\u00a0<\/strong><\/p>\n Najm\u00e4 na dlh\u00fa tra\u0165. Vn\u00edmam to sk\u00f4r ako neust\u00e1ly proces, ne\u017e aktivitu s\u00a0mo\u017en\u00fdm koncom. Cez pr\u00edbehy si \u010ditate\u013e r\u00fdchlej\u0161ie uvedom\u00ed, ako soci\u00e1lna skupina, do ktorej sa narodil, ovplyv\u0148uje mo\u017enosti a\u00a0pr\u00edle\u017eitosti v\u00a0jeho \u017eivote. Napr\u00edklad mnoh\u00e9 knihy Eleny Ferrante poukazuj\u00fa na \u017eivot ni\u017e\u0161ej vrstvy v\u00a0talianskom Neapole 50. a\u00a060. rokov. Pr\u00e1ve tam \u010ditate\u013e vid\u00ed opakovanie \u017eivotn\u00fdch pr\u00edbehov viacer\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa nevedia vymani\u0165 z\u00a0chudoby, prepadaj\u00fa soci\u00e1lnym neduhom a\u00a0nie s\u00fa psychicky schopn\u00ed vysporad\u00fava\u0165 sa s\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdmi ranami osudu. \u010casto a\u017e pri takom \u010dasovo a\u00a0priestorovo odli\u0161nom pr\u00edbehu si vieme uvedomi\u0165 vlastn\u00e9 v\u00fdhody a\u00a0moc, ktor\u00fa m\u00e1me nad vlastn\u00fdm osudom.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kedy ste sa prv\u00fdkr\u00e1t v\u00a0\u017eivote stretli s\u00a0predsudkami \u010di diskrimin\u00e1ciou?<\/strong><\/p>\n Dev\u00e4\u0165desiate roky na v\u00fdchodnom Slovensku, odkia\u013e poch\u00e1dzam, nepredstavovali pr\u00e1ve uk\u00e1\u017eku bezprobl\u00e9mov\u00e9ho spoluna\u017e\u00edvania a v mnohom sa situ\u00e1cia nel\u00ed\u0161i dodnes. V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed m\u00e1 ka\u017edodenn\u00fd priamy kontakt s\u00a0R\u00f3mami, zov\u0161eobec\u0148uj\u00fa negat\u00edvne sk\u00fasenosti, argumentuj\u00fa neoveren\u00fdmi inform\u00e1ciami a\u00a0paradoxne poukazuj\u00fa na znev\u00fdhod\u0148ovanie Ner\u00f3mov na \u00fakor R\u00f3mov. Nie je mo\u017en\u00e9 si ihne\u010f posp\u00e1ja\u0165 jednotliv\u00e9 body mozaiky – od zna\u010dne segregovan\u00fdch lokal\u00edt, kde R\u00f3movia b\u00fdvaj\u00fa a\u00a0oddelen\u00fdch tried na z\u00e1kladn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch a\u017e po pozorovanie spr\u00e1vania \u013eud\u00ed, ke\u010f R\u00f3m nast\u00fapi do autobusu. Preto je \u0165a\u017ek\u00e9 aj zasiahnu\u0165. Norma spr\u00e1vania je v\u00a0takomto prostred\u00ed posunut\u00e1 zna\u010dne inde a\u00a0tolerancia diskrimin\u00e1cie je relat\u00edvne vysok\u00e1. Pre m\u0148a bol asi bod zlomu, ke\u010f som si uvedomila, \u017ee pre niektor\u00fdch \u013eud\u00ed je ich diskrimina\u010dn\u00e9 spr\u00e1vanie zdrojom p\u00fdchy. Pri debate sa predh\u00e1\u0148aj\u00fa s \u010do najhor\u0161\u00edmi pr\u00edhodami, stereotypmi alebo agres\u00edvnymi vyhr\u00e1\u017ekami. Ruka v\u00a0ruke ide utvrdzovanie sa o\u00a0tom, \u017ee v\u0161etci v\u00a0miestnosti maj\u00fa rovnak\u00fd n\u00e1zor. Ak som im sk\u00fasila oponova\u0165, sna\u017eili sa moje argumenty zadupa\u0165 po prvej vete alebo tieto moje snahy zosmie\u0161\u0148ovali. Potrebovala som zmeni\u0165 okolie, aby som sa t\u00e9me mohla v\u00fdskumne venova\u0165. Doma som mala len pocit bezn\u00e1deje a\u00a0bezmocnosti.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n A\u00a0tak ste odi\u0161li do Bratislavy, kde ste pracovali aj ako ter\u00e9nna soci\u00e1lna pracovn\u00ed\u010dka v\u00a0OZ Ml\u00e1de\u017e ulice. Odniesli ste si odtia\u013e zauj\u00edmav\u00e9 pr\u00edbehy? <\/strong><\/p>\n Ur\u010dite, p\u00f4sobila som tam takmer \u0161tyri roky. Mala som \u0161\u0165astie, \u017ee som za\u010d\u00ednala na novom ter\u00e9nnom pracovisku, a\u00a0tak som videla, ak\u00e1 n\u00e1ro\u010dn\u00e1 je t\u00e1to pr\u00e1ca – v\u00a0ka\u017edom kroku. \u0160lo o\u00a0deti zo soci\u00e1lne vyl\u00fa\u010denej lokality vo veku 5 – 18 rokov, stret\u00e1vali sme sa len na b\u00e1ze dobrovo\u013enosti a\u00a0tak fungovalo aj zdie\u013eanie ich \u017eivotn\u00fdch probl\u00e9mov. Rie\u0161ili sme to, \u010do bolo pre nich aktu\u00e1lne – probl\u00e9my s\u00a0rodi\u010dmi, doch\u00e1dzka a\u00a0snaha prejs\u0165 ro\u010dn\u00edkom v\u00a0\u0161kole, star\u0161\u00ed s\u00farodenci prepadaj\u00faci z\u00e1vislostiam, bezpe\u010dn\u00fd sex… S\u00a0t\u00fdmito de\u0165mi som sa nau\u010dila, ak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 je by\u0165 zvedav\u00fd a\u00a0nes\u00fadi\u0165 –\u00a0teda nerobi\u0165 z\u00e1very r\u00fdchlo, ale p\u00fdta\u0165 sa a\u00a0sna\u017ei\u0165 sa druh\u00e9mu porozumie\u0165. \u017divot neplynie tak, ako si ho pl\u00e1nujeme a\u00a0je norm\u00e1lne robi\u0165 chyby, najm\u00e4 ak podmienky, v\u00a0ktor\u00fdch vyrast\u00e1me, nemaj\u00fa optimistick\u00e9 vyhliadky a\u00a0ch\u00fdbaj\u00fa pozit\u00edvne vzory. Naj\u0165a\u017e\u0161ie bolo nebra\u0165 si pracovn\u00e9 zlyhania osobne. Aj po dlh\u0161ej pr\u00e1ci sa niekedy stalo, \u017ee si mlad\u00fd \u010dlovek zvolil vzda\u0165 sa \u0161koly, prida\u0165 sa k extr\u00e9mistickej skupine alebo jednoducho u\u017e nikdy nepr\u00eds\u0165.<\/p>\n <\/p>\n Na talianskej Universit\u00e0 di Modena, kde ste p\u00f4sobili po\u010das doktor\u00e1tu, ste spoznali soci\u00e1lneho psychol\u00f3ga Lorisa Vezzaliho, autora \u0161t\u00fadie \u201eSkuto\u010dn\u00e9 k\u00fazlo Harryho Pottera: Zni\u017eovanie predsudkov\u201c. I\u0161li ste cielene za n\u00edm, alebo to bolo \u201eosudov\u00e9\u201c stretnutie?<\/strong><\/p>\n Pr\u00e1ve t\u00e1to \u0161t\u00fadia in\u0161pirovala m\u00f4j dizerta\u010dn\u00fd v\u00fdskum a spolupracova\u0165 s\u00a0jej autorom bol m\u00f4j vysn\u00edvan\u00fd cie\u013e. Loris je tak trochu workoholik a\u00a0s\u00e1m od seba komunikuje m\u00e1lo, tak\u017ee spolupr\u00e1ca bola ve\u013emi profesion\u00e1lna, ale z\u00e1rove\u0148 efekt\u00edvna. Odr\u00e1\u017eala sa od tzv. kontaktnej hypot\u00e9zy, s\u00a0ktorou v\u00a050. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia za\u010dal pracova\u0165 americk\u00fd psychol\u00f3g Gordon Allport. Vedie k\u00a0zmier\u0148ovaniu predsudkov k\u00a0celej skupine. \u201eIn\u00fdmi slovami, ke\u010f m\u00e1te napr\u00edklad v\u00a0\u0161kole deti z\u00a0r\u00f4znych r\u00e1s a\u00a0v\u00a0priebehu dn\u00ed spolupracuj\u00fa na r\u00f4znych \u00faloh\u00e1ch, rozpr\u00e1vaj\u00fa sa a\u00a0maj\u00fa rovnak\u00e9 podmienky, tak sa im zmiernia predsudky k\u00a0celej skupine inej rasy – a\u00a0to len na z\u00e1klade kontaktu s\u00a0jedn\u00fdm predstavite\u013eom. V\u00a0re\u00e1lnom svete v\u0161ak nie je v\u017edy mo\u017en\u00e9 naplni\u0165 ide\u00e1lne podmienky kontaktu, a\u00a0tak sa pracuje s nepriamym kontaktom. Ide o\u00a0alternat\u00edvny sp\u00f4sob, kedy sa \u201estret\u00e1vame\u201c s\u00a0druhou osobou bu\u010f v\u00a0predstave, skrz na\u0161ich spolo\u010dn\u00fdch priate\u013eov alebo pomocou pr\u00edbehov. Predo\u0161l\u00e9 v\u00fdskumy vyu\u017e\u00edvali vlastn\u00e9 pr\u00edbehy (teda tak\u00e9, \u010do si sami namodelovali) nap\u00edsan\u00e9 s\u00a0cie\u013eom zmiernenia predsudkov, medziskupinov\u00e9ho nap\u00e4tia \u010di \u00fazkosti. Nev\u00fdhodou v\u0161ak bola ich prieh\u013eadnos\u0165 a m\u00e1lo \u010ditate\u013esky atrakt\u00edvna forma.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/05\/foto_Martina_Jurickova-3.jpg\")
<\/a>Rozhodli ste bojova\u0165 proti predsudkom pr\u00edbehmi. Ak\u00fd je to boj?<\/strong><\/p>\n