![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/06\/s-143_popov-james-bond-300x208.jpg\")
<\/a>K\u0155menie pre sliepky<\/strong>
\nNavonok Du\u0161ko vystupoval ako obchodn\u00edk, ktor\u00fd sa zaober\u00e1 exportom a importom medzi Juhosl\u00e1viou a Anglickom. To bola jeho krycia z\u00e1sterka. V prvom dotazn\u00edku, ktor\u00fd dostal od Nemcov, figurovalo viacero ot\u00e1zok, napr\u00edklad aj okolo rozmiestnenia protitankovej obrany a ve\u013ekosti vojensk\u00fdch div\u00edzi\u00ed na ju\u017enom pobre\u017e\u00ed Anglicka. Du\u0161ko odovzdal ot\u00e1zky bezpe\u010dnostn\u00fdm spravodajsk\u00fdm slu\u017eb\u00e1m v Lond\u00fdne, a tie za\u010dali pracova\u0165 na odpovediach. Falo\u0161n\u00fdm \u010di nepodstatn\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m sa hovorilo \u201ek\u0155menie pre sliepky\u201c, nie\u010do Briti pustili, nie\u010do zahmlili, nie\u010do si vymysleli, nie\u010do naklamali. A \u00falohou Du\u0161ka bolo t\u00fdmito nepresn\u00fdmi a \u010dasto zav\u00e1dzaj\u00facimi inform\u00e1ciami Nemcov d\u00f4veryhodne a uspokojivo nak\u0155mi\u0165. Popovovi sa po cel\u00fa vojnu darilo nacistov futrova\u0165 r\u00f4znymi dezinform\u00e1ciami. Musel ma\u0165 brilantn\u00fa pam\u00e4\u0165 a nervy zo \u017eeleza, preto\u017ee nie raz hral s d\u00f4stojn\u00edkmi Abwehru vabank. Musel sa spam\u00e4ti nau\u010di\u0165 more inform\u00e1ci\u00ed s mno\u017estvom do seba perfektne zapadaj\u00facich detailov, vr\u00e1tane r\u00f4znych dejov\u00fdch l\u00edni\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010di men\u0161\u00edch odbo\u010den\u00ed, mien, vz\u0165ahov, vlastnost\u00ed, re\u00e1li\u00ed v\u0161emo\u017en\u00e9ho druhu – aby obst\u00e1l v pa\u013ebe kr\u00ed\u017eov\u00fdch v\u00fdsluchov, ktorej ho podrobovali Nemci, ke\u010f si overovali pravdivos\u0165 jeho inform\u00e1ci\u00ed. A \u010do nemal nau\u010den\u00e9, musel zimprovizova\u0165. To bol \u010dasto tanec na ostr\u00ed no\u017ea, vy\u017eaduj\u00faci si kamenn\u00fa tv\u00e1r, pekeln\u00fa ostra\u017eitos\u0165 a \u013eadov\u00e9 s\u00fastredenie. Aby sa nedal nachyta\u0165. Musel sa ma\u0165 na pozore aj pri najban\u00e1lnej\u0161ej ot\u00e1zke. A nevym\u00fd\u0161\u013ea\u0165 si pr\u00edli\u0161, rad\u0161ej v\u017edy vych\u00e1dza\u0165 z reality. Predstavte si situ\u00e1ciu: Du\u0161ka vypo\u010d\u00fava ktosi z nemeckej v\u00fdzvednej slu\u017eby: \u201eA potom ste pri\u0161li k rieke,\u201c hovor\u00ed doty\u010dn\u00fd d\u00f4stojn\u00edk. \u201eOp\u00ed\u0161te mi, ako ten prievoz vyzeral a kto v\u00e1s cez rieku preplavil.\u201c Pozor, ide o pascu, Du\u0161ko! \u201e\u017diaden prievoz tam nie je,\u201c odpovie n\u00e1\u0161 agent. \u201eCez rieku vedie most.\u201c
\nOvl\u00e1danie r\u00f4znych \u0161ifier bolo tie\u017e Du\u0161kov\u00fdm chlebom ka\u017edodenn\u00fdm. Vol\u00e1val svojmu nadriaden\u00e9mu Ludovicovi von Karsthoffovi ako priate\u013e jeho bratranca z Talianska. Ke\u010f sa s n\u00edm chcel stretn\u00fa\u0165, povedal: \u201eJe to pomerne naliehav\u00e9. M\u00f4\u017eeme sa stretn\u00fa\u0165 v stredu?\u201c Naliehav\u00e9 znamenalo sch\u00f4dzku e\u0161te ten de\u0148. O ko\u013ekej? V stredu, \u010di\u017ee o 20.10 hodine, preto\u017ee de\u0148 znamenal \u010das, a ten sa po\u010d\u00edtal od \u0161iestej ve\u010der (plus desa\u0165 min\u00fat). Alebo: Du\u0161kovi zavol\u00e1 do hotela nezn\u00e1me diev\u010da a povie: \u201eMrz\u00ed ma, \u017ee som sa v\u010dera chovala tak hl\u00fapo.\u201c To znamen\u00e1, \u017ee ho Karsthoff vol\u00e1 na sch\u00f4dzku. Ale kde a kedy? Du\u0161ko sa s diev\u010da\u0165om z\u00edde v kas\u00edne pri rulete. Ona trikr\u00e1t po sebe vsad\u00ed na vybran\u00e9 \u010d\u00edsla. Tie postupne vyjadruj\u00fa de\u0148, hodinu a min\u00fatu sch\u00f4dzky. Potom vsad\u00ed na tridsa\u0165 \u0161estku (najvy\u0161\u0161ie \u010d\u00edslo v rulete), \u010do znamen\u00e1, \u017ee stretnutie sa uskuto\u010dn\u00ed v Estorile. Ak by si vsadila na nulu, miestom stretnutia by bol Lisabon.<\/p>\n <\/p>\n
Casino Estoril<\/strong>
\nV ko\u017ei nemeck\u00e9ho \u0161pi\u00f3na sa presunul do Lisabonu, kde mal Abwehr jednu zo svojich k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch pobo\u010diek. Hlavn\u00e9 mesto neutr\u00e1lneho Portugalska bolo po\u010das vojny ba\u0161tou spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, centrom z\u00e1padn\u00e9ho sveta a pre tis\u00edcky ute\u010dencov aj \u201epr\u00edstavom dobrej n\u00e1deje\u201c, prechodn\u00fdm domovom \u013eud\u00ed utekaj\u00facich z Eur\u00f3py pred Hitlerom. Du\u0161kov \u017eivotopisec Larry Loftis v knihe Do levej tlamy o tom p\u00ed\u0161e: \u201eNajd\u00f4le\u017eitej\u0161ie \u0161pion\u00e1\u017ene bitky druhej svetovej vojny sa odohr\u00e1vali v hoteloch, kaviar\u0148ach a baroch v Madride, Estorile a Lisabone… V Lisabone sa to rojilo ute\u010dencami a \u0161pi\u00f3nmi, f\u00e1mami a l\u017eami.\u201c Lisabon sa hrdil aj najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm kas\u00ednom v Eur\u00f3pe. Nach\u00e1dzalo sa k\u00fasok za mestom na Portugalskej rivi\u00e9re, ktor\u00e1 s\u00faperila v prest\u00ed\u017ei s Az\u00farov\u00fdm pobre\u017e\u00edm. Portugalsk\u00e9 letovisko Estoril bolo \u010dosi ako franc\u00fazske Nice. A ako v Nice Negresco, tak v Estorile bol najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed hotel Pal\u00e1cio aj so svoj\u00edm kas\u00ednom.
\nA‘ propos, kas\u00edno! Pam\u00e4t\u00e1te si \u00fastredn\u00fa sc\u00e9nu z Flemingovej bondovky Casino Royal? Ako James Bond ide hra\u0165 poker so zlosynom Le Chiffrom o z\u00e1vratn\u00fa sumu, ktorou ho zalo\u017e\u00ed MI5? T\u00fato sc\u00e9nu si Ian Fleming len tak nevysypal z ruk\u00e1va, in\u0161pirovala ho re\u00e1lna skuto\u010dnos\u0165. Pri ktorej sa dokonca ocitol s\u00e1m ako pozorovate\u013e. Pre oper\u00e1ciu Midas, ktorej z\u00e1merom bolo vyl\u00e1ka\u0165 od Nemcov bal\u00edk pe\u0148az\u00ed v r\u00e1mci fikt\u00edvnej v\u00fdmeny libier za dol\u00e1re, Du\u0161ko zinkasoval 40.000 dol\u00e1rov. Tie mal odovzda\u0165 britskej tajnej slu\u017ebe. Z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu ich neulo\u017eil do sejfu, ale nechal si ich u seba a odi\u0161iel do kas\u00edna. Spom\u00ednate si, ako vo filme Casino Royal agent Mathis z franc\u00fazskej rozviedky sleduje Bondovo po\u010d\u00ednanie za kart\u00e1rskym stolom? V realite t\u00fdm agentom bol s\u00e1m Ian Fleming. \u017div\u00fd a osobne pr\u00edtomn\u00fd v kas\u00edne hotela Pal\u00e1cio. Fleming sa pr\u00e1ve vracal z misie vo Washingtone a v Lisabone si urobil prest\u00e1vku pred n\u00e1vratom do Anglicka. O oper\u00e1cii Midas pravdepodobne vedel, ot\u00e1zkou v\u0161ak zost\u00e1va, \u010di sa rozhodol Du\u0161ka sledova\u0165 na vlastn\u00fa p\u00e4s\u0165, alebo t\u00fdm bol poveren\u00fd. \u201eZi\u0161iel som zo svojho apartm\u00e1nu do lobby hotela Pal\u00e1cio s bal\u00ed\u010dkami bankoviek v n\u00e1prsnom vrecku saka,\u201c spom\u00edna Du\u0161ko v autobiografii. \u201eV\u0161imol som si Fleminga, ale ni\u010d som z toho nevyvodzoval. Potom som \u0161iel pred ve\u010derou na drink do kaviarne a Fleming tam na m\u0148a \u010d\u00edhal. Po\u010das ve\u010dera sa objavil v tej istej re\u0161taur\u00e1cii… Potom ma sledoval, ke\u010f som \u0161iel schv\u00e1lne pomaly z\u00e1hradami ved\u00facimi ku kas\u00ednu…\u201c Bolo u\u017e neskoro po polnoci a pri bakaratovom stole (kartov\u00e1 hra) sa rozdrapoval len ak\u00fdsi bohat\u00fd cudzinec. Choval sa hrubo, celkom proti pravidl\u00e1m hr\u00e1\u010dskej etikety, vykrikuj\u00fac, \u017ee ke\u010f chce, m\u00f4\u017ee vsadi\u0165 neobmedzen\u00e9 mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed. \u201eNeviem, \u010do mi to napadlo,\u201c spom\u00ednal Du\u0161ko. \u201eAsi som chcel Fleminga rozhodi\u0165.\u201c Popov sa rozhodol proti cudzincovi vsadi\u0165 50.000 dol\u00e1rov (dnes takmer 1 mili\u00f3n). \u201eKas\u00edno onemelo. Du\u0161ko vrhol letm\u00fd poh\u013ead na Fleminga – o\u010dak\u00e1val, \u017ee zbledol. Nezbledol. Ozelenel,\u201c opisuje situ\u00e1ciu Larry Loftis. Cudzinec n\u00e1hle vym\u00e4kol a vzdal sa. Napriek ve\u013ekohub\u00e9mu chvastaniu tak\u00fato \u010diastku nebol schopn\u00fd vyrovna\u0165. Tak sa Du\u0161ko obr\u00e1til na krupi\u00e9ra, \u010di si proti nemu vsad\u00ed kas\u00edno. Krupi\u00e9r pokr\u00fatil hlavou. \u201eD\u00fafam, \u017ee v bud\u00facnosti vedenie kas\u00edna u\u017e tak nezodpovedn\u00fa hru nedovol\u00ed,\u201c pokojne uzatvoril toto hr\u00e1\u010dske extempore Popov. \u201eJe to hanba a pre seri\u00f3znych hr\u00e1\u010dov otrava.\u201c<\/p>\n <\/p>\n
Zacielen\u00e9 na Pearl Harbour<\/strong>
\nDo Ameriky odletel z poverenia Abwehru, aby tam pre Nemcov vybudoval z\u00e1klady \u0161pion\u00e1\u017enej siete. Briti mu misiu odobrili a informovali o jeho pr\u00edchode americk\u00fa FBI. O Du\u0161kovej existencii sa dozvedel i jej riadite\u013e, ve\u013ek\u00fd J. Edgar Hoover. Do Ameriky priviezol dotazn\u00edk od Karsthoffa s ot\u00e1zkami za\u0161ifrovan\u00fdmi v tzv. mikrobodk\u00e1ch, revolu\u010dnom vyn\u00e1leze \u0161pion\u00e1\u017ee, ktor\u00fd zdokonalili Nemci. Na prv\u00fd poh\u013ead tieto \u0161ifry vyzerali ako oby\u010dajn\u00e9 bodky v texte, v skuto\u010dnosti to boli celostranov\u00e9 dokumenty zmen\u0161en\u00e9 v pomere 450 a\u017e 750 : 1. Hoci ich nemeck\u00ed agenti pou\u017e\u00edvali u\u017e dlh\u0161ie, Ameri\u010danom mikrobodky ako prv\u00fd \u201epredstavil\u201c Popov. Hoover bol nimi nad\u0161en\u00fd, ale inak obsahu tajn\u00fdch depe\u0161\u00ed nevenoval takmer \u017eiadnu pozornos\u0165. V polovici 80. rokov, po odtajnen\u00ed \u010dasti materi\u00e1lov z druhej svetovej vojny, sa na svetlo sveta dostali i dotazn\u00edky, ktor\u00e9 Popov odovzdal FBI. V nich sa tie o\u0161emetn\u00e9 ot\u00e1zky daj\u00fa \u010d\u00edta\u0165 \u010dierne na bielom. Citujeme z toho, \u010do mal Du\u0161ko zisti\u0165 pre nemeck\u00fa tajn\u00fa slu\u017ebu v USA: \u201ePodrobnosti o muni\u010dnom a m\u00ednovom sklade na ostrove Kushua (Pearl Harbour). Pokia\u013e mo\u017eno skica. N\u00e1morn\u00fd muni\u010dn\u00fd sklad Lualuelei. Presn\u00e1 poloha? Je tam \u017eelezni\u010dn\u00e1 dr\u00e1ha (dopravn\u00fd uzol)?… Kde je stanica pre \u00fatvary vyh\u013ead\u00e1vaj\u00face m\u00edny? Ak\u00e1 je h\u013abka vody?\u201c, at\u010f., at\u010f. Nacisti sa zjavne zauj\u00edmali o americk\u00fa n\u00e1morn\u00fa z\u00e1klad\u0148u Pearl Harbour a niet poch\u00fdb, \u017ee t\u00fdm robili slu\u017ebu svojim spojencom, Japoncom.
\nHooverovi sa tento nanajv\u00fd\u0161 podozriv\u00fd materi\u00e1l dostal do r\u00fak viackr\u00e1t, \u0161\u00e9f FBI ho v\u0161ak Rooseveltovmu kabinetu neodovzdal. Prezidenta informoval o mikrobodk\u00e1ch, ale o ot\u00e1zkach oh\u013eadom Pearl Harbour, ktor\u00e9 tvorili tretinu cel\u00e9ho dotazn\u00edka, ml\u010dal.
\nO \u0161tyri mesiace nesk\u00f4r (7. decembra 1941) japonsk\u00e9 cis\u00e1rske n\u00e1morn\u00edctvo ne\u010dakane (!) za\u00fato\u010dilo na Pearl Harbour. De\u0148 na to USA ofici\u00e1lne vst\u00fapili do druhej svetovej vojny. O \u00fatoku sa okam\u017eite za\u010dalo hovori\u0165 ako o zlyhan\u00ed americk\u00fdch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb a nesk\u00f4r ho vy\u0161etrovalo osem komisi\u00ed. \u017diadna z nich v\u0161ak agenta menom Du\u0161an Popov nepredvolala, o jeho mene ani inkriminovanom dotazn\u00edku nepadlo nikde ani slovo. Dohady o tom, pre\u010do \u0161\u00e9f FBI nereagoval na hrozbu napadnutia Pearl Harbour, ponechajme stranou, pre n\u00e1s je zauj\u00edmav\u00e9 vedie\u0165, \u017ee medzi Du\u0161kom a Hooverom zafungovala ak\u00e1si zl\u00e1 ch\u00e9mia. T\u00ed dvaja si v\u00f4bec nesadli. Popov nazval Hoovera \u201edespotick\u00fdm byrokratom\u201c, ktor\u00fd ho \u013eahkov\u00e1\u017ene vystavoval nebezpe\u010denstvu prezradenia. A Du\u0161ko mal v tom \u010dase vskutku na m\u00e1le, Nemci ho za\u010dali podozrieva\u0165 a vedeli to aj Briti, ke\u010f zachytili t\u00fato \u0161ifru z Berl\u00edna: \u201eExistuje podozrenie, \u017ee Ivan pracuje pre obe strany. Preto odpor\u00fa\u010dame jedna\u0165 s n\u00edm s mimoriadnou opatrnos\u0165ou.\u201c Briti v\u0161ak ml\u010dali, Popova nemohli varova\u0165, lebo keby tak urobili, museli by prizna\u0165, \u017ee prelomili nemeck\u00fa \u0161ifru Enigma. Robili tak z opatrnosti – keby Du\u0161ka zajalo a vypo\u010d\u00favalo gestapo, pri mu\u010den\u00ed by mohol za\u010da\u0165 hovori\u0165 a roz\u0161ifrovanie legend\u00e1rnej Enigmy bolo jednou z najtajnej\u0161\u00edch oper\u00e1ci\u00ed druhej svetovej vojny. Ale vr\u00e1\u0165me sa k J. E. Hooverovi. Mo\u017eno aj preto, \u017ee \u0161\u00e9f FBI bol homosexu\u00e1l, mal Popova tak v zuboch. Nep\u00e1\u010dil sa mu jeho imid\u017e milion\u00e1rskeho syn\u010deka i fakt, \u017ee sa \u201ehr\u00e1 na playboya\u201c. V jednom rozhovore Du\u0161ko povedal, \u017ee Hoover \u201enezn\u00e1\u0161al m\u00f4j sp\u00f4sob \u017eivota i moju poves\u0165 flamendra – to, \u017ee r\u00e1d chod\u00edm s kr\u00e1snymi modelkami a here\u010dkami\u201c.<\/p>\n <\/p>\n
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/06\/v-188_Photo_Gallery-Bond_at_50-Girls-63b68e206f2c449dbec0d7c2b92a8a27-191x300.jpg\")
<\/a>\u017deny, \u017eeny!<\/strong>
\n\u201eDu\u0161ko chodil s to\u013ek\u00fdmi \u017eenami, \u017ee by sa \u010dervenal aj Bond,\u201c p\u00ed\u0161e vo svojej knihe Larry Loftis. \u201ePriate\u013eky mal sn\u00e1\u010f v ka\u017edom meste. V Lisabone mu robili spolo\u010dnos\u0165 Maria Elera a Liljana Bailoni, v Madride Martha Castello, v Lond\u00fdne Friedl Gaertner, Gwennie a Nani, v New Yorku Terry Richardson a Simone Simon.\u201c K americkej kr\u00e1ske Terry Richardson sa via\u017ee jedna krut\u00e1 \u201eanekdota\u201c, ako vystrihnut\u00e1 z Jamesa Bonda. Agentov FBI Terry po boku dvojit\u00e9ho agenta Popova znerv\u00f3z\u0148ovala do tej miery, \u017ee pojali podozrenie, \u010di nie je nastr\u010den\u00e1 nemeckou \u0161pion\u00e1\u017enou slu\u017ebou, aby ho sledovala. Du\u0161ko sa iba mierne pousmial a \u017eovi\u00e1lne prehodil, \u017ee ak by to tak bolo, nem\u00e1 probl\u00e9m sa jej zbavi\u0165. Jednoducho ju zabije…
\nFriedl Gaertner bola Rak\u00fa\u0161anka, rovnako ako Du\u0161ko dvojit\u00e1 agentka, ktor\u00e1 podliehala pod jeho velenie. \u010casto spolu pop\u00edjali v lond\u00fdnskych baroch dlho do noci a potom skon\u010dili u nej v posteli. Ktovie, \u010di to nebol pr\u00e1ve Du\u0161ko, kto dal Friedl krycie meno \u201eGelatine\u201c, lebo vraj bola \u201ek zahryznutiu\u201c.
\nPodobne ako v pr\u00edpade Bonda a Vesper Lynd, aj Du\u0161ko zo z\u00e1stupu \u017eien, ktor\u00e9 sa premleli v jeho \u017eivote, vraj miloval len jednu jedin\u00fa. Simone Simon. Franc\u00fazska here\u010dka za\u017eiarila najsk\u00f4r na dom\u00e1com filmovom pl\u00e1tne, potom po nej ch\u0148apol Hollywood a urobil z nej hviezdu. S Du\u0161kom sa zozn\u00e1mila e\u0161te v Par\u00ed\u017ei tesne pred vojnou a op\u00e4\u0165 sa s n\u00edm dala dokopy po\u010das jeho pobytu v Amerike. Bolo to v obdob\u00ed, ke\u010f Ameri\u010dania pre neho nevedeli (alebo nechceli) n\u00e1js\u0165 vyu\u017eitie, Nemci ho za\u010dali podozrieva\u0165 a Briti vy\u010dk\u00e1vali. A tak so Simone vymetal no\u010dn\u00e9 kluby od New Yorku po Los Angeles, pl\u00e1noval, ako ju nau\u010d\u00ed v zime ly\u017eova\u0165 a ak\u00e9 pekn\u00e9 to bude, ke\u010f spolu str\u00e1via Vianoce. Otvorene jej vyzn\u00e1val l\u00e1sku a s\u00e1m sebe prizn\u00e1val, \u017ee je \u201e\u0161ialene zamilovan\u00fd\u201c.
\nNapriek tomu sa ich vz\u0165ah skon\u010dil. Du\u0161ko sa musel vr\u00e1ti\u0165 do Lisabonu a obh\u00e1ji\u0165 svoj post nemeck\u00e9ho \u0161pi\u00f3na. U\u017e takmer rok nedodal nacistom \u017eiadne relevantn\u00e9 inform\u00e1cie, \u010do zna\u010dne na\u0161trbilo jeho kredit. FBI sa na\u0148 vyka\u0161\u013eala, Briti tipovali, \u017ee \u201epravdepodobnos\u0165 jeho odhalenia je najmenej dva ku jednej\u201c. N\u00e1morn\u00fd kapit\u00e1n Ewen Montagu, Du\u0161kov nadriaden\u00fd, po vojne vo svojich pam\u00e4tiach nap\u00edsal: \u201eI\u0161lo o t\u00fa najskvelej\u0161iu uk\u00e1\u017eku odvahy, s akou som sa kedy stretol… akoby strkal hlavu do tlamy leva. Stato\u010dne a chladnokrvne riskoval mu\u010denie a smr\u0165, aby znovu z\u00edskal d\u00f4veru Nemcov a mohol aj na\u010falej napom\u00e1ha\u0165 v\u00ed\u0165azstvu spojencov.\u201c Ne\u0161lo to v\u0161ak bez strachu. \u201eZo strachu sa nikdy nevyman\u00edte,\u201c zafilozofoval si Du\u0161ko. \u201eM\u00f4\u017eete ho obmedzi\u0165 alebo pozdr\u017ea\u0165, ale nikdy sa ho nezbav\u00edte, dokia\u013e nezmizne to, \u010do ho sp\u00f4sobuje.\u201c Na druhej strane v\u0161ak otvorene prizn\u00e1val: \u201eU\u017e\u00edval som si t\u00fa hru, ten s\u00faboj d\u00f4vtipu, t\u00fa auru neur\u010dit\u00e9ho nebezpe\u010denstva.\u201c \u010co v\u0161ak bolo najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie: \u201eNen\u00e1videl som Hitlera a nacistov,\u201c pr\u00edzvukoval Du\u0161ko. \u201eT\u00fdm sk\u00f4r, \u017ee utl\u00e1\u010dali moju rodinu a moju krajinu.\u201c
\nNakoniec prelomil ned\u00f4veru Nemcov nespokojn\u00fdch s nedostato\u010dn\u00fdmi v\u00fdsledkami jeho pr\u00e1ce. S pomocou MI5 a ich v\u00fd\u017eivn\u00e9ho \u201ek\u0155menia pre sliepky\u201c na\u010drtol svoje nov\u00e9 (a mimoriadne s\u013eubn\u00e9) kontakty a v\u010faka sympati\u00e1m, ktor\u00e9 k nemu poci\u0165oval Karsthoff, napravil svoju por\u00fachan\u00fa d\u00f4veryhodnos\u0165. Predt\u00fdm v\u0161ak na nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov akoby zmizol z povrchu zemsk\u00e9ho. Z\u00fa\u010dastnil sa toti\u017e tajn\u00e9ho v\u00fdcviku prepadov\u00fdch oddielov SOE.<\/p>\n <\/p>\n
Umenie tich\u00e9ho zab\u00edjania<\/strong>
\nSpecial Operations Executive (SOE) \u010di\u017ee Oddelenie pre zvl\u00e1\u0161tne oper\u00e1cie vzniklo na za\u010diatku vojny pod kr\u00eddlami spravodajskej slu\u017eby MI6 s po\u017eehnan\u00edm samotn\u00e9ho premi\u00e9ra Winstona Churchilla. \u0160lo o tajn\u00fa sekciu zameran\u00fa na vedenie boja r\u00f4znymi ne\u0161tandardn\u00fdmi met\u00f3dami. Operovali v nej v\u00e4\u010d\u0161inou mal\u00e9 guerillov\u00e9 (partiz\u00e1nske) skupiny, vycvi\u010den\u00e9 na \u0161peci\u00e1lne \u00falohy ako sabot\u00e1\u017ee (vyhadzovanie mostov, podm\u00ednovanie ciest, zakladanie po\u017eiarov) \u010di atent\u00e1ty na nacistick\u00fdch pohlav\u00e1rov. V\u00fdcvik bol zameran\u00fd na fyzick\u00fa aj psychick\u00fa zdatnos\u0165 bud\u00facich \u010dlenov commandos. T\u00ed sa u\u010dili perfektne ovl\u00e1da\u0165 ak\u00e9ko\u013evek myslite\u013en\u00e9 zbrane: pu\u0161ky, pi\u0161tole, samopaly (a museli ich aj \u00faplnej v tme vedie\u0165 rozobra\u0165, zlo\u017ei\u0165 a nabi\u0165), strie\u013ea\u0165 z r\u00f4znych poz\u00edci\u00ed, ovl\u00e1da\u0165 boj na no\u017ee, vedie\u0165 odp\u00e1li\u0165 r\u00f4zny demola\u010dn\u00fd materi\u00e1l, tie\u017e tr\u00e9novali p\u00e4stn\u00e9 s\u00faboje i \u00e1zijsk\u00e9 bojov\u00e9 techniky – judo, box, kung. V\u00fdcvik viedli drsn\u00ed agenti s pochybnou minulos\u0165ou, z\u00e1pasn\u00edci a bitk\u00e1ri vy\u0161kolen\u00ed v najtemnej\u0161\u00edch uliciach svetov\u00fdch metropol, na \u010dele s majorom Williamom Fairbairnom, ktor\u00e9mu sa hovorilo aj \u0160anghajsk\u00fd zabijak. Fairbairn svojich mu\u017eov hne\u010f na za\u010diatku v\u00fdcviku pou\u010dil, aby odteraz a nav\u017edy zabudli na to, \u010domu sa tak vzletne hovorilo gentlemansk\u00fd boj. Agenti, ktor\u00fdch tr\u00e9noval, prakticky neexistovali, nemali \u017eiadnu identitu, vlas\u0165, za ktor\u00fa bojovali, by v rozhoduj\u00facej chv\u00edli poprela ich existenciu. Ne\u0161tekol by po nich ani pes. Majorov\u00fdm kr\u00e9dom preto bolo: \u201eNeexistuje \u017eiadna \u010destn\u00e1 hra, \u017eiadne pravidl\u00e1, okrem jedn\u00e9ho: zabi\u0165, alebo by\u0165 zabit\u00fd\u201c. Fairbairn okrem in\u00e9ho osobne vyvinul techniku \u201etich\u00e9ho zab\u00edjania\u201c nepriate\u013ea tak, aby zo seba nevydal ani hl\u00e1sok. Du\u0161ko a jeho kamar\u00e1ti sa u\u010dili zab\u00edja\u0165 hol\u00fdmi rukami, Popovov syn Marco spom\u00ednal, ako mu otec raz uk\u00e1zal smrtiaci \u00fader hranou ruky do krku protivn\u00edka.
\nK ob\u013e\u00faben\u00fdm v\u00fdcvikov\u00fdm met\u00f3dam majora Fairbairna patrilo i testovanie psychickej odolnosti jeho zverencov – budil ich uprostred noci a mu\u010dil nieko\u013ekohodinov\u00fdmi (fingovan\u00fdmi) v\u00fdsluchmi. Nasledovalo no\u010dn\u00e9 pot\u00e1panie, umiest\u0148ovanie magnetick\u00fdch b\u00f4mb pod vodou, orienta\u010dn\u00fd beh v nezn\u00e1mom ter\u00e9ne, ba i povinn\u00e9 ch\u013eastanie, po\u010das ktor\u00e9ho Fairbairn vyhodnocoval odolnos\u0165 chlapov vo\u010di alkoholu. V\u00fdcvik prepadov\u00fdch jednotiek SOE Du\u0161ko nesk\u00f4r pop\u00edsal ako to \u201enaj\u0165a\u017e\u0161ie, \u010d\u00edm som musel kedy v \u017eivote prejs\u0165\u201c. Ale pre\u0161iel, hoci v kone\u010dnom d\u00f4sledku mu to bolo na figu borov\u00fa. Britsk\u00e1 tajn\u00e1 slu\u017eba ho pl\u00e1novala prideli\u0165 k jednotk\u00e1m SOE operuj\u00facim v K\u00e1hire, ale z toho nakoniec z r\u00f4znych d\u00f4vodov zi\u0161lo…
\nV roku 1943 Popov (spolu)pracoval na \u00faspe\u0161nej britskej dezinforma\u010dnej oper\u00e1cii s kryc\u00edm n\u00e1zvom Mincemeat, ktorej \u00falohou bolo presved\u010di\u0165 vrchn\u00e9 velenie Wehrmachtu, \u017ee spojenci sa chystaj\u00fa napadn\u00fa\u0165 Gr\u00e9cko a Sard\u00edniu, pri\u010dom ich skuto\u010dn\u00fdm cie\u013eom bola Sic\u00edlia. Takisto sa mu podarilo vypracova\u0165 pre MI6 ve\u013emi cenn\u00fd graf \u0161trukt\u00fary Abwehru, jeho jednotliv\u00fdch \u00fasekov a poz\u00edci\u00ed aj s menami (vr\u00e1tane t\u00fdch kryc\u00edch) nacistick\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov. Koncom roka 1943 sa v\u0161ak ocitol na pokraji svojich s\u00edl. Larry Loftis p\u00ed\u0161e: \u201eKa\u017ed\u00fd de\u0148 \u017eil p\u00e4\u0165 \u017eivotov – nemeck\u00e9ho \u0161pi\u00f3na, britsk\u00e9ho \u0161pi\u00f3na, juhoslovansk\u00e9ho diplomata, podnikate\u013ea v oblasti importu a exportu a medzin\u00e1rodn\u00e9ho playboya. Ve\u013ea pil a faj\u010dil, hltal benzedr\u00edn, aby bol cez de\u0148 v \u010do najlep\u0161ej forme a lieky na spanie, aby v noci dok\u00e1zal zaspa\u0165. \u017dal\u00fadok mu roz\u017eieralo dev\u00e4\u0165 vredov.\u201c To najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie v\u0161ak malo e\u0161te len pr\u00eds\u0165.<\/p>\n <\/p>\n
<\/p>\n
Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
foto arch\u00edv HBO GO<\/p>\n
<\/p>\n
Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u201eIan Fleming vraj svoju postavu Jamesa Bonda do istej miery nap\u00edsal pod\u013ea m\u0148a a mojich sk\u00fasenost\u00ed. Mo\u017eno…\u201c nadhodil vo svojich pam\u00e4tiach Du\u0161ko Popov. Spisovate\u013e Graham Greene o \u0148om povedal, \u017ee Popov bol \u201ejeden z najlep\u0161\u00edch dvojit\u00fdch agentov, ak\u00fdch kedy Briti mali po\u010das druhej svetovej vojny\u201c. Inak sa ale Du\u0161ko k postave 007 staval dos\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8919,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[96,10],"tags":[],"class_list":["post-8911","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2021","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8911","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8911"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8911\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8920,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8911\/revisions\/8920"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8919"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8911"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8911"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8911"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/06\/v-70_u-popov-casino1-2.jpg\")
<\/a>Popovova rodina patrila k srbskej aristokracii, star\u00fd otec bol z\u00e1mo\u017en\u00fd bank\u00e1r a priemyseln\u00edk, otec pokra\u010doval v rozmno\u017eovan\u00ed rodinn\u00e9ho bohatstva a v\u0161etko nazna\u010dovalo, \u017ee i jeho traja synovia Ivan, Du\u0161an a Vladan bud\u00fa vies\u0165 pohodln\u00fd, bezstarostn\u00fd \u017eivot. Rodina pob\u00fdvala v zime v Belehrade a na leto sa pres\u00favala k Jadransk\u00e9mu moru do Dubrovn\u00edka, kde si hovela vo svojom komfortnom s\u00eddle. Synovia si zu\u0161\u013each\u0165ovali tel\u00e1 na kurtoch, plachtili, z\u00e1polili vo vodnom p\u00f3le i v jazde na koni a na jese\u0148 sa vracali \u0161tudova\u0165 na prominentn\u00e9 eur\u00f3pske univerzity. Z dvoch sa stali lek\u00e1ri, stredn\u00fd Du\u0161ko zapo\u010dal svoje vzdel\u00e1vanie v Lond\u00fdne, pokra\u010doval v Par\u00ed\u017ei, kde zlo\u017eil maturitu, na Belehradskej univerzite \u0161tudoval pr\u00e1vne vedy a doktor\u00e1t z pr\u00e1va si robil na starobylej Freiburskej univerzite, jednej z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch vzdel\u00e1vac\u00edch in\u0161tit\u00facii v Eur\u00f3pe. Hovoril plynulo po franc\u00fazsky, taliansky, anglicky a nemecky. Pr\u00e1ve pob\u00fdval vo Freiburgu, ke\u010f R\u00ed\u0161sky snem schv\u00e1lil Norimbersk\u00e9 z\u00e1kony, ktor\u00e9 zbavovali ob\u010dianskych pr\u00e1v v\u0161etk\u00fdch \u017didov v krajine. Du\u0161kova zn\u00e1ma, majite\u013eka jeho ob\u013e\u00fabenej kaviarne, odmietla zavesi\u0165 na dvere svojho podniku n\u00e1pis: Z\u00e1kaz vstupu \u017didom!, \u010d\u00edm sa razom dostala pod drobnoh\u013ead Hitlerov\u00fdch poriadkov\u00fdch slu\u017eieb. Nacisti za\u010dali hliadkova\u0165 pred jej podnikom a zapisova\u0165 si men\u00e1 st\u00e1lych host\u00ed. Du\u0161ko a jeho kamar\u00e1t Johann Jebsen si na protest v kaviarni zasadli na tie najvidite\u013enej\u0161ie miesta a pokojne nadiktovali svoje men\u00e1. Mlad\u00fd Popov sa \u010dinil aj inak, ako \u010dlen klubu zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov predniesol v z\u00e1vere \u0161t\u00fadia pohrdliv\u00fd prejav nasmerovan\u00fd vo\u010di Hitlerovi a jeho politike. Na pr\u00e1zdniny do Par\u00ed\u017ea u\u017e ale neodcestoval. Namiesto toho si pre\u0148 pri\u0161lo gestapo. Vypo\u010d\u00favali ho nieko\u013eko dn\u00ed, chceli mu na\u0161i\u0165, \u017ee je komunista (lebo chod\u00ed s diev\u010da\u0165om, ktor\u00e9 pracuje v tov\u00e1rni). Ktovie, ako by dopadol, keby Johann Jebsen nezalarmoval jeho otca. Milorad Popov musel vyu\u017ei\u0165 svoje kontakty na najvy\u0161\u0161ej \u00farovni (siahaj\u00face a\u017e k Hermanovi G\u00f6ringovi), aby syna vyslobodil z paz\u00farov gestapa. Mlad\u00fd mu\u017e sa z v\u00e4zenia r\u00fdchlo oklepal a po\u0161ramoten\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 si lie\u010dil fl\u00e1movan\u00edm a svojou (celo\u017eivotnou) v\u00e1\u0161\u0148ou pre \u201e\u0161portov\u00e9 aut\u00e1 a \u0161portovo zalo\u017een\u00e9 sle\u010dny\u201c. Od pr\u00edrody bol dobrodruh, fi\u010d\u00far a p\u00f4\u017eitk\u00e1r, ale z\u00e1rove\u0148 bol mimoriadne inteligentn\u00fd, vzdelan\u00fd a kultivovan\u00fd, dbal na m\u00f3du, draho sa obliekal, mal dokonal\u00e9 vystupovanie, nech\u00fdbal mu \u0161arm, \u017eeny ho pova\u017eovali za neodolate\u013en\u00e9ho. Ako teda vyzeral? Pom\u00f4\u017eme si (hoci stroh\u00fdm) opisom jeho zov\u0148aj\u0161ku, ako ho do svojej zlo\u017eky zazna\u010dila britsk\u00e1 v\u00fdzvedn\u00e1 slu\u017eba: \u201eSvetl\u00e9 \u0161ed\u00e9 o\u010di, ustupuj\u00face \u010dierne vlasy, vysok\u00e9 l\u00edcne kosti, biele rovn\u00e9 zuby, pln\u00e9 pery, kypr\u00e9 zmyseln\u00e9 \u00fasta, \u0161irok\u00e9 ramen\u00e1, atletick\u00e1 postava, dlh\u00fd krok a pestovan\u00e9 ruky.\u201c