{"id":8921,"date":"2021-06-17T23:16:10","date_gmt":"2021-06-17T21:16:10","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8921"},"modified":"2021-06-17T23:16:10","modified_gmt":"2021-06-17T21:16:10","slug":"georgia-okeeffe-bozska-umelkyna","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/georgia-okeeffe-bozska-umelkyna\/","title":{"rendered":"Georgia O\u00b4Keeffe – Bo\u017esk\u00e1 umelky\u0148a"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

V dejin\u00e1ch v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia sa, \u017eia\u013e, ve\u013ea z\u00e1stupk\u00fd\u0148 ne\u017en\u00e9ho pohlavia neobjavuje. D\u00f4vody s\u00fa r\u00f4zne, s\u00favisia v\u0161ak najm\u00e4 s postaven\u00edm a \u00falohou \u017eien v\u00a0spolo\u010dnosti. Rozhodne k nim ale nepatr\u00ed nedostatok talentu. D\u00f4kazom je aj Georgia O\u00b4Keeffe, ktorej tvorbu kritici i laick\u00e1 verejnos\u0165 zara\u010fuj\u00fa k\u00a0tomu najlep\u0161iemu, \u010do v\u00a020. storo\u010d\u00ed vzniklo. Bez oh\u013eadu na pohlavie autorov. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\u201eMysl\u00edm, \u017ee do toho, \u010do sa mi prihodilo v\u00a0minulosti, nikoho ni\u010d nie je, je to moja vec. Pozerajte sa na moje obrazy, uvid\u00edte, \u010do v\u00a0nich uvid\u00edte, to jedin\u00e9 m\u00e1te pr\u00e1vo vidie\u0165. To je v\u0161etko, \u010do v\u00e1m dovol\u00edm vidie\u0165.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Uzavret\u00e1 a nez\u00e1visl\u00e1<\/strong><\/p>\n

Dalo by sa poveda\u0165, \u017ee neby\u0165 Uhorskej revol\u00facie v\u00a0roku 1848, jedna z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch umelk\u00fd\u0148 by v\u00f4bec nepri\u0161la na svet. Do boja proti rak\u00faskej nadvl\u00e1de sa toti\u017e vtedy postavil aj uhorsk\u00fd gr\u00f3f George Victor Totto (1820 – 1894) a\u00a0ke\u010f mu kv\u00f4li tomu za\u010dala hrozi\u0165 perzek\u00facia, emigroval do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. V\u00a0Amerike stretol svoju bud\u00facu man\u017eelku Isabel Wyckoff, ktorej predkovia pri\u0161li za oce\u00e1n e\u0161te v\u00a0polovici 17. storo\u010dia z\u00a0Holandska. Spolu sa v\u00a0roku 1858 usadili v\u00a0meste\u010dku Sun Praire v\u00a0\u0161t\u00e1te Wisconsin a\u00a0za\u010dali farm\u00e1r\u010di\u0165. Hoci sa im darilo, bola to n\u00e1ro\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca a\u00a0George Totto zat\u00fa\u017eil po n\u00e1vrate do rodn\u00e9ho Uhorska, kde by sa mohol prihl\u00e1si\u0165 k\u00a0rodinn\u00e9mu majetku.\u00a0A Isabel aj so \u0161iestimi de\u0165mi nechal napospas osudu. Pomocn\u00fa ruku jej vtedy podali susedia O\u00b4Keeffeovci, ktor\u00ed sa do USA pres\u0165ahovali z\u00a0\u00cdrska desa\u0165 rokov pred Tottovcami. Ke\u010f ich deti dospeli, rozhodli sa spoji\u0165 svoje rodiny a\u00a0majetky aj form\u00e1lne a\u00a0dohodli sob\u00e1\u0161 Idy Ten Eyck Totto a Francisa Calixtusa O\u00b4Keeffeho. Man\u017eelstvo uzavreli v\u00a0roku 1884 a narodilo sa z\u00a0neho sedem det\u00ed. Ako druh\u00e9 v\u00a0porad\u00ed pri\u0161lo 15. novembra 1887 na svet diev\u010datko, ktor\u00e9 pomenovali Georgia – po uhorskom dedkovi, ktor\u00fd si sn\u00e1\u010f tak\u00fa poctu ani nezasl\u00fa\u017eil.<\/p>\n

Mama Ida poch\u00e1dzala zo vzdelanej rodiny a\u00a0p\u00f4vodne t\u00fa\u017eila po povolan\u00ed lek\u00e1rky. Ku\u00a0vzdelaniu a\u00a0intelektu\u00e1lnemu rozvoju viedla aj svoje deti, najm\u00e4 dc\u00e9ry, no Georgia nepatrila k\u00a0jej ob\u013e\u00fabencom a\u00a0venovala jej menej pozornosti ne\u017e ostatn\u00fdm. Aj v\u010faka tomu z\u00a0nej vyrastala tich\u00e1, uzavret\u00e1 a\u00a0nez\u00e1visl\u00e1 diev\u010dina. U\u017e od \u00fatleho veku ju fascinovali farby a\u00a0predmety a\u00a0v\u010faka detstvu na farme z\u00edskala bl\u00edzky vz\u0165ah k\u00a0pr\u00edrode. Od mala presne vedela, \u010do chce a ako desa\u0165ro\u010dn\u00e1 vyhl\u00e1sila, \u017ee sa stane umelky\u0148ou. Matka ju v\u00a0t\u00fdchto amb\u00edci\u00e1ch podporovala\u00a0 a\u00a0zabezpe\u010dila jej hodiny u\u00a0miestnej maliarky. V\u00a0roku 1901 v\u0161ak Georgia nast\u00fapila na intern\u00e1tnu Akad\u00e9miu sv\u00e4t\u00e9ho srdca a\u00a0mn\u00ed\u0161ky pre jej kreativitu u\u017e nemali to\u013eko pochopenia. Napriek tvrdej discipl\u00edne a neust\u00e1lej kritike sa diev\u010dine v\u00a0\u0161kole darilo. Excelovala v\u00a0angli\u010dtine, antick\u00fdch dejin\u00e1ch, algebre aj fyziografii a\u00a0za umeleck\u00fa tvorbu dokonca z\u00edskala medailu.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Pripraven\u00e1 na dobrodru\u017estv\u00e1<\/strong><\/p>\n

Zakr\u00e1tko v\u0161ak \u00faplne zmenila prostredie. Otec Francis sa ob\u00e1val tuberkul\u00f3zy, ktorej pod\u013eahli jeho bratia, a\u00a0tak sa rodina pres\u0165ahovala za lep\u0161ou kl\u00edmou do Virg\u00ednie. Georgia najsk\u00f4r zostala \u017ei\u0165 u\u00a0tety Loly a\u00a0na\u010falej nav\u0161tevovala hodiny umenia, ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 sa v\u0161ak pres\u0165ahovala k\u00a0rodi\u010dom. Svoj\u00edm pr\u00edchodom v\u0161etk\u00fdch \u0161okovala. U\u017e to viac nebolo die\u0165a, ale nez\u00e1visl\u00e1 mlad\u00e1 umelky\u0148a s\u00a0nekonven\u010dn\u00fdmi zvykmi, vzdorovit\u00e1, sebaist\u00e1 a\u00a0pripraven\u00e1 na nov\u00e9 dobrodru\u017estv\u00e1. S\u00farodenci ju nesk\u00f4r op\u00edsali ako autoritat\u00edvnu. Trvala na tom, \u017ee bude riadi\u0165 ich ko\u010d a\u00a0tvrdo\u0161ijne vyhlasovala, \u017ee Boh je \u017eena. Nast\u00fapila do intern\u00e1tnej strednej \u0161koly, kde sa v\u010faka ignorovaniu zaveden\u00fdch noriem zaradila k\u00a0ob\u013e\u00faben\u00fdm osobnostiam. Ke\u010f sa stala umeleckou editorkou \u0161kolskej ro\u010denky,\u00a0\u010fal\u0161\u00ed redaktori o\u00a0nej nap\u00edsali b\u00e1se\u0148: \u201eDiev\u010da, ktor\u00e9 m\u00e1 in\u00e9 zvyky, \u0161t\u00fdl aj \u0161aty. Diev\u010da, ktor\u00e1 ned\u00e1 ani cent za mu\u017eov – a\u00a0tob\u00f4\u017e nie za chlapcov. O\u00a0ako O\u00b4Keeffe, bo\u017esk\u00e1 umelky\u0148a.\u201c<\/p>\n

Po maturite v\u00a0roku 1905 sa zap\u00edsala na v\u00fdtvarn\u00fd odbor Chicagsk\u00e9ho umeleck\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu. Napriek tomu, \u017ee pedag\u00f3govia zd\u00f4raz\u0148ovali \u010do najdokonalej\u0161ie zobrazenie reality, \u010do mladej umelkyni ve\u013emi nevo\u0148alo, darilo sa jej dobre a\u00a0patrila medzi najlep\u0161\u00edch \u0161tudentov. Ochorela v\u0161ak na t\u00fdfus a\u00a0a\u017e do jesene 1906 zostala v\u00a0posteli. Smrte\u013en\u00fa chorobu nakoniec prekonala, ale bola vo ve\u013emi v\u00e1\u017enom stave a\u00a0vypadali jej v\u0161etky vlasy. Cel\u00fd rok sa zotavovala u\u00a0rodi\u010dov vo Virg\u00ednii, kde si u\u017e\u00edvala prech\u00e1dzky a prem\u00fd\u0161\u013eala o bud\u00facnosti. Po vylie\u010den\u00ed namiesto Chicaga zamierila do New Yorku. Nav\u0161tevovala gal\u00e9rie, spozn\u00e1vala modern\u00e9 diela a techniky in\u00fdch maliarov a\u00a0popritom na \u0161kole\u00a0Art Student League h\u013eadala vlastn\u00fa umeleck\u00fa cestu. Atmosf\u00e9ra v\u00a0New Yorku bola menej konzervat\u00edvna, \u010do jej ve\u013emi vyhovovalo. Patrila k\u00a0najlep\u0161\u00edm \u017eiakom a\u00a0v roku 1908 vyhrala s olejoma\u013ebou M\u0155tvy zajac s\u00a0meden\u00fdm hrncom (Dead Rabbit with Copper Pot) cenu pre najlep\u0161ie z\u00e1ti\u0161ie a \u0161tipendium na letn\u00fa \u0161kolu pri jazere George v\u00a0New Yorku. Ona sama v\u0161ak so svojou tvorbou \u00faplne spokojn\u00e1 nebola.<\/p>\n

Polen\u00e1 pod nohy jej ob\u010das h\u00e1dzali mu\u017esk\u00ed kolegovia, hoci ona si priate\u013estvo s\u00a0nimi u\u017e\u00edvala a\u00a0\u010dasto k\u00a0nim mala bli\u017e\u0161ie ne\u017e ku\u00a0spolu\u017eia\u010dkam. Raz napr\u00edklad odmietla st\u00e1\u0165 Eugenovi Speicherovi modelom, a\u00a0tak jej chrstol do tv\u00e1re, \u017ee ako umelky\u0148a nem\u00e1 \u017eiadnu perspekt\u00edvu a aj tak sa z\u00a0nej napokon stane iba u\u010dite\u013eka na diev\u010denskej \u0161kole, k\u00fdm z\u00a0neho bude ve\u013ek\u00fd maliar. C\u00edtila, \u017ee ako \u017eena-maliarka to bude ma\u0165 v\u00a0mu\u017eskom svete umenia ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 a\u00a0Speicher vlastne nebol \u010faleko od pravdy. A\u00a0to ju frustrovalo.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Experimenty s abstrakciou<\/strong><\/p>\n

S\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdm srdcom a\u00a0pesimistick\u00fdmi vyhliadkami opustila v\u00a0roku 1908 New York a\u00a0vr\u00e1tila sa k\u00a0rodi\u010dom. Virg\u00ednia ju v\u0161ak nepriv\u00edtala s\u00a0otvorenou n\u00e1ru\u010dou. Otec zbankrotoval,\u00a0matka ochorela na tuberkul\u00f3zu, pri\u010dom v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu tr\u00e1vila v\u00a0posteli a\u00a0sestry museli od\u00eds\u0165 zo \u0161koly e\u0161te pred maturitou, lebo v\u0161etky finan\u010dn\u00e9 prostriedky rodiny putovali na vzdel\u00e1vanie ich brata Alexiusa. Viac si dovoli\u0165 nemohli. Georgia im nechcela prid\u00e1va\u0165 starosti, a tak sa vr\u00e1tila do Chicaga, kde sa zamestnala v\u00a0redakcii nov\u00edn a kreslila ozdobn\u00e9 vzory pre reklamy. Bola to stresuj\u00faca pr\u00e1ca, pln\u00e1 \u010dasov\u00fdch term\u00ednov a\u00a0s\u00faperenia s\u00a0in\u00fdmi umelcami o z\u00e1kazky. Hoci jej priniesla tak potrebn\u00fd stabiln\u00fd pr\u00edjem, \u017eiaden zmysel v\u00a0nej nevidela a\u00a0du\u0161evne upadala. Po dvoch rokoch jej osud uk\u00e1zal cestu z\u00a0bludn\u00e9ho kruhu. Ochorela na os\u00fdpky a\u00a0zhor\u0161il sa jej zrak. U\u017e viac nedok\u00e1zala kresli\u0165 drobn\u00e9 detaily a\u00a0vr\u00e1tila sa do Virg\u00ednie, kde pom\u00e1hala mame s\u00a0n\u00e1jomn\u00edkmi. \u0160tetca sa ani nedotkla a tvrdila, \u017ee z pachu terpent\u00ednu je jej nevo\u013eno.<\/p>\n

Matkin stav sa napriek Georginej pomoci nezlep\u0161oval, a\u00a0tak jej lek\u00e1ri poradili, aby sa pres\u0165ahovala do Charlottesville v\u00a0lone h\u00f4r, kde by jej nov\u00e9 prostredie mohlo pom\u00f4c\u0165. Ke\u010f tam zariadila nov\u00fd domov a\u00a0zohnala n\u00e1jomn\u00edkov, v\u0161etky deti sa k\u00a0nej pripojili. Charlottesville bolo neve\u013ek\u00e9 meste\u010dko, no s\u00eddlila v\u00a0\u0148om univerzita, a\u00a0tak sa Georgia op\u00e4\u0165 rozhodla vr\u00e1ti\u0165 ku\u00a0\u0161t\u00fadiu umenia. Zap\u00edsala sa na kurz Alona Bementa, ktor\u00fd \u0161tudentov u\u010dil, \u017ee aj remeseln\u00e1 tvorba je umen\u00edm a\u00a0nau\u010dil ich nazera\u0165 na dizajn \u00faplne nov\u00fdm sp\u00f4sobom. Zd\u00f4raz\u0148oval, \u017ee ma\u013eby nemaj\u00fa a nem\u00f4\u017eu dokonalo kop\u00edrova\u0165 pr\u00edrodu, ale \u017ee sa jej elegantn\u00e9 tvary maj\u00fa sta\u0165 len akousi in\u0161pir\u00e1ciou. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam m\u00e1 predsa kompoz\u00edcia a\u00a0vo\u013en\u00e1 pr\u00e1ca s\u00a0farbami a\u00a0l\u00edniami! To bolo v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0in\u00fdmi u\u010dite\u013emi \u00faplne revolu\u010dn\u00e9 tvrdenie a\u00a0Georgia sa pod jeho vplyvom za\u010dala odkl\u00e1\u0148a\u0165 od realizmu a\u00a0\u010doraz viac experimentova\u0165 s abstrakciou.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Hlavne nenapodob\u0148ova\u0165 <\/strong><\/p>\n

Bementovi sa jej pr\u00e1ce p\u00e1\u010dili a\u00a0navrhol, aby \u0161la \u0161tudova\u0165 do New Yorku, ona sa v\u0161ak rozhodla, \u017ee bude rad\u0161ej u\u010di\u0165. Ke\u010f sa dozvedela o\u00a0vo\u013enej poz\u00edcii v\u00a0Texase, vybrala sa za splnen\u00edm svojho sna o\u00a0spozn\u00e1van\u00ed americk\u00e9ho Z\u00e1padu. Let\u00e1 teda tr\u00e1vila v\u00fdu\u010dbou kreslenia vo Virg\u00ednii, kde sa jej rodi\u010dom kone\u010dne za\u010dalo lep\u0161ie dari\u0165 a\u00a0po\u010das \u0161kolsk\u00e9ho roka p\u00f4sobila na \u0161kole v Amarille. Nebolo to pr\u00e1ve malebn\u00e9 miesto, no okolit\u00e1 nesp\u00fatan\u00e1 pr\u00edroda, siln\u00e9 vetry,\u00a0mohutn\u00e9 toky a\u00a0\u013eudia zvyknut\u00ed na fyzick\u00fa pr\u00e1cu,\u00a0tak ve\u013emi odli\u0161n\u00ed od obyvate\u013eov ve\u013ekomiest na v\u00fdchode krajiny, maliarku fascinovali. H\u013eada\u0165 kr\u00e1su vo svojom okol\u00ed u\u010dila aj \u0161tudentov. Raz im napr\u00edklad nak\u00e1zala kresli\u0165 to, \u010do maj\u00fa najrad\u0161ej a\u00a0jeden chlapec priviedol do triedy pon\u00edka. Georgia zviera pritiahla na st\u00f4l a\u00a0nechala ho takto st\u00e1\u0165 modelom aj pre ostatn\u00fdch z triedy. Tak\u00e9to nekonven\u010dn\u00e9 met\u00f3dy jej u \u0161tudentov aj kolegov vysl\u00fa\u017eili obdiv, vedenie \u0161koly v\u0161ak trvalo na tom, aby sa dr\u017eala zau\u017e\u00edvan\u00fdch pedagogick\u00fdch postupov.<\/p>\n

V\u00a0roku 1914 sa vr\u00e1tila do New Yorku a\u00a0za na\u0161etren\u00e9 peniaze za\u010dala \u0161tudova\u0165. Mala viac rokov, rozumu i\u00a0sk\u00fasenost\u00ed a\u00a0jej prioritou \u010d\u00edslo jeden sa stalo ma\u013eovanie. Naplno sa oddala ruchu ve\u013ekomesta, ktor\u00e9 sa od jej posledn\u00e9ho pobytu ve\u013emi zmenilo. Umelcov uchv\u00e1tili nov\u00e9 my\u0161lienky, d\u00f4le\u017eitos\u0165 vn\u00fatorn\u00fdch pocitov, nov\u00e9 formy kreativity, politick\u00fd aktivizmus, liberalizmus, emancip\u00e1cia… a to v\u0161etko dychtivo nas\u00e1vala. Bez z\u00e1robku v\u0161ak dlho zosta\u0165 nemohla, a\u00a0tak zasa odi\u0161la za pr\u00e1cou u\u010dite\u013eky a popritom si na\u0161la dos\u0165 \u010dasu aj na vlastn\u00fa tvorbu a\u00a0za\u010dala kresli\u0165 uhl\u00edkom. Jej skice boli ve\u013emi inovat\u00edvne,\u00a0origin\u00e1lne a\u00a0ke\u010f ich zop\u00e1r poslala jednej kamar\u00e1tke,\u00a0t\u00e1 ich bez op\u00fdtania uk\u00e1zala Alfredovi Stieglitzovi, zn\u00e1memu fotografovi a\u00a0majite\u013eovi gal\u00e9rie 291, ktor\u00e1 vystavovala modern\u00e9 diela najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch autorov. Stieglitz bol absol\u00fatne nad\u0161en\u00fd,\u00a0vyhl\u00e1sil, \u017ee je to \u201eto naj\u010distej\u0161ie, najjemnej\u0161ie a\u00a0naj\u00faprimnej\u0161ie\u201c, \u010do sa za dlh\u00e9 roky objavilo v\u00a0jeho gal\u00e9rii. A\u00a0on to chce vystavi\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Osudov\u00fd mu\u017e<\/strong><\/p>\n

Georgia v\u0161ak o\u00a0ni\u010dom nevedela. Ke\u010f jej jedn\u00e9ho d\u0148a ktosi spomenul, \u017ee v\u00a0gal\u00e9rii 291 vystavuj\u00fa desa\u0165 uh\u013eokresieb istej Virginie O\u00b4Keeffe, dovt\u00edpila sa, \u017ee s\u00fa to pravdepodobne jej diela a\u00a0vybrala sa presved\u010di\u0165 na vlastn\u00e9 o\u010di. Jej podozrenie sa potvrdilo, no ke\u010f sa porozpr\u00e1vala so Stieglitzom, skrotla a\u00a0dovolila mu diela v\u00a0gal\u00e9rii ponecha\u0165. S\u00fahlasila dokonca aj s\u00a0t\u00fdm, aby jej od 3. apr\u00edla do 14. m\u00e1ja 1917 v\u00a0priestoroch zorganizoval samostatn\u00fa v\u00fdstavu. Po\u010das jej pr\u00edpravy sa so Stieglitzom ve\u013emi zbl\u00ed\u017eila, \u010do potvrdzuje aj ich neskor\u0161ia kore\u0161pondencia: \u201eZa\u010d\u00ednam V\u00e1s ma\u0165 tak ve\u013emi rada, a\u017e ma to niekedy des\u00ed,\u201c st\u00e1lo v\u00a0jednom z\u00a0listov. V\u00a0rokoch 1915 a\u017e 1946 si ich dvojica vymenila pribli\u017ene 25.000. P\u00edsali si aj dva \u010di trikr\u00e1t denne a\u00a0niektor\u00e9 listy mali 40 str\u00e1n!<\/p>\n

Georgia mala takmer 30 rokov, talent a\u00a0zop\u00e1r zauj\u00edmav\u00fdch diel, no inak\u00a0sa toto farm\u00e1rske diev\u010da nemalo ve\u013emi \u010d\u00edm chv\u00e1li\u0165. Alfred Sieglitz bol jej prav\u00fd opak: mal 53, \u00faspe\u0161n\u00fa kari\u00e9ru fotografa, galeristu i\u00a0mecen\u00e1\u0161a umenia a\u00a0patril k\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm postav\u00e1m newyorskej umeleckej sc\u00e9ny. Napriek rozdielom v\u0161ak ne\u0161\u0165astne \u017eenat\u00fd Stieglitz \u010doskoro za\u010dal Georgiu vn\u00edma\u0165 nielen ako zauj\u00edmav\u00fa umelky\u0148u, ale aj \u017eenu a\u00a0postupne ju presved\u010dil, aby sa do New Yorku pres\u0165ahovala natrvalo. Hlodali v\u00a0\u0148om ale pochybnosti a 26. m\u00e1ja 1918 nap\u00edsal: \u201e\u010co od V\u00e1s chcem? Niekedy c\u00edtim, \u017ee prich\u00e1dzam o\u00a0rozum. \u017de by som mal poveda\u0165 – najdrah\u0161ia, znamen\u00e1te pre m\u0148a to\u013eko, \u017ee sa ku mne nesmiete pribl\u00ed\u017ei\u0165. Pr\u00edchod by V\u00e1m mohol prinies\u0165 tmu namiesto svetla. A\u00a0v\u00a0nekone\u010dnom svetle by ste pritom mali \u017ei\u0165.\u201c Alebo: \u201eMoja existencia sa aj napriek jej spiritu\u00e1lnej \u010distote zd\u00e1 by\u0165 jedn\u00fdm ve\u013ek\u00fdm zm\u00e4tkom a\u00a0ja do\u0148 nechcem nikoho zatiahnu\u0165.\u201c Napriek tomu v\u0161ak Georgii zabezpe\u010dil ubytovanie i\u00a0ateli\u00e9r a podporoval ju tie\u017e finan\u010dne, aby sa mohla naplno koncentrova\u0165 na svoje umenie. \u201eJedin\u00e9, \u010do chcem, je zachova\u0165 to prekr\u00e1sne \u010dosi medzi nami.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Vz\u0165ah s probl\u00e9mami<\/strong><\/p>\n

Hoci st\u00e1le \u017eenat\u00fd, tr\u00e1vil Stieglitz \u010doraz viac \u010dasu s\u00a0Georgiou. Stala sa jeho chr\u00e1nenky\u0148ou, milenkou, m\u00fazou aj modelkou. Po\u010das dvadsiatich rokov jej vytvoril asi 500 portr\u00e9tov, pri\u010dom takmer polovica z\u00a0fotografi\u00ed boli akty, \u010do vyvolalo verejn\u00fa senz\u00e1ciu. Raz ju pozval k\u00a0sebe domov a\u00a0po\u017eiadal ju, aby sa vyzliekla. Pr\u00e1ve mu p\u00f3zovala nah\u00e1, ke\u010f sa z\u00a0n\u00e1kupov ne\u010dakane vr\u00e1tila man\u017eelka Emmeline Obermeyer a\u00a0z\u00farivo man\u017eela vyhodila z domu. Ich vz\u0165ah bol odjak\u017eiva nap\u00e4t\u00fd, on sa na rozdiel od nej v\u00f4bec nezauj\u00edmal o\u00a0dianie v\u00a0tzv. vyberanej spolo\u010dnosti, jej zasa absol\u00fatne nez\u00e1le\u017ealo na jeho umen\u00ed. Rozchod bol pre Stieglitza vlastne \u00fa\u013eavou. Okam\u017eite sa nas\u0165ahoval k\u00a0Georgii a ke\u010f ho v\u00a0roku 1924 kone\u010dne ofici\u00e1lne rozviedli, po\u017eiadal ju o\u00a0ruku. Maliarka sa v\u0161ak do man\u017eelstva ve\u013emi nehrnula a\u00a0so sob\u00e1\u0161om s\u00fahlasila a\u017e\u00a0na \u017een\u00edchovo naliehanie. Posledn\u00fa noc slobody vraj cel\u00fa preplakala a\u00a0aj po svadbe si nechala svoje meno.<\/p>\n

Po zvy\u0161ok \u017eivota bolo ich spolu\u017eitie ve\u013emi nekonven\u010dn\u00e9 a\u00a0autorka maliarkinho \u017eivotopisu ho charakterizovala ako \u201esyst\u00e9m doh\u00f4d a kompromisov, ml\u010dky ods\u00fahlasen\u00fd a realizovan\u00fd, z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti bez v\u00fdmeny jedin\u00e9ho slova\u201c. Dvojica bola do seba v\u00e1\u0161nivo zamilovan\u00e1, no u\u017e \u010doskoro sa v\u00a0ich vz\u0165ahu za\u010dali objavova\u0165 trhliny. Georgia ve\u013emi chcela potomka, no\u00a0Alfred bol z\u00e1sadne proti. \u201eViem, \u017ee potrebuje\u0161 domov, die\u0165a… Ale to ti m\u00f4\u017ee da\u0165 len chlap a\u00a0ja chlap nie som. To je moje prekliatie,\u201c vyjadril sa v\u00a0jednom liste. V\u00a0\u010fal\u0161om sa zasa op\u00fdtal: \u201eDok\u00e1\u017ee ti nie\u010do prinies\u0165 mier na zemi – okrem domova a\u00a0die\u0165a\u0165a? A\u00a0existuje niekto schopn\u00fd ti ich da\u0165?\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Skuto\u010dn\u00fd v\u00fdznam vec\u00ed <\/strong><\/p>\n

Pracovne sa jej v tomto\u00a0obdob\u00ed nesmierne darilo. Bola pln\u00e1 radosti zo \u017eivota a\u00a0s\u00a0nad\u0161en\u00edm tvorila, pri\u010dom Stieglitz jej kari\u00e9ru pos\u00faval spr\u00e1vnym smerom. Pred\u00e1val jej diela za astronomick\u00e9 sumy a\u00a0organizoval jej v\u00fdstavy. Jednu z\u00a0nich len v\u00a0prv\u00fd de\u0148 konania v\u00a0janu\u00e1ri 1923 nav\u0161t\u00edvilo a\u017e 500 \u013eud\u00ed, \u010do bol obrovsk\u00fd \u00faspech. Obdivova\u0165 mohli pribli\u017ene stovku jej diel – akvarely, uhl\u00edkov\u00e9 kresby aj\u00a0olejoma\u013eby, zobrazuj\u00face najm\u00e4 z\u00e1ti\u0161ia, abstraktn\u00e9 mot\u00edvy, ale aj n\u00e1lady pri jazere George. Hoci sa a\u017e tak ve\u013emi nel\u00ed\u0161ili od zop\u00e1r in\u00fdch s\u00fa\u010dasn\u00fdch autorov, z\u00edskali si ove\u013ea viac pozornosti laickej i\u00a0odbornej verejnosti, lebo ich autorkou bola \u017eena. Niektor\u00ed z\u00a0kritikov h\u013eadali v\u00a0jej tvorbe n\u00e1znaky sexuality, ona sama v\u0161ak hovorila o\u00a0zd\u00f4raz\u0148ovan\u00ed duchovn\u00fdch metafor, ku ktor\u00fdm ju motivovali diela umelcov ako Kandinsky. Ma\u013eby vraj vych\u00e1dzali z\u00a0jej vn\u00fatra, a\u00a0to tak\u00fdm z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee jej pri ka\u017edej vernis\u00e1\u017ei b\u00fdvalo a\u017e fyzicky zle, preto\u017ee mala pocit, \u017ee verejnosti zo seba odhalila prive\u013ea. \u0164a\u017eko zn\u00e1\u0161ala aj predaj svojich diel.<\/p>\n

Pracovala zauj\u00edmav\u00fdch sp\u00f4sobom – svoje ma\u013eby nikdy neskicovala, ale rovno vo\u013ene tvorila a\u00a0menila obraz dovtedy, k\u00fdm nebola \u00faplne spokojn\u00e1. Len m\u00e1lokedy svoje diela podpisovala a\u00a0ak, tak len zo zadnej strany. Prestala ma\u013eova\u0165 akvarely, preto\u017ee pou\u017e\u00edvanie vodov\u00fdch farieb sa sp\u00e1jalo s\u00a0amat\u00e9rmi, a experimentovala s\u00a0perspekt\u00edvou. Z\u00a0h\u013eadiska mot\u00edvov pozornos\u0165 \u010doraz viac zameriavala na pr\u00edrodn\u00e9 objekty – listy \u010di skaly, ktor\u00e9 zobrazovala ve\u013emi zjednodu\u0161ene. \u201eLen v\u010faka selekcii, elimin\u00e1cii a\u00a0d\u00f4razu sa dostaneme ku\u00a0skuto\u010dn\u00e9mu v\u00fdznamu vec\u00ed,\u201c hovorila. Typick\u00e9 pre jej tvorbu sa stali najm\u00e4 ve\u013ekorozmern\u00e9 kvety, nama\u013eovala ich asi 250 kr\u00e1t. \u201ePrin\u00fatim aj zanepr\u00e1zdnen\u00fdch Newyor\u010danov, aby si na\u0161li \u010das a\u00a0pozreli sa na to, \u010do ja vid\u00edm na kvetoch.\u201c Obrovsk\u00e9 pribl\u00ed\u017eenie pripom\u00ednalo poh\u013ead cez zv\u00e4\u010d\u0161ovacie sklo, zv\u00fdraz\u0148ovalo tvar, farbu aj nepatrn\u00e9 detaily a\u00a0vytv\u00e1ralo dojem emocion\u00e1lnej intenzity. Stieglitzovi sa tieto diela spo\u010diatku v\u00f4bec nep\u00e1\u010dili, \u010do ju hlboko ranilo. Hist\u00f3ria jej v\u0161ak napokon dala za pravdu: 20. novembra 2014 jej Biely kvet \u010d. 1 (White Flower No 1) nama\u013eovan\u00fd\u00a0roku 1932 k\u00fapila dedi\u010dka siete Walmart za 44.405.000 dol\u00e1rov, v\u010faka \u010domu sa tento obraz stal najdrah\u0161\u00edm dielom \u017eenskej autorky v\u00a0dejin\u00e1ch (predch\u00e1dzaj\u00faci svetov\u00fd rekord prekonal viac ne\u017e trikr\u00e1t). A\u00a0pritom vraj v\u00a0jej kvetoch hlb\u0161\u00ed v\u00fdznam h\u013eada\u0165 netreba! Hoci v\u00a0nich mnoh\u00ed kritici videli metaforu \u017eensk\u00fdch genit\u00e1li\u00ed, Georgia t\u00fato interpret\u00e1ciu v\u017edy odmietala.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Modern\u00e1 doba <\/strong><\/p>\n

Po roku 1925 si na\u0161la nov\u00fd objekt tvorby. Ke\u010f sa pres\u0165ahovala na 30. poschodie hotela Shelton, za\u010dala ma\u013eova\u0165 mrakodrapy, symbol modernej doby. Aj t\u00e1to s\u00e9ria sa stala s\u00fa\u010das\u0165ou jej prvej retrospekt\u00edvnej v\u00fdstavy, ktor\u00e1 sa konala v\u00a0Brooklynskom m\u00fazeu v\u00a0roku 1927. U\u017e vtedy patrila k\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm a\u00a0naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edm americk\u00fdm umelcom, \u010do bolo pre \u017eenu v\u00a0mu\u017eskom svete skuto\u010dn\u00fdm \u00faspechom a\u00a0spravilo z\u00a0nej feministick\u00fa ikonu nieko\u013ek\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch gener\u00e1ci\u00ed. Ona samotn\u00e1 napokon tie\u017e bojovala za rovnocennos\u0165 pohlav\u00ed. Ako \u010dlenka N\u00e1rodnej \u017eenskej strany (najradik\u00e1lnej\u0161ej feministickej organiz\u00e1cie Ameriky za\u010diatku 20. storo\u010dia) odmietala tvrdenie, \u017ee v\u0161etky \u017eeny maj\u00fa nevyhnutne ur\u010dit\u00e9 charakterov\u00e9 \u010drty. Ostro tie\u017e protestovala proti odli\u0161n\u00e9mu hodnoteniu jej diel len na z\u00e1klade pohlavia: \u201eMu\u017ei ma radi pokladaj\u00fa za najlep\u0161iu \u017eensk\u00fa maliarku. Ja si mysl\u00edm, \u017ee patr\u00edm k\u00a0najlep\u0161\u00edm maliarom v\u0161eobecne.\u201c<\/p>\n

V\u0161etko v\u0161ak ne\u0161lo ako po masle, maliarke diagnostikovali nezhubn\u00fd n\u00e1dor v\u00a0prsn\u00edku a\u00a0museli jej ho opera\u010dne odstr\u00e1ni\u0165. Zdravotn\u00e9 probl\u00e9my, ale aj sl\u00e1va a z\u00e1ujem verejnosti ju nepr\u00edjemne pozna\u010dili. Stala sa nepokojnou, nedok\u00e1zala dlh\u0161ie vydr\u017ea\u0165 na jednom mieste a\u00a0za\u010dala podnika\u0165 r\u00f4zne v\u00fdlety. C\u00edtila, \u017ee mus\u00ed od\u00eds\u0165 z\u00a0New Yorku na dlh\u0161ie. Ma\u013eovanie sa stalo takou d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou jej \u017eivota, \u017ee bez kreat\u00edvnych impulzov trpela a\u00a0ve\u013ekomesto jej v\u00a0tomto smere u\u017e nemalo \u010do da\u0165. Zmenu jej odpor\u00fa\u010dal aj lek\u00e1r, a\u00a0tak v\u00a0lete 1929 vytvorila posledn\u00e9 dielo zo s\u00e9rie mrakodrapov, k\u00fapila si automobil Ford model A a\u00a0s\u00a0priate\u013ekou, umelky\u0148ou Rebeccou Strand vyrazila do Nov\u00e9ho Mexika. Zamierili do meste\u010dka Taos, kde ich u\u00a0seba ubytovala mecen\u00e1\u0161ka umenia Mabel Dodge Luhan. Georgia mala zo svojej izby n\u00e1dhern\u00fd v\u00fdh\u013ead na pohorie Taos, a\u00a0to ju uchv\u00e1tilo. \u201eToto sa naozaj nepodob\u00e1 ni\u010domu, \u010do si kedy videl,\u201c nap\u00edsala Stieglitzovi 2. m\u00e1ja 1929. Mala 42 rokov a nabrala nov\u00fd dych. \u010casto jazdila na v\u00fdlety, objavovala kult\u00faru Indi\u00e1nov Navajo, mision\u00e1rske kostoly, hory a\u00a0p\u00fa\u0161te a\u00a0nesk\u00f4r nav\u0161t\u00edvila ran\u010d D. H. Lawrencea, kde dokon\u010dila svoju sl\u00e1vnu ma\u013ebu Lawrenceov strom (Lawrence Tree).<\/p>\n

 <\/p>\n

Veci pominute\u013en\u00e9<\/strong><\/p>\n

Fyzick\u00e1 vzdialenos\u0165 ale preh\u013abila man\u017eelsk\u00fa kr\u00edzu. Dokazuj\u00fa to i listy, ktor\u00e9 Georgia Stieglitzovi poslala u\u017e po dvoch mesiacoch v Taose. \u201eNaozaj \u0165a nem\u00e1 \u010do mrzie\u0165. Vie\u0161, mnoho rokov som nemala vlastn\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota. Ke\u010f sme si boli ve\u013emi bl\u00edzki, bol m\u00f4j domov v\u00a0tebe, mohla som \u017ei\u0165 tvoj\u00edm sp\u00f4sobom – do tej miery, ako som len dok\u00e1zala \u017ei\u0165 sp\u00f4sobom niekoho in\u00e9ho,\u201c p\u00edsala. \u201eAle ke\u010f sa to zd\u00e1 by\u0165 minulos\u0165ou, je vo mne to\u013eko \u017eivota… V\u017edy som sa upierala iba na teba, ale uvedomila som si, \u017ee by som zomrela, keby som sa nezamerala na nie\u010do in\u00e9… Rozhodla som sa od\u00eds\u0165, lebo tu sa c\u00edtim dobre. A\u00a0c\u00edtim, \u017ee vo svojom vn\u00fatri rastiem a\u00a0silniem. Mo\u017eno ma za to nebude\u0161 milova\u0165, ale mne sa zd\u00e1, \u017ee je to t\u00e1 najlep\u0161ia vec, ktor\u00fa pre teba m\u00f4\u017eem urobi\u0165.\u201c<\/p>\n

Stieglitz man\u017eelkinou nepr\u00edtomnos\u0165ou ve\u013emi trpel a\u00a0b\u00e1l sa, \u017ee ju definit\u00edvne stratil. \u201eSom zni\u010den\u00fd,\u201c p\u00edsal jej v\u00a0listoch. Georgia sa napokon po piatich mesiacoch vr\u00e1tila do New Yorku. Nasleduj\u00face roky v\u0161ak spravodlivo delila medzi ve\u013ekomesto so Stieglitzom a\u00a0Nov\u00e9 Mexiko, kde mohla by\u0165 \u00faplne sama sebou. Divok\u00e1 krajina s\u00a0intenz\u00edvnymi farbami, jasn\u00fdm svetlom a\u00a0siln\u00fdmi kontrastmi sa stala jej nekone\u010dnou l\u00e1skou a\u00a0in\u0161pir\u00e1ciou. U\u017e\u00edvala si \u010das osamote, podnikala \u010doraz dlh\u0161ie v\u00fdlety autom, zbierala skaly a\u00a0kosti a\u00a0potom ich ma\u013eovala. K\u00a0jej najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edm mot\u00edvom v\u00a0tomto obdob\u00ed patrili ve\u013ek\u00e9 dreven\u00e9 kr\u00ed\u017ee postaven\u00e9 v\u00a0p\u00fa\u0161ti kres\u0165anmi, mision\u00e1rske kostoly s\u00a0obl\u00fdmi stenami a lebky zvierat, zaviate pieskom ako symbol pominute\u013enosti…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Alfred Stieglitz \/ Wikimedia Commons<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em>\u00a0<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  V dejin\u00e1ch v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia sa, \u017eia\u013e, ve\u013ea z\u00e1stupk\u00fd\u0148 ne\u017en\u00e9ho pohlavia neobjavuje. D\u00f4vody s\u00fa r\u00f4zne, s\u00favisia v\u0161ak najm\u00e4 s postaven\u00edm a \u00falohou \u017eien v\u00a0spolo\u010dnosti. Rozhodne k nim ale nepatr\u00ed nedostatok talentu. D\u00f4kazom je aj Georgia O\u00b4Keeffe, ktorej tvorbu kritici i laick\u00e1 verejnos\u0165 zara\u010fuj\u00fa k\u00a0tomu najlep\u0161iemu, \u010do v\u00a020. storo\u010d\u00ed vzniklo. Bez oh\u013eadu na pohlavie autorov.   […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8931,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[96,5],"tags":[],"class_list":["post-8921","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2021","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8921","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8921"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8921\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8930,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8921\/revisions\/8930"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8931"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8921"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8921"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8921"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}