{"id":9131,"date":"2021-09-16T08:34:12","date_gmt":"2021-09-16T06:34:12","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9131"},"modified":"2021-09-16T08:34:12","modified_gmt":"2021-09-16T06:34:12","slug":"jana-benova-pisat-pre-niekoho-je-zazitok","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/jana-benova-pisat-pre-niekoho-je-zazitok\/","title":{"rendered":"Jana Be\u0148ov\u00e1 – P\u00edsa\u0165 pre niekoho je z\u00e1\u017eitok"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Ch\u00f4dza mala pre spisovate\u013eku Janu Be\u0148ov\u00fa v\u017edy zvl\u00e1\u0161tny n\u00e1boj. Ne\u010dudo, \u017ee pre nap\u00edsanie najnov\u0161ej knihy sa na dva roky stala flan\u00e9rom – fl\u00e1ka\u010dom, ktor\u00fd kr\u00e1\u010da mestom tak ako tul\u00e1k lesom. Pomaly, vytrvalo, opatrne a\u00a0hlavne vn\u00edmavo. Na mal\u00fd experiment si nevybrala cudzinu, jej cie\u013eom sa stalo osem a\u00a0pol bratislavsk\u00fdch ul\u00edc. Po ka\u017edej sa cel\u00e9 mesiace ne\u00fanavne pot\u013akala, pozorovala odtiene jej \u017eivota a\u00a0po\u010d\u00favala \u013eud\u00ed, aby v\u00a0mikro pr\u00edbehoch, report\u00e1\u017each a\u00a0rozhovoroch zachytila esenciu svojho rodn\u00e9ho mesta. A\u00a0hoci aktu\u00e1lne v\u00a0Bratislave ne\u017eije, k\u00fasok z\u00a0nej m\u00e1 v\u017edy pri sebe.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Pred rokmi, ke\u010f ste e\u0161te netu\u0161ili, \u017ee raz nap\u00ed\u0161ete knihu o\u00a0flan\u00e9rstve, ste povedali, \u017ee na p\u00edsanie treba ma\u0165 ve\u013ea nachoden\u00e9 a potom u\u017e sta\u010d\u00ed aj biela stena. Ako ste to mysleli? <\/strong><\/p>\n

Ch\u00f4dza je prostriedok, ako rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Ke\u010f sa prestanem s\u00fastredi\u0165 na trasu, myse\u013e sa uvo\u013en\u00ed a my\u0161lienky prich\u00e1dzaj\u00fa sam\u00e9. Ch\u00f4dza po meste je tie\u017e \u0161pecifick\u00e1 v\u00a0tom, \u017ee sa pohybujem medzi \u013eu\u010fmi a\u00a0po\u010dujem \u00fatr\u017eky rozhovorov, \u010di u\u017e priamych, alebo telefonick\u00fdch. To je ve\u013ek\u00e1 in\u0161pir\u00e1cia.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kto je v\u00f4bec flan\u00e9r?<\/strong><\/p>\n

Flan\u00e9r je postava, ktor\u00fa vymyslel Charles Baudelaire. Flan\u00e9rstvo je ak\u00fdsi novodob\u00fd sp\u00f4sob tul\u00e1ctva. K\u00fdm dovtedy bolo spojen\u00e9 s\u00a0pr\u00edrodou a\u00a0lesmi, Baudelaire bl\u00fadil mestom. Ja m\u00e1m pocit, \u017ee flan\u00e9r je \u010dasto postava na okraji spolo\u010dnosti a\u00a0ul\u00edc, ktor\u00fdmi sa potuluje, nie je z\u00a0t\u00fdch, ktor\u00fdch si \u013eudia vyberaj\u00fa ako spolo\u010dn\u00edkov na prech\u00e1dzky.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ako sa zrodila my\u0161lienka na nap\u00edsanie knihy o\u00a0osem a\u00a0pol uliciach Bratislavy?<\/strong><\/p>\n

V\u00a0Denn\u00edku N som si pre\u010d\u00edtala rozhovor s\u00a0nemeck\u00fdm spisovate\u013eom\u00a0Fabienom Saulom, ktor\u00fd s\u00a0okruhom umelcov zalo\u017eil \u010dasopis Flaneur. V \u0148om v\u017edy mapuj\u00fa \u017eivot na jednej ulici vo svetovej metropole ako Sao Paolo, Berl\u00edn \u010di Tokio. Na vybranej ulici potom nieko\u013eko mesiacov b\u00fdvaj\u00fa, organizuj\u00fa na nej treb\u00e1rs umeleck\u00e9 predstavenia, happeningy, sna\u017eia sa na \u0148u zap\u00f4sobi\u0165 a nie\u010do na nej zanecha\u0165. T\u00fa\u017eila som urobi\u0165 nie\u010do podobn\u00e9 s\u00a0t\u00fdm rozdielom, \u017ee som nechcela zasahova\u0165 do deja, chcela som by\u0165 len pozorovate\u013eom diania. \u010ciasto\u010dne som to poru\u0161ila t\u00fdm, \u017ee som sa zhov\u00e1rala s\u00a0\u013eu\u010fmi, ktor\u00ed na t\u00fdchto uliciach b\u00fdvaj\u00fa, pracuj\u00fa alebo k\u00a0nim maj\u00fa vz\u0165ah, aby mi odhalili nie\u010do o svojom \u017eivote na tom mieste.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pre\u010d\u00edtali ste si rozhovor a\u00a0jednoducho sa pustili do tvorby knihy? \u010casto sa st\u00e1va, \u017ee sa nech\u00e1te takto opanta\u0165 – spont\u00e1nne a r\u00fdchlo? <\/strong><\/p>\n

Nebolo to a\u017e tak\u00e9 spont\u00e1nne a\u00a0r\u00fdchle, tento rozhovor len do\u0165ukol nie\u010do, \u010do vo mne driemalo u\u017e ve\u013emi dlho. Sedem rokov som robila v\u00a0denn\u00edku SME v\u00a0sekcii Bratislava – \u010dasti nov\u00edn, ktor\u00e1 sa \u0161pecializovala na dianie v\u00a0meste. Ako jeden zo spravodajcov som mala na starosti takmer v\u0161etko okrem kult\u00fary a bratislavsk\u00fd \u017eivot je ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd. Z\u00a0nov\u00edn som s\u00edce odi\u0161la, ale cel\u00fd \u017eivot sa pohybujem po meste. Ned\u00e1vno som si \u010d\u00edtala svoje star\u0161ie knihy a\u00a0uvedomila som si, \u017ee v\u00a0kni\u017eke Dvan\u00e1s\u0165 poviedok a\u00a0J\u00e1n Med, ktor\u00e1 vy\u0161la u\u017e takmer pred dvadsiatimi rokmi, je poviedka Kam v\u00a0Bratislave. Jej hlavnou postavou je povrazochodky\u0148a, ktor\u00e1 sa cel\u00e9 dni pohybuje mestom len po svojich vyzna\u010den\u00fdch tras\u00e1ch, na ktor\u00fdch m\u00e1 natiahnut\u00e9 lan\u00e1. Jedno vedie aj Primaci\u00e1lnym n\u00e1mest\u00edm a\u00a0ona spom\u00edna, \u017ee ako diev\u010da si predsavzala, \u017ee sa vyd\u00e1 len za mu\u017ea, ktor\u00fd jej prinesie kardin\u00e1lsky klob\u00fak z\u00a0vrchu budovy. Je to ve\u013emi bratislavsk\u00e1 poviedka. Ke\u010f to sp\u00e4tne vn\u00edmam, jej ulice boli v\u00a0mojej tvorbe \u010dasto postavami.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ak\u00fd m\u00e1te estetick\u00fd pocit z\u00a0Bratislavy? <\/strong><\/p>\n

Pre m\u0148a je rozhoduj\u00faca jej krajinn\u00e1 poloha a pr\u00edtomnos\u0165 Dunaja, je kr\u00e1sne, \u017ee m\u00e1me rieku v\u00a0centre mesta. M\u00e1m ve\u013emi rada poh\u013ead z\u00a0n\u00e1bre\u017eia, odkia\u013e vidno rak\u00faske v\u0155\u0161ky aj poh\u013ead zo Star\u00e9ho mosta, kde \u010dlovek vid\u00ed bratislavsk\u00fa vedutu, ktorej dominovali vinohrady. \u017dia\u013e, s\u00fa u\u017e zv\u00e4\u010d\u0161a zastavan\u00e9 vilami, ale t\u00e1 zvlnenos\u0165 a\u00a0\u201ekop\u010dekovitos\u0165\u201c zostala.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u0160tef\u00e1nikova, Gr\u00f6sslingova, Mickiewiczova – ako ste svojich osem a\u00a0pol ul\u00edc vyberali?<\/strong><\/p>\n

\u010c\u00edslo osem a\u00a0pol s\u00favis\u00ed s Federicom Fellinim a\u00a0jeho filmom 8 a\u00a0pol. Je to zvl\u00e1\u0161tny pr\u00edbeh o\u00a0trampot\u00e1ch re\u017eis\u00e9ra, ktor\u00fd uviazol v\u00a0obdob\u00ed, ke\u010f sa sna\u017e\u00ed nato\u010di\u0165 film, ale ve\u013emi mu to nejde. U\u00a0m\u0148a to bol pocit, \u017ee som sa chcela odosobni\u0165 od svojich beletristick\u00fdch kn\u00edh a\u00a0vr\u00e1ti\u0165 sa k\u00a0nie\u010domu report\u00e1\u017enemu a\u00a0esejistick\u00e9mu. Fellini mal pre m\u0148a aj ten v\u00fdznam, \u017ee jeho filmy s\u00fa ve\u013emi sp\u00e4t\u00e9 s\u00a0vybran\u00fdm prostred\u00edm. Vo filme Amarcord sa vracia ku\u00a0spomienkam z\u00a0detstva a\u00a0je tam ve\u013emi pr\u00edtomn\u00e9 jeho rodn\u00e9 Rimini, v\u00a0Sladkom \u017eivote zasa figuruje R\u00edm. Poci\u0165ovala som spojenie s\u00a0Fellinim a\u00a0postavi\u010dkami, ktor\u00e9 tvoria mesto, ulicu, \u0161tvr\u0165. Vedela som, \u017ee chcem p\u00edsa\u0165 o\u00a0\u0160tef\u00e1nikovej a\u00a0\u0160ancovej ulici, ktor\u00e9 s\u00fa mi najbli\u017e\u0161ie, pohybovala som sa po nich cel\u00fd \u017eivot. Tie\u017e som d\u00fafala, \u017ee ostatn\u00e9 sa ku mne pomaly pridru\u017eia a\u00a0poodkr\u00fdvaj\u00fa. A presne tak sa to aj stalo – za ch\u00f4dze.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ulice pribli\u017eujete aj cez pr\u00edbehy \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tam \u017eij\u00fa. N\u00e1js\u0165 obyvate\u013eov ulice je jedna vec, n\u00e1js\u0165 typick\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed ulicu vystihuj\u00fa, \u00faplne in\u00e1. Ako sa v\u00e1m to podarilo?<\/strong><\/p>\n

Niekedy som h\u013eadala zn\u00e1mych, ktor\u00ed tam \u017eij\u00fa, inokedy pozorovala dianie a oslovila \u013eud\u00ed priamo na ulici, najm\u00e4\u00a0ke\u010f som videla nie\u010do zauj\u00edmav\u00e9. Ako napr\u00edklad v\u00a0Petr\u017ealke, kde som v\u00a0samoobsluhe za\u017eila, ako mlad\u00e1 \u017eena ve\u013emi slu\u0161ne a\u00a0milo pon\u00fakla p\u00e1novi, ktor\u00fd v\u00a0rade pred poklad\u0148ou st\u00e1l pred \u0148ou a\u00a0vyzeral trochu zanedbanej\u0161ie, \u017ee za jeho n\u00e1kup zaplat\u00ed. To ma naozaj \u201edostalo\u201c a tie\u017e ma posmelilo, \u017ee sa to stalo pr\u00e1ve v\u00a0Petr\u017ealke, o\u00a0ktorej som mala pocit, \u017ee je k\u00a0\u013eudskej bolesti a\u00a0osamelosti krut\u00e1, \u013eahostajn\u00e1,\u00a0ignorantsk\u00e1. Roky ma toti\u017e v\u00a0petr\u017ealskom lete bolel pr\u00e1ve poh\u013ead na star\u0161\u00edch opusten\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v hor\u00fa\u010dav\u00e1ch h\u013eadali \u00fato\u010disko a vy\u0161li z\u00a0rozp\u00e1len\u00fdch bytov, no nevl\u00e1dali z\u00e1js\u0165 \u010faleko, a tak si sadli na bet\u00f3novej terase na bet\u00f3nov\u00fa lavi\u010dku. Bol to smutn\u00fd poh\u013ead – ako pres\u00favanie sa z\u00a0jedn\u00e9ho pekla do druh\u00e9ho. Preto ma tak ve\u013emi pote\u0161ilo gesto, ktor\u00e9 mlad\u00e1 \u017eena, Miri Vajdov\u00e1, v\u00a0samoobsluhe urobila. Jemne, diskr\u00e9tne, citlivo…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Robili ste rozhovory s\u00a0obyvate\u013emi ul\u00edc, ale aj s majite\u013eom \u010dajovne \u010di viechy, so psychiatri\u010dkou, v\u00fdrobcom parochn\u00ed, kraj\u010d\u00edrkou i rektorom vysokej \u0161koly… Ktor\u00e9 pr\u00edbehy v\u00e1m najviac utkveli v\u00a0pam\u00e4ti? <\/strong><\/p>\n

Na ka\u017edej ulici ich bolo viac. M\u00e1m \u017eiv\u00e9 spomienky na Par\u00ed\u017eanku pani Clementisov\u00fa zo \u0160tef\u00e1nikovej ulice, na bigb\u00ed\u0165aka z\u00a0Heydukovej, ktor\u00fd hral na bicie a\u00a0k\u00fapil si perle\u0165ov\u00e9 ludwigy – rovnak\u00e9 ako mal Ringo Starr alebo na pani Jarmilu Urbani\u010dov\u00fa – osemdesiatni\u010dku, ktor\u00e1 \u017eije na Mickiewiczovej a ako dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 tam pom\u00e1hala otcovi – zub\u00e1rovi v\u00a0ambulancii mie\u0161a\u0165 plomby a dr\u017ea\u0165 hlavy pacientom, ke\u010f do\u0161lo na trhanie. Ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd a\u00a0pre laika n\u00e1ro\u010dn\u00fd bol rozhovor s\u00a0prim\u00e1rkou lek\u00e1rskej genetiky Onkologick\u00e9ho \u00fastavu Sv\u00e4tej Al\u017ebety, Reg\u00ednou Lohajovou Behulovou, ktor\u00e1 sa \u0161pecializuje na genetick\u00fd v\u00fdskum rakoviny, \u010di s\u00a0parochniarom \u013dubo\u0161om Biro\u0161\u00edkom. Parochne, ktor\u00e9 vyr\u00e1ba, sl\u00fa\u017eia \u010dasto pr\u00e1ve onkologick\u00fdm pacientom. M\u00e1m rada Viechy mal\u00fdch vin\u00e1rov, d\u00fafam, \u017ee pre\u017eij\u00fa toto covidov\u00e9 obdobie, bolo pr\u00edjemn\u00e9 rozpr\u00e1va\u0165 sa pri v\u00edne s\u00a0ich majite\u013eom Vojtom Z\u00e1horsk\u00fdm. Rozhovor s\u00a0tat\u00e9rom Branislavom Bla\u0161\u010d\u00e1kom zo \u0160tef\u00e1nikovej bol tie\u017e z\u00e1\u017eitok, dovtedy som okolo jeho \u0161t\u00fadia chodila so stiahnut\u00fdm \u017eal\u00fadkom. Tetovanie nem\u00e1m a\u00a0ani si neviem predstavi\u0165, \u017ee by som si ho dala urobi\u0165, rozhovor v\u0161ak zmenil m\u00f4j postoj k\u00a0tomuto fenom\u00e9nu. A\u00a0v\u017edy sa mi ve\u013emi p\u00e1\u010dilo tri\u010dko, ktor\u00e9 mali vo v\u00fdklade – so \u0160tef\u00e1nikov\u00fdm portr\u00e9tom prizdoben\u00fdm piercingmi a\u00a0tetova\u010dkami. P\u00e1n Bla\u0161\u010d\u00e1k mi povedal, \u017ee si ho pri\u0161li k\u00fapi\u0165 aj zamestnanci Pamiatkov\u00e9ho \u00faradu, ktor\u00fd je za rohom. Len sa p\u00fdtali, \u010di nemaj\u00fa aj verziu bez \u201et\u00fdch ozd\u00f4b\u201c na tv\u00e1ri. (smiech)<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010citatelia sa dozvedia, \u017ee pod parkom na Ra\u010dianskom m\u00fdte bol kedysi cintor\u00edn alebo \u017ee pri Divadle Ar\u00e9na mala vznikn\u00fa\u0165 Ve\u017ea kn\u00edh – umeleck\u00fd priestor pre spisovate\u013eov. Dozvedeli ste sa pri b\u00e1dan\u00ed aj in\u00e9 kuriozity, o\u00a0ktor\u00fdch ste predt\u00fdm nevedeli?<\/strong><\/p>\n

V\u010faka rozhovoru s\u00a0vod\u00e1kom Petrom Guregom, ktor\u00fd u\u017e p\u00e4\u0165desiat rokov tr\u00e1vi vo\u013en\u00fd \u010das v\u00a0kajaku na Dunaji, som zistila, \u017ee pri rieke je e\u0161te ve\u013ea miest, kde je len pr\u00edroda bez bufetov a\u00a0tie\u017e ak\u00fd odli\u0161n\u00fd je poh\u013ead na mesto z\u00a0rieky. U\u017e ako redaktorka SME som za\u010dala pravidelne spolupracova\u0165 s\u00a0pamiatkarom Ivom \u0160tasselom, ktor\u00fd sa medzit\u00fdm stal riadite\u013eom Pamiatkov\u00e9ho \u00fastavu mesta Bratislava. Mesto m\u00e1 tak\u00e9 preb\u00e1dan\u00e9 a\u00a0na\u017eit\u00e9, \u017ee vid\u00ed ve\u013ea spojen\u00ed, siet\u00ed. Navy\u0161e, teraz sme sa pretli aj celkom osobne – Dulovo n\u00e1mestie, o\u00a0ktorom vo Flan\u00e9rovej ko\u0161eli p\u00ed\u0161em, bolo miestom, kde pre\u017eil detstvo a\u00a0mlados\u0165. Na susediacej Ko\u0161ickej mal zasa doned\u00e1vna ateli\u00e9r grafick\u00fd dizajn\u00e9r a\u00a0autor vizu\u00e1lnej podoby Flan\u00e9rovej ko\u0161ele Palo B\u00e1lik. \u010c\u00edm dlh\u0161ie som na knihe pracovala, t\u00fdm viac prienikov sa objavovalo. Na \u0160tef\u00e1nikovej som p\u00edsala o\u00a0ateli\u00e9ri bratislavsk\u00e9ho soch\u00e1ra Alojza Rigeleho, na Gr\u00f6sslingovej ma up\u00fatali jeho sochy det\u00ed a\u00a0sp\u00e4tne som zistila, \u017ee monografiu o\u00a0\u0148om nap\u00edsal Zsolt Lehel, majite\u013e palacink\u00e1rne Lacinka na \u0160ancovej.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Flan\u00e9rkou ste vy\u0161e 30 rokov. Ako sa zmenila Bratislava?<\/strong><\/p>\n

Asi tak ako ja – ve\u013emi. Ako som z\u00a0nej koncom 90. rokov a\u00a0prv\u00e9 desa\u0165ro\u010die po roku 2000 nemala dobr\u00fd pocit, tak ku\u00a0nej teraz za\u010d\u00ednam ma\u0165 op\u00e4\u0165 priate\u013esk\u00fd vz\u0165ah. Najm\u00e4 roky pre\u017eit\u00e9 v\u00a0Petr\u017ealke boli \u017eivotnou sk\u00fa\u0161kou. Nie\u010do ako vojensk\u00e1 slu\u017eba. Mnoh\u00e9 \u010dasti mesta mimo centra sa posledn\u00e9 roky za\u010d\u00ednaj\u00fa profilova\u0165 ako osobit\u00e9 \u0161tvrte, kde funguje svojsk\u00fd \u017eivot a\u00a0je zauj\u00edmav\u00e9 sa tam prech\u00e1dza\u0165 alebo si sadn\u00fa\u0165 do kaviarne. Postupne o\u017e\u00edvaj\u00fa miesta, kde by kedysi \u010dlovek nemal pre\u010do \u00eds\u0165, ak by tam neb\u00fdval – to ma ve\u013emi te\u0161\u00ed.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Stretli ste po\u010das t\u00falania aj in\u00fdch flan\u00e9rov?<\/strong><\/p>\n

\u0164a\u017eko poveda\u0165, nie sme rozoznate\u013en\u00ed na prv\u00fd poh\u013ead. (smiech) Stretla som v\u0161ak ve\u013ea \u013eud\u00ed, ktor\u00ed na ulici \u017eij\u00fa, napr\u00edklad predava\u010dov Nota Bene, Pi\u0161tu z\u00a0l\u00e1vky nad \u0160tef\u00e1nikovou a\u00a0Ivana zo \u0160ancovej. Pi\u0161ta mi povedal, \u017ee mu nez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u010di je ulica pekn\u00e1, alebo \u0161kared\u00e1, povedal, \u017ee zav\u00e1\u017ei najm\u00e4, \u010di je kr\u00e1tka alebo dlh\u00e1. P\u00e1\u010dilo sa mi to – je to poh\u013ead \u010dloveka, ktor\u00fd t\u00fdmi ulicami nechod\u00ed preto, \u017ee si ich vybral, ale preto, \u017ee mus\u00ed. Ich hodnota sa pre neho scvrkla do toho, ako dlho nimi mus\u00ed \u00eds\u0165, aby ich pre\u0161iel.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f si \u010dlovek pre\u010d\u00edta va\u0161e st\u013ap\u010deky v\u00a0Denn\u00edku N, z\u00edska zhruba predstavu, \u010do v\u00e1s zauj\u00edma. P\u00ed\u0161ete viac o\u00a0radostiach, alebo o\u00a0tr\u00e1peniach?<\/strong><\/p>\n

Sna\u017e\u00edm sa pouk\u00e1za\u0165 na veci, ktor\u00e9 s\u00fa smie\u0161ne. William Burroughs sa raz zamyslel nad t\u00fdm, ako inak by v\u0161etko vyzeralo, keby sme v\u0161etci za\u010dali hovori\u0165, \u010do si skuto\u010dne mysl\u00edme. Ke\u010f prezriete cez masky a\u00a0v\u0161etky floskule, ktor\u00e9 \u013eudia pou\u017e\u00edvaj\u00fa – to je to, \u010do ma zauj\u00edma. Naposledy som p\u00edsala, \u017ee nevid\u00edm zmysel v\u00a0tom, aby Bratislava stavala kongresov\u00e9 centrum na Lide – v\u00a0roky zachovanej pr\u00edrodnej \u010dasti mesta. Koronav\u00edrus n\u00e1m dal poc\u00edti\u0165, \u017ee bud\u00facnos\u0165 asi nebude vo ve\u013ek\u00fdch stret\u00e1vkach papal\u00e1\u0161ov a\u00a0\u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa bud\u00fa zlietava\u0165 do jedn\u00e9ho mesta, aby debatovali o\u00a0glob\u00e1lnom otep\u013eovan\u00ed. Na to jedna pani reagovala, \u017ee k\u00fdm centrum postavia, na covid sa d\u00e1vno zabudne. Mysl\u00edm, \u017ee na tento rok asi tak r\u00fdchlo nezabudne nikto z\u00a0n\u00e1s, ktor\u00ed sme ho pre\u017eili. Boli by sme hl\u00fapi, ak by sme zabudli! Je tu ve\u013ea n\u00e1strah, ktor\u00e9 \u013eudstvu hrozia a\u00a0my ich st\u00e1le ignorujeme. Aj ke\u010f sa n\u00e1m covid podar\u00ed ututla\u0165, klimatick\u00e1 zmena be\u017e\u00ed. Ale s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v\u00a0bublin\u00e1ch, s\u00a0poriadne pevn\u00fdmi stenami. Pripom\u00edna mi to trochu aj komunizmus, ke\u010f ideol\u00f3gia celkom prevalcovala jazyk a ist\u00e9 veci boli jednoducho nemenn\u00e9 a nespochybnite\u013en\u00e9.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Sna\u017e\u00edte sa \u013eu\u010fom vyvraca\u0165 ich n\u00e1zory?<\/strong><\/p>\n

Nie, ani nie som na \u017eiadnej soci\u00e1lnej sieti. Do t\u00fdchto deb\u00e1t sa nezap\u00e1jam, len si ob\u010das \u010d\u00edtam koment\u00e1re – vidie\u0165 v nich, \u010do \u013eud\u00ed na\u0161tve a\u00a0do akej miery, to je niekedy ve\u013emi prekvapiv\u00e9. Nepredpoklad\u00e1m, \u017ee niektor\u00e9 t\u00e9my zarezonuj\u00fa, a\u00a0predsa sa tak stane.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do nie ste na soci\u00e1lnych sie\u0165ach?<\/strong><\/p>\n

Nejako ma to obi\u0161lo. \u017dila som svoj \u017eivot a do ist\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed som sa nezapojila, nemala som chu\u0165. Ke\u010f som videla s\u00fa\u0165a\u017en\u00e9 obr\u00e1zky Denn\u00edka N, ktor\u00fd vyzval \u0161tudentov, aby nakreslili a nap\u00edsali o svojom covidovom roku, ve\u013ea obr\u00e1zkov malo spolo\u010dn\u00fd mot\u00edv: unaven\u00fd, u\u0161tvan\u00fd t\u00edned\u017eer – \u010dlovek v lone s laptopom. Uvedomila som si, \u017ee po\u010d\u00edta\u010d aj mobil pou\u017e\u00edvam od svojich dvadsiatich piatich rokov, no keby za\u00fato\u010dil covid v \u010dasoch, ke\u010f som bola sama t\u00edned\u017eer, tie obr\u00e1zky by boli asi r\u00f4znorodej\u0161ie. Nemali sme laptopy, neboli sme fixovan\u00ed na internet, mali sme r\u00f4zne formy z\u00e1bavy, u\u010denia aj \u00fatechy. Jednou z nich bol pre m\u0148a ur\u010dite walkman. Vyn\u00e1lez, ktor\u00fd \u010dloveka pri po\u010d\u00favan\u00ed hudby odrezal od sveta a pren\u00e1\u0161al do snov. Laptop, internet, soci\u00e1lne siete len pres\u00favaj\u00fa \u010dloveka z jedn\u00e9ho sveta do druh\u00e9ho. So sn\u00edvan\u00edm to v\u0161ak nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd rozhovor si pre\u010d\u00edtate v septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Ch\u00f4dza mala pre spisovate\u013eku Janu Be\u0148ov\u00fa v\u017edy zvl\u00e1\u0161tny n\u00e1boj. Ne\u010dudo, \u017ee pre nap\u00edsanie najnov\u0161ej knihy sa na dva roky stala flan\u00e9rom – fl\u00e1ka\u010dom, ktor\u00fd kr\u00e1\u010da mestom tak ako tul\u00e1k lesom. Pomaly, vytrvalo, opatrne a\u00a0hlavne vn\u00edmavo. Na mal\u00fd experiment si nevybrala cudzinu, jej cie\u013eom sa stalo osem a\u00a0pol bratislavsk\u00fdch ul\u00edc. Po ka\u017edej sa cel\u00e9 mesiace […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9133,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,98],"tags":[],"class_list":["post-9131","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-september-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9131","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9131"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9131\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9136,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9131\/revisions\/9136"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9133"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9131"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9131"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9131"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}