O\u00a0ktor\u00fdch osobnostiach z\u00a0rodiny Andr\u00e1ssyovcov sa oplat\u00ed hovori\u0165 najviac? <\/strong><\/li>\n<\/ol>\nAndr\u00e1ssyovci patrili k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm aristokratick\u00fdm rodom strednej Eur\u00f3py, jeho \u010dlenovia boli v\u00fdznamn\u00fdmi politikmi, podnikate\u013emi, po\u013eovn\u00edkmi, cestovate\u013emi, zberate\u013emi umenia, \u0161portovcami, zast\u00e1vali v\u00fdznamn\u00e9 funkcie. Dejiny us\u00eddlenia Andr\u00e1ssyovcov, poch\u00e1dzaj\u00facich zo sedmohradsk\u00e9ho Cs\u00edkszentkir\u00e1lyu (S\u00e2ncr\u0103ieni, Rumunsko), na Gemeri siahaj\u00fa do 70. rokoch 16. storo\u010dia a sp\u00e1jaj\u00fa sa so stredovek\u00fdm hradom Kr\u00e1sna H\u00f4rka. Spo\u010diatku ako hradn\u00ed kapit\u00e1ni, od roku 1642 ako majitelia kr\u00e1snohorsk\u00e9ho panstva sa akt\u00edvne podie\u013eali na prestavbe a roz\u0161irovan\u00ed svojho nov\u00e9ho s\u00eddla. Rod sa na sklonku 17. storo\u010dia po de\u013ebe majetku rozdelil na dve vetvy: star\u0161iu betliarsku a mlad\u0161iu monock\u00fa, resp. dlhol\u00facku. V priebehu rokov sa prezieravou politikou a vhodn\u00fdmi sob\u00e1\u0161mi vypracovali na jeden z najv\u00e1\u017eenej\u0161\u00edch aristokratick\u00fdm rodov a svoje politick\u00e9 poz\u00edcie si udr\u017eali do roku 1918, hospod\u00e1rske a\u017e do roku 1945. Najviac sa im darilo v\u00a0priebehu 19. storo\u010dia a v\u00a0prv\u00fdch dvoch desa\u0165ro\u010diach 20. storo\u010dia, kedy sa v\u010faka svojmu politick\u00e9mu vplyvu, obrovsk\u00e9mu majetku a medzin\u00e1rodn\u00fdm pr\u00edbuzensk\u00fdm vz\u0165ahom zaradili k\u00a0ekonomickej a spolo\u010denskej elite. Predov\u0161etk\u00fdm synovia Karola III. Andr\u00e1ssyho – Emanuel I. (majite\u013e ka\u0161tie\u013ea Betliar), J\u00falius I. (premi\u00e9r uhorskej vl\u00e1dy, nesk\u00f4r minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Rak\u00fasko-Uhorska) a\u00a0Alad\u00e1r. Najv\u010fa\u010dnej\u0161ou t\u00e9mou je mo\u017eno \u017eivot Gejzu I., pln\u00fd dobrodru\u017estiev a rozli\u010dn\u00fdch akt\u00edv, ktor\u00e9 pestoval – cestovanie, lov, \u0161port, ma\u013eovanie, fotografovanie a\u00a0in\u00e9.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\n- Novodob\u00e1 h<\/strong>ist\u00f3ria sa k\u00a0\u0161\u013eachte spr\u00e1vala nepriate\u013esky, boh\u00e1\u010di sa vykres\u013eovali ako zdiera\u010di chudobn\u00e9ho \u013eudu, zh\u00fdralci, ktor\u00ed nikdy nepracovali, len sa bavili<\/strong>. Ako tieto ideologick\u00e9 stereotypy (ne)platili na Andr\u00e1ssyovcov? <\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
\u0160okuj\u00faco vyznieva ist\u00fd \u010dl\u00e1nok pln\u00fd fabul\u00e1ci\u00ed a nepr\u00e1vd z\u00a050. rokov 20. storo\u010dia, v\u00a0ktorom autor uv\u00e1dza, \u017ee Andr\u00e1ssyovci \u201ezhroma\u017edili vo svojom ka\u0161tieli zbierku nevkusu, zv\u00e4\u010d\u0161a p\u00eale-m\u00eale luxusn\u00fdch rar\u00edt a senza\u010dnost\u00ed bez akejko\u013evek umeleckej hodnoty\u201c. Autor \u010dl\u00e1nku sa ne\u0161t\u00edti pou\u017e\u00edva\u0165 pojmy ako \u201ekapitalistick\u00ed snobi, parazitn\u00ed \u00fa\u010dastin\u00e1ri a\u00a0vykoris\u0165ovatelia\u201c, spom\u00edna \u201epijatiky bakchusovsk\u00e9ho meradla\u201c, pr\u00e1vo prvej noci a in\u00e9 nelichotivo zafarben\u00e9 charakteristiky gr\u00f3fskych aktiv\u00edt. O zn\u00e1mom zberate\u013eovi a vedcovi Leopoldovi Andr\u00e1ssym vyhlasuje, \u017ee mal \u201eve\u013ek\u00fd zmysel pre nezmysel\u201c, ostatn\u00fdch ozna\u010duje za \u201elaikov, snobov a \u013eahkomyse\u013en\u00fdch gr\u00f3fov\u201c, at\u010f. Opak bol v\u0161ak pravdou. Andr\u00e1ssyovci sa v\u017edy v\u00fdrazne anga\u017eovali v ot\u00e1zkach kult\u00fary, hospod\u00e1rstva i politiky v krajine, v\u00fdrazne ovplyvnili \u017eivoty \u013eud\u00ed na Gemeri aj na Zempl\u00edne, ktor\u00fdch pozdvihli kult\u00farne i\u00a0ekonomicky.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\n- \u010co patrilo ku\u00a0dobr\u00fdm zvykom aristokracie, ku ktorej patrili aj Andr\u00e1ssyovci? <\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
Najcharakteristickej\u0161\u00edmi znakmi aristokracie boli \u017eelezn\u00fd k\u00f3dex spr\u00e1vania a\u00a0hodnotov\u00fd k\u00e1non: vernos\u0165 cis\u00e1rskemu domu, siln\u00e1 s\u00fadr\u017enos\u0165 rod\u00edn, vyhranen\u00fd katolicizmus. Z\u00e1kladom aristokratick\u00e9ho vystupovania bolo spr\u00e1va\u0165 sa primerane svojmu stavu, napr\u00edklad ma\u0165 re\u0161pekt vo\u010di star\u0161\u00edm, neohrozova\u0165 svoj\u00edm spr\u00e1van\u00edm dobr\u00fa poves\u0165 a \u010des\u0165 rodiny, dba\u0165 v\u017edy na slu\u0161nos\u0165. Prirodzen\u00e9 bolo noblesn\u00e9 vystupovanie, potla\u010dovanie vlastn\u00fdch citov, ist\u00e1 zdr\u017eanlivos\u0165 za ka\u017ed\u00fdch okolnost\u00ed. Aristokrati od detstva vedeli, \u010do sa slu\u0161\u00ed, ako sa spr\u00e1va\u0165 a\u00a0\u010do sa od nich o\u010dak\u00e1va. Do tohto sveta patril ten, kto sa do\u0148 narodil, rozhodoval len p\u00f4vod, hospod\u00e1rske v\u00fdkony a\u00a0\u00faspechy nemali \u017eiaden v\u00fdznam. So \u0161\u013eachetnos\u0165ou \u0161la ruka v\u00a0ruke dobro\u010dinnos\u0165, charita a\u00a0filantropia, ktor\u00e9 charakterizuj\u00fa aj \u010dlenov rodu Andr\u00e1ssy. Privil\u00e9gi\u00e1, ktor\u00e9 mali k\u00a0dispoz\u00edcii a\u00a0ich zvyky m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 ako pozit\u00edvny kult\u00farny pr\u00ednos. Napr\u00edklad v\u010faka svojim z\u00e1ujmom a\u00a0finan\u010dn\u00fdm mo\u017enostiam precestovali takmer cel\u00fd svet a\u00a0ka\u0161tie\u013e obohatili o\u00a0mnoh\u00e9 exotick\u00e9 \u010di kuri\u00f3zne expon\u00e1ty. Dodnes tak mo\u017eno obdivova\u0165 brnenie samuraja z\u00a0Japonska, egyptsk\u00fa m\u00famiu, h\u00e1remov\u00e9 dvere \u010di stan z\u00a0Orientu alebo prepar\u00e1ty africk\u00fdch zvierat.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\n- \u0160lo o rod len siln\u00fdch, d\u00f4le\u017eit\u00fdch, v\u00fdznamn\u00fdch mu\u017eov, alebo aj siln\u00fdch \u017eien? <\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
Andr\u00e1ssyovci mali za man\u017eelky ve\u013emi bohat\u00e9 a\u00a0vplyvn\u00e9 aristokratky (Szap\u00e1ryov\u00e1, Palffyov\u00e1, Kaunitzov\u00e1…), ktor\u00e9 boli ozdobou ka\u017edej spolo\u010dnosti. P\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy niektor\u00fdch \u010dleniek rodu Andr\u00e1ssy (memo\u00e1re, listy, denn\u00edky) v\u00a0kombin\u00e1cii so zachovan\u00fdmi historick\u00fdmi fotografiami pon\u00fakaj\u00fa unik\u00e1tny zdroj poznania \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu \u0161\u013eachty v\u00a02. polovici 19. storo\u010dia a\u017e 1. polovice 20. storo\u010dia, \u010do je t\u00e9ma, ktor\u00e1 v\u00a0posledn\u00fdch rokoch naber\u00e1 na popularite. Man\u017eelky sa venovali najm\u00e4 dobro\u010dinnosti, boli predsedn\u00ed\u010dkami r\u00f4znych \u017eensk\u00fdch spolkov a\u00a0charitat\u00edvnych organiz\u00e1ci\u00ed. Ak v\u0161ak nazrieme do hlb\u0161ej minulosti, ur\u010dite mus\u00edm spomen\u00fa\u0165 bar\u00f3nku \u017dofiu Ser\u00e9dy Andr\u00e1ssy, pani Kr\u00e1snej H\u00f4rky, ktor\u00e1 poch\u00e1dzala z\u00a0popredn\u00e9ho sedmohradsk\u00e9ho \u0161\u013eachtick\u00e9ho dvora. Je dobr\u00fdm pr\u00edkladom, ako sa \u017eena dok\u00e1\u017ee zhosti\u0165 \u00falohy spr\u00e1vkyne rozsiahlych majetkov, ktor\u00e9 jej man\u017eel, neust\u00e1le odvol\u00e1van\u00fd na bojisko, nemohol riadi\u0165. V\u00a0roku 2016 sme v\u00a0m\u00fazeu pripravili \u00faspe\u0161n\u00fa v\u00fdstavu o\u00a0jej \u017eivote a\u00a0dobe. Verejnosti je zn\u00e1me najm\u00e4 jej mumifikovan\u00e9 telo, ktor\u00e9 sa zachovalo do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed takmer \u201ez\u00e1zra\u010dne\u201c.<\/p>\n
<\/p>\n
\n- Mal ka\u0161tie\u013e v\u00a0Betliari nejak\u00e9 trin\u00e1ste komnaty, ktor\u00e9 sa v\u00e1m podarilo odomkn\u00fa\u0165? <\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
M\u00fazeum Betliar je jedno z\u00a0m\u00e1la m\u00faze\u00ed na Slovensku, v ktorom po\u010das posledn\u00fdch rokov odborn\u00ed pracovn\u00edci za\u017e\u00edvali senza\u010dn\u00e9 objavy. Bola som pri objave, ke\u010f sme v\u00a0ka\u0161tieli v\u00a0roku 2016 v\u00a0istej barokovej komode na\u0161li mimoriadne vz\u00e1cnu stredovek\u00fa modlitebn\u00fa knihu z\u00a015. storo\u010dia (tzv. kniha hodiniek Ilony Andr\u00e1ssyovej) a\u00a0taktie\u017e pri objave nieko\u013ek\u00fdch tis\u00edc kusov historick\u00fdch fotografi\u00ed z pozostalosti Andr\u00e1ssyovcov. S\u00favis\u00ed to s\u00a0dlhodobou prestavbou expoz\u00edcie ka\u0161tie\u013ea Betliar, ktor\u00e1 za\u010dala po zmene vedenia v\u00a0polovici roka 2014. Rein\u0161tal\u00e1ciami sa sna\u017e\u00edme vr\u00e1ti\u0165 ka\u0161tie\u013e do podoby z \u010dias Andr\u00e1ssyovcov, \u010d\u00edm upriamujeme pozornos\u0165 na autenticitu a p\u00f4vodnos\u0165 zbierok. Do expoz\u00edcie sme za posledn\u00e9 roky pridali viac ako 300 nov\u00fdch predmetov z na\u0161ich depozit\u00e1rov, vr\u00e1tane predmetov, ktor\u00e9 boli nevhodne deponovan\u00e9 od roku 1994. Ned\u00e1vno objavil kolega pri rev\u00edzii historickej kni\u017enice dve inkun\u00e1buly – prvotla\u010de, ktor\u00e9 pre zbierkov\u00fd fond m\u00fazea predstavuj\u00fa hodnotn\u00fd pr\u00edrastok, \u010d\u00edm sa op\u00e4\u0165 zvy\u0161uje v\u00fdznam historickej kni\u017enice v r\u00e1mci stredoeur\u00f3pskych m\u00fazejn\u00fdch fondov.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\n- D\u00e1 sa v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0Betliarom hovori\u0165 o\u00a0svetovom unik\u00e1te?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
M\u00fazeum Betliar je unik\u00e1tne v\u00a0tom, \u017ee spravuje b\u00fdval\u00e9 aristokratick\u00e9 s\u00eddla Andr\u00e1ssyovcov, ktor\u00e9 sa ako jedin\u00e9 na Slovensku po roku 1945 zachovali so svoj\u00edm p\u00f4vodn\u00fdm zariaden\u00edm a zbierkami. Nepostretol ich osud ostatn\u00fdch na\u0161ich \u0161\u013eachtick\u00fdch rezidenci\u00ed – ich zariadenia neboli rozkradnut\u00e9 \u010di prestavan\u00e9 a prakticky od zn\u00e1rodnenia sl\u00fa\u017eili \u00fa\u010delom m\u00fazea. Navy\u0161e, ka\u0161tie\u013e Betliar obklopuje hodnotn\u00fd vy\u0161e 50-hekt\u00e1rov\u00fd anglick\u00fd park. Jeho zakladate\u013eom bol gr\u00f3f Leopold Andr\u00e1ssy, osvieten\u00fd aristokrat, slobodomur\u00e1r a v\u00fdznamn\u00fd zberate\u013e. Zalo\u017eil ho koncom 18. storo\u010dia a jeho rozloha presahovala 80 hekt\u00e1rov. Od roku 1978 je betliarsky park zaraden\u00fd do zoznamu umelecky a kult\u00farne hodnotn\u00fdch parkov sveta, ktor\u00e9 eviduje UNESCO. N\u00e1jdete v \u0148om mnoho zauj\u00edmav\u00fdch z\u00e1kut\u00ed a\u00a0stavieb. Aktu\u00e1lne prebieha jeho ter\u00e9nny, arch\u00edvny a botanick\u00fd v\u00fdskum a n\u00e1sledne bude vypracovan\u00e1 projektov\u00e1 dokument\u00e1cia obnovy.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\n- Vari ka\u017ed\u00e1 rodina skr\u00fdva v\u00a0skrini nejak\u00e9ho kostlivca. Mali aj Andr\u00e1ssyovci medzi sebou \u010diernu ovcu rodiny? <\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
Asi najzn\u00e1mej\u0161\u00edm pr\u00edbehom poru\u0161enia trad\u00edci\u00ed a\u00a0vzoprenia sa rodi\u010dom v\u00a0ich rodine je pr\u00edbeh l\u00e1sky gr\u00f3fa Dion\u00fdza Andr\u00e1ssyho a\u00a0jeho neurodzenej man\u017eelky, viedenskej me\u0161tianky Franti\u0161ky Andr\u00e1ssy, rod. Hablawetz. Svoje \u00e1no si tajne povedali v\u00a0Pise 6. apr\u00edla 1866, teda pred 155 rokmi. Tento pr\u00edbeh charakterizuj\u00fa slov\u00e1 ako nerovn\u00e9 man\u017eelstvo, vydedenie, spory v rodine, ale aj dobro\u010dinnos\u0165 a\u00a0charita. Man\u017eelia sa do hist\u00f3rie zap\u00edsali ve\u013ek\u00fdmi p\u00edsmenami predov\u0161etk\u00fdm ako filantropi, podporovatelia chudobn\u00fdch a biednych, bez oh\u013eadu na n\u00e1rodnos\u0165 a vierovyznanie. Patria medzi najz\u00e1hadnej\u0161\u00edch \u010dlenov rodu Andr\u00e1ssy a v s\u00favislosti s ich \u017eivotom sa vyn\u00e1ra mno\u017estvo ot\u00e1zok, ktor\u00e9 s\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti predmetom v\u00fdskumu so zapojen\u00edm zahrani\u010dn\u00fdch odborn\u00edkov. Po smrti milovanej man\u017eelky dal Dion\u00fdz postavi\u0165 Franti\u0161ke n\u00e1dhern\u00e9 secesn\u00e9 mauz\u00f3leum v obci Kr\u00e1snohorsk\u00e9 Podhradie. Nach\u00e1dza sa pri ceste, hlavnom \u0165ahu na Ko\u0161ice, jeho n\u00e1v\u0161teva s\u00a0v\u00fdkladom sprievodkyne nezaberie viac ako pol hodinu a\u00a0ur\u010dite ju odpor\u00fa\u010dam v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed id\u00fa okolo.<\/p>\n
<\/p>\n
\n- Jorge Luis Borges raz povedal: \u201eRaj som v\u017edy videl ako kni\u017enicu, nie ako z\u00e1hradu.\u201c S\u00fahlas\u00edte?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
Historick\u00e1 kni\u017enica ka\u0161tie\u013ea Betliar je azda najimpozantnej\u0161\u00ed priestor cel\u00e9ho objektu. Nebola v\u0161ak len na par\u00e1du. Bola symbolom vzdelanosti aj priestorom v\u00fdu\u010dby mlad\u00fdch gr\u00f3fov a\u00a0gr\u00f3fiek. P\u00f4vodne bola na jej mieste gal\u00e9ria, knihy sem dal premiestni\u0165 z rotundy pri vstupnej br\u00e1ne parku gr\u00f3f Gejza I. Andr\u00e1ssy v roku 1905. V s\u00fa\u010dasnosti sa tu nach\u00e1dza viac ako 15.000 kni\u017en\u00fdch zv\u00e4zkov od 15. do 20. storo\u010dia, ale aj mno\u017estvo graf\u00edk a kresieb. K d\u00f4le\u017eit\u00fdm \u010dastiam fondu kni\u017enice patria lifestylov\u00e9 magaz\u00edny a noviny z celej Eur\u00f3py, ale aj z Ameriky, ktor\u00e9 Andr\u00e1ssyovci odoberali. Nezaoberaj\u00fa sa iba m\u00f3dou, umen\u00edm \u010di architekt\u00farou, ale odzrkad\u013euj\u00fa aj ich z\u00e1\u013euby – \u0161port, automobilizmus, turistika, nov\u00e9 trendy a postupy v hospod\u00e1rstve, z\u00e1hradn\u00edctve… K najvz\u00e1cnej\u0161\u00edm knih\u00e1m patria prvotla\u010de, tzv. inkun\u00e1buly, tla\u010den\u00e9 knihy do roku 1500. Ich v\u00fdskyt zvy\u0161uje hodnotu ka\u017edej svetovej kni\u017enice. Knihy s\u00fa p\u00edsan\u00e9 mnoh\u00fdmi jazykmi, vr\u00e1tane orient\u00e1lnych. Andr\u00e1ssyovci boli, tak ako v\u00e4\u010d\u0161ina \u0161\u013eachty, vychov\u00e1van\u00ed viacjazy\u010dne. V dom\u00e1com prostred\u00ed sa nau\u010dili po ma\u010farsky a nemecky, od vychov\u00e1vateliek po franc\u00fazsky a anglicky, od det\u00ed v dedine po slovensky a niektor\u00ed \u010dlenovia rodu hovorili aj po \u0161panielsky.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
foto Vlado Eli\u00e1\u0161<\/p>\n
<\/p>\n
Druh\u00fa \u010das\u0165 ot\u00e1zok a odpoved\u00ed n\u00e1jdete v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Je \u0161\u00e9fkou jedn\u00e9ho z najnav\u0161tevovanej\u0161\u00edch a najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch m\u00fazejn\u00fdch komplexov na Slovensku, ktor\u00fd tvoria b\u00fdval\u00e9 s\u00eddla \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu Andr\u00e1ssyovcov – ka\u0161tie\u013e Betliar, hrad Kr\u00e1sna H\u00f4rka a mauz\u00f3leum v Kr\u00e1snohorskom Podhrad\u00ed. Riadite\u013eka m\u00fazea T\u00edmea M\u00e1t\u00e9ov\u00e1 (33) je s\u00a0Andr\u00e1ssyovcami, ich dejinami a\u00a0rodov\u00fdmi s\u00eddlami sp\u00e4t\u00e1 \u00faplne od mala. \u010cloveku sa a\u017e nechce veri\u0165, \u017ee si nikdy nepriala robi\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8909,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13,96],"tags":[],"class_list":["post-8906","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-etc","category-jun-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8906","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8906"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8906\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8908,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8906\/revisions\/8908"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8909"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8906"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8906"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8906"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/06\/v-478_Timea-portret-final-PRINT-2.jpg\")
<\/a>Hrad Kr\u00e1sna H\u00f4rka zni\u010dil 10.\u00a0marca 2012\u00a0po\u017eiar<\/strong>. Pam\u00e4t\u00e1te si na ten de\u0148, kedy sa to stalo?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n