\u00e1r \u0160tika z\u00a0Her\u00e1lca pri Humpolci, ktor\u00fd v\u00a0roku 1890 vy\u0161\u013eachtil dodnes milovan\u00fa \u010derven\u00fa \u201eM\u00e1rinku\u201c, ktor\u00fa pomenoval po svojej dc\u00e9re.<\/p>\n <\/p>\n S\u00a0k\u00fdm m\u00e1me t\u00fa \u010des\u0165: <\/strong>So sl\u00e1vnym franc\u00fazskym admir\u00e1lom, moreplavcov a\u00a0dobyvate\u013eom, objavite\u013eom s\u00faostrovia Tahiti, ktor\u00e9 nesk\u00f4r presl\u00e1vil Paul Gauguin.<\/p>\n M\u00e1 \u010des\u0165 nies\u0165 jeho meno:<\/strong> Bugenvilea (bugenv\u00edlia).<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Zo \u017eivota admir\u00e1la<\/strong><\/p>\n Franc\u00fazi ho oslavuj\u00fa ako n\u00e1rodn\u00e9ho hrdinu, jeho mramorov\u00e1 busta sa hrdo vyp\u00edna v\u00a0N\u00e1rodnom m\u00fazeu v\u00a0Par\u00ed\u017ei, pomenovali po \u0148om ulice, lode, ostrov v\u00a0Papue Novej Guinei \u010di mys na Falklandsk\u00fdch ostrovoch. Po smrti sa mu dostalo tej najv\u00e4\u010d\u0161ej pocty, ke\u010f jeho kosti spo\u010dinuli v par\u00ed\u017eskom Pante\u00f3ne, ved\u013ea tak\u00fdch velik\u00e1nov ako Voltaire, Alexandre Dumas \u010di Jean-Jacques Rousseau.<\/p>\n Louis Antoine de Bougainville urobil po\u010das svojho dlh\u00e9ho, plodn\u00e9ho a\u00a0\u010dasto aj nap\u00ednav\u00e9ho \u017eivota pozoruhodn\u00fa vojensk\u00fa kari\u00e9ru, v\u00a0jeho ranom veku to v\u0161ak vyzeralo, \u017ee sa sk\u00f4r up\u00ed\u0161e matematike. Ako 25-ro\u010dn\u00fd vydal dvojzv\u00e4zkov\u00e9 dielo Trakt\u00e1t o\u00a0integr\u00e1lnom po\u010dte. Otec v\u0161ak chcel ma\u0165 z neho advok\u00e1ta, tak za\u010dal \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo. Do tretice ho zl\u00e1kala vojensk\u00e1 kari\u00e9ra a\u00a0po\u00a0diplomatickej linke sa dostal na miesto tajomn\u00edka franc\u00fazskej ambas\u00e1dy v\u00a0Lond\u00fdne. V\u00a0sedemro\u010dnej vojne bojoval proti Britom v Kanade, \u017eiv\u00fd a\u00a0cel\u00fd sa vr\u00e1til sa domov, ale len na chv\u00ed\u013eu, aby sa z\u00a0poverenia kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta XV. v\u00a0roku 1766 vypravil na cestu okolo sveta na fregate so\u00a0znepokojiv\u00fdm n\u00e1zvom Boudeuse (Vzdorn\u00e1). Ne\u0161lo o\u00a0\u017eiadnu pr\u00edrodovedeck\u00fa v\u00fdpravu, \u00fa\u010delom n\u00e1mornej cesty (ako ostatne ka\u017edej v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch) bolo z\u00edska\u0165 pre Franc\u00fazsko nov\u00e9 kol\u00f3nie a\u00a0roz\u0161\u00edri\u0165 mo\u017enosti obchodovania. Takmer dva a\u00a0pol ro\u010dn\u00e1 plavba s\u00a0bohat\u00fdm itiner\u00e1rom (okrem in\u00e9ho Braz\u00edlia, Uruguaj, Patag\u00f3nia, Indon\u00e9zia, \u0160alam\u00fanove ostrovy, Maur\u00edcius, Kapsk\u00e9 mesto…) mu poskytla mno\u017estvo zaznamenania hodn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov, tak\u017ee po n\u00e1vrate domov sa monsieur admir\u00e1l vrhol na p\u00edsanie a v\u00fdsledkom bola kniha Le voyage autour du monde. Jeho Cesta okolo sveta sa \u010d\u00edtala ako bestseller, najm\u00e4 farbist\u00e9 pas\u00e1\u017ee ospevuj\u00face ostrov Tahiti, na ktorom \u017eili divosi s\u00a0tmavou ple\u0165ou a\u00a0domorod\u00e9 \u017eeny pripom\u00ednali \u201enah\u00e9 nymfy s\u00a0nebesk\u00fdmi tvarmi ako Venu\u0161e\u201c. Ich nevinn\u00e1 kr\u00e1sa pretromfne v\u0161etky Eur\u00f3panky, nazd\u00e1val sa admir\u00e1l, vedia la\u0161kova\u0165, ale aj by\u0165 rozko\u0161ne zahanben\u00e9 a v\u00a0rozpakoch. \u201eMal som pocit, \u017ee som sa dostal do z\u00e1hrady Eden,\u201c p\u00edsal Bougainville. Tahiti mu symbolizovalo tropick\u00fd raj, krajinu, v\u00a0ktorej \u201evl\u00e1dne vo\u013enos\u0165 zlat\u00e9ho veku\u201c. S\u00fac ovplyvnen\u00fd osvietenskou filozofiou a\u00a0J. J. Rousseauom, ktor\u00fd hl\u00e1sal n\u00e1vrat \u010dloveka k\u00a0pr\u00edrode, teda do stavu prirodzenej nevinnosti nepo\u0161kvrnenej civiliz\u00e1ciou, Bougainville Tahi\u0165anov vykreslil ako kr\u00e1snych \u0161\u0165astn\u00fdch \u013eud\u00ed, pohostinn\u00fdch a\u00a0vesel\u00fdch, s\u00a0vencami kvetov vo vlasoch. V\u00a0lone pren\u00e1dhernej pr\u00edrody a\u00a0civiliz\u00e1ciou nedotknutej divo\u010diny toho ve\u013ea nepotrebuj\u00fa, a\u00a0predsa je ich \u017eivot bla\u017een\u00fd a radostn\u00fd. V\u00a0duchu Rousseauovej filozofie Tahi\u0165anov naz\u00fdval \u201evzne\u0161en\u00fdmi divochmi\u201c a\u00a0tento zromantizovan\u00fd poh\u013ead po \u0148om pretrval \u010fal\u0161ie dve storo\u010dia.<\/p>\n Bougainville bol predov\u0161etk\u00fdm n\u00e1morn\u00fd kapit\u00e1n, ktor\u00fd sa lep\u0161ie c\u00edtil na rozkol\u00edsanej lodnej palube, ako za p\u00edsac\u00edm stolom, tak\u017ee po ceste okolo sveta podnikol e\u0161te nieko\u013eko plavieb po Karibiku, z\u00fa\u010dastnil sa americkej vojny za nez\u00e1vislos\u0165, po dobyt\u00ed Bastily musel s\u00edce ako monarchista \u010deli\u0165 ur\u010dit\u00fdm probl\u00e9mom, ba a\u017e v\u00e4zeniu, ale re\u0161pekt a\u00a0\u00factu si vysl\u00fa\u017eil aj za vl\u00e1dy Napoleona. Zomrel na t\u00fa dobu vo vysokom veku 81 rokov.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Bougainville bol matematik, pr\u00e1vnik, vojak, diplomat, politik, dobrodruh, cestovate\u013e, spisovate\u013e a e\u0161te v\u0161eli\u010do in\u00e9, botanik v\u0161ak isto nie. Ale ako to v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch b\u00fdvalo zvykom, na dobyva\u010dn\u00e9 vojensk\u00e9 v\u00fdpravy sa vyd\u00e1vali aj r\u00f4zni u\u010denci hladn\u00ed po poznan\u00ed nezn\u00e1mych svetov, a\u00a0to \u010dasto priamo z\u00a0poverenia kr\u00e1\u013ea a\u00a0v\u00a0mene kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch vedeck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, a preto Bougainville prijal na svoju lo\u010f aj Philibeta Commersoma, pr\u00edrodovedca, astron\u00f3ma a kartografa, ktor\u00fd hodlal v exotick\u00fdch krajin\u00e1ch \u0161tudova\u0165 tamoj\u0161iu geografiu, fl\u00f3ru a\u00a0faunu. Commersom cestoval aj so svoj\u00edm asistentom, z\u00a0ktor\u00e9ho sa nesk\u00f4r vyk\u013eula jeho milenka Jeanne Baret, preoble\u010den\u00e1 do mu\u017esk\u00fdch \u0161iat. A\u00a0pr\u00e1ve Jeanne, zbl\u00e1znen\u00e1 do botaniky, bola pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho t\u00e1, \u010do niekde v\u00a0bujnej braz\u00edlskej veget\u00e1cii narazil na ko\u0161at\u00fa lianu so z\u00e1plavou cykl\u00e1menov\u00fdch, \u010derven\u00fdch, ru\u017eov\u00fdch \u010di fialkov\u00fdch kvetov, ktor\u00e1 sa v\u010faka mal\u00fdm t\u0155nikom dok\u00e1zala prichyti\u0165 na r\u00f4znorod\u00e9 povrchy a plazi\u0165 aj nieko\u013eko metrov. Commersom ako prv\u00fd t\u00fato rastlinu pop\u00edsal a\u00a0na znak \u00facty ju pomenoval (pre Nefranc\u00fazov zna\u010dne komplikovan\u00fdm) priezviskom svojho velite\u013ea.<\/p>\n Dnes t\u00fato kr\u00e1sku z\u00a0ju\u017enej pologule s\u00a0liste\u0148mi (nie s\u00fa to kvety) r\u00f4znych farieb be\u017ene v\u00eddame v dovolenkov\u00fdch destin\u00e1ci\u00e1ch pri Stredozemnom mori a\u00a0s\u00a0nevaln\u00fdmi \u00faspechmi pestujeme aj doma. Bugenvilea v\u0161ak st\u00e1le odol\u00e1va na\u0161im \u00faporn\u00fdm mi\u010durinsk\u00fdm snah\u00e1m – najlep\u0161ie jej toti\u017e sved\u010d\u00ed tepl\u00e9 slne\u010dn\u00e9 po\u010dasie a\u00a0dni rovnako dlh\u00e9 ako noci. Vtedy dok\u00e1\u017ee kvitn\u00fa\u0165 bez prest\u00e1vky po cel\u00fd rok.<\/p>\n <\/p>\n S\u00a0k\u00fdm m\u00e1me t\u00fa \u010des\u0165: <\/strong>S\u00a0moravsk\u00fdm rod\u00e1kom Ji\u0159\u00edm Josefom Kamelom, jezuitsk\u00fdm mision\u00e1rom, ktor\u00fd ako prv\u00fd pop\u00edsal fl\u00f3ru a\u00a0faunu na Filip\u00ednach. \u00a0<\/strong><\/p>\n M\u00e1 \u010des\u0165 nies\u0165 jeho meno:<\/strong> Kam\u00e9lia.<\/p>\n <\/p>\n Zo \u017eivota botanika<\/strong><\/p>\n Narodil sa v\u00a0Brne v\u00a0remeseln\u00edckej rodine, jeho otec pracoval ako postriha\u010d, \u010do spom\u00edname len preto, \u017ee toto s\u00fakenn\u00edcke remeslo d\u00e1vno odvial \u010das, a\u00a0tak je zauj\u00edmav\u00e9 na\u0148 pouk\u00e1za\u0165. V\u00a0sedemn\u00e1stich odi\u0161iel na jezuitsk\u00fa \u0161kolu do Viedne, kde exceloval najm\u00e4 v\u00a0pr\u00edrodn\u00fdch ved\u00e1ch a\u00a0celkom isto v\u00a0botanike, ktor\u00e1 ho priviedla k\u00a0farm\u00e1cii. Ako lek\u00e1rnik p\u00f4sobil v\u00a0Brne, Jind\u0159ichovom Hradci a\u00a0v\u00a0\u010ceskom Krumlove, kde sa dodnes zachovala barokov\u00e1 jezuitsk\u00e1 lek\u00e1re\u0148, v\u00a0ktorej ako mlad\u00fd magister odmeriaval tinkt\u00fary a mie\u0161al hojiv\u00e9 masti\u010dky. Ke\u010f dosiahol 21 rokov, vst\u00fapil do Spolo\u010dnosti Je\u017ei\u0161ovej, teda k\u00a0jezuitom (mn\u00ed\u0161sky r\u00e1d zalo\u017een\u00fd Ign\u00e1com z\u00a0Loyoly), ktor\u00ed ako zap\u00e1len\u00ed mision\u00e1ri v\u00a0\u010falek\u00fdch krajin\u00e1ch \u0161\u00edrili slovo bo\u017eie, ale aj vedu a\u00a0vzdelanie. Napr\u00edklad len \u010do sa usadili v\u00a0Manile a\u00a0upevnili si svoje poz\u00edcie, zalo\u017eili tam univerzitu Universidad de San Ignacio. To hovor\u00edme o roku 1590, tak\u017ee ke\u010f 27-ro\u010dn\u00fd \u00a0Kamel o sto rokov nesk\u00f4r dorazil na misiu do Manily, tamoj\u0161ia univerzita sa u\u017e te\u0161ila sol\u00eddnemu renom\u00e9. Manila nebola \u017eiadna diera, \u0161panielski koloniz\u00e1tori z\u00a0nej urobili administrat\u00edvne centrum cel\u00fdch Filip\u00edn (svoje meno z\u00edskali pod\u013ea \u0161panielskeho kr\u00e1\u013ea Filipa II.) a mesto \u0165a\u017eilo zo svojej strategickej polohy, le\u017eiac na trase Hodv\u00e1bnej cesty, Cesty korenia i\u00a0medzin\u00e1rodn\u00e9ho obchodu so striebrom. Dnes s\u00fa Filip\u00edny najkatol\u00edckej\u0161ou krajinou v\u00a0celej \u00c1zii – vy\u0161e 80 % obyvate\u013eov sa hl\u00e1si k\u00a0viere v\u00a0Krista a\u00a0lev\u00ed podiel na tom maj\u00fa pr\u00e1ve jezuitsk\u00ed \u00a0mision\u00e1ri. Kamel \u0161\u00edril dobr\u00fa poves\u0165 univerzity ako lek\u00e1rnik, v\u00a0s\u00falade so svojou vierou sa staral o\u00a0chor\u00fdch a v\u00a0Manile zalo\u017eil prv\u00fa jezuitsk\u00fa lek\u00e1re\u0148, v\u00a0ktorej zadarmo rozd\u00e1val lieky najbiednej\u0161\u00edm chud\u00e1kom. Hoci bol na m\u00edle vzdialen\u00fd akademick\u00fdm vedeck\u00fdm kruhom civilizovan\u00e9ho sveta, po cel\u00fd \u017eivot udr\u017eiaval kore\u0161ponden\u010dn\u00fd styk s\u00a0u\u010dencami svojej doby, hlavne z\u00a0Britsk\u00fdch ostrovov. Ke\u010f\u017ee bol profesiou lek\u00e1rnik, jeho dom\u00e9nou sa stali rastliny. V\u00a0Manile zalo\u017eil botanick\u00fa z\u00e1hradu a v\u00a0nej pestoval eur\u00f3pske i\u00a0miestne lie\u010divky. A\u00a0hoci jeho meno posl\u00fa\u017eilo na ozna\u010denie p\u00f4sobiv\u00e9ho kvetu, on s\u00e1m pre svet objavil rastlinu strychn\u00ednovn\u00edk, z\u00a0ktorej poch\u00e1dza jedovat\u00fd alkaloid strychn\u00edn. Okrem kvetenstva \u0161tudoval aj miestnu faunu, pop\u00edsal r\u00f4zne \u010dudesn\u00e9 zvierat\u00e1, napr\u00edklad letuchy indomalajsk\u00e9, mal\u00e9 bylino\u017erav\u00e9 cicavce nie nepodobn\u00e9 netopierom, s\u00a0blanou na chrbte (ktor\u00fa pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako pad\u00e1k, tak\u017ee dok\u00e1\u017eu prelietava\u0165 vzduchom), zbieral mu\u0161le a\u00a0miner\u00e1ly, zauj\u00edmal sa o\u00a0\u010dervy a\u00a0spochybnil vtedaj\u0161iu te\u00f3riu, \u017ee hmyz sa rod\u00ed z\u00a0tlej\u00faceho l\u00edstia. Svoje \u0161t\u00fadie, pozn\u00e1mky, n\u00e1kresy, ilustr\u00e1cie, ale aj semienka domorod\u00fdch rastl\u00edn odosielal do Eur\u00f3py, mnoh\u00e9 ale skon\u010dili v\u00a0ruk\u00e1ch pir\u00e1tov a boli zni\u010den\u00e9. V\u00e4\u010d\u0161ina sa v\u0161ak dostala do povolan\u00fdch r\u00fak v\u00e1\u017een\u00fdch \u010dlenov lond\u00fdnskej Royal Society, predov\u0161etk\u00fdm lek\u00e1rnika Jamesa Petivera a\u00a0pr\u00edrodovedca Johna Raya. Druh\u00fd menovan\u00fd jeho n\u00e1\u010drty filip\u00ednskych rastl\u00edn, krov a stromov publikoval ako rozsiahly apendix v\u00a0tre\u0165om zv\u00e4zku svojho diela Historia Plantarum. Z toho d\u00f4vodu a\u00a0tie\u017e preto, \u017ee brat Kamel sa z\u00a0Filip\u00edn u\u017e nikdy nevr\u00e1til (zomrel ako 45-ro\u010dn\u00fd na \u00faplavicu), sa origin\u00e1ly jeho p\u00edsomnost\u00ed a\u00a0kresieb nach\u00e1dzaj\u00fa v\u00a0Britskej n\u00e1rodnej kni\u017enici, pri\u010dom brnianske m\u00fazeum uchov\u00e1va len niektor\u00e9 k\u00f3pie jeho ilustr\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n Aj v\u00a0pr\u00edpade jezuitsk\u00e9ho u\u010denca Ji\u0159\u00edho Kamela plat\u00ed, \u017ee tento dobr\u00fd mu\u017e kam\u00e9liu nikdy nezo\u010dil. Ani nemohol, lebo na Filip\u00ednach sa t\u00e1to kvetina v\u00f4bec nevyskytovala. Kam\u00e9lia s\u00edce poch\u00e1dza z\u00a0\u010ealek\u00e9ho v\u00fdchodu, t\u00fdm sa v\u0161ak mysl\u00ed najm\u00e4 \u010c\u00edna a Japonsko. Do Eur\u00f3py ju priviezli v\u00a0domnienke, \u017ee ide o\u00a0rastlinu, z\u00a0ktorej l\u00edstkov sa d\u00e1 pripravi\u0165 lahodn\u00fd n\u00e1poj, aj\u00a0preto dostala sprvu n\u00e1zov Thea Sinensis, \u010dajovn\u00edk \u010d\u00ednsky. Chybi\u010dka \u010di z\u00e1mena sa napokon objasnila a\u00a0meno upravilo, hoci kam\u00e9lia dodnes patr\u00ed do \u010de\u013eade \u010dajovn\u00edkovit\u00fdch (theaceae). Poriadok do n\u00e1zvoslovia vniesol o\u00a0mnoho rokov nesk\u00f4r a\u017e \u0161v\u00e9dsky botanik Carl Linn\u00e9, ktor\u00fd vytvoril ucelen\u00fa klasifik\u00e1ciu a systematick\u00e9 zatriedenie v\u0161etk\u00fdch dovtedy zn\u00e1mych rastl\u00edn (mimochodom, Linn\u00e9 pri\u0161iel na svet v\u00a0tom istom roku, ako sa z\u00a0neho por\u00fa\u010dal brat Kamel). \u0160v\u00e9dsky u\u010denec vo svojom k\u013e\u00fa\u010dovom diele Species Plantarum (Rastlinn\u00e9 druhy) vydanom v\u00a0roku 1753 domnel\u00fd \u010dajovn\u00edk zaradil medzi okrasn\u00e9 kry a\u00a0ozna\u010dil menom obetav\u00e9ho jezuitsk\u00e9ho mn\u00edcha. Tak vznikla Camellia japonica.<\/p>\n V\u00a0priebehu 19. storo\u010dia sa z\u00a0kam\u00e9lie stala pansk\u00e1 trendy kvetina, ktor\u00fa pestovala sn\u00e1\u010f ka\u017ed\u00e1 kultivovan\u00e1 \u0161\u013eachtick\u00e1 rodina v\u00a0Eur\u00f3pe \u010di Brit\u00e1nii. Kam\u00e9lia je chladnomilka, kvitne v\u00a0zime, tak\u017ee sa stala v\u00edtanou ozdobou m\u00f3dnych sklen\u00edkov, oran\u017e\u00e9ri\u00ed \u010di zimn\u00fdch z\u00e1hrad. Na dobe svojho kvitnutia zanovito trv\u00e1, snaha pestova\u0165 ju cez leto sa m\u00ed\u0148a \u00faspechom a\u00a0sotva pre\u017eije aj na parapetoch prek\u00faren\u00fdch bytov, ke\u010f\u017ee sa jej najlep\u0161ie dar\u00ed pri cca 6 – 8 \u00b0C. Zar\u00e1\u017eaj\u00face je, \u017ee aj ke\u010f sa jej kvety podobaj\u00fa ru\u017eiam, v\u00f4bec nevo\u0148aj\u00fa. Najv\u00e4\u010d\u0161ej reklamy sa kam\u00e9li\u00e1m dostalo z\u00a0pera spisovate\u013ea Alexandra Dumasa mlad\u0161ieho, ktor\u00fd meno prekr\u00e1snej kvetiny pou\u017eil vo svojom sl\u00e1vnom diele D\u00e1ma s\u00a0kam\u00e9liami – v\u00a0\u0148om hlavn\u00e1 hrdinka Marguerite Gautier, \u017eiadan\u00e1 par\u00ed\u017eska kurtiz\u00e1na, ako ve\u013emi mlad\u00e1 zomiera na tuberkul\u00f3zu. Pozn\u00e1vac\u00edm znakom jej profesie sa stali kam\u00e9lie, ak ju zdobili ich biele hl\u00e1vky, bola takpovediac \u201ek\u00a0dispoz\u00edcii\u201c, ak ich vymenila za \u010derven\u00e9, znamenalo to, \u017ee m\u00e1 \u201esvoje dni\u201c a p\u00e1ni musia so svojimi ch\u00fa\u0165kami po\u010dka\u0165.<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/04\/v-143_book-Fuchs-image.jpg\")
<\/a>Leonhart Fuchs (1501 – 1566)<\/strong><\/p>\n<\/a>Jej V\u00fdsos\u0165, fuchsia<\/strong><\/p>\n<\/a>Louis Antoine de Bougainville (1729 – 1811) <\/strong><\/p>\n<\/a>Jej V\u00fdsos\u0165, bugenvilea <\/strong><\/p>\n<\/a>Georg Joseph Camel (1661 – 1706) <\/strong><\/p>\n<\/a>Jej V\u00fdsos\u0165, kam\u00e9lia<\/strong><\/p>\n