{"id":902,"date":"2015-04-12T22:39:52","date_gmt":"2015-04-12T20:39:52","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=902"},"modified":"2015-04-12T22:39:52","modified_gmt":"2015-04-12T20:39:52","slug":"senzacne-historky-slavnych-32015","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/senzacne-historky-slavnych-32015\/","title":{"rendered":"Senza\u010dn\u00e9 historky sl\u00e1vnych 3\/2015"},"content":{"rendered":"<p>Martina Sol\u010dansk\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Bonnie a Clyde: Poklona Fordovi<\/strong><\/p>\n<p><em>Sl\u00e1vny lupi\u010d nap\u00edsal list Henrymu Fordovi, v ktorom ho pochv\u00e1lil za spo\u013eahliv\u00e9 auto.<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>13. apr\u00edla 1934 pri\u0161iel do detroitskej centr\u00e1ly Fordu nasleduj\u00faci list: \u201eMr. Henry Ford, Detroit, Michigan. V\u00e1\u017een\u00fd pane, ke\u010f\u017ee st\u00e1le d\u00fdcham, poviem v\u00e1m, \u010do za skvel\u00e9 auto ste urobili. Jazdil som v\u00fdlu\u010dne fordmi, ke\u010f som jedn\u00fdm v\u010faka jeho kon\u0161tantnej r\u00fdchlosti mohol unikn\u00fa\u0165. Ford v\u017edy predbehol ostatn\u00e9 aut\u00e1 a\u00a0hoci m\u00f4j biznis nebol celkom leg\u00e1lny, neboj\u00edm sa poveda\u0165, ak\u00e9 v\u00fdborn\u00e9 auto je V8. S\u00a0pozdravom Clyde Champion Barrow.\u201d P\u00e1novi Fordovi mo\u017eno zamrzol \u00fasmev na per\u00e1ch a\u00a0mo\u017eno sa pote\u0161il. Ka\u017edop\u00e1dne, historici aj kriminalisti tvrdia, \u017ee dvojici sa pred spravodlivos\u0165ou darilo unika\u0165 tak ve\u013emi dlho aj preto, \u017ee Clyde bol skvel\u00fd vodi\u010d. A\u00a0Ford V8 bolo skvel\u00e9 auto. Bonnie a\u00a0Clyde na\u0161li svoju smr\u0165 pr\u00e1ve v\u00a0spom\u00ednanom modeli. Predmetn\u00fd list si dnes m\u00f4\u017eu zbl\u00edzka obzrie\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edci v\u00a0m\u00fazeu Henryho Forda v\u00a0Dearborn v\u00a0Michigane. Poniektor\u00ed v\u0161ak o\u00a0jeho pravosti pochybuj\u00fa.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Billy Tipton: Je to \u017eena!<\/strong><\/p>\n<p><em>21. janu\u00e1ra 1989. Po smrti jazzov\u00e9ho muzikanta sa svet dozvedel \u0161okuj\u00facu inform\u00e1ciu.<\/em><\/p>\n<p><strong><em>\u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n<p>Bol za\u010diatok roka 1989 a mil\u00e1\u010dik jazzov\u00e9ho sveta trpel na krv\u00e1caj\u00faci \u017eal\u00fado\u010dn\u00fd vred. Lek\u00e1ra odmietal tak, ako aj dlh\u00e9 roky predt\u00fdm. V hodine dvan\u00e1stej pri\u0161li z\u00e1chran\u00e1ri a adoptovan\u00fd syn William s \u00fa\u017easom zistil, \u017ee jeho otec je vlastne \u017eena. B\u00fdval\u00e1 Billyho priate\u013eka Kitty e\u0161te zo strachu \u010di z \u00facty k b\u00fdval\u00e9mu partnerovi zariadila, \u017ee muzikantovo telo sp\u00e1lili, no tu\u010dn\u00e1 ob\u00e1lka od novin\u00e1rov jej napokon rozviazala jazyk a de\u0148 po pohrebe sa svet dozvedel \u0161okuj\u00facu spr\u00e1vu: Billy bol \u017eena! Ako sa nie\u010do tak\u00e9 mohlo sta\u0165? Jednoducho. Billy sa narodil ako Dorothy Lucille Tiptonov\u00e1 v americkej Oklahome v roku 1914 . Ke\u010f za\u010dala hr\u00e1va\u0165 v jazzov\u00fdch kluboch, zistila, \u017ee jej pohlavie ju diskriminuje, a\u00a0tak si povedala, \u017ee bude vystupova\u0165 pod mu\u017esk\u00fdm menom Billy. Obviazala si prsia, vyplnila nohavice. P\u00e1r rokov e\u0161te \u017eila v s\u00fakrom\u00ed ako \u017eena a na p\u00f3diu ako mu\u017e, no po \u010dase sa rozhodla, \u017ee z nej bude u\u017e len mu\u017e. Dorothy-Billy v\u00f4bec ne\u017eila asketick\u00fdm \u017eivotom, pre \u017eeny mala napor\u00fadzi historku o automobilovej nehode. Pre \u0148u pri\u0161la o pohlavn\u00e9 org\u00e1ny, je steriln\u00e1 a kv\u00f4li zlomen\u00fdm rebr\u00e1m mus\u00ed ma\u0165 obviazan\u00fd hrudn\u00edk. Billy mal nieko\u013eko vz\u0165ahov. So stript\u00e9rkou Kitty Kelly \u017eil nieko\u013eko rokov a spolu si adoptovali troch synov. Kitty op\u00edsala Billyho ako dobr\u00e9ho otca, ktor\u00fd zbo\u017e\u0148oval skautsk\u00e9 v\u00fdlety.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Nesp\u00e1\u010di <\/strong><\/p>\n<p><em>Probl\u00e9my so sp\u00e1nkom sa nevyh\u00fdbali ani sl\u00e1vnym \u013eu\u010fom.<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Emily Bront\u00ebov\u00e1 trpela insomniou &#8211; chorobnou nespavos\u0165ou a sama prizn\u00e1vala, \u017ee chodila okolo jed\u00e1lensk\u00e9ho stola, a\u017e k\u00fdm od vy\u010derpania nezaspala. Charles Dickens podobn\u00e9 stavy rie\u0161il no\u010dn\u00fdmi prech\u00e1dzkami Lond\u00fdne. Ak sa mu u\u017e podarilo spa\u0165, dodr\u017eiaval zvl\u00e1\u0161tny ritu\u00e1l: kompasom si v\u017edy overil, \u017ee bude spa\u0165 smerom na sever, preto\u017ee veril, \u017ee mu to zaist\u00ed kreativitu. Pravidlo severu dodr\u017eiaval aj pri p\u00edsan\u00ed. Vincent Van Gogh si proti nespavosti vyna\u0161iel vlastn\u00fd liek: do vank\u00fa\u0161a a matracov natla\u010dil g\u00e1for. Ten mu pom\u00e1hal zaspa\u0165, ale ke\u010f\u017ee je chemicky bl\u00edzky terpent\u00ednu, pomaly ho aj tr\u00e1vil. Mnoh\u00ed znalci sa domnievaj\u00fa, \u017ee i \u010duchanie g\u00e1fru dohnalo Van Gogha k neskor\u0161ej samovra\u017ede. Insomnia neobi\u0161la ani americk\u00e9ho politika Benjamina Franklina, ktor\u00fd mal dve postele. Z jednej o polnoci vstal a pre\u0161iel do druhej. Leonardo Da Vinci zasa trpel polyf\u00e1zov\u00fdm sp\u00e1nkom Uberman\u00a0(z nem\u010diny \u00dcbermensch-nad\u010dlovek) a ka\u017ed\u00e9 \u0161tyri hodiny si musel na dvadsa\u0165 min\u00fat pospa\u0165. S rovnak\u00fdm probl\u00e9mom bojoval aj Nikola Tesla, ktor\u00fd vyhl\u00e1sil, \u017ee nikdy nesp\u00ed dokopy viac ako dve hodiny denne. Raz dokonca vydr\u017eal pracova\u0165 84 hod\u00edn bez sp\u00e1nku!<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Oskar Kokoschka: Posadnut\u00fd milenec<\/strong><\/p>\n<p><em>Ke\u010f ho opustila milenka, dal si vyhotovi\u0165 jej b\u00e1bku v \u017eivotnej ve\u013ekosti.<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Ke\u010f sa excentrick\u00fd rak\u00fasky maliar impulz\u00edvne zamiloval do Almy Mahlerovej, vy\u00fastila jeho l\u00e1ska a\u017e do stavu posadnutej v\u00e1\u0161ne. Ich prv\u00e9 osudov\u00e9 stretnutie sa udialo 12. apr\u00edla 1912 v dome Alminho nevlastn\u00e9ho otca vo Viedni, kde sa pod\u00e1vala ve\u010dera. Kto vo vz\u0165ahu dominoval a kto trpel, nazna\u010duj\u00fa u\u017e spomienky oboch akt\u00e9rov na onen ve\u010der. \u201eZobral hrub\u00fd papier a chcel kresli\u0165. Po kr\u00e1tkej chv\u00edli som ale povedala, \u017ee sa nechcem len tak pozera\u0165 a poprosila som ho, \u010di m\u00f4\u017eem zatia\u013e hra\u0165 na klav\u00edri. Za\u010dal kresli\u0165, preru\u0161oval ho ka\u0161e\u013e a tajne skr\u00fdval vreckovku, na ktorej sa objavili \u0161kvrny od krvi&#8230; Postavili sme sa a n\u00e1hle ma divoko objal. Tento druh objatia mi bol cudz\u00ed. Odpovedala som &#8211; v \u017eiadnom pr\u00edpade, ale zdalo sa, \u017ee som na \u0148om zanechala dojem,\u201d nap\u00edsala Alma. Kokoschka to videl inak: \u201ePr\u00e1ve sa vr\u00e1tila z cudziny. Ak\u00e1 bola pekn\u00e1, ako zvodne za \u0148ou vial \u010dierny z\u00e1voj. Bol som \u0148ou o\u010daren\u00fd. A mal som pocit, \u017ee jej tie\u017e nie som \u013eahostajn\u00fd. Po ve\u010deri ma dokonca vzala za ruku a viedla do ved\u013eaj\u0161ej izby, kde sa posadila a prehr\u00e1vala mi Smr\u0165 l\u00e1sky &#8211; mot\u00edv z Wagnerovej opery Tristan a Izolda. \u201d<\/p>\n<p>Viede\u0148 onedlho za\u017eila ve\u013ek\u00fd \u013e\u00fabostn\u00fd \u0161kand\u00e1l. 31-ro\u010dn\u00e1 Alma &#8211; vdova po sl\u00e1vnom skladate\u013eovi Gustavovi Mahlerovi &#8211; mala poves\u0165 \u201epo\u017eiera\u010dky\u201c mu\u017eov a o\u00a0sedem rokov mlad\u0161ieho Kokoschku od nej odhov\u00e1rali priatelia i jeho matka, ktor\u00e1 sa vyjadrila, \u017ee \u017eiaden \u010dlovek si nevie predstavi\u0165, ako Almu nen\u00e1vid\u00ed. No dvojici to neprek\u00e1\u017ealo, za\u017e\u00edvali svoje v\u00fd\u0161ky aj p\u00e1dy, predov\u0161etk\u00fdm Kokoschka, ktor\u00fd sa v noci t\u00falal okolo milenkinho domu, aby ju nemohol pr\u00eds\u0165 nav\u0161t\u00edvi\u0165 in\u00fd mu\u017e a vyznal sa, \u017ee noc s Almou mu dod\u00e1 energiu na t\u00fd\u017ede\u0148 pr\u00e1ce. Almina nez\u00e1vislos\u0165 a Kokoschkova \u017eiarlivos\u0165 v\u0161ak cel\u00fd vz\u0165ah ni\u010dili. Ke\u010f Alma otehotnela, maliar bol dokonca presved\u010den\u00fd, \u017ee \u010dak\u00e1 die\u0165a so svoj\u00edm d\u00e1vno zosnul\u00fdm man\u017eelom. Dvojica sa nakoniec die\u0165a\u0165a nedo\u010dkala. Alma otehotnela dvakr\u00e1t. Raz potratila a raz \u0161la dobrovo\u013ene na potrat. Svojho milenca po dvojro\u010dnom vz\u0165ahu napokon opustila. Na\u0161la si n\u00e1hradu. Kokoschka sa z Viedne pres\u0165ahoval do Dr\u00e1\u017e\u010fan a \u010doskoro si n\u00e1hradu na\u0161iel tie\u017e &#8211; b\u00e1bku. Nechal si vyrobi\u0165 figur\u00ednu v \u017eivotnej ve\u013ekosti a jej\u00a0tvorky\u0148u zahrnul desiatkami kresieb s detailmi Alminho tela a\u00a0pridal aj olejoma\u013ebu \u017eivotnej. A\u00a0takto ju \u017eiadal: \u201ePros\u00edm, umo\u017enite uskuto\u010dni\u0165 pocit dotyku, pote\u0161i\u0165 sa na miestach, kde tukov\u00e9 a svalov\u00e9 vrstvy m\u00e4kn\u00fa do jednej \u0161\u013eachovej poko\u017ekovej vrstvy.\u201d Ke\u010f mu b\u00e1bku doru\u010dili, Oskar prestal komunikova\u0165 so svetom. Alma to nesk\u00f4r komentovala: \u201eB\u00e1bka le\u017eala v\u017edy na pohovke. Kokoschka sa s \u0148ou za d\u00f4kladne zatvoren\u00fdmi dverami cel\u00e9 dni rozpr\u00e1val. Kone\u010dne ma mal tam, kde ma v\u017edy chcel ma\u0165. Ako povo\u013en\u00fd n\u00e1stroj bez vlastnej v\u00f4le vo svojich ruk\u00e1ch. \u201d Zvrhl\u00fd vz\u0165ah ukon\u010dil maliar po svojom. Usporiadal ve\u010dierok, na ktorom sl\u00fa\u017eka obliekla b\u00e1bku do honosn\u00fdch \u0161iat. Na druh\u00fd de\u0148 na\u0161la Kokoschku opit\u00e9ho v z\u00e1hrade a b\u00e1bka mala odseknut\u00fa hlavu. \u017diarliv\u00fd milenec ju ritu\u00e1lne zavra\u017edil.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Martina Sol\u010dansk\u00e1 &nbsp; Bonnie a Clyde: Poklona Fordovi Sl\u00e1vny lupi\u010d nap\u00edsal list Henrymu Fordovi, v ktorom ho pochv\u00e1lil za spo\u013eahliv\u00e9 auto. &nbsp; 13. apr\u00edla 1934 pri\u0161iel do detroitskej centr\u00e1ly Fordu nasleduj\u00faci list: \u201eMr. Henry Ford, Detroit, Michigan. V\u00e1\u017een\u00fd pane, ke\u010f\u017ee st\u00e1le d\u00fdcham, poviem v\u00e1m, \u010do za skvel\u00e9 auto ste urobili. Jazdil som v\u00fdlu\u010dne fordmi, ke\u010f [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[25,12],"tags":[],"class_list":["post-902","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-marec-2015","category-vedeli-ste-ze"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/902","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=902"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/902\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":904,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/902\/revisions\/904"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=902"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=902"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=902"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}