\u00a0<\/strong><\/p>\n Akademick\u00e1 soch\u00e1rka. S\u00a0man\u017eelom, rovnako soch\u00e1rom, zalo\u017eili v Slovenskej \u013dup\u010di firmu \u013dup\u010dianske kovoz\u00e1vody.<\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Spomienky na minulos\u0165: <\/strong>Narodila som sa v po\u013eskom Sliezsku, industri\u00e1lnej aglomer\u00e1cii s\u00a0priemyselnou atmosf\u00e9rou a pronemeck\u00fdm duchom. Je to svoj\u00edm sp\u00f4sobom in\u0161piruj\u00face prostredie, no pre m\u0148a pr\u00edli\u0161 tvrd\u00e9 a umel\u00e9. V\u017edy ma to \u0165ahalo k pr\u00edrode, k hor\u00e1m a vode.<\/p>\n Moje detstvo a dospievanie bolo pln\u00e9 l\u00e1sky a podpory zo strany rodiny. Na druhej strane ale bolo zatienen\u00e9 \u0161ikanou v \u0161kole. Som citliv\u00fd a emot\u00edvne zalo\u017een\u00fd \u010dlovek, nem\u00e1m rada pretv\u00e1rku, cynizmus, drsn\u00e9 p\u00f3zy. A tie sa, \u017eia\u013e, v Po\u013esku nosia. Kto z toho vy\u010dnieva, poci\u0165uje to nepr\u00edjemne na vlastnej ko\u017ei. To bol jeden z\u00a0d\u00f4vodov, pre\u010do som nechcela, aby moje deti vyrastali v Po\u013esku. Nechcela som, aby museli za\u017e\u00edva\u0165 to, \u010do ja, aby \u010delili tak\u00e9mu n\u00e1tlaku.<\/p>\n K umeniu som inklinovala od mali\u010dka. Po skon\u010den\u00ed gymn\u00e1zia som \u0161tudovala na Akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Krakove, odbor soch\u00e1rstvo. Krakovsk\u00e1 \u0161kola m\u00e1 dobr\u00e9 meno v celej Eur\u00f3pe. Na akad\u00e9mii som pre\u017eila intenz\u00edvnych p\u00e4\u0165 rokov a\u00a0tam som sa zozn\u00e1mila s moj\u00edm bud\u00facim man\u017eelom. Brali sme sa u\u017e v druhom ro\u010dn\u00edku. Od za\u010diatku sa na\u0161a l\u00e1ska preplietala s profesijnou cestou. In\u0161pirovali sme sa navz\u00e1jom, rie\u0161ili sme umeleck\u00e9 a filozofick\u00e9 t\u00e9my, spolu sme jazdili na soch\u00e1rske symp\u00f3zi\u00e1. Postupne, za peniaze zaroben\u00e9 na brig\u00e1dach, sme si nakupovali n\u00e1radie a stroje do bud\u00facej spolo\u010dnej dielne. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia sme sa rozhodli od\u00eds\u0165 do \u010deskej Plzne, kv\u00f4li ur\u010dit\u00fdm pracovn\u00fdm kontaktom a\u00a0tie\u017e tam \u017eila man\u017eelova mama. To u\u017e sme mali polro\u010dn\u00e9ho syna Franciszeka. V Plzni man\u017eel zalo\u017eil kov\u00e1\u010dsko-z\u00e1mo\u010dn\u00edcku diel\u0148u a ja som pokra\u010dovala v\u00a0\u0161t\u00fadiu na Designe kovu a \u0161perku na Z\u00e1pado\u010deskej univerzite, ktor\u00fa som nesk\u00f4r vymenila za prax u\u00a0zlatn\u00edka. Po dvoch rokoch v Plzni sme v\u0161ak zistili, \u017ee tamoj\u0161ia mentalita a\u00a0atmosf\u00e9ra n\u00e1s nenap\u013a\u0148a. Tie\u017e som to mala ve\u013emi \u010faleko od mojej rodiny. A tak sme sa rozhodli pres\u0165ahova\u0165 do man\u017eelovho rodiska, do Slovenskej \u013dup\u010de. Pre man\u017eela to znamenalo n\u00e1vrat ku kore\u0148om, pre m\u0148a \u017eivot v\u00a0\u010fal\u0161ej novej krajine. Ve\u013emi r\u00fdchlo som sa tu ale \u201eudom\u00e1cnila\u201c. U\u017e po roku som vedela, \u017ee toto je spr\u00e1vne miesto pre m\u0148a a\u00a0na\u0161e deti. Po roku na Slovensku sa n\u00e1m narodil druh\u00fd syn Rastislav.<\/p>\n Miesto v\u00a0inej krajine: <\/strong>Na Slovensko som predt\u00fdm jazdievala s rodi\u010dmi na dovolenku. Terchov\u00e1, Roh\u00e1\u010de – \u0165ahalo n\u00e1s to najm\u00e4 do h\u00f4r. Oproti po\u013esk\u00fdm hor\u00e1m nie s\u00fa tie slovensk\u00e9 tak\u00e9 pre\u013eudnen\u00e9 a pokazen\u00e9 komerciou. M\u00f4j odchod na Slovensko rodi\u010dia prijali s\u00a0rados\u0165ou, dnes n\u00e1s \u010dasto nav\u0161tevuj\u00fa. Za\u010diatky na Slovensku boli aj \u0165a\u017ek\u00e9, no nepri\u0161li sme do \u00faplne anonymn\u00e9ho prostredia. Man\u017eelovi rodi\u010dia a star\u00ed rodi\u010dia p\u00f4sobili na Horehron\u00ed v oblasti kult\u00fary, umenia, krajinotvorby. St\u00e1li pri za\u010diatkoch viacer\u00fdch ob\u010dianskych zdru\u017een\u00ed, ktor\u00e9 podporovali dianie v regi\u00f3ne a\u00a0zachra\u0148ovali kult\u00farne a industri\u00e1lne dedi\u010dstvo. S\u00edce sme neza\u010d\u00ednali celkom od nuly, no museli sme si vy\u0161liapa\u0165 vlastn\u00fa cestu. V Slovenskej \u013dup\u010di sme spolo\u010dne zalo\u017eili firmu \u013dup\u010dianske kovoz\u00e1vody, ktor\u00e1 m\u00e1 \u0161ir\u0161\u00ed z\u00e1ber a\u00a0zah\u0155\u0148a kov\u00e1\u010dsko-z\u00e1mo\u010dn\u00edcku v\u00fdrobu, dizajn, priemyseln\u00fa kovov\u00fdrobu, cyklodreziny, re\u0161taurovanie pamiatok, zlatn\u00edcku v\u00fdrobu. V\u0161etko s\u00fa to oblasti, ktor\u00e9 sp\u00e1ja pre n\u00e1s d\u00f4le\u017eit\u00fd prvok – kov.<\/p>\n Sme in\u00ed, \u010di rovnak\u00ed? <\/strong>Napriek faktu, \u017ee jazykovo s\u00fa si Poliaci a\u00a0Slov\u00e1ci bl\u00edzki, odli\u0161nosti s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie, ako som si na za\u010diatku myslela. Napr\u00edklad v\u00a0oblasti vzdel\u00e1vania. Hoci po revol\u00facii na Slovensku vzniklo ve\u013ea vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l, ch\u00fdbaj\u00fa im profesorsk\u00e9 k\u00e1dre, kapacity. V Po\u013esku existuje silnej\u0161ia a dlh\u0161ia trad\u00edcia kvalitn\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Aj miera podpory vzdelania, kult\u00fary a umenia je na Slovensku ni\u017e\u0161ia. Slov\u00e1ci si st\u00e1le nev\u00e1\u017eia svoje kult\u00farne dedi\u010dstvo a pamiatky. Pripisujem to skuto\u010dnosti, \u017ee ve\u013ea z nich sa via\u017ee s ma\u010farskou kapitolou v slovensk\u00fdch dejin\u00e1ch. Je to \u0161koda, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd \u0161t\u00e1t m\u00e1 \u201ecudzie\u201c pamiatky, no napriek tomu sa o ne patri\u010dne star\u00e1. V\u00a0Sliezsku napr\u00edklad sa investuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 peniaze na z\u00e1chranu technick\u00fdch pamiatok, ktor\u00e9 s\u00fa vlastne nemeck\u00fdm dielom.<\/p>\n Odli\u0161nosti vid\u00edm aj v pr\u00edstupe k podnikaniu. Poliak je roden\u00fd podnikate\u013e, schopn\u00fd preda\u0165 v\u0161etko, za ka\u017ed\u00fa cenu a za ka\u017ed\u00fdch okolnost\u00ed, \u010do m\u00e1 aj svoje negat\u00edva. Po\u013esk\u00fd v\u00fdrobok sa \u010dasto sp\u00e1ja s ni\u017e\u0161ou kvalitou a podvodom a niekedy je to, \u017eia\u013e, aj pravda. No od Poliakov by Slov\u00e1ci mohli pochyti\u0165 pr\u00e1ve to podnikate\u013esk\u00e9 sebavedomie. Na Slovensku stret\u00e1vam ve\u013ea \u0161ikovn\u00fdch majstrov, no hoci ich v\u00fdrobky s\u00fa ve\u013emi kvalitn\u00e9 a\u00a0\u010dasto aj unik\u00e1tne, ned\u00f4veruj\u00fa si. To je ve\u013ek\u00e1 \u0161koda. Na druhej strane mi imponuje vz\u0165ah Slov\u00e1kov k \u017een\u00e1m a postavenie \u017eien v\u00a0slovenskej spolo\u010dnosti. Po\u013esko je silne patriarch\u00e1lna krajina. Ako \u017eena som sa tam st\u00e1le stret\u00e1vala s\u00a0n\u00e1zorom, \u017ee v\u00a0soch\u00e1rstve ako v\u00a0\u201emu\u017eskej\u201c profesii nem\u00e1m \u010do h\u013eada\u0165. A\u00a0to aj na vysokej \u0161kole. Na Slovensku som to nikdy neza\u017eila a s\u00a0nad\u0161en\u00edm som sledovala, ko\u013eko \u017eien \u00faspe\u0161ne pracuje v\u00a0profesi\u00e1ch, kde dominuj\u00fa mu\u017ei. Aj miera n\u00e1silia vo\u010di \u017een\u00e1m je na Slovensku men\u0161ia ako v Po\u013esku. V\u00a0Po\u013esku sa, \u017eia\u013e, \u010dlovek \u010dasto stret\u00e1va s\u00a0agresivitou a slovn\u00fdm aj fyzick\u00fdm n\u00e1sil\u00edm.<\/p>\n Vtedy a\u00a0dnes: <\/strong>Venujem sa zlatn\u00edckej tvorbe, autorskej aj z\u00e1kazkovej. Tie\u017e kovov\u00fdrobe, najm\u00e4 tepaniu, ale aj kamen\u00e1r\u010dine, re\u0161taurovaniu. V\u0161etko to vych\u00e1dza z podstaty soch\u00e1rstva, ktor\u00e9 som vy\u0161tudovala. Na Slovensku sa c\u00edtim u\u017e pevne zakotven\u00e1. Vid\u00edm pozit\u00edva, neprehliadam ale nedostatky, tie v\u0161ak n\u00e1jdete v\u00a0ka\u017edej krajine. Iba ak si ich uvedom\u00edme, vieme pracova\u0165 na ich odstr\u00e1nen\u00ed. S man\u017eelom sa okrem pr\u00e1ce venujeme aj mnoh\u00fdm dobrovo\u013en\u00edckym aktivit\u00e1m, zameran\u00fdm na z\u00e1chranu kult\u00farneho, priemyseln\u00e9ho a\u00a0remeseln\u00e9ho dedi\u010dstva. Sna\u017e\u00edme sa takto prispie\u0165 spolo\u010dnosti, splati\u0165 dlh na\u0161im predkom. Zanecha\u0165 po sebe nie\u010do bud\u00facim gener\u00e1ci\u00e1m.<\/p>\n \u017dijeme v\u00a0nepokojnej dobe. \u010cel\u00edme svetovej pand\u00e9mii. Pred nami je klimatick\u00e1 kr\u00edza a jej d\u00f4sledky na \u013eudstvo. Najviac ma ale des\u00ed neve\u013emi pr\u00edvetiv\u00fd obraz n\u00e1s, \u013eud\u00ed. Namiesto s\u00fadr\u017enosti, solidarity a rie\u0161enia probl\u00e9mov narast\u00e1 agresivita. Namiesto rozhodovania na z\u00e1klade faktov a vedy podliehame falo\u0161n\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m a nie sme schopn\u00ed kriticky myslie\u0165. Na jednej strane sa sna\u017e\u00edm udr\u017ea\u0165 v psychickej rovnov\u00e1he a vytvori\u0165 sebe i rodine bezpe\u010dn\u00fd domov vzdialen\u00fd od v\u0161etk\u00fdch n\u00e1strah tejto divnej doby. Na druhej strane nechcem \u010daka\u0165 so zalo\u017een\u00fdmi rukami, chcem na\u0161e deti vies\u0165 k pocitu zodpovednosti za seba a svoje okolie. \u010ci a nako\u013eko sa mi to dar\u00ed, to uk\u00e1\u017ee \u010das.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Divadeln\u00e1 kriti\u010dka a prekladate\u013e do po\u013e\u0161tiny a ukrajin\u010diny. V s\u00fa\u010dasnosti pracuje ako projektov\u00e1 mana\u017e\u00e9rka v medzin\u00e1rodnej korpor\u00e1cii v Bratislave. <\/strong><\/p>\n \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\n Spomienky na minulos\u0165: <\/strong>Narodila som sa a aj vyr\u00e1stla v Szczawnici, malom turistickom meste\u010dku v srdci Pienin. Z detstva a dospievania si najviac pam\u00e4t\u00e1m letn\u00e9 v\u00fdlety do h\u00f4r s rodi\u010dmi, bicyklovanie a mnoh\u00e9 rodinn\u00e9 stretnutia v dome mojej starej mamy. Jedn\u00fdm z prv\u00fdch miest, ktor\u00e9 mus\u00edm v\u017edy po n\u00e1vrate k rodine takmer okam\u017eite nav\u0161t\u00edvi\u0165, je pr\u00e1ve dom starej mamy – \u017eeny, ktor\u00e1 bola, a\u00a0st\u00e1le\u00a0je, hoci vyrastala v \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach po\u010das vojny, mimoriadne otvoren\u00e1, vtipn\u00e1, spolo\u010densk\u00e1 a\u00a0ve\u013emi siln\u00e1. Na jednej strane m\u00e1 \u010drty typickej dedinskej babi\u010dky, ktor\u00e1 pletie svetr\u00edky a k\u0155mi deti dobr\u00fdmi pirohmi, na druhej strane viedla dom, v ktorom bolo v\u017edy ve\u013ea \u013eud\u00ed, pri\u010dom aj ve\u013ea cestovala – \u010di u\u017e s folkl\u00f3rnou skupinou, alebo ke\u010f dvakr\u00e1t migrovala za pr\u00e1cou do Ameriky. V\u017edy si spom\u00ednam jej siln\u00fd horalsk\u00fd hlas, ako rada spievala a\u00a0tancovala. E\u0161te vo veku 70 rokov vystupovala na javisku. Pr\u00e1ve ona ma \u201enakazila\u201c l\u00e1skou k\u00a0folkl\u00f3ru i cestovaniu. Folkl\u00f3r a cestovanie ma l\u00e1kali u\u017e na univerzite, so s\u00faborom sme vystupovali na r\u00f4znych festivaloch v Po\u013esku i v zahrani\u010d\u00ed, ale aj nesk\u00f4r, ke\u010f som odi\u0161la pracova\u0165 ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka na Ukrajinu. Slovensko sa na mojej mape objavilo celkom n\u00e1hodou. Ani moje \u0161t\u00fadium divadla, ani l\u00e1ska k\u00a0Ukrajine nenazna\u010dovali, \u017ee sa po nieko\u013ek\u00fdch rokoch usad\u00edm v\u00a0Bratislave a\u00a0nesk\u00f4r v jej okol\u00ed. Rozhodnutie pr\u00eds\u0165 sem padlo, ke\u010f som na Ukrajine n\u00e1hodou stretla svojho s\u00fa\u010dasn\u00e9ho man\u017eela Mateja (Slov\u00e1ka). Sp\u00e1ja n\u00e1s podobn\u00fd zmysel pre humor a v\u00e1\u0161e\u0148 pre cestovanie, spolu sme nav\u0161t\u00edvili ve\u013ea kraj\u00edn sveta, z\u00a0toho mnoh\u00e9 po\u010das na\u0161ej osemmesa\u010dnej svadobnej cesty.<\/p>\n Miesto v\u00a0inej krajine: <\/strong>O Slovensku som vedela ve\u013emi m\u00e1lo, ak nie takmer ni\u010d. Jazyk mi pripadal o\u010daruj\u00faci a ve\u013emi z\u00e1bavn\u00fd. Po pr\u00edchode do Bratislavy som vlastne poznala len man\u017eela, jeho rodinu a priate\u013eov. Oni boli t\u00ed, ktor\u00ed ma podporovali a povzbudzovali, \u010di u\u017e i\u0161lo o u\u010denie jazyka, alebo h\u013eadanie vlastn\u00e9ho miesta tu, na Slovensku. Po slovensky som sa nau\u010dila \u013eahko, ke\u010f\u017ee som ovl\u00e1dala u\u017e in\u00e9 slovansk\u00e9 jazyky – plynule hovor\u00edm po po\u013esky, ukrajinsky a\u00a0celkom dobre po rusky. Pokia\u013e som sa neu\u010dila sloven\u010dinu z u\u010debnice, ale po\u010d\u00favan\u00edm, \u010d\u00edtan\u00edm a rozpr\u00e1van\u00edm, doch\u00e1dzalo v komunik\u00e1cii k z\u00e1bavn\u00fdm situ\u00e1ci\u00e1m. Spom\u00ednam si, ako sa p\u00e1rkr\u00e1t v s\u00e1le oz\u00fdval smiech, ke\u010f som na festivale Cestou-necestou predn\u00e1\u0161ala e\u0161te vtedy l\u00e1manou sloven\u010dinou o cestovan\u00ed po Ukrajine: teraz u\u017e viem, \u017ee neexistuje v\u00fdraz \u201ei\u0161li sme \u0161topikom\u201c, \u017ee je kraj\u0161ie poveda\u0165 \u201ena\u0161tva\u0165 sa\u201c namiesto \u201enasra\u0165 sa\u201c a podobne. Neznalos\u0165 sloven\u010diny bola na za\u010diatku prek\u00e1\u017ekou pri h\u013eadan\u00ed pr\u00e1ce v oblastiach, ktor\u00e9 ma zauj\u00edmali, ako napr\u00edklad divadlo alebo preklady z po\u013e\u0161tiny do ukrajin\u010diny. Boli to, a st\u00e1le s\u00fa, pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 pr\u00e1ce. Aby som si zabezpe\u010dila finan\u010dn\u00fa stabilitu, za\u010dala som pracova\u0165 vo finan\u010dn\u00edctve v jednej z medzin\u00e1rodn\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed s mno\u017estvom \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, pre ktor\u00fdch je Slovensko druh\u00fdm domovom.<\/p>\n Sme in\u00ed, \u010di rovnak\u00ed?<\/strong> Pam\u00e4t\u00e1m si, \u017ee jedna z prv\u00fdch vec\u00ed, ktor\u00fa o mne man\u017eel povedal, bola, \u017ee som hrd\u00e1 na to, \u017ee som Po\u013eka. A\u00a0je to asi naozaj tak: Poliaci s\u00fa hrd\u00ed na svoju krajinu, na historick\u00e9 a kult\u00farne dedi\u010dstvo, \u010do niekedy vedie a\u017e\u00a0 k\u00a0ur\u010ditej pas\u00edvnej agresivite, ke\u010f sa objav\u00ed kritika krajiny. Zd\u00e1 sa, \u017ee Slov\u00e1ci s\u00fa v tomto smere uvo\u013enenej\u0161\u00ed. \u010co ma prekvapilo a st\u00e1le prekvapuje, je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee vedomosti Slov\u00e1kov o Po\u013esku a Poliakoch sa v\u00e4\u010d\u0161inou obmedzuj\u00fa na znalos\u0165 jazykov\u00fdch vtipov, pr\u00edbehov o nekvalite po\u013esk\u00fdch v\u00fdrobkov a spomienok na v\u00fdlety na trhy do Noweho Targu alebo do koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora Auschwitz pri Osvien\u010dime. Po\u013esko pon\u00faka ove\u013ea viac, ako si Slov\u00e1ci myslia, a t\u00ed, ktor\u00ed ho v posledn\u00fdch rokoch nav\u0161t\u00edvili, sa zvy\u010dajne vracaj\u00fa prekvapen\u00ed – kr\u00e1sou po\u013esk\u00fdch miest, kulin\u00e1rskou ponukou alebo kvalitou slu\u017eieb. Mne napr\u00edklad na Slovensku ch\u00fdba tak\u00e1to kvalita slu\u017eieb a starostlivos\u0165 o z\u00e1kazn\u00edkov. V Po\u013esku sa prejavuje nielen v milom pr\u00edstupe k z\u00e1kazn\u00edkovi, \u010di u\u017e v\u00a0re\u0161taur\u00e1cii, alebo v obchode, ale aj v snahe zatrakt\u00edvni\u0165 regi\u00f3n, napr\u00edklad rekon\u0161trukciou a opravou historick\u00fdch pamiatok, cyklotr\u00e1s at\u010f. Ke\u010f sa niekedy pozer\u00e1m na rozbit\u00e9 fas\u00e1dy domov v Kremnici, napadne mi, \u017ee Slov\u00e1ci by sa v tomto smere mohli trochu in\u0161pirova\u0165 Poliakmi.<\/p>\n Vtedy a\u00a0dnes: <\/strong>Mysl\u00edm si, \u017ee som u\u017e celkom dobre zakotven\u00e1 v novej slovenskej realite. M\u00e1m stabiln\u00fa pr\u00e1cu, skvel\u00fdch priate\u013eov, miesta, kde rada chodievam. Ned\u00e1vno sme sa s man\u017eelom a na\u0161imi dvoma de\u0165mi pres\u0165ahovali do Sv\u00e4t\u00e9ho Jura, kde krok za krokom rekon\u0161truujeme star\u00fd dom a objavujeme \u010daro tohto malebn\u00e9ho meste\u010dka a jeho okolia. \u010casto si hovor\u00edme: \u201eP\u00e1ni, ako je tu kr\u00e1sne! Ak\u00e9 sme mali \u0161\u0165astie, \u017ee sme sa sem napokon rozhodli pres\u0165ahova\u0165!\u201c U\u017e ne\u017eijeme v\u00a0ruchu a\u00a0hluku ve\u013ekomesta, \u013eudia okolo s\u00fa ove\u013ea mil\u0161\u00ed ako v Bratislave, vidno aj to, \u017ee meste\u010dko sa sna\u017e\u00ed stara\u0165 o verejn\u00e9 priestranstv\u00e1 a obyvatelia o svoje pozemky (s\u00fa tu kr\u00e1sne udr\u017eiavan\u00e9 vinohrady) \u010di domy. Vo v\u0161eobecnosti – men\u0161ie mest\u00e1 na Slovensku vo mne vyvol\u00e1vaj\u00fa hrejivej\u0161ie pocity ako hlavn\u00e9 mesto. S\u00a0man\u017eelom ve\u013emi radi cestujeme po Slovensku. Medzi moje najob\u013e\u00fabenej\u0161ie miesta patr\u00ed okolie Banskej \u0160tiavnice, \u010ci\u010dmany, Kremnica a\u00a0mnoh\u00e9 slovensk\u00e9 pohoria, ve\u010f Slovensko nie s\u00fa len Tatry. Po\u013esko je preva\u017ene n\u00ed\u017einat\u00e9, ja som vyr\u00e1stla v jeho hornatej\u0161ej \u010dasti a\u00a0neviem si predstavi\u0165 \u017ei\u0165 niekde, kde nie je aspo\u0148 jeden kopec. Na Slovensku mi to nehroz\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/s-229_foto5-1.jpg\")
<\/a>Magdalena Jan\u010durov\u00e1<\/strong><\/p>\n<\/a>Marta Kacwin-Duman<\/strong><\/p>\n