{"id":915,"date":"2015-04-12T23:04:26","date_gmt":"2015-04-12T21:04:26","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=915"},"modified":"2015-04-12T23:04:26","modified_gmt":"2015-04-12T21:04:26","slug":"zelena-brana-sa-vo-vetre-otvara-sama","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/zelena-brana-sa-vo-vetre-otvara-sama\/","title":{"rendered":"Zelen\u00e1 br\u00e1na sa vo vetre otv\u00e1ra sama"},"content":{"rendered":"<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n<p>(predjarn\u00e9 z\u00e1pisky)<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>1. Odv\u0161adia\u013e v na\u0161om, mojom, tatovom dome na kopci, hamr\u0161t\u00edle, sme upratali. Tata sme rokmi vymietli ako nejak\u00fa pavu\u010dinu a zrazu nezostal po \u0148om ani smrad&#8230;<\/p>\n<p>Zostal, nikomu to nehovorte, zostal na povale.<\/p>\n<p>V\u010dera\u00a0som\u00a0vyliezla na povalu,\u00a0na\u0161la\u00a0som\u00a0tam na\u0161e, tatu\u0161kove a moje star\u00e9 v\u010del\u00edny, pl\u00e1sty, vo\u0148av\u00e9 ako \u0161\u013eak, list od \u0160kvoreck\u00e9ho z Plamenu do Romboidu, dva star\u00e9 Romboidy a hlavne zo strechy vis\u00ed \u010dosi ako lampa, \u010d\u00ednsky lampi\u00f3n, m\u00e1 to tak\u00e9 c\u00e1ry, je to obalen\u00e9 nie\u010d\u00edm hebk\u00fdm, \u010do vedia vyr\u00e1ba\u0165 iba zvierat\u00e1, je to obrovsk\u00e9 a dokonal\u00e9 sr\u0161nie hniezdo. Je v \u0148om ticho, sr\u0161ne s\u00fa asi na v\u00fdlete, alebo sa vys\u0165ahovali niekam inam, je to ako lamp\u00e1\u0161isko, n\u00e1dhern\u00e9, s obrovsk\u00fdmi medzerami v pl\u00e1stoch, kus z toho bol na zemi, vzala\u00a0som\u00a0si to domov, ani\u00a0som\u00a0na tej povale ned\u00fdchala.<\/p>\n<p>Nosili sme such\u00e9 ra\u017edie na kopu v z\u00e1hrade, nosila\u00a0som, ale nevedela\u00a0som\u00a0zabudn\u00fa\u0165 na to hniezdo, takmer som\u00a0kv\u00f4li nemu nespala. Ve\u010der\u00a0som\u00a0\u0161la pl\u00e1va\u0165 a\u00a0zbodla som \u010dokol\u00e1du, lebo\u00a0som bola hladn\u00e1 aj zamyslen\u00e1 a zabudla som, \u017ee sa chcem posti\u0165, a \u017ee tato, vt\u00e1ky nad z\u00e1hradou, v\u0161etko \u017eiv\u00e9, ako si \u017eije na svete, a ja \u017ee\u00a0som\u00a0pr\u00e1ve \u010dlovek a nie sova \u010di vrana alebo sr\u0161e\u0148. Keby\u00a0som\u00a0bola, m\u00e1m dom.<br \/>\nVolala mi kamar\u00e1tka, \u017ee mi museli zabi\u0165 t\u00fa moju kozu. Ani\u00a0som\u00a0to nemala komu poveda\u0165, len mi vyh\u0155kli slzy a sope\u013e z nosa. Umrela potupne, museli ju zabi\u0165, lebo nejak\u00e9 hov\u00e4do jej hodilo cez ohradu such\u00fd chlieb v igelitovej ta\u0161ke. Zjedla aj t\u00fa. Stra\u0161ne vraj trpela, tak ju zarezali.<br \/>\nBarborke som\u00a0k\u00fapila bal\u00f3nik a ako\u00a0sme\u00a0si tak vykra\u010dovali, stretla\u00a0som\u00a0troch chlapov, ktor\u00fdch pozn\u00e1m z videnia z kostola, predstavte si, pozdravili ma pochv\u00e1len, ako nejak\u00fa sestri\u010dku, a ja \u017ee a\u017e na veky vekov amen.<br \/>\nSt\u00e1le\u00a0som\u00a0sama s de\u0165mi a ko\u013eko z\u00e1\u017eitkov m\u00e1m. M\u00e1m p\u00edsa\u0165 rom\u00e1n, najrad\u0161ej by\u00a0som\u00a0v\u0161ak p\u00edsala iba o t\u00fdch rastlinnostiach a zvierac\u00edch okr\u0161lekoch, o tajn\u00fdch zaja\u010d\u00edch chodn\u00ed\u010dkoch, hniezdach a koze, ktor\u00e1 vedela lozi\u0165 po stromoch, ktor\u00fa som\u00a0nosila na ruk\u00e1ch, s ktorou\u00a0som\u00a0sp\u00e1vala v posteli&#8230;<br \/>\nKeby\u00a0som\u00a0bola vt\u00e1\u010dkom, letela by\u00a0som\u00a0za les, kebych bola jahod\u00fa, b\u00edlym kv\u00edtkem v h\u00e1ji, vo\u0148ala bych daleko v \u0161irok\u00e9m po kraji &#8211; spievaval mamin druh\u00fd mu\u017e astron\u00f3m, ktor\u00fd od n\u00e1s u\u0161iel, lebo to nevydr\u017eal.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>2. Moja Barunka je mrn\u010dadlo. Tak mi hovorieval tato. Zubadlo alebo mrn\u010dadlo. St\u00e1le mrau\u010d\u00ed a nie\u010do chce. Vecan sa vr\u00e1til z ak\u00e9hosi ve\u010dierku. P\u00fdtam sa ho, faj\u010dil si? Hovor\u00ed, \u00e1no. Pil si? Povie \u00e1no! Za\u010dnem kri\u010da\u0165, rozpla\u010de sa a obj\u00edma ma, \u017ee to chce sk\u00fasi\u0165. Je mi do revu, Marek kri\u010d\u00ed, a tak si tu \u017eijeme. \u017divot je robota, pomysl\u00edm si.<br \/>\n\u010c\u00edtam v\u00fdklady k \u017ealmom od Borisa. Ve\u010der v posteli akoby mi niekto prezr\u00e1dzal nejak\u00e9 tajomstvo. Za\u013eahne mi v u\u0161iach a ledva preh\u013atam.<br \/>\nK\u00fdm \u017eil tato, nechodila\u00a0som\u00a0do kostola.<br \/>\nV\u010dera\u00a0som\u00a0od r\u00e1na kopala. Okopala\u00a0som\u00a0jahody, priviazala zlomen\u00fd egre\u0161, vyplela okolo f\u00edg, nat\u013akla kol\u00edky, ostrihala vinohrad, urobila fa\u0161\u00edrky, zemiaky, \u0161al\u00e1t, pohostila deti, popoludn\u00ed som upiekla jahodov\u00fd a marhu\u013eov\u00fd os\u00fach a k\u00fapila Marekovi ko\u0161e\u013eu.<\/p>\n<p>Do kni\u017enice ktosi daroval \u0161labik\u00e1r. M\u00f4j prv\u00fd \u0161labik\u00e1r.\u00a0Na\u0161la\u00a0som\u00a0v \u0148om b\u00e1se\u0148 Tma sa tisla a pote\u0161ila\u00a0som sa.\u00a0Na\u0161la\u00a0som\u00a0aj ako Jano a Pa\u013eo p\u00e1lia drevo. Aj slovo p\u00e1\u013eava, ktor\u00e9 ma fascinuje.<br \/>\nKo\u0161e\u013ea sa Marekovi nep\u00e1\u010dila.<br \/>\nVinco sa ve\u010der u\u010dil angli\u010dtinu.<br \/>\nJa\u00a0som\u00a0\u010d\u00edtala.<br \/>\nDnes ve\u010der je v Modre ve\u010der duchovnej po\u00e9zie, organizuj\u00fa evanjelici, cirkevn\u00fd zbor. Otv\u00e1ra to Vladim\u00edr Petr\u00edk. M\u00e1m tam nie\u010do \u010d\u00edta\u0165 a m\u00e1m tr\u00e9mu. Nik z na\u0161ich so mnou nechce \u00eds\u0165.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>3.<\/p>\n<p>Pr\u0161\u00ed tu. Ale v\u010dera podve\u010der bolo kr\u00e1sne \u010derven\u00e9 nebo a svetlo ako keby u\u0161lo z nejak\u00e9ho obrazu. Bola som v Bratislave a domov\u00a0som\u00a0\u0161la vlakom. Do Pezinka. Aj Pezinok a vlastne aj Bratislava s\u00fa mi domovom. V Modre m\u00e1m hoden\u00fa kotvu. \u010c\u00edtala\u00a0som\u00a0si kni\u017eku a vyst\u00fapila omylom v \u0160enkviciach. V\u00fdborne, ako v\u017edy. Na n\u00e1stupi\u0161ti st\u00e1li \u013eudia. Obr\u00e1zok si ulo\u017e\u00edm ako fotografiu.<br \/>\nSedela\u00a0som\u00a0s Tinou \u010cornou a Vladom Petr\u00edkom. Tina mi dala kni\u017eku, potom ma \u0161la odprevadi\u0165, stretli sme na ulici skladate\u013ea Bergera, obom n\u00e1m pobozkal ruky, ka\u017edej obidve, skoro sme mu dali d\u00e1\u017ednikom po hlave, ak\u00e9 sme boli ne\u0161ikovn\u00e9.<br \/>\nSme doma, je p\u00f4st, ja kolenkujem v kostole, potom nie\u010do uvar\u00edme, nap\u00ed\u0161eme a potom bude ve\u010der a zajtra. Marekov tatko Jo\u017eo hovor\u00ed, \u017ee ni\u010d in\u00e9 \u010dlovek nem\u00e1, iba vz\u0165ahy na tomto svete&#8230; Ve\u013emi sa nem\u00e1m s k\u00fdm porozpr\u00e1va\u0165 o\u00a0tom, na \u010do myslievam, ale m\u00e1me sa v kni\u017enici rady. Sam\u00e9 baby, st\u00e1le sa smejeme a pritom, niekedy jedna smutnej\u0161ia ako druh\u00e1.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>4. Bola som v kni\u017enici, mala som tam \u010d\u00edta\u010dku a besedu. Autori tohto regi\u00f3nu&#8230; Pre\u010d\u00edtala som\u00a0o tatovi. Mysl\u00edm, \u017ee \u013eu\u010fom sa p\u00e1\u010dilo. Vlastne ma aj pochv\u00e1lili.<br \/>\nSom tro\u0161ku chor\u00e1, ale moc si to ne\u0161krabem. Dnes sa odplaz\u00edm do hamr\u0161t\u00edlu a mienim tam robi\u0165, lebo u n\u00e1s doma, to je ako keby niekto chcel robi\u0165 v rodeu. Chcela som ujs\u0165 u\u017e dnes r\u00e1no, nakoniec to vyzer\u00e1 na obed, lebo nie som zbalen\u00e1, nenavarila som de\u0165om, t\u00e1 akcia ma odbachla na cel\u00e9 popoludnie. Po\u010dkal ma potom Julo Balco, Pezin\u010dan, povedal, \u017ee sa mu moja kni\u017eka p\u00e1\u010dila. A ja som bola v rozpakoch. Tak v\u00e1\u017ene mi to povedal.<br \/>\nN\u00e1\u0161 far\u00e1r cel\u00fa zimu odh\u0155\u0148al sneh. Po uliciach. Od kostola dolu. To ten predt\u00fdm nerobil.<br \/>\nSt\u00e1le mi je zima. St\u00e1le. Zima. Jedna z mojich koleg\u00fd\u0148 ma v\u010dera po \u010d\u00edta\u010dke objala, mala som chu\u0165 jej poveda\u0165, nech ma e\u0161te dr\u017e\u00ed, \u017ee mi je zima.<br \/>\nDoma krik a rozpr\u00e1vky. Najprv mali\u010dkej, o hr\u00edbiku, potom ve\u013ek\u00e9mu &#8211; Lomidrevo, Valivrch a Miesi\u017eelezo. Laktibrada tam t\u00fdm dvom vrel\u00fa ka\u0161u z pupku \u017eerie. S posekan\u00fdm bujakom&#8230;<br \/>\nSam\u00e9 zl\u00e9 destin\u00e1cie. Ke\u010f dop\u00ed\u0161em rom\u00e1n, otrasiem sa. Chcem do konca apr\u00edla zamaka\u0165.<br \/>\nIdem navari\u0165 gul\u00e1\u0161 na dva dni, pobali\u0165 svoje \u0161tyri handry a sto kn\u00edh.<\/p>\n<p>Barborka je mil\u00e9 diev\u010da. Ve\u013emi sa na m\u0148a podob\u00e1. Aj Vinco, ale ten inak. Ten sk\u00f4r na tata. Ale len tie zl\u00e9 on\u00e9&#8230; Divo\u010d\u00e1k. Nem\u00e1 v sebe ten druh osamelosti \u010di sm\u00fatku ako tato a trochu aj ja. Baruna akoby hej. Hrozne jej z\u00e1le\u017e\u00ed, aby sme ju \u013e\u00fabili. Aj ja sa boj\u00edm, \u017ee sa niekto na\u0161tve, ohrdne mnou.<br \/>\n\u017deriem antibiotik\u00e1, post\u00edm sa, \u017eeriem aj antidepres\u00edva, lebo ide jar, tak sa ja jar\u00edm, tak sa mne zelen\u00ed&#8230; M\u00e1m sne\u017eienok ako nejak\u00e1 primadona! V\u0161ade sam\u00e1 sne\u017eienka. Aj vy m\u00e1te? Vt\u00e1\u010dky spievaj\u00fa?<\/p>\n<p>\u017del\u00e1m v\u00e1m pekn\u00e9 predsviatky aj sviatky, k baran\u00edm narodenin\u00e1m v\u0161etko dobr\u00e9 a dlh\u00fa, pekn\u00fa a tepl\u00fa jar&#8230; Nech sa zelen\u00ed&#8230; Aj okolo v\u00e1s, aj vo v\u00e1s. Veve<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1 (predjarn\u00e9 z\u00e1pisky) &nbsp; 1. Odv\u0161adia\u013e v na\u0161om, mojom, tatovom dome na kopci, hamr\u0161t\u00edle, sme upratali. Tata sme rokmi vymietli ako nejak\u00fa pavu\u010dinu a zrazu nezostal po \u0148om ani smrad&#8230; Zostal, nikomu to nehovorte, zostal na povale. V\u010dera\u00a0som\u00a0vyliezla na povalu,\u00a0na\u0161la\u00a0som\u00a0tam na\u0161e, tatu\u0161kove a moje star\u00e9 v\u010del\u00edny, pl\u00e1sty, vo\u0148av\u00e9 ako \u0161\u013eak, list od \u0160kvoreck\u00e9ho z [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,25],"tags":[],"class_list":["post-915","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-marec-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/915","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=915"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/915\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":916,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/915\/revisions\/916"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=915"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=915"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=915"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}