<\/p>\n
<\/p>\n Do \u010dierneho<\/strong><\/p>\n \u010ci u\u017e s\u00fa to pr\u00e1va zvierat, chudoba, alebo klimatick\u00e9 zmeny, Banksy v\u017edy reaguje na to, \u010do sa pr\u00e1ve deje. Zv\u00e4\u010d\u0161a zasiahne ne\u010dakane a\u00a0triafa priamo do \u010dierneho. Na konci Klimatick\u00e9ho samitu OSN 2009 pokryl m\u00fary \u0161tyrmi ma\u013ebami s\u00a0t\u00e9mou glob\u00e1lneho otep\u013eovania. Jedna z\u00a0nich na bielej stene zah\u0155\u0148ala \u010derven\u00fd n\u00e1pis \u201eNever\u00edm v\u00a0glob\u00e1lne otep\u013eovanie\u201c, ktor\u00fd je \u010diasto\u010dne ponoren\u00fd pod hladinou. Dostal sa aj do lond\u00fdnskej ZOO, kde vo v\u00fdbehu pre slony zanechal n\u00e1pis \u201eChcem \u00eds\u0165 von. Je tu pr\u00edli\u0161 zima. Chovate\u013e smrd\u00ed. Nuda, nuda, nuda.\u201c. Kr\u00e1tko pred Vianocami k\u00a0jednej lavi\u010dke, kde \u010dasto presp\u00e1vaj\u00fa bezdomovci, prikreslil opraty a sobov Santa Clausa vzlietaj\u00facich nahor. Lavi\u010dka pritom p\u00f4sobila ako sane, ktor\u00e9 \u0165ahali spiaceho bezdomovca na \u0161tedr\u00fa jazdu rozd\u00e1vania dar\u010dekov. V\u00a0\u010dase brexitu na stenu v\u00a0Doveri nama\u013eoval vlajku Eur\u00f3pskej \u00fanie a\u00a0pridal k\u00a0nej pracovn\u00edka na rebr\u00edku, ktor\u00fd odstra\u0148uje jednu z\u00a0hviezdi\u010diek. Ne\u0161etril ani Ameri\u010danov na svojej debutovej v\u00fdstave v New Yorku. Mala pripom\u00edna\u0165 falo\u0161n\u00fd obchod s dom\u00e1cimi zvieratkami. Do proviz\u00f3rneho v\u00fdkladu umiestnil napr\u00edklad aj sliepku, ktor\u00e1 sa star\u00e1 o svoje ml\u00e1\u010fat\u00e1 v podobe do zlatista opra\u017een\u00fdch nugetiek zo zn\u00e1meho fastfoodov\u00e9ho re\u0165azca, ktor\u00e9 veselo \u010fobali do obalu s barbecue om\u00e1\u010dkou. \u201eNewyor\u010dania sa nestaraj\u00fa o umenie, staraj\u00fa sa o dom\u00e1ce zvierat\u00e1, tak\u017ee vystavujem tie,\u201d vyjadril sa k v\u00fdstave, na ktorej otvoril ot\u00e1zku priemyseln\u00e9ho a klietkov\u00e9ho chovu. Svojim v\u00fdstav\u00e1m sa v\u017edy sna\u017eil doda\u0165 dojem tajomna, aby sa n\u00e1v\u0161tevn\u00edk c\u00edtil ako \u201einsider\u201c z\u00a0\u00fazkeho kruhu pozvan\u00fdch. Ale k\u00fdm dosiahol, \u017ee \u013eudia t\u00fa\u017eili by\u0165 pozvan\u00ed, muselo pretiec\u0165 trochu vody.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Banksyho popularita je z\u00a0ve\u013ekej \u010dasti zalo\u017een\u00e1 aj na jeho anonymite. Je d\u00f4le\u017eit\u00e1 nielen preto, \u017ee graffiti je ofici\u00e1lne\u00a0pova\u017eovan\u00e9 za vandalizmus a\u00a0ni\u010denie verejn\u00e9ho majetku, ale m\u00e1 aj ist\u00fa auru pr\u00ed\u0165a\u017elivosti z nezn\u00e1meho, ktor\u00e1 by sa pri poznan\u00ed detailov mohla vytrati\u0165. \u201eNeviem, pre\u010do \u013eudia tak radi zverej\u0148uj\u00fa podrobnosti zo svojho s\u00fakromn\u00e9ho \u017eivota. Zab\u00fadaj\u00fa, \u017ee nevidite\u013enos\u0165 je superve\u013emoc,\u201c hovor\u00ed. A\u00a0treba mu da\u0165 za pravdu, legenda je (takmer) v\u017edy lep\u0161ia ako realita. Z\u00a0ofici\u00e1lnych z\u00e1znamov, ktor\u00e9 prezradil kde-tu v\u00a0rozhovoroch, je zn\u00e1me len to, \u017ee sa narodil v\u00a0anglickom Bristole okolo roku 1974 alebo 1975. \u0160tudoval na Bristol Cathedral School, ktor\u00e1 je dnes u\u017e verejnou \u0161kolou, v\u00a0\u010dase, ke\u010f tam dral lavice, v\u0161ak musel pravidelne plati\u0165 mastn\u00e9 \u0161koln\u00e9. Mnoh\u00ed diskutuj\u00fa o\u00a0tom, \u017ee umelec zasadzuje svoje korene do prostredia pracuj\u00facej triedy, av\u0161ak mo\u017eno poch\u00e1dza predsa len z\u00a0bohat\u0161ej rodiny. V\u00fdtvarn\u00e1 mu celkom i\u0161la, na umeleck\u00fa \u0161kolu v\u0161ak nepom\u00fd\u0161\u013eal – vraj aj z\u00a0d\u00f4vodu, \u017ee v\u00a0tom \u010dase objavil marihuanu. O\u00a0tom, \u010do sa dialo medzit\u00fdm, ke\u010f v\u00a0\u0161estn\u00e1stich odi\u0161iel zo \u0161koly a\u00a0obdob\u00edm, ke\u010f si urobil meno v\u00a0umeleckom svete, toho ve\u013ea zn\u00e1meho nie je. Banksy spom\u00edna, \u017ee brig\u00e1doval u\u00a0m\u00e4siara a\u00a0venoval sa graffiti. Simonovi Hattenstonovi z\u00a0britsk\u00e9ho denn\u00edka Guardian, ktor\u00e9mu ako prv\u00e9mu a\u00a0jedin\u00e9mu v\u00a0roku 2003 poskytol rozhovor tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r, povedal, \u017ee bol probl\u00e9mov\u00e9 die\u0165a\u0165, \u017ee ho na\u010das zo \u0161koly vyl\u00fa\u010dili,\u00a0dokonca bol aj za mre\u017eami za drobn\u00e9 delikty. \u0164a\u017eko v\u0161ak poveda\u0165, \u010di je to pravda, alebo sa vtedy 28-ro\u010dn\u00fd Banksy len sna\u017eil vytvori\u0165 obraz drsn\u00e9ho a\u00a0drz\u00e9ho gangstera ulice. Niektor\u00ed, vr\u00e1tane samotn\u00e9ho novin\u00e1ra, sa tie\u017e zam\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa, \u010di to bol v\u00f4bec Banksy, kto rozhovor poskytol. Tak \u010di onak, v\u00a0\u0161trn\u00e1stich sa za\u010dal objavova\u0165 v\u00a0bristolskej \u0161tvrti Barton Hill, ktor\u00e1 sa koncom 80. rokov stala mekkou graffiti umelcov a\u00a0kde bolo mo\u017en\u00e9 tvori\u0165 leg\u00e1lne. Zo za\u010diatku sa podpisoval ako Robin Banx, nesk\u00f4r ako Banksy a\u00a0neust\u00e1le experimentoval s\u00a0graffiti, \u0161abl\u00f3nami aj sprejmi. Hovorieval, \u017ee \u201egraffiti je jedn\u00fdm z m\u00e1la n\u00e1strojov, ktor\u00e9 m\u00e1\u0161, ak nem\u00e1\u0161 takmer ni\u010d. A hoci nevytvor\u00ed\u0161 obr\u00e1zok, ktor\u00fd vylie\u010di svet z chudoby, m\u00f4\u017ee\u0161 niekoho rozosmia\u0165, zatia\u013e \u010do cik\u00e1.\u201c<\/p>\n Z\u00a0leg\u00e1lnej steny \u010doskoro u\u0161iel aj do ul\u00edc a k\u00a0\u017eelezni\u010dnej stanici, kde s\u00a0ostatn\u00fdmi graffi\u0165\u00e1kmi sprejovali vlaky. Vo svojej knihe Wall and Piece spom\u00edna, ako raz, ke\u010f mal osemn\u00e1s\u0165, sa na \u017eelezni\u010dnej stanici objavila pol\u00edcia. K\u00fdm ostatn\u00ed kamo\u0161i zdrhli v\u00a0aute, jeho zastavili t\u0155nist\u00e9 kr\u00edky, a\u00a0tak si len r\u00fdchlo \u013eahol pod dod\u00e1vku, z\u00a0ktorej na neho takmer hodinu kvapkal olej a \u010dakal. \u201eAko som tam le\u017eal a\u00a0po\u010d\u00faval poli\u0161ov na ko\u013eajniciach, uvedomil som si, \u017ee mus\u00edm skr\u00e1ti\u0165 ma\u013eovanie o\u00a0polovicu, alebo ho necha\u0165 tak.\u201c Pr\u00e1ve tak vraj dostal n\u00e1pad prejs\u0165 z\u00a0graffiti na \u0161abl\u00f3ny – techniku, pri ktorej si doma d\u00f4kladne priprav\u00ed v\u00fdrezy a\u00a0na mieste cez ne sprejuje na stenu. V\u00a0troch in\u00fdch rozhovoroch zasa skon\u0161tatoval, \u017ee v\u00a0graffiti bol ozaj zl\u00fd, a\u00a0tak h\u013eadal nie\u010do, \u010do by mu \u0161lo lep\u0161ie. So \u0161abl\u00f3nami v\u0161ak z\u00edskal viac ako len r\u00fdchlos\u0165. \u201eBanksy je g\u00e9nius, ale nie je graffiti umelec. T\u00ed na stenu p\u00ed\u0161u svoje men\u00e1 a\u00a0in\u00e9 znaky a\u00a0v\u0161etko je len o\u00a0nich, ich egu a\u00a0s\u00fa\u0165a\u017ei medzi sebou navz\u00e1jom. Pri Banksym a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch pouli\u010dn\u00fdch umelcoch je v\u0161etko o\u00a0verejnosti. Ma\u013euj\u00fa na rovnak\u00e9 steny, ale ide o\u00a0obr\u00e1zky zachyt\u00e1vaj\u00face \u010dist\u00fd humor alebo spolo\u010densk\u00fd koment\u00e1r, ktor\u00fd okam\u017eite pochop\u00edte,\u201c vysvet\u013euje graffiti umelec Daniel Samuel.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Vandal mimoriadnej kvality<\/strong><\/p>\n Banksy vyu\u017e\u00edva mesto ako svoje s\u00fakromn\u00e9 pl\u00e1tno, svoj \u201evandalizmus\u201c na verejnom priestranstve vysvet\u013euje ako priamu reakciu na \u201ebrandalizmus\u201c (z anglick\u00e9ho brand, zna\u010dka). M\u00e1 na mysli ak\u00fako\u013evek reklamu na verejnom priestranstve, \u201ektor\u00e1 v\u00e1m ned\u00e1va na v\u00fdber, \u010di ju chcete vidie\u0165, alebo nie. T\u00fdmi, \u010do skuto\u010dne ni\u010dia na\u0161e \u0161tvrte, s\u00fa spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 \u010dm\u00e1raj\u00fa obrie slogany po budov\u00e1ch a autobusoch a sna\u017eia sa, aby sme sa c\u00edtili nevhodne, pokia\u013e si ich veci nek\u00fapime. Nu\u017e, za\u010dali boj. Stena je zbra\u0148ou vo\u013eby, ktor\u00e1 ich zasiahne sp\u00e4\u0165.\u201c S\u00e1m seba najrad\u0161ej ozna\u010duje ako \u201equality vandal\u201c (vandal kvality). Jeho diela nie s\u00fa len oby\u010dajn\u00fdm \u010dm\u00e1ran\u00edm, ka\u017ed\u00e9 m\u00e1 my\u0161lienku. T\u00fdch ran\u00fdch by sme v\u0161ak ve\u013ea nena\u0161li – v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich bola u\u017e d\u00e1vno prema\u013eovan\u00e1 a zni\u010den\u00e1 in\u00fdmi umelcami. Aj to v\u0161ak patr\u00ed k\u00a0pouli\u010dn\u00e9mu umeniu a Banksy na vzru\u0161enie z\u00a0tvorby v\u00a0ter\u00e9ne ned\u00e1 dopusti\u0165. V\u0161etok adrenal\u00edn, dokonca aj strach, nutnos\u0165 tvori\u0165 r\u00fdchlo a nepozorovane a\u00a0zmizn\u00fa\u0165 do tmy sk\u00f4r, ne\u017e sa objavia modr\u00e9 svetl\u00e1 policajn\u00fdch \u00e1ut… \u201eMohli by ste umiestni\u0165 v\u0161etky moje kr\u00e1my do gal\u00e9rie Tate Modern a usporiada\u0165 mi vernis\u00e1\u017e za \u00fa\u010dasti Tonyho Blaira a Kate Moss prem\u00e1vaj\u00facich sa na kolieskov\u00fdch kor\u010duliach, no st\u00e1le sa to nevyrovn\u00e1 tomu pocitu, ke\u010f sa v\u00e1m podar\u00ed vonku nasprejova\u0165 \u010dosi obrovsk\u00e9 na mieste, kde to nie je dovolen\u00e9 a neda\u0165 sa pritom chyti\u0165. Ten pocit, ke\u010f si po pr\u00e1ci doma na gau\u010di zap\u00e1lim cigaretu s\u00a0t\u00fdm, \u017ee na m\u0148a nemaj\u00fa, je neskuto\u010dn\u00fd. Je lep\u0161\u00ed ako sex, ako drogy, ako alkohol,\u201c pochva\u013eoval si Banksy vo svojich ran\u00fdch rozhovoroch.<\/p>\n <\/p>\n Okolo roku 1993 sa jeho graffiti za\u010dali objavova\u0165 na vlakoch a sten\u00e1ch domov v okol\u00ed Bristolu. Do roku 2003 bolo meno Banksy zn\u00e1me v celom Spojenom kr\u00e1\u013eovstve a\u00a0kr\u00e1tko na to aj na\u00a0celom svete. Prv\u00fdkr\u00e1t form\u00e1lne vystavoval v roku 2000 v bristolskej re\u0161taur\u00e1cii, pozornos\u0165 v\u0161ak up\u00fatal a\u017e o\u00a0tri roky nesk\u00f4r s\u00a0pouli\u010dnou show Turf War (Vojna tr\u00e1vnikov). Na tajnom mieste, ktor\u00e9 ozn\u00e1mil len p\u00e1r hod\u00edn vopred, to skuto\u010dne \u201e\u017eilo\u201c. V\u00a0priestore sa nev\u0161\u00edmavo tmolili pohybliv\u00e9 pl\u00e1tna – \u017eiv\u00e9 o\u0161\u00edpan\u00e9 ozdoben\u00e9 graffiti \u010di jalovica s\u00a0nasprejovanou podobiz\u0148ou Andyho Warhola. Ne\u0161etril ani kr\u00e1\u013eovn\u00fa Al\u017ebetu II., ktor\u00e1 pr\u00e1ve oslavovala zlat\u00e9 jubileum – na portr\u00e9te (tento u\u017e aspo\u0148 visel na stene) jej prikreslil \u0161impanziu tv\u00e1r. Zvierat\u00e1 mu boli v\u017edy ist\u00fdm sp\u00f4sobom bl\u00edzke. Na v\u00fdstave Crude Oils (Ropa, 2005) si na mu\u0161ku zobral repliky sl\u00e1vnych obrazov od Clauda Moneta, Vincenta van Gogha alebo Edwarda Hoppera, ktor\u00e9 mierne \u201eupravil\u201d. K idylickej sc\u00e9ne Monetov\u00fdch ne\u017en\u00fdch \u013eali\u00ed pridal zhrdzaven\u00fd n\u00e1kupn\u00fd ko\u0161\u00edk a\u00a0kopec smet\u00ed vyt\u0155\u010daj\u00facich z\u00a0jazierka,\u00a0Hopperov\u00fdch No\u010dn\u00fdch vt\u00e1kov (olejoma\u013eba zobrazuj\u00faca distingvovan\u00fdch z\u00e1kazn\u00edkov no\u010dn\u00e9ho baru zvonka cez v\u00fdklad) zasa zobrazil ako futbalov\u00fdch \u201ehooligans\u201c – radik\u00e1lnych fan\u00fa\u0161ikov, \u010di sk\u00f4r v\u00fdtr\u017en\u00edkov vo futbalov\u00fdch trenk\u00e1ch, ktor\u00ed pr\u00e1ve rozbili v\u00fdklad baru. Akoby to nebolo m\u00e1lo, do lond\u00fdnskej gal\u00e9rie, kde diela viseli, vypustil dvesto \u017eiv\u00fdch potkanov, ktor\u00ed spla\u0161ene pobehovali medzi v\u00fdstavn\u00fdmi s\u00e1lami.<\/p>\n Hlodavce boli pre\u0148 ob\u013e\u00faben\u00fdm mot\u00edvom takmer od za\u010diatku. \u201eAk sa c\u00edtite \u0161pinav\u00ed, bezv\u00fdznamn\u00ed alebo nemilovan\u00ed, potom s\u00fa potkany dobr\u00fdm mor\u00e1lnym vzorom. Existuj\u00fa bez povolenia, nere\u0161pektuj\u00fa hierarchiu spolo\u010dnosti a maj\u00fa sex 50-kr\u00e1t denne,\u201c uviedol Banksy, ktor\u00fd si skuto\u010dnos\u0165, \u017ee zo slova \u201erat\u201c (potkan)sa d\u00e1 r\u00fdchlo posklada\u0165 aj slovo \u201eart\u201c, uvedomil a\u017e nesk\u00f4r. Krysy podsvetia zn\u00e1zor\u0148oval u\u017e franc\u00fazsky graffiti umelec Blek le Rat, ktor\u00fd sa pova\u017euje za otca \u0161abl\u00f3nov\u00fdch graffiti. Banksy si potkany r\u00fdchlo \u201eadoptoval\u201c, mnoh\u00ed v\u00a0uliciach provokovali s\u00a0tabu\u013ekami, na ktor\u00fdch bolo nap\u00edsan\u00e9 \u201eKlame\u0161\u201c, \u201eVitajte v\u00a0pekle\u201c alebo \u201ePros\u00edm, milujte ma\u201c. Stihol ich vytvori\u0165 u\u017e desiatky, naposledy aj v\u00a0\u010dasoch lockdownu, kedy do (ako\u017ee) svojej k\u00fape\u013ene prima\u013eoval dev\u00e4\u0165 potkanov demoluj\u00facich v\u0161etko, \u010do im pr\u00edde do cesty (dielo dostalo trefn\u00fd n\u00e1zov: Moja \u017eena nezn\u00e1\u0161a, ke\u010f pracujem z domu).<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Nepozvan\u00fd hos\u0165<\/strong><\/p>\n V\u00a0okt\u00f3bri 2003 vo\u0161iel do lond\u00fdnskej gal\u00e9rie Tate Britain vysok\u00fd mu\u017e s\u00a0bradou. V\u00a0tmavej bunde a so \u0161\u00e1lom okolo krku hladko pre\u0161iel cez ochranku, vo\u0161iel do miestnosti \u010d\u00edslo 7 na druhom poschod\u00ed a\u00a0na stenu nepozorovane prilepil obraz, ktor\u00fd vytiahol z\u00a0ruksaku. Zamaskovan\u00fdm mu\u017eom nebol nik in\u00fd ako Banksy a\u00a0obrazom zasa oby\u010dajn\u00e1 olejoma\u013eba od nezn\u00e1meho autora, ktor\u00fa na\u0161iel na trhu. Do v\u00fdjavu l\u00faky s\u00a0malou kaplnkou, na ktor\u00fa cez koruny stromov dopadaj\u00fa slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de, Banksy prirobil policajn\u00e9 p\u00e1sky, ak\u00e9 zvykn\u00fa chr\u00e1ni\u0165 miesto krimin\u00e1lneho \u010dinu pred zvedav\u00fdmi poh\u013eadmi. Na sprievodnej karti\u010dke st\u00e1lo: Crimewatch: Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm zni\u010dila vidiek. Ako nesk\u00f4r vysvetlil, nar\u00e1\u017eal na posadnutos\u0165 Britov kriminalitou a\u00a0pedof\u00edliou a\u00a0kritizoval svoju rodn\u00fa krajinu, kde sa \u201eka\u017ed\u00e1 n\u00e1v\u0161teva pekn\u00e9ho od\u013eahl\u00e9ho miesta men\u00ed na miesto zlo\u010dinu, kde m\u00f4\u017eete ne\u010dakane objavi\u0165 \u010dasti \u013eudsk\u00e9ho tela alebo sa sta\u0165 obe\u0165ou ob\u0165a\u017eovania\u201c. Ma\u013eba zostala v\u00a0gal\u00e9rii veselo visie\u0165 asi tri hodiny predt\u00fdm, ne\u017e lepidlo prestalo dr\u017ea\u0165 a s\u00a0rachotom dopadla na zem, \u010d\u00edm vzbudila pozornos\u0165 ochranky. V\u00fdstavn\u00fd \u010das v\u0161ak nezav\u00e1\u017ei – misia bola splnen\u00e1, Banksymu sa do gal\u00e9rie podarilo prepa\u0161ova\u0165 vlastn\u00e9 dielo. V\u00a0tom \u010dase si s\u00e1m neust\u00e1le kl\u00e1dol ot\u00e1zky, \u010do je to umenie a\u00a0kto m\u00e1 vlastne pr\u00e1vo ho hodnoti\u0165. Nesk\u00f4r sa pre m\u00e9di\u00e1 vyjadril: \u201e\u013dudia sa ma \u010dasto p\u00fdtaj\u00fa, \u010di je graffiti umenie. Nu\u017e, mus\u00ed by\u0165, ke\u010f\u017ee teraz vis\u00ed u\u017e aj v\u00a0zasr…ej Tate. Prejs\u0165 si cel\u00fdm procesom, aby va\u0161e umeleck\u00e9 dielo bolo do gal\u00e9rie vybran\u00e9, mus\u00ed by\u0165 neskuto\u010dne nudn\u00e9. Je ove\u013ea z\u00e1bavnej\u0161ie jednoducho pr\u00eds\u0165 a\u00a0pripevni\u0165 si ho tam.\u201c A e\u0161te neskon\u010dil. V\u00a0priebehu nasleduj\u00facich dvoch rokov umiestnil svoje diela podobn\u00fdm \u201eurob si s\u00e1m\u201c \u0161t\u00fdlom v\u00a0siedmich sl\u00e1vnych gal\u00e9ri\u00e1ch od Par\u00ed\u017ea cez New York a\u017e po Lond\u00fdn. Ako hodnot\u00ed Will Ellsworth-Jones v\u00a0neautorizovanej Banksyho biografii, i\u0161lo o\u00a0z\u00e1bavu, ktor\u00e1 nikomu neubl\u00ed\u017eila (gal\u00e9rie to brali viac-menej s\u00a0nadh\u013eadom), no Banksymu priniesla medzin\u00e1rodn\u00fa sl\u00e1vu.<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/s-431_APTOPIX_France_Migrants_Banksy-2a98525fda624aa6ac098ff241eed20f.jpg\")
<\/a>Banksy je presved\u010den\u00fd, \u017ee umenie by malo ute\u0161ova\u0165 znepokojen\u00fdch a znepokoji\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa v\u00a0pokoji. Je \u010doraz sl\u00e1vnej\u0161\u00ed, no zost\u00e1va v\u00a0anonymite. Jeho zriedkav\u00e9 rozhovory sa uskuto\u010d\u0148uj\u00fa cez e-mail alebo prostredn\u00edctvom nahr\u00e1vok so zmenen\u00fdm hlasom a\u00a0ke\u010f potrebuje zasiahnu\u0165 do nepr\u00e1vost\u00ed, rob\u00ed tak cez svoju organiz\u00e1ciu Pest Control (ktor\u00fa u\u017e nejeden raz nazvali paranoidnou a nedostupnou). Aj ke\u010f \u010doraz \u010dastej\u0161ie \u201evis\u00ed\u201c v\u00a0gal\u00e9ri\u00e1ch a\u00a0pred\u00e1va sa za nehor\u00e1zne sumy, jeho tvorba sa st\u00e1le objavuje aj na ulici, neleg\u00e1lna a dostupn\u00e1 pre ka\u017ed\u00e9ho. Tvrd\u00ed, \u017ee \u017eivot v meste, v ktorom bud\u00fa graffiti leg\u00e1lne, bude \u201eako ve\u010dierok, kam bud\u00fa v\u0161etci pozvan\u00ed\u201c. Banksy dostal street art do povedomia be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed aj el\u00edt a ulice zmenil na hru na schov\u00e1va\u010dku, ktor\u00fa jeho fan\u00fa\u0161ikovia miluj\u00fa. Niektor\u00ed sa st\u00e1le sna\u017eia odhali\u0165 jeho identitu, viacer\u00ed sa v\u0161ak zhoduj\u00fa, \u017ee spr\u00e1vna ot\u00e1zka nie je, KTO je Banksy, ale KDE je – a\u00a0nie ani tak on ako jeho \u010fal\u0161ie dielo. Sila jeho umenia toti\u017e spo\u010d\u00edva aj v\u00a0zasaden\u00ed do prostredia, ktor\u00e9 pointu vybi\u010duje na maximum.<\/p>\n<\/a>Nevidite\u013enos\u0165 ako superve\u013emoc<\/strong><\/p>\n<\/a>Ve\u013ea, ve\u013ea potkanov <\/strong><\/p>\n