{"id":8977,"date":"2021-07-12T11:48:42","date_gmt":"2021-07-12T09:48:42","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=8977"},"modified":"2021-07-12T11:48:42","modified_gmt":"2021-07-12T09:48:42","slug":"margaret-atwood-prorok-temnej-buducnosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/margaret-atwood-prorok-temnej-buducnosti\/","title":{"rendered":"Margaret Atwood – Prorok temnej bud\u00facnosti"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u201eOdpovede, ktor\u00e9 z\u00edskate \u010d\u00edtan\u00edm kn\u00edh, z\u00e1visia od toho, ak\u00e9 ot\u00e1zky si kladiete,\u201c mysl\u00ed si najzn\u00e1mej\u0161ia kanadsk\u00e1 spisovate\u013eka Margaret Atwood. Hoci mnoh\u00ed si ju aktu\u00e1lne sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0krvavo-\u010derven\u00fdmi rovno\u0161atami z\u00a0popul\u00e1rneho seri\u00e1lu Pr\u00edbeh slu\u017eobn\u00ed\u010dky, o\u00a0svete, ak\u00fd ho (ne)pozn\u00e1me, p\u00ed\u0161e s\u00a0nadh\u013eadom a\u00a0d\u00f4vtipom u\u017e vy\u0161e \u0161es\u0165desiat rokov. Majsterka \u0161pekulat\u00edvnej beletrie, tvorky\u0148a pochm\u00farnych dystopick\u00fdch svetov, ktor\u00e9 zni\u010dili \u013eudia bez \u00facty k\u00a0pr\u00edrode \u010di k\u00a0sebe navz\u00e1jom, ne\u00fanavne zvedav\u00e1 du\u0161a klad\u00faca ot\u00e1zky za\u010d\u00ednaj\u00face \u201e\u010co ak…?\u201c, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu za\u0165a\u0165 do \u017eiv\u00e9ho. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Hoci mnohokr\u00e1t sa zd\u00e1, \u017ee predpoved\u00e1 bud\u00facnos\u0165 pr\u00edli\u0161 pritiahnut\u00fa za vlasy, dok\u00e1\u017ee vzbudi\u0165 intenz\u00edvnu hr\u00f4zu. D\u00f4vod je jednoduch\u00fd – mnoh\u00e9 katastrofy, ktor\u00e9 opisuje, sa u\u017e v\u00a0skuto\u010dnosti stali, len sme na ne pozabudli. Alebo by sme aspo\u0148 chceli. Margaret Atwood ako zru\u010dn\u00fd doktor pod\u00e1 presn\u00fa diagn\u00f3zu, ako prav\u00fd detekt\u00edv rozpitv\u00e1 pr\u00ed\u010diny a\u00a0potom sa vrhne do nap\u00ednavej \u0161pekulat\u00edvnej hry zvanej rozpr\u00e1vanie pr\u00edbehov. Medzi \u017e\u00e1nrami sa pohybuje vo\u013ene a\u00a0prirodzene ako kitesurfer na mori, nech\u00e1va sa un\u00e1\u0161a\u0165 tam, kam ju pr\u00e1ve naliehav\u00e9 t\u00e9my volaj\u00fa. Bez probl\u00e9mov nap\u00ed\u0161e feministick\u00fd rom\u00e1n, za ktor\u00fdm nasleduje hr\u00f4zu nah\u00e1\u0148aj\u00faca dyst\u00f3pia, potom detsk\u00e1 rozpr\u00e1vka a\u00a0na z\u00e1ver citliv\u00e9 ver\u0161e. Probl\u00e9m jej nerobia ani komiksy o\u00a0superhrdinoch \u010di filmov\u00e9 a\u00a0telev\u00edzne scen\u00e1re, dokonca nap\u00edsala aj knihu, ktorou sa bude \u010ditate\u013eom prihov\u00e1ra\u0165 zo z\u00e1hrobia – zverejnen\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u017e o\u00a0takmer sto rokov. Jej hlas rezonuje naprie\u010d gener\u00e1ciami, oslovuje t\u00fdch, ktor\u00ed maj\u00fa rovnak\u00e9 mno\u017estvo kr\u00ed\u017eikov na chrbte, aj t\u00fdch, ktor\u00ed vyrastali v\u00a0ruke s\u00a0iPhonom namiesto hra\u010dky. A tie\u017e v\u0161etk\u00fdch medzi t\u00fdm, hoci ur\u010dite viac \u017eien ne\u017e mu\u017eov. Nikdy sa neb\u00e1la vyjadri\u0165 svoj n\u00e1zor, hoci \u010dasto predbehol jej dobu. Aj napriek faktu, \u017ee m\u00e1 u\u017e 81 rokov, odml\u010da\u0165 sa zatia\u013e v\u00f4bec nechyst\u00e1. Majsterka slova Margaret Atwood.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Diev\u010da z divo\u010diny<\/strong><\/p>\n

Detstvo nerozbitn\u00fdch det\u00ed – aj tak by sa dali nazva\u0165 ran\u00e9 roky kanadskej spisovate\u013eky Margaret Atwood, dvojn\u00e1sobnej dr\u017eite\u013eky Bookerovej ceny, ktor\u00e1 sa podp\u00edsala pod vy\u0161e \u0161es\u0165desiat diel. Hoci sa 18. novembra 1939 narodila v\u00a0metropolitnej Ottawe, v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu str\u00e1vila v\u00a0divo\u010dine, najprv v severnom Quebecu a nesk\u00f4r ne\u010faleko jazera Lake Superior. Jej otec Carl Atwood bol entomol\u00f3g a k\u00fdm ku\u010derav\u00e1 \u0161ibalka nedov\u0155\u0161ila dev\u00e4\u0165 rokov, rodina pre\u017e\u00edvala takmer v\u0161etky najchladnej\u0161ie mesiace v \u00faplnej izol\u00e1cii na v\u00fdskumn\u00fdch staniciach hmyzu. \u201eVlo\u017eili ma do v\u00e4\u010d\u0161ieho batohu a\u00a0na chrbte odniesli do lesa. B\u00fdvali sme v\u00a0stanoch, a\u017e k\u00fdm otec nedokon\u010dil vlastnoru\u010dne postaven\u00fd zrub, v\u00a0ktorom nikdy nebola elektrina,\u201c spom\u00edna Margaret. Jej matka, tie\u017e Margaret, bola dietologi\u010dka a\u00a0nutri\u010dn\u00e1 poradky\u0148a. Ke\u010f\u017ee spolu s\u00a0o\u00a0tri roky star\u0161\u00edm bratom Haroldom pravidelne vyme\u0161k\u00e1vali dva mesiace \u0161koly na jar aj na jese\u0148, stala sa aj ich dom\u00e1cou u\u010dite\u013ekou. Do lesa poctivo nosila \u0161t\u00f3sy zo\u0161itov, u\u010debn\u00edc a\u00a0dom\u00e1cich \u00faloh – bal\u00ed\u010dek, ktor\u00fd s\u00farodenci z\u00a0du\u0161e nen\u00e1videli. \u201e\u010c\u00edm r\u00fdchlej\u0161ie ste \u00falohy vypracovali, t\u00fdm sk\u00f4r ste sa mohli \u00eds\u0165 hra\u0165, tak\u017ee som pri u\u010den\u00ed bola ve\u013emi r\u00fdchla a\u00a0povrchn\u00e1.\u201c Ke\u010f\u017ee v\u00a0lesoch nemali \u017eiaden telev\u00edzor ani r\u00e1dio, jedinou z\u00e1bavou mimo pohybu bolo \u010d\u00edtanie. Margaret si spom\u00edna, ako jej mama s\u00a0dokonal\u00fdm talentom na napodob\u0148ovanie hlasov pred\u010d\u00edtala v\u0161etky mo\u017en\u00e9 rozpr\u00e1vky. Neraz sa stalo, \u017ee ich jednoduch\u00fd zrub v Sault Ste Marie zaplnilo obecenstvo asi dvadsiatich det\u00ed, ktor\u00e9 si k\u00a0nim pri\u0161li vypo\u010du\u0165 rozpr\u00e1vku na dobr\u00fa noc. Inokedy, ke\u010f na strechu zrubu bubnoval d\u00e1\u017e\u010f a\u00a0za okenicami zav\u00edjal siln\u00fd vietor, spolu s bratom sa zab\u00e1vali tvorbou komiksov. Svoj prv\u00fd rom\u00e1n preto nap\u00edsala u\u017e ako sedemro\u010dn\u00e1. Pr\u00edbeh o\u00a0mravcovi s\u00edce nemal ve\u013ek\u00fd \u00faspech, ale bol plne ilustrovan\u00fd a\u00a0obchytan\u00e9 strany sved\u010dia o\u00a0tom, \u017ee nakoniec aj intenz\u00edvne \u010d\u00edtan\u00fd.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Rebelka alebo u\u010dite\u013eka<\/strong><\/p>\n

Atwoodovci boli zvedav\u00ed \u013eudia a v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu tr\u00e1vili vonku. Na za\u010diatku sez\u00f3ny sa s\u00e1nkovali po e\u0161te zamrznutom jazere a po\u010das letn\u00fdch mesiacov sa ceze\u0148 preh\u00e1\u0148ali na kanoe. V roku 1948, ke\u010f otec z\u00edskal miesto na Torontskej univerzite, sa \u010dasy v\u00a0divo\u010dine skracovali a\u00a0Margaret pomaly objavovala pre \u0148u doteraz nezn\u00e1my predpubert\u00e1lny diev\u010densk\u00fd svet. Jej mlad\u0161ia sestra Ruth doplnila rodinu o\u00a0tri roky nesk\u00f4r. Plnohodnotn\u00fd n\u00e1vrat do \u0161koly jej po vo\u013enosti na \u010derstvom vzduchu pripadal ako vojen\u010dina. Na \u00fah\u013eadn\u00e9 rady \u0161kolsk\u00fdch lav\u00edc, triedy pr\u00edsne rozdelen\u00e9 na diev\u010densk\u00e9 a\u00a0chlap\u010densk\u00e9 a\u00a0mocensk\u00e9 hry ob\u013e\u00fabencov a\u00a0vydedencov nespom\u00edna s\u00a0l\u00e1skou, navy\u0161e – zab\u00edjali jej kreativitu. Seri\u00f3znej\u0161ie preto za\u010dala p\u00edsa\u0165 a\u017e na strednej \u0161kole. Rodi\u010dia ju v\u00a0tom s\u00edce povzbudzovali, no z\u00e1rove\u0148 boli praktick\u00ed. Mama neust\u00e1le pr\u00edzvukovala, \u017ee ak chce p\u00edsa\u0165, mala by sa najprv nau\u010di\u0165 poriadne hl\u00e1skova\u0165 – probl\u00e9m, ktor\u00fd jej sp\u00f4sobuje bolehlav dodnes. Ke\u010f sa vydala po stop\u00e1ch svojho brata, dnes \u00faspe\u0161n\u00e9ho neurofyziol\u00f3ga, prihl\u00e1sila sa na Victoria College Torontskej univerzity. \u017divo si spom\u00edna na okamih, ke\u010f sa jej za\u010diatkom 50. rokov dostala do r\u00fak bro\u017e\u00fara so zoznamom povolan\u00ed. \u201eP\u00edsalo sa v\u00a0nej o stovk\u00e1ch mo\u017en\u00fdch kari\u00e9rnych ciest pre mu\u017eov. Pre \u017eeny ich tam bolo p\u00e4\u0165: sestri\u010dka, sekret\u00e1rka, letu\u0161ka, u\u010dite\u013eka a\u00a0dom\u00e1ca ekon\u00f3mka (funkcia, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148ala ‚umenie aj vedu dom\u00e1ceho mana\u017ementu‘, od varenia pod\u013ea spr\u00e1vnych v\u00fd\u017eivov\u00fdch tabuliek a\u017e po starostlivos\u0165 o\u00a0rodinn\u00e9 financie). Vybrala som si to posledn\u00e9, lebo som mala pocit, \u017ee mi prinesie najviac pe\u0148az\u00ed,\u201c smeje sa spisovate\u013eka. R\u00fdchlo pochopila, \u017ee tradi\u010dn\u00e9 \u017eensk\u00e9 povolania nie s\u00fa pre \u0148u, od \u0161t\u00fadia \u017eurnalistiky ju v\u0161ak bl\u00edzki odradili s\u00a0pragmatick\u00fdm od\u00f4vodnen\u00edm – \u017ee v\u00a0novin\u00e1ch sa v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch dostane maxim\u00e1lne k\u00a0p\u00edsaniu nekrol\u00f3gov a\u00a0m\u00f3dnych str\u00e1nok, a\u00a0to bolo to posledn\u00e9, po \u010dom t\u00fa\u017eila. Vtedy si ako rebelka povedala, \u017ee ute\u010die do Par\u00ed\u017ea, bude pi\u0165 absint,\u00a0faj\u010di\u0165 cigary, p\u00edsa\u0165 ve\u013ediela a\u00a0postar\u00e1 sa o\u00a0to, aby zomrela ve\u013emi mlad\u00e1 – ako v\u0161etci g\u00e9niovia t\u00fdch \u010dias. E\u0161te predt\u00fdm sa v\u0161ak prihl\u00e1sila na \u0161t\u00fadium literat\u00fary. \u201ePovedala som si, \u017ee by som mohla by\u0165 aj u\u010dite\u013ekou, ne\u017e sko\u010d\u00edm z\u00a0toho mosta,\u201c hovor\u00ed s\u00a0typick\u00fdm sarkazmom.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>V\u00a0objat\u00ed ver\u0161ov<\/strong><\/p>\n

Ne\u00fanavne p\u00edsala ver\u0161e, ktor\u00e9 \u010d\u00edtala v\u00a0kaviarni Bohemian Embassy, zafaj\u010denej hlu\u010dnej miestnosti s\u00a0mal\u00fdm p\u00f3diom, kde rytmus predn\u00e1\u0161an\u00fdch b\u00e1sn\u00ed \u010dasto preru\u0161ovalo hlu\u010dn\u00e9 sy\u010danie k\u00e1vovaru. Popri tom kreslila satirick\u00e9 karikat\u00fary pre This Magazine pod mu\u017esk\u00fdm pseudonymom Bart Gerrard. \u201eBoli to \u010dasy, ke\u010f ste si najprv museli vytvori\u0165 priestor, v\u00a0ktorom by ste potom mohli existova\u0165,\u201c hovor\u00ed o\u00a0neskor\u00fdch 50. rokoch. Pokra\u010dovala na Radcliffe College Harvardovej univerzity, kde sa po z\u00edskan\u00ed magistersk\u00e9ho titulu pustila do doktorandsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, svoju dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu v\u0161ak nikdy nedokon\u010dila. Mala toti\u017e pln\u00e9 ruky pr\u00e1ce s\u00a0p\u00edsan\u00edm b\u00e1sn\u00ed. V\u00a0tom \u010dase sa tie\u017e akt\u00edvne anga\u017eovala v\u00a0protestoch proti vietnamskej vojne aj v\u00a0prv\u00fdch feministick\u00fdch krokoch. Jej prv\u00e1 zbierka b\u00e1sn\u00ed Double Persephone vy\u0161la ako pamflet v\u00a0roku 1961 a z\u00edskala cenu E. J. Pratt Medal. Profesion\u00e1lne publikovan\u00e1 zbierka po\u00e9zie The Circle Game nasledovala o\u00a0p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r a\u00a0zaznamenala nev\u00eddan\u00fd \u00faspech. Margaret udelili prest\u00ed\u017ene kanadsk\u00e9 ocenenie Governor General\u2019s Award, ktor\u00e9 akademikom a\u00a0umelcom ka\u017edoro\u010dne odovzd\u00e1va gener\u00e1lny guvern\u00e9r, ofici\u00e1lny z\u00e1stupca kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebety II. v\u00a0Kanade (ktor\u00e1 je tu hlavou \u0161t\u00e1tu). Z\u00edska\u0165 guvern\u00e9rovu cenu prakticky ako debutantka nebolo a\u017e tak\u00e9 be\u017en\u00e9, u mnoh\u00fdch, vr\u00e1tane samotnej Margaret, to vzbudilo nemal\u00e9 prekvapenie aj re\u0161pekt. Hovorievala, \u017ee si nemysl\u00ed, \u017ee vo svojich b\u00e1s\u0148ach rie\u0161i probl\u00e9my, len ich odokr\u00fdva. Dodnes si so sm\u00fatkom spom\u00edna, \u017ee napriek skuto\u010dnosti, \u017ee bola ocenenou poetkou, st\u00e1le nemohla vst\u00fapi\u0165 do Lamontovej kni\u017enice, ktor\u00e1 mala najv\u00e4\u010d\u0161iu zbierku modernej po\u00e9zie – dvere boli otvoren\u00e9 len pre mu\u017eov. S\u00a0men\u0161\u00edmi prest\u00e1vkami pokra\u010dovala vo vyu\u010dovan\u00ed literat\u00fary a\u00a0kreat\u00edvneho p\u00edsania na r\u00f4znych univerzit\u00e1ch, a\u017e k\u00fdm jej do \u017eivota nevst\u00fapil James Polk. Za spolu\u017eiaka z\u00a0Harvardovej univerzity sa vydala ako 29-ro\u010dn\u00e1 a\u00a0spolu sa pres\u0165ahovali na severoz\u00e1pad Kanady. E\u0161te predt\u00fdm v\u0161ak dokon\u010dila svoj prv\u00fd rom\u00e1n Edible Woman (Jedl\u00e1 \u017eena).\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\u017dena na zahryznutie<\/strong><\/p>\n

Satirick\u00fd pr\u00edbeh o\u00a0mladej Marian, ktor\u00e1 sa pr\u00e1ve zasn\u00fabila s (o\u010dividne)\u00a0nespr\u00e1vnym a\u00a0nudn\u00fdm mu\u017eom Petrom, m\u00e1 zauj\u00edmav\u00fa z\u00e1pletku. Marian m\u00e1 uspokojiv\u00fa pr\u00e1cu v\u00a0oblasti prieskumu trhu a\u00a0byt v\u00a0centre Toronta, ktor\u00fd zdie\u013ea s kamar\u00e1tkou, kr\u00e1tko po z\u00e1snub\u00e1ch v\u0161ak s hr\u00f4zou zist\u00ed, \u017ee v\u00f4bec nie je schopn\u00e1 jes\u0165. Jej telo akoby sa oddelilo od podstaty jej bytia. Popri vyp\u013a\u0148an\u00ed marketingov\u00fdch dotazn\u00edkov stretne mlad\u00e9ho absolventa Duncana, ktor\u00fd ju zaujme svojimi excentrick\u00fdmi odpove\u010fami. Rozohr\u00e1va sa tak sple\u0165 udalost\u00ed, kde star\u00fd svet nar\u00e1\u017ea na modern\u00fd a\u00a0kde s\u00fa svetl\u00e1 reflektorov namieren\u00e9 na t\u00e9my straty identity a\u00a0odcudzenia a ot\u00e1zok\u00a0mo\u017en\u00fdch n\u00e1vratov. Rukopis poslala vydavate\u013estvu e\u0161te pred vydan\u00edm zbierky po\u00e9zie, no nik sa jej neozval. Kr\u00e1tko po z\u00edskan\u00ed ocenenia jej doma zazvonil telef\u00f3n. Na druhej strane linky sa ozval jej vydavate\u013e s\u00a0prosbou, \u010di by mu neposlala svoje \u010fal\u0161ie diela. Len sa sucho zasmiala a\u00a0pripomenula mu, \u017ee jedno mu le\u017e\u00ed na stole sn\u00e1\u010f u\u017e tri roky. Jedl\u00e1 \u017eena vy\u0161la v\u00a0roku 1969 a\u00a0mnoh\u00ed recenzenti ju ozna\u010dili za hlas rozv\u00edjaj\u00faceho sa feministick\u00e9ho hnutia. Ona sa v\u0161ak tomuto spojeniu br\u00e1nila. \u201eNebola som v New Yorku, kde sa to v\u00a0roku 1969 v\u0161etko za\u010dalo. Bola som v\u00a0Edmontone, v Alberte, kde ani vtedy a\u00a0e\u0161te ani nejak\u00fd \u010das potom \u017eiadne feministick\u00e9 hnutie neexistovalo. Nechcela som sa sta\u0165 megaf\u00f3nom pre \u017eiadne konkr\u00e9tne hnutie.\u201c Nesk\u00f4r v\u00a0eseji Being a Woman Writer: Paradoxes and Dilemmas (Ak\u00e9 je to by\u0165 \u017eenou – spisovate\u013ekou: Paradoxy a\u00a0dilemy, 1976) op\u00edsala zmie\u0161an\u00e9 pocity spisovateliek, ktor\u00e9 boli dos\u0165 star\u00e9 na to, aby si vybudovali kari\u00e9ru sk\u00f4r, ako sa o\u00a0podobn\u00e9 pr\u00e1va prihl\u00e1sili z\u00e1stupkyne \u017eensk\u00e9ho hnutia. \u201eMa\u0165 za sebou z\u00e1stup \u017eien nie je nakoniec a\u017e tak\u00e9 pr\u00edjemn\u00e9… pr\u00ed\u010fte im teraz poveda\u0165, \u017ee mali po cel\u00fd \u010das pravdu. Je to ako by\u0165 vyhl\u00e1sen\u00fd za nevinn\u00e9ho po tom, ako v\u00e1s obesili. Spokojnos\u0165, ak sa v\u00f4bec nejak\u00e1 dostav\u00ed, je pochm\u00farna,\u201c nap\u00edsala, ke\u010f v\u00a0tom \u010dase u\u017e sama nosila obr\u00fa\u010dku. Po svadbe sa vr\u00e1tila k\u00a0u\u010deniu, tentoraz na univerzite v\u00a0Montreale a\u00a0nesk\u00f4r v\u00a0Edmontone. S\u00a0Jamesom v\u017edy radi cestovali, ob\u010das si dopriali dlh\u0161ie cesty po Anglicku, Franc\u00fazsku \u010di\u00a0Taliansku. Ich man\u017eelstvo, \u017eia\u013e, nepatrilo k\u00a0t\u00fdm \u0161\u0165astn\u00fdm. James sa na margo jeho rozpadu vyjadril, \u017ee ako akademik nemal poriadnu pr\u00e1cu, a\u00a0to bolo pre neho ako mu\u017ea ve\u013emi zl\u00e9. P\u00e1r sa po piatich rokoch man\u017eelstva rozviedol a Margaret to okomentovala slovami: \u201eRozvod je ako amput\u00e1cia. Pre\u017eijete ho, ale zostane z\u00a0v\u00e1s menej.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Farm\u00e1rska idylka<\/strong><\/p>\n

Na sklonku prv\u00e9ho man\u017eelstva spoznala kanadsk\u00e9ho spisovate\u013ea Graema Gibsona. Prv\u00fdkr\u00e1t sa stretli pri preberan\u00ed ocenenia Governor General\u2019s Award. Prist\u00fapila k nemu a\u00a0z\u00a0mosta do prosta mu ozn\u00e1mila, \u017ee t\u00fa cenu mal pod\u013ea nej z\u00edska\u0165 on, ke\u010f\u017ee jeho experiment\u00e1lny rom\u00e1n Five Legs bol zauj\u00edmavej\u0161\u00ed. Tak sa za\u010dalo priate\u013estvo, ktor\u00e9 prer\u00e1stlo do celo\u017eivotn\u00e9ho partnerstva. Ani jeden z\u00a0nich net\u00fa\u017eil po \u017eivote v\u00a0meste, a\u00a0tak si spolu k\u00fapili polorozpadnut\u00fa farmu ne\u010faleko Allistonu v Ontariu. Takmer 40-hekt\u00e1rov\u00e1 plocha pln\u00e1 dom\u00e1cich zvierat, \u010faleko od ru\u0161n\u00e9ho sveta, im aj Graemov\u00fdm dvom synom v\u00a0t\u00edned\u017eerskom veku poskytla, \u010do potrebovali. Spolu farm\u00e1r\u010dili, p\u00edsali a\u00a0sna\u017eili sa zarobi\u0165 dos\u0165 na to, aby vy\u017eili. V\u00a0roku 1976 sa im tu narodila dc\u00e9ra Eleanor Jess Atwood Gibson, pre ktor\u00fa Margaret nesk\u00f4r nap\u00edsala rozpr\u00e1vku Up in the Tree (V\u00a0korun\u00e1ch stromov, 1978). Umeleck\u00e1 dvojica mala cestovate\u013esk\u00fa du\u0161u a ke\u010f mala Eleanor osemn\u00e1s\u0165 mesiacov, spolu podnikli ve\u013ek\u00fa cestu okolo sveta. Ist\u00fd \u010das sa zdr\u017eali v\u00a0Eur\u00f3pe, nesk\u00f4r nav\u0161t\u00edvili Afganistan, Indiu, Singapur, pokra\u010dovali do Austr\u00e1lie na liter\u00e1rny festival v\u00a0Adelaide a\u00a0cez Fid\u017ei a Havaj sa vr\u00e1tili do Kanady. Cel\u00fa cestu si vysta\u010dili s pr\u00edru\u010dnou bato\u017einou. Ke\u010f sa im \u017eivot na farme zunoval, za\u010diatkom 80. rokov sa vr\u00e1tili do Toronta.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Sl\u00e1vna vs dobr\u00e1<\/strong><\/p>\n

Medzit\u00fdm ne\u00fanavne p\u00edsala. V\u00a070. rokoch jej vy\u0161lo \u010fal\u0161\u00edch \u0161es\u0165 zbierok po\u00e9zie a\u00a0tri rom\u00e1ny Surfacing (Vyn\u00e1ranie, 1972), Lady Oracle (v \u010deskom preklade P\u00fdthie, 1976) a Life Before Man (\u017divot pred mu\u017eom, 1979). Vo v\u0161etk\u00fdch sa venuje ot\u00e1zkam identity a spolo\u010densk\u00fdch a rodov\u00fdch \u0161trukt\u00far. Pr\u00e1ve rom\u00e1n Surfacing ju dostal na poz\u00edciu \u010doraz hlasnej\u0161ieho vych\u00e1dzaj\u00faceho hlasu kanadskej literat\u00fary. Rozpr\u00e1va pr\u00edbeh \u017eeny, ktor\u00e1 sa vracia do svojho rodn\u00e9ho mesta v Kanade, aby na\u0161la svojho nezvestn\u00e9ho otca. V sprievode milenca Joea a man\u017eelsk\u00e9ho p\u00e1ru Anny a Davida sa v rodnom dome stret\u00e1va so svojou minulos\u0165ou, pripom\u00edna si pr\u00edjemn\u00e9 aj odvr\u00e1ten\u00e9\u00a0pocity a\u00a0udalosti detstva a sna\u017e\u00ed sa n\u00e1js\u0165 stopy po z\u00e1hadnom otcovom zmiznut\u00ed. Minulos\u0165 ju v\u0161ak predbieha a\u00a0postupne \u017eenie do r\u00ed\u0161e divo\u010diny a\u00a0\u0161ialenstva. V\u00a0z\u00e1vere knihy sa objavuje dnes u\u017e (minim\u00e1lne kanadsk\u00fdm maturantom) dobre zn\u00e1ma veta: \u201eOdmietnu\u0165 by\u0165 obe\u0165ou – toto, viac ne\u017e \u010doko\u013evek in\u00e9. Ak to nedok\u00e1\u017eem, nedok\u00e1\u017eem ni\u010d.\u201c Schopnos\u0165 akceptova\u0165 vlastn\u00fa silu a\u00a0nenecha\u0165 si ju nik\u00fdm vzia\u0165 bola t\u00e9ma, ktor\u00e1 silno rezonovala vtedaj\u0161ou spolo\u010dnos\u0165ou. Na po\u010des\u0165 vydania knihy usporiadali pre Margaret mal\u00fa oslavu, ktor\u00e1 nakoniec nebola a\u017e tak\u00e1 mal\u00e1. Zi\u0161li sa tam tie najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie men\u00e1 vtedaj\u0161\u00edch liter\u00e1rnych kruhov, aby jej nad\u0161ene blaho\u017eelali. Ke\u010f sa po oslave ocitla so svojou liter\u00e1rnou agentkou Phoebe Larmore osamote, e\u0161te st\u00e1le ohromen\u00e1 z\u00e1ujmom a\u00a0prijat\u00edm povedala: \u201eNikdy som si nemyslela, \u017ee budem sl\u00e1vna spisovate\u013eka. V\u017edy som chcela by\u0165 len dobr\u00e1.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Raketovo nahor<\/strong><\/p>\n

V jej\u00a0tvorbe sa \u010dasto objavovali mu\u017esk\u00e9 postavy, ktor\u00e9 boli pre preva\u017ene mu\u017esk\u00fdch liter\u00e1rnych kritikov \u0165a\u017eko str\u00e1vite\u013en\u00e9. Spisovate\u013eka na margo toho vyhl\u00e1sila: \u201ePre \u017eenu je \u0165a\u017ek\u00e9 p\u00edsa\u0165 o\u00a0mu\u017esk\u00fdch postav\u00e1ch, ktor\u00e9 by mu\u017ei schva\u013eovali. Aj ke\u010f vezmete v\u0161etky zl\u00e9 veci, ktor\u00e9 o\u00a0sebe chlapi hovoria cez svojich mu\u017esk\u00fdch hrdinov a\u00a0d\u00e1te ich mu\u017esk\u00fdm postav\u00e1m v\u00a0knihe nap\u00edsanej \u017eenou, povedia, \u017ee ich nap\u00e1date, hoci ste ich vzali priamo z\u00a0ich \u00fast.\u201c V\u00a0roku 1981 jej vy\u0161iel rom\u00e1n Bodily Harm (Ubl\u00ed\u017eenie na tele) o\u00a0zahrani\u010dnej report\u00e9rke Rennie, ktor\u00e1 po tom, ako zv\u00ed\u0165az\u00ed nad rakovinou prsn\u00edka, cestuje kv\u00f4li \u010dl\u00e1nku na fikt\u00edvny karibsk\u00fd ostrov. Ten v\u0161ak n\u00e1jde na sklonku revol\u00facie. Hoci sa Rennie sna\u017e\u00ed nezaplies\u0165 do politiky, kv\u00f4li romanci s\u00a0Paulom, jedn\u00fdm z\u00a0hlavn\u00fdch organiz\u00e1torov hnutia, sa ocitne v\u00a0boji o\u00a0pre\u017eitie. Rom\u00e1n o\u00a0moci a\u00a0o\u00a0t\u00fdch, ktor\u00fdm patr\u00ed, \u010doskoro nasledovalo dnes u\u017e legend\u00e1rne dielo Handmaid\u00b4s Tale (Pr\u00edbeh slu\u017eobn\u00ed\u010dky, 1985), za ktor\u00fd z\u00edskala cel\u00fa plej\u00e1du ocenen\u00ed. Futuristick\u00e1 satira sa v\u00a0roku 1990 do\u010dkala filmov\u00e9ho spracovania, ba vznikla i opera a\u00a0bol pod\u013ea nej nakr\u00faten\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd rovnomenn\u00fd seri\u00e1l, ktor\u00fd stihol z\u00edska\u0165 dva Zlat\u00e9 gl\u00f3busy. \u017diari v\u00a0\u0148om talentovan\u00e1 Elizabeth Moss, ktorej tv\u00e1r v\u00a0detailn\u00fdch z\u00e1beroch dok\u00e1\u017ee d\u00f4veryhodne tlmo\u010di\u0165 hlbok\u00e9 pocity. Kniha sa do\u010dkala prekladu do vy\u0161e tridsiatky jazykov a\u00a0\u00faspe\u0161ne sa pred\u00e1vala aj \u010faleko za kanadsk\u00fdmi hranicami. V\u00a0\u010dase jej zverejnenia mala dc\u00e9ra Eleanor dev\u00e4\u0165 rokov. Na strednej \u0161kole dielo svojej mamy u\u017e \u0161tudovala ako povinn\u00e9 maturitn\u00e9 \u010d\u00edtanie.<\/p>\n

 <\/p>\n

O\u00a0dvojnohej maternici<\/strong><\/p>\n

Pr\u00edbeh slu\u017eobn\u00ed\u010dky vykres\u013euje pochm\u00farnu v\u00edziu bl\u00edzkej bud\u00facnosti na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, ktor\u00e9 prestali existova\u0165 a boli nahraden\u00e9 totalitn\u00fdm re\u017eimom. V\u00a0Gile\u00e1dskej republike platia nov\u00e9 pravidl\u00e1 a\u00a0kto sa im nepodriadi, st\u00e1va sa otrokom. \u017deny s\u00fa na tom e\u0161te o\u00a0poznanie hor\u0161ie. Ke\u010f\u017ee p\u00f4rodnos\u0165 klesla na hrozivo n\u00edzku hranicu, schopnos\u0165 plodi\u0165 deti je nesmierne vz\u00e1cna. A\u017e tak, \u017ee o\u00a0tom, kedy a\u00a0komu ich porodia tie, ktor\u00e9 to e\u0161te dok\u00e1\u017eu, u\u017e viac nerozhoduj\u00fa ony. Jednou z\u00a0nich je aj June Osborne, ktor\u00fa u\u017e nik nepozn\u00e1 pod p\u00f4vodn\u00fdm menom, stala sa z\u00a0nej jednoducho Offred (Fredova, resp. patriaca Fredovi). \u0160t\u00e1t ju, rovnako ako tis\u00edce \u010fal\u0161\u00edch, oddelil od p\u00f4vodnej rodiny a pridelil Velite\u013eovi, ktor\u00fd m\u00e1 neplodn\u00fa man\u017eelku t\u00fa\u017eiacu po potomkovi. Ritu\u00e1l splodenia v\u0161ak aj napriek modernej dobe mus\u00ed podstupova\u0165 t\u00fdmi najtradi\u010dnej\u0161\u00edmi postupmi. Vl\u00e1da toti\u017e uzn\u00e1va chorobne purit\u00e1nske hodnoty a\u00a0Star\u00fd z\u00e1kon interpretuje extr\u00e9mnymi sp\u00f4sobmi, navy\u0161e je pr\u00edsne patriarch\u00e1lna. Offred odet\u00e1 v\u00a0tmavo\u010dervenom habite s\u00a0pokr\u00fdvkou hlavy, ktor\u00e1 \u00faplne okresala perif\u00e9rne videnie, denne kr\u00e1\u010da okolo steny popraven\u00fdch, spom\u00edna na svoj predo\u0161l\u00fd akt\u00edvny \u017eivot novin\u00e1rky a\u00a0h\u013ead\u00e1 v\u0161emo\u017en\u00e9 sp\u00f4soby, ako z\u00edska\u0165 svoju dc\u00e9ru sp\u00e4\u0165. V\u00a0Gile\u00e1de jej ju n\u00e1sil\u00edm odobrali a pridelili novej rodine, ak\u00fdko\u013evek kontakt je pr\u00edsne zak\u00e1zan\u00fd a\u00a0takmer nemo\u017en\u00fd. V\u00a0z\u00e1kulis\u00ed sa pomaly rod\u00ed aj tajn\u00fd tich\u00fd odpor, pri ktorom \u017eeny h\u013eadaj\u00fa sp\u00f4soby \u00fateku do susednej Kanady, najbli\u017e\u0161ej slobodnej zeme. Ak sa svojich \u00faloh slu\u017eobn\u00ed\u010dok, ktor\u00e9 Margaret satiricky naz\u00fdva \u201edvojnoh\u00e9 maternice\u201c, nepodrobia, \u010dakaj\u00fa ich len dve mo\u017enosti: bu\u010f bud\u00fa pracova\u0165 v\u00a0neleg\u00e1lnych nevestincoch, alebo ich po odobrat\u00ed maternice ako ne-\u017eeny po\u0161l\u00fa triedi\u0165 toxick\u00fd odpad do Kol\u00f3ni\u00ed, ktor\u00e9 n\u00e1padne pripom\u00ednaj\u00fa koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory a gulagy.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>P\u00edsanie, ktor\u00e9 des\u00ed<\/strong><\/p>\n

Do p\u00edsania Pr\u00edbehu slu\u017eobn\u00ed\u010dky sa pustila z\u00a0jednoduch\u00e9ho d\u00f4vodu – v\u017edy t\u00fa\u017eila nap\u00edsa\u0165 dyst\u00f3piu. Na kni\u017enom trhu u\u017e boli vynikaj\u00face diela tohto \u017e\u00e1nru vr\u00e1tane rom\u00e1nu 1984 Georgea Orwella alebo Prekr\u00e1sneho nov\u00e9ho sveta Aldousa Huxleyho. Ona ju v\u0161ak t\u00fa\u017eila nap\u00edsa\u0165 zo \u017eensk\u00e9ho uhla poh\u013eadu. Po\u010das p\u00edsania viackr\u00e1t telefonovala svoje liter\u00e1rnej agentke, ktorej raz dokonca povedala: \u201eJe \u0165a\u017ek\u00e9 ju p\u00edsa\u0165. Des\u00ed ma. Ale mus\u00edm ju nap\u00edsa\u0165.\u201c Pri tvorbe a\u017e \u00fazkostlivo dbala, aby kniha neobsahovala ni\u010d, \u010do by nemalo historick\u00fd z\u00e1klad alebo modern\u00fd porovn\u00e1vac\u00ed bod. \u201eNa v\u0161etko, \u010do je v\u00a0knihe, existuje aj precedens zo skuto\u010dn\u00e9ho \u017eivota. Nedala som do nej ni\u010d, \u010do by u\u017e niekto niekedy niekde predt\u00fdm neurobil,\u201c hovor\u00ed spisovate\u013eka, ktor\u00e1 aj z\u00a0tohto d\u00f4vodu uprednost\u0148uje, ke\u010f jej knihy volaj\u00fa speculative fiction (\u0161pekulat\u00edvna beletria) namiesto science fiction. Pre svoj rom\u00e1n na\u0161tudovala tony materi\u00e1lu a\u00a0zozbierala stovky v\u00fdstri\u017ekov nov\u00edn z\u00a0cel\u00e9ho sveta. V\u0161etky nesk\u00f4r darovala kni\u017enici Torontskej univerzity, ktor\u00e1 ich skladuje v\u00a0474 (!) krabiciach. Pr\u00edkladom re\u00e1li\u00ed, ktor\u00e9 ju in\u0161pirovali pri p\u00edsan\u00ed Pr\u00edbehu slu\u017eobn\u00ed\u010dky, s\u00fa aj americk\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 sekty 80. rokov alebo z\u00e1kon z \u010dias vl\u00e1dy rumunsk\u00e9ho dikt\u00e1tora Nicolaea Ceau\u015fesca, ktor\u00fd n\u00fatil \u017eeny podstupova\u0165 pravideln\u00e9 tehotensk\u00e9 testy a\u00a0v\u00a0pr\u00edpade negat\u00edvneho v\u00fdsledku vysvet\u013eova\u0165, pre\u010do neotehotneli. Takto sa v\u00a0rumunsk\u00fdch dom\u00e1cnostiach rodili deti, ktor\u00e9 rodi\u010dia nevedeli u\u017eivi\u0165, a\u00a0tak kon\u010dili v\u00a0povestn\u00fdch sirotincoch. Margaret na \u00favod rom\u00e1nu cituje aj Bibliu, kde R\u00e1chel, ktor\u00e1 nedok\u00e1\u017ee splodi\u0165 die\u0165a, J\u00e1kobovi hovor\u00ed: \u201eTu, h\u013ea, je moja sl\u00fa\u017eka Bilha, vojdi k\u00a0nej, nech porod\u00ed na mojich kolen\u00e1ch, a\u00a0tak sa i ja do\u017eijem z\u00a0nej synov.\u201c Rovnak\u00fd cit\u00e1t spom\u00edna aj vo svojej filmovej biografii z\u00a0dielne Nancy Lang a\u00a0Petera Raymonta, kde vz\u00e1p\u00e4t\u00ed v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne dod\u00e1va: \u201eVid\u00edte, ni\u010d som si nevymyslela.\u201d Pred 14 rokmi kniha zak\u00e1zali na stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch v texaskom San Antoniu z d\u00f4vodu, \u017ee bola protikres\u0165ansk\u00e1 a pr\u00edli\u0161 explicitn\u00e1 v t\u00e9me sexu. Margaret v\u00a0otvorenom liste pouk\u00e1zala na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee Biblia hovor\u00ed o sexe viac ako jej kniha a obh\u00e1jila z\u00e1kladn\u00fa pravdivos\u0165 svojej fikcie, \u010di u\u017e \u0161pekulat\u00edvnu, alebo nie. \u201eAk vid\u00edte \u010dloveka, ktor\u00fd mieri k obrovskej priepasti, nie je varovanie prejavom priate\u013estva?\u201c nap\u00edsala.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Bez ritu\u00e1lov a memo\u00e1rov<\/strong><\/p>\n

Pr\u00edbeh slu\u017eobn\u00ed\u010dky za\u010dala p\u00edsa\u0165 na prenajatom p\u00edsacom stroji na st\u00e1\u017ei v z\u00e1padnom Berl\u00edne v roku 1984. Zimu str\u00e1vila v od\u013eahlej anglickej dedine Blakeney v Norfolku, kde jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako sa spoji\u0165 s\u00a0Amerikou, bola telef\u00f3nna b\u00fadka na ulici, ktor\u00e1 sa pou\u017e\u00edvala na skladovanie zemiakov. Spisovate\u013eka si spom\u00edna, \u017ee chata s kamennou podlahou, v\u00a0ktorej tvorila, bola tak\u00e1 studen\u00e1, \u017ee sa jej na prstoch tvorili omrzliny. Na rozdiel od mnoh\u00fdch spisovate\u013eov v\u0161ak nevy\u017eaduje \u0161pecificky usporiadan\u00fd st\u00f4l \u010di in\u00e9 ritu\u00e1ly, aby mohla pracova\u0165. \u201eM\u00e1 to dobr\u00fa aj zl\u00fa str\u00e1nku. Keby som tieto predmety \u010di ritu\u00e1ly mala, dok\u00e1zala by som sa dosta\u0165 do feti\u0161istick\u00e9ho stavu a p\u00edsmo by do m\u0148a pr\u00fadilo pr\u00e1ve kv\u00f4li magick\u00fdm predmetom. Ale ja ich nem\u00e1m, aby sa tak nestalo.\u201c Dobrou str\u00e1nkou je, \u017ee takto m\u00f4\u017ee p\u00edsa\u0165 kdeko\u013evek a\u00a0kedyko\u013evek. A rob\u00ed tak s\u00a0vervou a\u00a0plodne, bez \u017e\u00e1nrov\u00e9ho obmedzenia. Jej bibliografia do dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a obsahuje okolo \u0161es\u0165desiat diel – rom\u00e1ny, po\u00e9ziu, zbierky poviedok, kritick\u00e9 diela, knihy pre deti, ba aj komiksov\u00fa s\u00e9riu o superhrdinovi Angel Catbird. Na \u013eavej ruke jej ob\u010das svieti n\u00e1pis: \u201eKe\u010f v\u0161etko zlyh\u00e1, m\u00e1\u0161 povrch, na ktor\u00fd m\u00f4\u017ee\u0161 p\u00edsa\u0165.\u201c<\/p>\n

Po fenomen\u00e1lnom \u00faspechu dyst\u00f3pie sa pustila do rom\u00e1nu Cat\u00b4s Eye (Ma\u010dacie oko, 1988), za ktor\u00fd z\u00edskala Bookerovu cenu. Rozpr\u00e1va pr\u00edbeh fikt\u00edvnej maliarky Elaine Risley, ktor\u00e1 \u017eivo spom\u00edna na detstvo a\u00a0t\u00edned\u017eersk\u00e9 roky. Najsilnej\u0161ie spomienky m\u00e1 na Cordeliu, vodky\u0148u trojice diev\u010dat, ktor\u00e9 k nej boli ve\u013emi krut\u00e9 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 nesmierne l\u00e1skav\u00e9, a\u00a0to sp\u00f4sobom, ktor\u00fd ovplyvnil a\u00a0doslova zafarbil jej vn\u00edmanie vz\u0165ahov, sveta a\u00a0umenia a\u017e do stredn\u00e9ho veku. Pr\u00edbeh je zasaden\u00fd do Kanady v polovici 20. storo\u010dia a\u00a0mapuje obdobie od druhej svetovej vojny a\u017e do konca 80. rokov. Rozober\u00e1 aj jeho charakteristick\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 prvky vr\u00e1tane feminizmu a r\u00f4znych hnut\u00ed modern\u00e9ho umenia. Hoci mnoh\u00ed kritici a\u00a0recenzenti neust\u00e1le h\u013eadali autobiografick\u00e9 \u010drty v\u00a0jej dielach a hlavne v\u00a0Cat\u00b4s Eye, Margaret ich neust\u00e1le odmietala. Rovnako ako nap\u00edsanie vlastn\u00fdch memo\u00e1rov: \u201eBav\u00ed ma \u010d\u00edta\u0165 biografie in\u00fdch \u013eud\u00ed, ak mali fascinuj\u00faci alebo n\u00e1ro\u010dn\u00fd \u017eivot, ale nemysl\u00edm si, \u017ee m\u00f4j \u017eivot bol fascinuj\u00faci alebo n\u00e1ro\u010dn\u00fd. \u010casti \u017eivota spisovate\u013eov, ktor\u00e9 s\u00fa zauj\u00edmav\u00e9, s\u00fa zvy\u010dajne tie PREDT\u00ddM, ne\u017e sa stali zn\u00e1mymi autormi.\u201c Aj v\u00a0t\u00fdchto \u010dasoch na\u010falej vyu\u010dovala na univerzit\u00e1ch v\u00a0USA aj v\u00a0Austr\u00e1lii, ako v\u0161ak jej liter\u00e1rna sl\u00e1va r\u00e1stla, postupne sa s\u00fastredila u\u017e len na p\u00edsanie.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto Profimedia, HBO GO<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u201eOdpovede, ktor\u00e9 z\u00edskate \u010d\u00edtan\u00edm kn\u00edh, z\u00e1visia od toho, ak\u00e9 ot\u00e1zky si kladiete,\u201c mysl\u00ed si najzn\u00e1mej\u0161ia kanadsk\u00e1 spisovate\u013eka Margaret Atwood. Hoci mnoh\u00ed si ju aktu\u00e1lne sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0krvavo-\u010derven\u00fdmi rovno\u0161atami z\u00a0popul\u00e1rneho seri\u00e1lu Pr\u00edbeh slu\u017eobn\u00ed\u010dky, o\u00a0svete, ak\u00fd ho (ne)pozn\u00e1me, p\u00ed\u0161e s\u00a0nadh\u013eadom a\u00a0d\u00f4vtipom u\u017e vy\u0161e \u0161es\u0165desiat rokov. Majsterka \u0161pekulat\u00edvnej beletrie, tvorky\u0148a pochm\u00farnych dystopick\u00fdch svetov, ktor\u00e9 zni\u010dili \u013eudia bez \u00facty […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":8978,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[97,5],"tags":[],"class_list":["post-8977","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2021","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8977","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8977"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8977\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8983,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8977\/revisions\/8983"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8978"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8977"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8977"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8977"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}