{"id":8833,"date":"2021-05-17T09:25:48","date_gmt":"2021-05-17T07:25:48","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8833"},"modified":"2021-05-17T09:25:48","modified_gmt":"2021-05-17T07:25:48","slug":"mary-anning-lovkyna-fosilii","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/mary-anning-lovkyna-fosilii\/","title":{"rendered":"Mary Anning – Lovky\u0148a fos\u00edli\u00ed"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Vlny oce\u00e1nu bi\u010duj\u00fa pobre\u017eie, siln\u00fd vietor zach\u00e1dza hlboko pod ko\u017eu a\u00a0kto m\u00f4\u017ee, tr\u00e1vi dni vn\u00fatri pri \u0161\u00e1lke hor\u00faceho \u010daju. Mary Anning oble\u010den\u00e1 v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch vrstv\u00e1ch hrub\u00fdch sukn\u00ed so skrehnut\u00fdmi prstami preh\u013ead\u00e1va mas\u00edvne \u00fatesy, z\u00a0ktor\u00fdch z\u00fariv\u00e9 po\u010dasie pravidelne odlamuje kusy sk\u00e1l. V\u00a0niektor\u00fdch by mohli by\u0165 ulo\u017een\u00e9 mili\u00f3ny rokov star\u00e9 fos\u00edlie druhohorn\u00fdch morsk\u00fdch obrov – tak\u00fdch, o\u00a0ktor\u00fdch existencii za\u010diatkom 19. storo\u010dia \u013eudia nemali ani tu\u0161enia. Mlad\u00e1 Angli\u010danka ich v\u00e1\u0161nivo prin\u00e1\u0161a na svetlo, hoci jej meno v\u00a0maskul\u00ednnej spolo\u010dnosti zost\u00e1va takmer zabudnut\u00e9. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Objavy paleontologi\u010dky Mary Anning vo\u0161li do hist\u00f3rie ako k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 a\u00a0nebudeme v\u00f4bec preh\u00e1\u0148a\u0165, ke\u010f povieme, \u017ee najm\u00e4 v\u010faka nim sa vedcom podarilo sformulova\u0165 n\u00e1zory o\u00a0v\u00fdvoji \u017eivota na Zemi. Mnoh\u00ed historici sa zhoduj\u00fa, \u017ee lovky\u0148a fos\u00edli\u00ed sa narodila v\u00a0spr\u00e1vnom \u010dase na spr\u00e1vnom mieste. Lyme Regis, neve\u013ek\u00e9 mesto pri Laman\u0161skom prielive prez\u00fdvan\u00e9 aj \u201eperla Dorsetu\u201c, za\u017eilo svoju sl\u00e1vu najsk\u00f4r ako v\u00fdstavn\u00e9 miesto pre morsk\u00fa terapiu, nesk\u00f4r s\u00a0prez\u00fdvkou \u201eJursk\u00e9 pobre\u017eie\u201c ako raj paleontol\u00f3gov. Treba v\u0161ak doda\u0165, \u017ee na za\u010diatku 19. storo\u010dia titul \u201ezberate\u013eka fos\u00edli\u00ed\u201c nemala v\u00a0kol\u00f3nke \u201epovolanie\u201c asi \u017eiadna in\u00e1 \u017eena. Ke\u010f\u017ee ne\u017en\u00e9 pohlavie nemalo dovolen\u00fd pr\u00edstup do odborn\u00fdch vedeck\u00fdch kruhov (v\u00a0tom \u010dase sa aj z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie \u017eien, najm\u00e4 v\u00a0chudobn\u00fdch kruhoch, pova\u017eovalo za absol\u00fatne nepotrebn\u00e9), boli to mu\u017ei – anglik\u00e1nski d\u017eentlmeni, ktor\u00ed v\u00a0honosn\u00fdch s\u00e1lach horlivo diskutovali o\u00a0mo\u017en\u00fdch te\u00f3ri\u00e1ch prehistorick\u00e9ho sveta. Av\u0161ak ohe\u0148 do deb\u00e1t prikladala mlad\u00e1 Angli\u010danka, ktor\u00e1 si nev\u00e1hala za\u0161pini\u0165 ruky priamo v\u00a0ter\u00e9ne.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u017divot na Jurskom pobre\u017e\u00ed<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f Richard Anning v\u00a0roku 1793, kr\u00e1tko po svadbe s mierne\u00a0cynickou Molly, nalo\u017eil na vle\u010dku voza v\u0161etok ich majetok a\u00a0presunul ho z\u00a0Colytonu do pr\u00edmorsk\u00e9ho Lyme Regis, v\u00f4bec netu\u0161il, \u017ee prich\u00e1dza na miesto, ktor\u00e9 jeho rodine obr\u00e1ti \u017eivot naruby. Vyu\u010den\u00fd tes\u00e1r sa cel\u00fd \u017eivot venoval\u00a0v\u00fdrobe n\u00e1bytku, mal v\u0161ak aj skvel\u00fd in\u0161tinkt a\u00a0dobrodru\u017en\u00fa povahu, ktor\u00e1 mu pomohla vidie\u0165 pr\u00edle\u017eitosti na miestach, kde in\u00fdm unikali. Vy\u0161e 150 km dlh\u00e9 pobre\u017eie Lyme Regis v\u00a0sebe ukr\u00fdvalo konzerv\u00e1re\u0148 mezozoika (geologick\u00e1 \u00e9ra dinosaurov), hotov\u00fa polievku prvotn\u00fdch morsk\u00fdch plazov, ktor\u00e9 ob\u00fdvali Zem pred vy\u0161e dvesto mili\u00f3nmi rokov. Zaplombovan\u00e9 v\u00a0dlh\u00fdch p\u00e1soch \u00fatesov boli d\u00f4kladne ukryt\u00e9 pred zrakmi \u013eud\u00ed, a tak o\u00a0nich nikto cel\u00e9 tis\u00edcro\u010dia v\u00f4bec netu\u0161il. A\u017e za\u010diatkom 19. storo\u010dia za\u010dali \u00fatesy p\u00f4soben\u00edm b\u00farok postupne erodova\u0165 a\u00a0odha\u013eova\u0165 fascinuj\u00face tajomstv\u00e1. Na pl\u00e1\u017ei v\u00a0z\u00e1toke Lyme sa sem-tam dali n\u00e1js\u0165 zauj\u00edmav\u00e9 \u00falomky schr\u00e1nok a\u00a0bizarn\u00e9 fragmenty skamenel\u00edn – prv\u00e9 pr\u00eds\u013euby nov\u00fdch a\u00a0v\u00e4\u010d\u0161\u00edch fos\u00edli\u00ed. Molly si \u010doskoro v\u0161imla, \u017ee jej man\u017eel tr\u00e1vi ove\u013ea viac \u010dasu na pl\u00e1\u017ei, ne\u017e sprac\u00favan\u00edm dreva a\u00a0pre jeho \u201ezber kame\u0148ov\u201c nemala ve\u013ek\u00e9 pochopenie. Do Lyme Regis v\u0161ak pr\u00fadili turisti t\u00fa\u017eiaci po terapeutick\u00fdch \u00fa\u010dinkoch k\u00fape\u013enej dovolenky, a\u00a0t\u00ed radi utratili p\u00e1r penc\u00ed za drobn\u00e9 suven\u00edry z\u00a0pl\u00e1\u017ee, ktor\u00e9 mal Richard v\u017edy poruke. Netu\u0161ili pritom, ak\u00fd kus hist\u00f3rie im le\u017e\u00ed v\u00a0dlani. Molly plne zamestn\u00e1vala starostlivos\u0165 o\u00a0Mary a\u00a0Josepha, ktor\u00ed pri\u0161li na svet kr\u00e1tko po svadbe. Prostredie, v\u00a0ktorom vyrastali, s\u00edce na turistov p\u00f4sobilo priam bukolicky, av\u0161ak skuto\u010dn\u00fd \u017eivot v\u00a0Lyme Regis mal \u010faleko od raja. Pobre\u017eie pravidelne bi\u010dovali siln\u00e9 b\u00farky, tie vytv\u00e1rali obrie vlny a jedna z\u00a0nich Anningovcom \u201evliezla\u201c priamo do domu. Ledva jej u\u0161li cez prv\u00e9 poschodie. Steny domu boli neust\u00e1le chladn\u00e9 a\u00a0vlhk\u00e9, ohe\u0148 bol jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako sa zahria\u0165. Ke\u010f jedn\u00e9ho chladn\u00e9ho ve\u010dera Molly nechala svojich dvoch potomkov v\u00a0izbe na p\u00e1r min\u00fat osamote, vr\u00e1tila sa do katastrofy, ak\u00fa by nechcel za\u017ei\u0165 \u017eiaden rodi\u010d. \u0160tvorro\u010dn\u00e1 Mary v\u00a0jej nepr\u00edtomnosti prilo\u017eila drevo do oh\u0148a, st\u00e1la v\u0161ak pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko, \u0161aty vzb\u013akli v\u00a0plame\u0148och a\u00a0sp\u00f4sobili pop\u00e1leniny nezlu\u010dite\u013en\u00e9 so \u017eivotom. Anningovci boli zdrven\u00ed. Rok po ne\u0161\u0165ast\u00ed, 21. m\u00e1ja 1799, Molly priviedla na svet \u010fal\u0161iu dc\u00e9ru, ktor\u00e1 dostala meno po zosnulej sestre Mary.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u00dader blesku<\/strong><\/p>\n

Mary Anning mala len nie\u010do vy\u0161e roka, ke\u010f ju miestna sestri\u010dka v\u00a0snahe odbremeni\u0165 rodi\u010dov od mno\u017eiacich sa povinnost\u00ed zobrala na jazdeck\u00fa show. V\u00a0hor\u00faci augustov\u00fd de\u0148 radostne pozorovali kone a\u00a0ich tr\u00e9nerov, ktor\u00ed svojimi \u010d\u00edslami zab\u00e1vali me\u0161\u0165anov. Nik nemohol tu\u0161i\u0165, \u017ee slne\u010dn\u00fd de\u0148 sa zmen\u00ed na \u010fal\u0161iu katastrofu. Popoludn\u00ed sa na oblohe zozbierali \u010dierne mraky, z\u00a0ni\u010doho ni\u010d zaznel duniv\u00fd hrom a kr\u00e1tko nato oblohu pre\u0165al oslepuj\u00faci blesk. Ke\u010f sa \u013eudia spam\u00e4tali zo \u0161oku, pod ko\u0161at\u00fdm brestom zbadali tri nehybn\u00e9 postavy v\u00a0bielych \u0161at\u00e1ch. Jedna z\u00a0nich v\u00a0ruk\u00e1ch dr\u017eala die\u0165a, ktor\u00e9 ako jedin\u00e9 e\u0161te d\u00fdchalo. Mary sa podarilo zachr\u00e1ni\u0165 a\u00a0z dovtedy nedu\u017eiv\u00e9ho die\u0165a\u0165a sa akoby z\u00e1zrakom stalo \u017eiv\u00e9 striebro, ktor\u00e9 do rodiny vnieslo ve\u013ea radosti… U\u017e ako p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e1 sprev\u00e1dzala otca na jeho potulk\u00e1ch na pl\u00e1\u017ei, kde mu pom\u00e1hala s\u00a0h\u013eadan\u00edm a\u00a0zberom skamenel\u00edn. Richard nau\u010dil dc\u00e9ru, ako n\u00e1jden\u00e9 amonity (\u0161pir\u00e1lovo zvinut\u00e9 schr\u00e1nky) spr\u00e1vne \u010disti\u0165 a\u00a0le\u0161ti\u0165, uk\u00e1zal jej tie\u017e, ako z\u00a0dreva vyreza\u0165 jednoduch\u00e9 krabi\u010dky, v\u00a0ktor\u00fdch si ich turisti mohli uchova\u0165. Najlep\u0161\u00ed \u010das na zber materi\u00e1lu boli r\u00e1na po ve\u013ek\u00fdch b\u00farkach. \u010casto sa st\u00e1valo, \u017ee vy\u010d\u00ed\u0148anie b\u00farok na pobre\u017e\u00ed zanechalo odlomen\u00e9 kusy \u00fatesov, ktor\u00e9 bolo potrebn\u00e9 preh\u013eada\u0165, ne\u017e ich pr\u00edliv nav\u017edy odplav\u00ed do mora. Po jednom takom \u00faspe\u0161nom love v\u00a0roku 1807, kedy Anningovci nazbierali hrste nov\u00fdch skamenel\u00edn, Richard zapriahol kone do voza a\u00a0vybral sa do ne\u010falek\u00e9ho Charmouthu sk\u00fasi\u0165 \u00falovky preda\u0165. Pou\u017eil skratku, v\u00a0rannej hmle si v\u0161ak nev\u0161imol, \u017ee je pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko mora. Kone u\u017e zastavi\u0165 nestihol, prepadol cez okraj \u00fatesov na tvrd\u00e9 kamene. P\u00e1d s\u00edce pre\u017eil, utrpel v\u0161ak \u0165a\u017ek\u00e9 zranenia na chrbtici, ktor\u00e9 sa mu neust\u00e1le pripom\u00ednali ostrou boles\u0165ou. Po tejto nehode u\u017e nebol viac s\u00e1m sebou. \u010casto ho tr\u00e1pili z\u00e1chvaty ka\u0161\u013ea, lieky proti bolesti ho utlmovali a\u00a0n\u00e1v\u0161tevy pl\u00e1\u017ee boli \u010doraz zriedkavej\u0161ie. O\u00a0tri roky nesk\u00f4r zomrel na tuberkul\u00f3zu, pri\u010dom po sebe zanechal man\u017eelku v\u00a0pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu tehotenstva, dve mal\u00e9 deti, 11-ro\u010dn\u00fa Mary a\u00a014-ro\u010dn\u00e9ho Josepha. A\u00a0dlhy.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Tak\u00fd kr\u00e1sny amonit<\/strong><\/p>\n

Anningovci sa museli vyrovna\u0165 nielen s\u00a0otcovou smr\u0165ou, ale aj chudobou, v\u00a0ktorej sa zrazu ocitli. Mollin novorodenec zakr\u00e1tko zomrel… V\u00a0\u010dasoch, ke\u010f z\u00e1pal p\u013e\u00fac, kiahne, ale aj oby\u010dajn\u00e1 n\u00e1dcha dok\u00e1zali nemilosrdne zab\u00edja\u0165, Molly priviedla na svet desa\u0165 det\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch pre\u017eili len Joseph a\u00a0Mary. Joseph sa vyu\u010dil za \u010dal\u00fannika, Mary sa stala diev\u010da\u0165om pre v\u0161etko, ktor\u00e9 susedom \u010dasto vybavovalo mal\u00e9 poch\u00f4dzky za drobn\u00fa odmenu. \u010c\u00edta\u0165 sa nau\u010dila viac-menej sama, ove\u013ea viac sa v\u0161ak zauj\u00edmala o\u00a0to, ako zaobstara\u0165 nie\u010do do \u00fast. S\u00farodenci na\u010falej pre\u010des\u00e1vali pobre\u017eie v\u00a0Lyme Regis, no pri mno\u017estve povinnost\u00ed z\u010faleka nie tak \u010dasto ako kedysi s\u00a0otcom. Jedn\u00e9ho d\u0148a mesto postihla \u010fal\u0161ia ni\u010div\u00e1 b\u00farka – vyvolala vy\u0161e \u0161es\u0165metrov\u00e9 vlny a\u00a0za sebou zanechala mno\u017estvo naplaven\u00edn. Mary na druh\u00fd de\u0148 vstala e\u0161te pred \u00fasvitom a\u00a0vybrala sa na pl\u00e1\u017e. V\u00a0ostrom slanom vzduchu preh\u013ead\u00e1vala pobre\u017eie, a\u017e k\u00fdm sa jej nepodarilo n\u00e1js\u0165 kr\u00e1sny amonit. Nev\u0161imla si, \u017ee po pl\u00e1\u017ei za \u0148ou kr\u00e1\u010da nezn\u00e1ma d\u00e1ma – turistka, ktor\u00e1 ju cel\u00fd \u010das pozorovala. Malej Mary za n\u00e1lez pon\u00fakla pol koruny, sumu, za ktor\u00fa v\u00a0tom \u010dase mohla k\u00fapi\u0165 nielen chlieb a\u00a0\u0161unku, ale aj \u010daj a\u00a0cukor. Bolo to viac pe\u0148az\u00ed, ako kedy kto dal za n\u00e1lezy jej otcovi. Mary be\u017eala domov odhodlan\u00e1 pokra\u010dova\u0165 v\u00a0otcovej v\u00e1\u0161ni, v\u00a0tom \u010dase im mohla doslova zachr\u00e1ni\u0165 \u017eivot. S\u00a0bratom tr\u00e1vili dni zbieran\u00edm kost\u00ed, kame\u0148ov, ul\u00edt aj schr\u00e1nok, Mary im n\u00e1sledne ako spr\u00e1vna obchodn\u00ed\u010dka vym\u00fd\u0161\u013eala fantazijn\u00e9 men\u00e1 ako \u201eprsty d\u00e1my\u201c alebo \u201e\u010dertove nechty\u201c a\u00a0pred\u00e1vala zvedav\u00fdm turistom.<\/p>\n

 <\/p>\n

Na stope ichtyosaura<\/strong><\/p>\n

V\u00a0letn\u00fd de\u0148 roku 1811, kr\u00e1tko po dvan\u00e1stych narodenin\u00e1ch, musela Mary pom\u00f4c\u0165 mame so \u0161it\u00edm, a\u00a0tak sa Joseph vybral na pl\u00e1\u017e s\u00e1m. Po hodin\u00e1ch pre\u010des\u00e1vania pobre\u017eia si v\u0161imol zvl\u00e1\u0161tne vyzeraj\u00facu skamenen\u00fa lebku. Bola nezvy\u010dajne dlh\u00e1 a v\u00a0papuli mala asi dvesto zubov. Joseph sa rozbehol do dediny po chlapov, aby mu pomohli s v\u00fdkopmi. Senz\u00e1cia, ktor\u00e1 na okamih ovl\u00e1dla Lyme Regis, rovnako r\u00fdchlo aj upadla. Joseph sa musel vr\u00e1ti\u0165 do pr\u00e1ce, Mary sa v\u0161ak na miesto n\u00e1lezu vracala v\u017edy, ke\u010f mohla a\u00a0pokra\u010dovala v\u00a0h\u013eadan\u00ed zvy\u0161kov kostry. \u0160\u0165astie sa na \u0148u usmialo po \u010fal\u0161om ve\u013ekom da\u017edi, ke\u010f z\u00a0\u00fatesov odpadol kus skaly. Ten jej nad hlavou odhalil najprv rebr\u00e1 a\u00a0nesk\u00f4r aj 60 stavcov chrbtice. Trvalo dlh\u00e9 mesiace, k\u00fdm p\u00e4\u0165metrov\u00fa kostru vybrala a\u00a0o\u010distila. V\u00a0tom \u010dase u\u017e v\u00a0dedine vedeli, \u017ee na\u0161la nie\u010do v\u00fdnimo\u010dn\u00e9. \u017divo\u010d\u00edch, ktor\u00e9mu kostra patrila, mal plutvy ako delf\u00edn, zuby ako krokod\u00edl a\u00a0pysk ako me\u010d\u00fa\u0148. Jeho chrbtica pripom\u00ednala rybu, hru\u010f v\u0161ak mohla patri\u0165 plazovi. Kostra sa uk\u00e1zala ove\u013ea v\u00fdznamnej\u0161\u00edm objavom, ne\u017e nazna\u010dovala lebka. Re\u010di o\u00a0tom, \u017ee mal\u00e9 diev\u010da na\u0161lo zvl\u00e1\u0161tnu fos\u00edliu, sa r\u00fdchlo roz\u0161\u00edrili za hranice Lyme Regis a\u00a0netrvalo dlho, ne\u017e ju zberate\u013e Henry Henley odk\u00fapil pre Lond\u00fdnske m\u00fazeum za cel\u00fdch 23 libier. T\u00e1 suma rodine zabezpe\u010dila jedlo na pol roka. Zakr\u00e1tko do meste\u010dka zav\u00edtal Henry De la Beche, ktor\u00fd sa stal Marin\u00fdm celo\u017eivotn\u00fdm priate\u013eom. \u0160tudoval geol\u00f3giu, vedu, ktor\u00e1 za\u010diatkom 19. storo\u010dia naberala na popularite. S\u00a0Mary zvykol tr\u00e1vi\u0165 na pl\u00e1\u017ei cel\u00e9 hodiny s\u00a0jedin\u00fdm cie\u013eom: n\u00e1js\u0165 nie\u010do \u00fa\u017easn\u00e9. V\u00a0roku 1807 v\u00a0Lond\u00fdne zalo\u017eili Geologick\u00fa spolo\u010dnos\u0165 a\u00a0v\u00a0tejto ustanovizni mohli by\u0165 \u010dlenmi v\u00fdlu\u010dne mu\u017ei. Ako Mary dospievala, v\u00e4\u010d\u0161inu z\u00a0nich osobne spoznala, ale ako \u017eena zostala vo vedeckej spolo\u010dnosti nav\u017edy outsider. \u013dudia sa medzit\u00fdm hrnuli do m\u00fazea, aby zahliadli jej obra na vlastn\u00e9 o\u010di. Fos\u00edlia nezn\u00e1meho tvora vystaven\u00e1 ved\u013ea zbran\u00ed, ko\u017eu\u0161\u00edn a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch objektov, ktor\u00e9 James Cook priviezol z\u00a0plavby po Ju\u017en\u00fdch moriach, vyvol\u00e1vala e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00fa\u017eas. Kategorizova\u0165 ju sa uk\u00e1zalo ako nesmierne \u0165a\u017ek\u00fd orie\u0161ok. Geologick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 sa nakoniec zhodla na n\u00e1zve ichtyosaurus alebo \u201erybia ja\u0161terica\u201c, hoci dnes je u\u017e zn\u00e1me, \u017ee to nebola ani ryba, ani ja\u0161terica, ale morsk\u00fd plaz, ktor\u00fd \u017eil pred 201 – 194 mili\u00f3nmi rokov. Anat\u00f3m Everard Home vyslovil nesmiernu v\u010faku m\u00fazeu za n\u00e1lez a\u00a0jeho d\u00f4kladn\u00e9 o\u010distenie – teda z\u00e1sluhy, ktor\u00e9 patrili 12-ro\u010dnej Mary. Ichtyosaura v\u00a0roku 1817 odk\u00fapilo Britsk\u00e9 m\u00fazeum za dvojn\u00e1sobok ceny.<\/p>\n

 <\/p>\n

Stvorenie sveta za \u0161es\u0165 dn\u00ed. Alebo aj nie<\/strong><\/p>\n

N\u00e1lez kostry nezn\u00e1meho tvora predstavoval ve\u013ek\u00fa v\u00fdzvu pre n\u00e1bo\u017eenstvo. Boh predsa stvoril svet za \u0161es\u0165 dn\u00ed, v\u00a0Biblii \u017eiadna zmienka o\u00a0druhohornom zverstve nebola. \u010coraz \u010dastej\u0161ie sa v\u0161ak st\u00e1valo, \u017ee \u013eudia nach\u00e1dzali skameneliny tvarov, ktor\u00e9 nemali ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 so \u017eij\u00facimi \u017eivo\u010d\u00edchmi a\u00a0postupne si za\u010dali kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zky, ako vyzeral \u017eivot na Zemi pred pr\u00edchodom \u013eud\u00ed. Fos\u00edlie tak za\u010dali robi\u0165 e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie diery do dovtedy nepriestrelnej n\u00e1bo\u017eenskej ko\u0161ele. William Smith v\u00a0tom \u010dase vytvoril prv\u00fa geologick\u00fa mapu Anglicka. V\u00a0roku 1796, tri roky pred naroden\u00edm Mary, zakladate\u013e paleontol\u00f3gie Georges Cuvier vyhl\u00e1sil, \u017ee mamuty nie s\u00fa slony, ale \u00faplne in\u00fd \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ny druh, ktor\u00fd vyhynul. Bolo to v\u00f4bec prv\u00fdkr\u00e1t, \u010do sa hovorilo o\u00a0mo\u017enosti vyhynutia. V\u00a0roku 1801 do\u0161lo v\u00a0USA k n\u00e1lezu prv\u00e9ho mastodonta. A\u00a0hoci slovo evol\u00facia prv\u00fdkr\u00e1t zaznelo a\u017e o\u00a0vy\u0161e 50 rokov nesk\u00f4r s\u00a0pr\u00edchodom Charlesa Darwina, prv\u00e1 te\u00f3ria evol\u00facie, tzv. transmut\u00e1cia z\u00a0pera Jeana-Baptistu Lamarcka sa objavila u\u017e v\u00a0polovici 18. storo\u010dia. K\u00fdm sa vedci na akademickej p\u00f4de h\u00e1dali, Mary zbierala vedomosti priamo z\u00a0pobre\u017eia. Ke\u010f mala 16 rokov, v\u00a0Lyme Regis ju nav\u0161t\u00edvil o\u00a015 rokov star\u0161\u00ed William Buckland, pastor a\u00a0priekopn\u00edk geol\u00f3gie. Poch\u00e1dzal z\u00a0intelektu\u00e1lnej rodiny, kde vedeck\u00e9 knihy st\u00e1li na poli\u010dke ved\u013ea Biblie. Ako profesor geol\u00f3gie na Oxforde sa sna\u017eil dok\u00e1za\u0165, \u017ee veda a\u00a0n\u00e1bo\u017eenstvo nemusia st\u00e1\u0165 nutne proti sebe. Spolu str\u00e1vili hodiny pre\u010des\u00e1van\u00edm pobre\u017eia a\u00a0za\u010d\u00ednaj\u00faca lovky\u0148a fos\u00edli\u00ed od neho nas\u00e1vala vedomosti ako \u0161pongia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ne\u00fanavn\u00fd samouk<\/strong><\/p>\n

Mary patrila k\u00a0v\u00e1\u0161niv\u00fdm \u010ditate\u013ek\u00e1m, vlastnila desiatky zo\u0161itov a\u00a0denn\u00edkov, do ktor\u00fdch si prepisovala zauj\u00edmav\u00e9 state z\u00a0kn\u00edh. Vedeck\u00e9 inform\u00e1cie sa k\u00a0nej dost\u00e1vali zriedkavo, o\u00a0to d\u00f4kladnej\u0161ie sa im venovala. Raz si do denn\u00edka prekreslila osem str\u00e1n obr\u00e1zkov o\u00a0morsk\u00fdch plazoch, ktor\u00e9 boli tak\u00e9 detailn\u00e9 a\u00a0dokonal\u00e9, \u017ee bolo nemo\u017en\u00e9 ich odl\u00ed\u0161i\u0165 od origin\u00e1lu. V\u00a0priebehu rokov ako samouk zvl\u00e1dla vedeck\u00e9 discipl\u00edny od anat\u00f3mie cez morfol\u00f3giu a\u017e po vedeck\u00fa ilustr\u00e1ciu. Jej sm\u00e4d po vedomostiach bol neut\u00ed\u0161ite\u013en\u00fd, najviac ich v\u0161ak dok\u00e1zala nasa\u0165 priamo v\u00a0ter\u00e9ne. Pobre\u017eie v\u00a0okol\u00ed z\u00e1toky Lyme poznala ako vlastn\u00fa dla\u0148. Jej intu\u00edcia na miesta, ktor\u00e9 by mohli odhali\u0165 nov\u00e9 skameneliny, bola obdivuhodn\u00e1, rovnako ako jej zru\u010dnosti pri vyberan\u00ed fos\u00edli\u00ed z\u00a0okolit\u00fdch sk\u00e1l. Vedec John Murray raz op\u00edsal, \u017ee to rob\u00ed s\u00a0presnos\u0165ou a\u00a0jemnos\u0165ou koncertn\u00e9ho klaviristu. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia v\u0161ak bola skuto\u010dnos\u0165, \u017ee jej objavy pom\u00e1hali vedcom kl\u00e1s\u0165 tie spr\u00e1vne ot\u00e1zky, na ktor\u00e9 v\u00a0tom \u010dase e\u0161te nepoznali odpovede. Mary sa nevenovala len skamenelin\u00e1m, s\u00a0\u00fa\u017easom zbierala morsk\u00e9 plody ako kalam\u00e1re a\u00a0s\u00e9pie, ktor\u00e9 potom na kuchynskom stole d\u00f4kladne preparovala, aby sa o\u00a0ich anat\u00f3mii dozvedela e\u0161te viac. Medzi rokmi 1815 – 1819, ke\u010f nemala ani dvadsa\u0165, odhalila nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch kompletn\u00fdch skamenel\u00edn ichtyosaurov. Ich ve\u013ekos\u0165 sa pohybovala medzi v\u0161eli\u010d\u00edm od pstruha a\u017e po ve\u013erybu.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Nezi\u0161tn\u00e1 l\u00e1skavos\u0165<\/strong><\/p>\n

Odlamuj\u00face sa kusy \u00fatesov padali nepredv\u00eddate\u013ene, v\u00a0spojen\u00ed s\u00a0r\u00fdchlo sa vracaj\u00facim pr\u00edlivom predstavovali nebezpe\u010denstvo, ktor\u00e9mu sa nemal chu\u0165 vystavi\u0165 len tak niekto. Mary v\u00a0dedine predsa len na\u0161la spriaznen\u00e9 du\u0161e – tri sestry Philpotov\u00e9, ktor\u00e9 zdie\u013eali nad\u0161enie pre geol\u00f3giu. K\u00fdm pre bohat\u00e9 sestry \u0161lo viac-menej o\u00a0z\u00e1\u013eubu, Mary pri pre\u010des\u00e1van\u00ed pobre\u017eia bojovala aj o\u00a0\u017eivot svojej matky a\u00a0brata, ktor\u00fdch sa sna\u017eila uchr\u00e1ni\u0165 pred hladom. Zberatelia od Mary radi kupovali fos\u00edlie, ke\u010f ich v\u0161ak post\u00fapili m\u00faze\u00e1m \u010di vedcom, m\u00e1lokedy uv\u00e1dzali meno n\u00e1lezkyne. Jednou zo svetl\u00fdch v\u00fdnimiek bol d\u00f4stojn\u00edk Thomas James Birch, ktor\u00fd od Mary k\u00fapil mno\u017estvo fos\u00edli\u00ed vr\u00e1tane jedn\u00e9ho ichtyosaura. Jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f mala Mary 22 rokov, sa jej rodina ocitla na pokraji chudoby a z\u00fafalstva. Birch nedok\u00e1zal pochopi\u0165, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee \u017eena, ktor\u00e1 sa postarala o\u00a0tak\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 objavy, trp\u00ed chudobou a rozhodol sa pre ve\u013ek\u00e9 gesto: \u2013 nap\u00edsal list Lond\u00fdnskemu m\u00fazeu, v\u00a0ktorom ozn\u00e1mil dra\u017ebu celej svojej zbierky. V\u00a0tom \u010dase sa d\u017eentlmeni predbiehali v\u00a0zbere netradi\u010dn\u00fdch tvorov a\u00a0predmetov, ktor\u00e9 s\u00a0rados\u0165ou prid\u00e1vali do svojich kabinetov kurioz\u00edt. Birchova zbierka sa predala za 400 libier (dnes by mala hodnotu cca 50.000 libier) a\u00a0on ich do poslednej penny venoval Mary. Gesto d\u00f4stojn\u00edka, ktor\u00fd bol dvakr\u00e1t tak\u00fd star\u00fd ako Mary, vzbudilo ve\u013ea pozornosti. Dedin\u010dania, ktor\u00ed dovtedy zast\u00e1vali n\u00e1zor, \u017ee Mary len preber\u00e1 otcove z\u00e1sluhy a\u00a0jej n\u00e1lezy s\u00fa \u010d\u00edrou n\u00e1hodou a \u0161\u0165ast\u00edm, zrazu zmenili n\u00e1zor. Niektor\u00ed tie\u017e \u0161pekulovali, \u010di Birch nem\u00e1 sk\u00f4r romantick\u00e9 z\u00e1mery, tieto dohady v\u0161ak nikdy nikto nepotvrdil. Mary sa v\u00a0kr\u00e1tkom slede podarilo n\u00e1js\u0165 tri \u010fal\u0161ie fos\u00edlie ichtyosaurov a pri podrobnom sk\u00faman\u00ed si v\u0161imla odch\u00fdlky, ktor\u00e9 vy\u00fastili k\u00a0identifik\u00e1cii troch r\u00f4znych druhov v\u00a0r\u00e1mci rovnakej kateg\u00f3rie. Jedn\u00e9ho z\u00a0ichytosaurov odk\u00fapili geol\u00f3govia pre m\u00fazeum v\u00a0Bristole a\u00a0ozna\u010dili ho za \u201enajhodnotnej\u0161\u00ed exempl\u00e1r v\u00a0celej Brit\u00e1nii\u201c. Miesto na spomenutie n\u00e1lezkyne im v\u0161ak nezostalo.<\/p>\n

 <\/p>\n

Prv\u00fd plesiosaurus <\/strong><\/p>\n

Jedn\u00e9ho chladn\u00e9ho decembrov\u00e9ho r\u00e1na v\u00a0roku 1823 si Mary na pl\u00e1\u017ei medzi tmav\u00fdmi kame\u0148mi op\u00e4\u0165 v\u0161imla bled\u00e9 obl\u00e9 predmety, ktor\u00e9 sa mierne leskli. Vzru\u0161ene odokr\u00fdvala stavec po stavci, a\u017e k\u00fdm sa pred \u0148ou nezjavila takmer tri metre dlh\u00e1 a\u00a0dva metre \u0161irok\u00e1 kostra, tentoraz aj s\u00a0ve\u013ek\u00fdmi plutvami. Mary sa po dlh\u00fdch ve\u010deroch sna\u017eila \u010do najvernej\u0161ie nakresli\u0165 svoj n\u00e1lez, ktor\u00fd ju zaujal aj nesmierne dlh\u00fdm krkom. Na papier postupne pribudlo a\u017e 35 stavcov, ktor\u00e9 podopierali krk \u017eivo\u010d\u00edcha, stred tela pripom\u00ednal tvar obrovskej korytna\u010dky so \u0161tyrmi plutvami a chvostom. Kresbu poslala geol\u00f3govi Williamovi Conybearovi, on s\u00e1m pred \u010dasom narazil na kostru nesmierne dlh\u00e9ho krku, pri ktorej na\u0161iel aj fos\u00edliu plutvy. V\u00a0tom \u010dase bol tak\u00fd nad\u0161en\u00fd svoj\u00edm objavom, \u017ee \u017eivo\u010d\u00edcha okam\u017eite pomenoval plesiosaurus, v\u00a0preklade \u201ebl\u00edzko k\u00a0plazu\u201c. Nebol si v\u0161ak v\u00f4bec ist\u00fd, \u010di tieto fos\u00edlie patria k\u00a0sebe. Ke\u010f k\u00a0nemu dorazila Marina kresba cel\u00e9ho tvora, zostal v\u00a0\u00fa\u017ease. Do sk\u00famania sa ihne\u010f pustil aj Georges Cuvier. Uzn\u00e1van\u00fd anat\u00f3m v\u0161ak takmer okam\u017eite n\u00e1lez zavrhol ako podvod. Vyjadril sa, \u017ee tvor s\u00a0tak\u00fdm dlh\u00fdm krkom je nezmysel, ke\u010f\u017ee by neposkytol dostato\u010dn\u00fa oporu pre telo. Podobn\u00fd verdikt mohol ma\u0165 na rodinu Annigovcov zni\u010duj\u00face n\u00e1sledky. Ak by sa uk\u00e1zalo, \u017ee Mary klamala a\u00a0vedome posp\u00e1jala nez\u00e1visl\u00e9 fos\u00edlie, pr\u00edpadne ich dorobila z\u00a0podobn\u00e9ho materi\u00e1lu (\u010do sa v tom \u010dase tie\u017e st\u00e1valo), nik by si od nej fos\u00edlie u\u017e nek\u00fapil a jedin\u00fd zdroj pr\u00edjmu by vyhasol. O rok nesk\u00f4r Geologick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 zorganizovala symp\u00f3zium, na ktor\u00e9 Mary, samozrejme, nepozvali. Hlavn\u00fdm bodom programu bol plesiosaurus. Pr\u00e1ve na tomto zhroma\u017eden\u00ed Cuvier priznal, \u017ee bol pri svojom hodnoten\u00ed prir\u00fdchly a urobil chybu. Plesiosaurus bol skuto\u010dn\u00fd morsk\u00fd pred\u00e1tor, ktor\u00fd \u017eil pred 65 mili\u00f3nmi rokov. Conybeare nesk\u00f4r nap\u00edsal prv\u00fd publikovan\u00fd vedeck\u00fd opis plesiosaura, meno Mary Anning zostalo v jeho s\u00favislosti zabudnut\u00e9.<\/p>\n

 <\/p>\n

Koprol\u00f3gia aj prehistorick\u00fd atrament<\/strong><\/p>\n

Objav plesiosaura \u010doskoro zatienil in\u00fd, ktor\u00fd sa podaril Williamovi Bucklandovi. Tvor, ktor\u00e9ho nazval megalosaurus, bol v skuto\u010dnosti prv\u00fdm dinosaurom – obrovsk\u00fdm svalnat\u00fdm m\u00e4so\u017eravcom, ktor\u00fd sa pohyboval po s\u00fa\u0161i. Meno \u201edinosaur\u201c, teda \u201ehroziv\u00fd ja\u0161ter\u201d, sa v\u0161ak prv\u00fdkr\u00e1t pou\u017eilo a\u017e o 20 rokov nesk\u00f4r. Mary sa medzit\u00fdm podarilo n\u00e1js\u0165 kosti plutvy hyboda, predchodcu ve\u013ek\u00e9ho bieleho \u017eraloka. V Lymes Regis ju nav\u0161tevovalo st\u00e1le viac geol\u00f3gov aj zberate\u013eov, ktor\u00ed sa zauj\u00edmali o jej pr\u00e1cu. V 20. rokoch 19. storo\u010dia navy\u0161e do meste\u010dka pr\u00fadilo e\u0161te viac turistov h\u013eadaj\u00facich jednoduch\u00e9 radosti: morsk\u00fd vzduch, piknik a \u010dlnkovanie k \u00fatesom. Mary sa kone\u010dne podarilo na\u0161etri\u0165 dos\u0165 pe\u0148az\u00ed, aby si k\u00fapila dom bli\u017e\u0161ie k centru mesta. Predn\u00fa \u010das\u0165 prerobila na pracov\u0148u s obchodom a ve\u013ek\u00fdmi vitr\u00ednami, po ak\u00fdch t\u00fa\u017eil jej otec, zadn\u00e1 \u010das\u0165 bola obytn\u00e1. N\u00e1pis Anning\u00b4s Fossil Depot pril\u00e1kal dovn\u00fatra mnoho zvedavcov. Jedn\u00fdm z nich bol aj anglick\u00fd geol\u00f3g Roderick Murchinson, ktor\u00fd sem pri\u0161iel s man\u017eelkou Charlotte. Charlotte bola absol\u00fatny opak Mary – jemn\u00e1, elegantn\u00e1, s nau\u010den\u00fdmi sp\u00f4sobmi a neust\u00e1le oble\u010den\u00e1 v korzetoch, ktor\u00e9 Mary odmietala. Aj napriek tomu sa z nich za kr\u00e1tky \u010das stali dobr\u00e9 priate\u013eky. Po jej odchode si dlho vymie\u0148ali priate\u013esk\u00e9 listy.<\/p>\n

Marin bl\u00edzky priate\u013e William Buckland sa \u010doraz viac venoval koprol\u00f3gii, \u0161t\u00fadii v\u00fdkalov, ktor\u00e9 sa objavovali pri fos\u00edli\u00e1ch. Aj ona v tr\u00e1viacom trakte svojich n\u00e1lezov nach\u00e1dzala men\u0161ie \u201ekamienky\u201d – nestr\u00e1ven\u00e9 jedlo, ktor\u00e9 sa Buckland rozhodol \u0161tudova\u0165, aby zistil, \u010do prehistorick\u00e9 tvory konzumovali. V jednej z\u00a0fos\u00edli\u00ed, tzv. belemnite, dvoj\u017eiabrovcovi z \u010dias druhoh\u00f4r, sa jej podarilo objavi\u0165 zvl\u00e1\u0161tny skamenen\u00fd atrament. Po pridan\u00ed vody st\u00e1le fungoval, a tak sa chopila \u0161tetca. Z prehistorich\u00fdch n\u00e1lezov, ktor\u00e9 boli nakreslen\u00e9 atramentom z in\u00e9ho prehistorick\u00e9ho zviera\u0165a, sa v turistickom meste\u010dku stal okam\u017eit\u00fd hit. Okrem toho objavila prehistorick\u00fa rybu podobn\u00fa raji, Dapedium politum – v moriach pl\u00e1vala pred vy\u0161e 160 mili\u00f3nmi rokov. No na skuto\u010dn\u00fa raritu, ktor\u00e1 otriasla vedeck\u00fdmi kruhmi, si musela po\u010dka\u0165 e\u0161te dva roky.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto Sita, Wikipedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Vlny oce\u00e1nu bi\u010duj\u00fa pobre\u017eie, siln\u00fd vietor zach\u00e1dza hlboko pod ko\u017eu a\u00a0kto m\u00f4\u017ee, tr\u00e1vi dni vn\u00fatri pri \u0161\u00e1lke hor\u00faceho \u010daju. Mary Anning oble\u010den\u00e1 v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch vrstv\u00e1ch hrub\u00fdch sukn\u00ed so skrehnut\u00fdmi prstami preh\u013ead\u00e1va mas\u00edvne \u00fatesy, z\u00a0ktor\u00fdch z\u00fariv\u00e9 po\u010dasie pravidelne odlamuje kusy sk\u00e1l. V\u00a0niektor\u00fdch by mohli by\u0165 ulo\u017een\u00e9 mili\u00f3ny rokov star\u00e9 fos\u00edlie druhohorn\u00fdch morsk\u00fdch obrov – tak\u00fdch, o\u00a0ktor\u00fdch […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8839,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[95,5],"tags":[],"class_list":["post-8833","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-2021","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8833","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8833"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8833\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8841,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8833\/revisions\/8841"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8839"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8833"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8833"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8833"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}