{"id":9199,"date":"2021-10-09T13:20:50","date_gmt":"2021-10-09T11:20:50","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9199"},"modified":"2022-09-16T15:14:05","modified_gmt":"2022-09-16T13:14:05","slug":"trevor-noah-vinny-od-narodenia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/trevor-noah-vinny-od-narodenia\/","title":{"rendered":"Trevor Noah – Vinn\u00fd od narodenia"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Ak chcete vedie\u0165, ako vyzeral rasizmus v\u00a0r\u00e9\u017eii juhoafrick\u00e9ho apartheidu, nemus\u00edte l\u00faska\u0165 teoretick\u00e9 state \u010di analytick\u00e9 \u0161t\u00fadie. Sta\u010d\u00ed si pre\u010d\u00edta\u0165 jednu z\u00e1bavn\u00fa knihu od jedn\u00e9ho mlad\u00e9ho juhoafrick\u00e9ho komika. Trevor Noah ju venoval svojej mame. \u201e\u010eakujem, \u017ee si zo m\u0148a vychovala mu\u017ea,\u201c p\u00ed\u0161e hne\u010f v \u00favode. \u010cierna mama \u010diernobieleho Trevora je takou v\u00fdraznou postavou knihy, \u017ee jej syn v\u00a0ktoromsi rozhovore so smiechom poznamenal: \u201eMyslel som si, \u017ee som nap\u00edsal knihu, v\u00a0ktorej som hlavn\u00fdm hrdinom ja. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee hrdinka je moja mama.\u201c <\/em><\/p>\n

\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>\u201eKa\u017ed\u00e1 domorodky\u0148a, ktor\u00e1 umo\u017en\u00ed Eur\u00f3panovi ma\u0165 s\u00a0\u0148ou nez\u00e1konn\u00fd pohlavn\u00fd styk a\u00a0ka\u017ed\u00e1\u00a0Eur\u00f3panka, ktor\u00e1 umo\u017en\u00ed domorodcovi ma\u0165 s\u00a0\u0148ou nez\u00e1konn\u00fd pohlavn\u00fd styk, sa dopust\u00ed trestn\u00e9ho \u010dinu a\u00a0bude na z\u00e1klade rozsudku ods\u00faden\u00e1 na trest od\u0148atia slobody na maxim\u00e1lne \u0161tyri roky.\u201c Tak\u00e9 je znenie z\u00e1kona o\u00a0nemravnosti, ktor\u00fd v\u00a0roku 1927 vydalo jeho Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 veli\u010denstvo, sen\u00e1t a\u00a0parlament Juhoafrickej \u00fanie. V\u00a0roku 1984 bol e\u0161te st\u00e1le v\u00a0platnosti. V\u00a0tom roku sa v\u00a0juhoafrickom Johannesburgu narodil chlapec menom Trevor Noah. Jeho matka Patricia Nombuyiselo Noah bola \u010derno\u0161ka. Otec, beloch, poch\u00e1dzal z\u00a0nemeck\u00e9ho kant\u00f3nu \u0160vaj\u010diarska. V\u00a0ka\u017edom rasistickom syst\u00e9me (a\u00a0juhoafrick\u00fd apartheid bol jeden z\u00a0najprepracovanej\u0161\u00edch na svete) sa mie\u0161anie r\u00e1s pova\u017euje za zlo\u010din. Trevorovi rodi\u010dia ho sp\u00e1chali. Mohli \u00eds\u0165 do v\u00e4zenia, keby sa na to pri\u0161lo. \u201eZatia\u013e \u010do v\u00e4\u010d\u0161ina det\u00ed je d\u00f4kazom l\u00e1sky svojich rodi\u010dov, ja som bol d\u00f4kazom ich zlo\u010dinnosti,\u201c kon\u0161tatuje Trevor vo svojej autobiografii. Jej vskutku v\u00fdsti\u017en\u00fd n\u00e1zov znie: Born A\u00a0Crime. Vinn\u00fd od narodenia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako Trevora mama vykopla z auta <\/strong><\/p>\n

Ak by mal Noah jedn\u00fdm slovom charakterizova\u0165 svoje ran\u00e9 detstvo, pravdepodobne by pou\u017eil slovo kostol. Mama, oddan\u00e1 Je\u017ei\u0161ovi, bola pr\u00edkladn\u00e1 kres\u0165anka. \u201eAk je Boh so mnou, kto je proti mne?\u201c zvykla hovorieva\u0165 a\u00a0myslela to smrte\u013ene v\u00e1\u017ene. T\u00e1to svojsk\u00e1, tvrdohlav\u00e1 a\u00a0osvieten\u00e1 \u017eena sa nikdy ni\u010doho neb\u00e1la, chrb\u00e1t jej predsa kryli \u201ev\u0161etci nebesk\u00ed anjeli\u201c.<\/p>\n

V\u00a0nede\u013eu mama Trevora vl\u00e1\u010dila po kostoloch, chodili a\u017e do troch po sebe, v\u00fdpravy za slovom bo\u017e\u00edm im trvali takmer cel\u00fd de\u0148. Mal\u00fd Trevor vedel citova\u0165 dlh\u00e9 pas\u00e1\u017ee z\u00a0Biblie a\u00a0pravidelne vyhr\u00e1va\u0165 ml\u00e1de\u017en\u00edcke biblick\u00e9 kv\u00edzy. \u201eMama nechcela, aby som si \u0161pinil myse\u013e filmami, kde ukazuj\u00fa sex a\u00a0n\u00e1silie, a\u00a0tak bola moj\u00edm ak\u010dn\u00fdm filmom Biblia a\u00a0Samson moj\u00edm superhrdinom.\u201c Superhrdinsk\u00e9 k\u00fasky v\u0161ak dok\u00e1zala stv\u00e1ra\u0165 aj mama. Hlavne ke\u010f jej i\u0161lo o\u00a0\u017eivot. Raz Trevora doslova vykopla z id\u00faceho auta a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed z\u00a0neho, s\u00a0b\u00e1b\u00e4tkom v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed, vysko\u010dila aj ona. Zasa\u010fme t\u00fato ak\u010dn\u00fa sc\u00e9nu do kontextu: juhoafrick\u00fd apartheid, ako \u201enajvyspelej\u0161\u00ed syst\u00e9m rasov\u00e9ho utl\u00e1\u010dania v\u00a0hist\u00f3rii\u201c, bol z\u00e1rove\u0148 aj re\u017eimom nen\u00e1visti a jeho zvr\u00e1tenos\u0165 spo\u010d\u00edvala v\u00a0tom, \u017ee okrem vz\u00e1jomnej nen\u00e1visti \u010diernych a\u00a0bielych, podnecoval aj nen\u00e1vis\u0165 medzi jednotliv\u00fdmi \u010derno\u0161sk\u00fdmi kme\u0148mi. Konflikty medzi dvoma najpo\u010detnej\u0161\u00edmi z\u00a0nich – Xhosovia a\u00a0Zuluovia – s\u00edce pretrv\u00e1vali od\u00a0d\u00e1vnej minulosti, ale apartheid ich e\u0161te viac rozd\u00fachaval. V\u00a0jednu nede\u013eu neskoro ve\u010der sa Trevorova mama vracala aj s\u00a0de\u0165mi z\u00a0kostola a\u00a0ke\u010f\u017ee ju vlastn\u00e9 auto op\u00e4\u0165 raz nechalo v\u00a0\u0161tichu, bola n\u00faten\u00e1 \u010daka\u0165 na minibus, \u010do bola pre sam\u00fa \u017eenu s\u00a0dvomi de\u0165mi dos\u0165 riskantn\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165. Vodi\u010di minibusov v\u00a0okrajov\u00fdch \u0161tvrtiach Johannesburgu boli v\u00e4\u010d\u0161inou n\u00e1siln\u00ed gangstri, ktor\u00ed dok\u00e1zali aj zabi\u0165, ak im na cest\u00e1ch, ktor\u00e9 si svojvo\u013ene uzurpovali, niekto konkuroval. Po\u010das apartheidu toti\u017e \u010dierni nemali \u017eiadnu mo\u017enos\u0165 zviez\u0165 sa verejnou dopravou. Sami si teda vytvorili sie\u0165 minibusov\u00fdch liniek, samozrejme, neleg\u00e1lnu a v nej r\u00f4zne gangy vodi\u010dov bojovali o terit\u00f3rium. Napr\u00edklad ke\u010f videli, \u017ee nejak\u00e9 auto zastalo ich potenci\u00e1lnemu z\u00e1kazn\u00edkovi, aby ho zviezol, dok\u00e1zali jeho vodi\u010dovi da\u0165 pr\u00edru\u010dku, ktor\u00e1 neraz kon\u010dila smr\u0165ou. Na t\u00fdch, \u010do im \u201ekradli z\u00e1kazn\u00edkov\u201c, mali pripraven\u00fa iwisu, bojov\u00fa palicu. Ke\u010f si v\u00a0ten neskor\u00fd ve\u010der Trevorova mama po m\u00e1rnom \u010dakan\u00ed na minibus stopla auto, sta\u010dilo m\u00e1lo a\u00a0mohlo d\u00f4js\u0165 k\u00a0masakru. V\u00a0snahe zachr\u00e1ni\u0165 dobr\u00e1ka, ktor\u00fd jej zastal a\u00a0teraz \u010delil obu\u0161kom vodi\u010dov, okam\u017eite prest\u00fapila do ich minibusu. Vodi\u010di (jazdili v\u017edy v\u00a0p\u00e1re) si v\u0161ak v\u0161imli, \u017ee m\u00e1 syna s\u00a0bled\u0161ou ple\u0165ou a\u00a0za\u010dali jej sprosto nad\u00e1va\u0165. Patrili toti\u017e ku kme\u0148u Zulu, zatia\u013e \u010do ona ku kme\u0148u Xhosa. A na rozdiel od poslu\u0161n\u00fdch zulusk\u00fdch \u017eien, \u017eeny Xhosa boli vraj v\u0161etky kurvy. Nad\u00e1vky sa stup\u0148ovali, v\u00a0minibuse sa okrem nich neviezol nik in\u00fd, Trevorova mama si teda zr\u00e1tala \u0161ance a\u00a0ke\u010f rozz\u00faren\u00fd vodi\u010d na kri\u017eovatke trochu spomalil, otvorila dvere, bleskur\u00fdchle vykopla dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e9ho Trevora von a\u00a0s\u00a0die\u0165a\u0165om v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed vysko\u010dila za n\u00edm…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako sa Trevor tajne narodil <\/strong><\/p>\n

Ak\u00fd \u017eivot \u010dakal mlad\u00fa \u010derno\u0161ku za\u010diatkom 80. rokov v\u00a0\u010dase apartheidu? Mohla si vybra\u0165 medzi dvoma povolania: bu\u010f bude pracova\u0165 v\u00a0tov\u00e1rni, alebo sa z\u00a0nej stane sl\u00fa\u017eka. Trevorova mama si nevybrala ani jedno, ani druh\u00e9. Nau\u010dila sa strojopis, v\u00a0tom \u010dase toti\u017e re\u017eim apartheidu, dlhodobo kritizovan\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fdmi organiz\u00e1ciami, uk\u00e1zal \u201edobr\u00fa v\u00f4\u013eu\u201c a\u00a0umo\u017enil \u010diernym zamestna\u0165 sa v\u00a0administrat\u00edve, samozrejme, na t\u00fdch najni\u017e\u0161\u00edch poz\u00edci\u00e1ch. Rebelka mama to hne\u010f vyu\u017eila. Vtedy e\u0161te b\u00fdvala so svojou rodinou v\u00a0Sowete, \u010derno\u0161skom gete na predmest\u00ed Johannesburgu. Tak\u00fdchto get, takzvan\u00fdch townshipov, vyr\u00e1stlo v\u00a0okol\u00ed metropoly desiatky. Aj Soweto vzniklo po zaveden\u00ed apartheidu v\u00a0roku 1948 tak, \u017ee do\u0148 n\u00fatene pres\u0165ahovali \u010dernochov z\u00a0Johannesburgu – na z\u00e1klade nariadenia vl\u00e1dy museli opusti\u0165 svoje domovy v\u00a0meste a\u00a0pres\u0165ahova\u0165 sa do townshipu, kde \u010dasto nemali ani elektrinu, ani te\u010d\u00facu vodu. \u010cernosi zo\u00a0Soweta pracovali na belochov z\u00a0Johannesburgu. Preto\u017ee aj ke\u010f sa bieli izolovali, \u010diernych potrebovali na pr\u00e1cu: ako sluhov, robotn\u00edkov… V\u00a0townshipoch b\u00fdvali len t\u00ed \u010dernosi, ktor\u00ed pracovali v\u00a0mest\u00e1ch (ostatn\u00ed boli vys\u00eddlen\u00ed do tzv. bantustanov – na sp\u00f4sob rezerv\u00e1ci\u00ed americk\u00fdch Indi\u00e1nov.) Dosta\u0165 sa zo Soweta do mesta bolo mo\u017en\u00e9 len na priepustku, ka\u017ed\u00fd pracuj\u00faci v\u00a0Johannesburgu mal svoje identifika\u010dn\u00e9 \u010d\u00edslo. V\u00a0noci pre \u010diernych platil z\u00e1kaz vych\u00e1dzania. Trevorova mama tento z\u00e1kaz \u010dasto poru\u0161ovala, a\u017e sa s\u00a0n\u00edm rozhodla skoncova\u0165 raz a\u00a0nav\u017edy. V\u00a0jeden ve\u010der sa do Soweta nevr\u00e1tila. Zostala v\u00a0meste na\u010dierno, presp\u00e1vala na verejn\u00fdch z\u00e1chodoch, potom sa od prostit\u00fatok nau\u010dila, ako v\u00a0tom chodi\u0165. Mnoh\u00ed bieli cudzinci ileg\u00e1lne prenaj\u00edmali byty, v\u00e4\u010d\u0161inou prostit\u00fatkam za ich slu\u017eby. Mama v\u0161ak peniaze mala, tak\u017ee si mohla n\u00e1jom norm\u00e1lne zaplati\u0165. Na tom istom poschod\u00ed, v dome, kde sa usadila v\u00a0malom byt\u00edku \u010d. 203, \u017eil aj beloch s\u00a0t\u00falav\u00fdmi top\u00e1nkami. Mu\u017e, o\u00a0ktorom sa Trevor aj po rokoch vyjadril ako o \u201enepreb\u00e1danej z\u00e1hade\u201c, Po rokoch str\u00e1ven\u00fdch pr\u00e1cou \u0161\u00e9fkuch\u00e1ra v Montreale a\u00a0New Yorku zakotvil v\u00a0Johannesburgu, kde si \u201ena v\u00fdnimku\u201c otvoril tzv. integrovan\u00fa re\u0161taur\u00e1ciu, kam mohli chodi\u0165 vedno bieli aj \u010dierni z\u00e1kazn\u00edci (lebo aj \u010dierni hostia, zv\u00e4\u010d\u0161a cudzinci, na ktor\u00fdch sa nevz\u0165ahovali z\u00e1kazy apartheidu, museli ma\u0165 mo\u017enos\u0165 niekde sa najes\u0165).<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako sa Trevor (ne)stal mie\u0161ancom<\/strong><\/p>\n

Patricia Nombuyiselo Noah mala 24 rokov, vysok\u00fd \u0160vaj\u010diar Robert 46. Ona chcela die\u0165a, on nie. \u201eChcem vlastn\u00e9 die\u0165a a\u00a0chcem ho od teba,\u201c povedala mu. \u201eBude\u0161 ho m\u00f4c\u0165 v\u00edda\u0165, ko\u013eko bude\u0161 chcie\u0165 a\u00a0nebude\u0161 ma\u0165 \u017eiadne povinnosti. Nemus\u00ed\u0161 sa s\u00a0n\u00edm rozpr\u00e1va\u0165. Nemus\u00ed\u0161 na\u0148 prispieva\u0165. Len mi urob die\u0165a.\u201c Vysok\u00fd beloch Robert nebol \u017eiaden nani\u010dhodn\u00edk a\u00a0ke\u010f sa Trevor narodil, chcel mu by\u0165 nabl\u00edzku. I\u0161lo to zariadi\u0165, ale len za zavret\u00fdmi dvermi, bu\u010f jeho, alebo maminho bytu. Rodinka si nemohla vyjs\u0165 spolu von na \u0161pac\u00edr, \u010dierna matka, biely otec a\u00a0syn nie\u010do medzi t\u00fdm, to ve\u0161tilo opleta\u010dky so z\u00e1konom. Otec teda rad\u0161ej kr\u00e1\u010dal po opa\u010dnej strane ulice a\u00a0tv\u00e1ril sa, akoby t\u00fa \u017eenu s\u00a0die\u0165a\u0165om nepoznal. Len\u017ee probl\u00e9m s\u00a0chlapcovou\u00a0poko\u017ekou o nieko\u013eko odtie\u0148ov svetlej\u0161ou mala aj jeho \u010derno\u0161sk\u00e1 mama. Vo vzduchu viselo mnoho nebezpe\u010dn\u00fdch ot\u00e1zok. V\u00a0Amerike napr\u00edklad sa zo vz\u0165ahu \u010derno\u0161ky s\u00a0belochom (alebo naopak) narod\u00ed mie\u0161anec, resp. mulat alebo mulatka. Barack Obama je mulat, here\u010dka Halle Berry taktie\u017e, man\u017eelka princa Harryho Meghan Markle m\u00e1 bieleho otca a\u00a0\u010diernu matku. Len\u017ee v\u00a0Ju\u017enej Afrike nie je mie\u0161anec ako mie\u0161anec. Mie\u0161anec v\u00a0Ju\u017enej Afrike je die\u0165a\u0165om dvoch mie\u0161ancov. Pre tak\u00fdchto \u013eud\u00ed m\u00e1 afrik\u00e1n\u010dina (jazyk bielych Juhoafri\u010danov) pomenovanie Bruin mense alebo Bruine Afrikaners, \u010di\u017ee Hned\u00ed Afri\u010dania. Angli\u010dtina ich ozna\u010duje v\u00fdrazom coloureds. Farebn\u00ed. Ako t\u00fato motanicu rozplies\u0165?<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako Trevor nevedel, k\u00fdm je<\/strong><\/p>\n

Prv\u00ed coloureds (farebn\u00ed) boli potomkovia holandsk\u00fdch koloniz\u00e1torov a\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00edkov dom\u00e1cich kme\u0148ov, najm\u00e4 Xhosa. Trevor ich porovn\u00e1va s\u00a0Indi\u00e1nmi, Xhosovia sa pova\u017euj\u00fa za najp\u00f4vodnej\u0161\u00edch z\u00a0p\u00f4vodn\u00fdch juhoafrick\u00fdch obyvate\u013eov. Ke\u010f bieli osadn\u00edci za\u010dali na pr\u00e1cu priv\u00e1\u017ea\u0165 do Kapska otrokov zo svojich kol\u00f3ni\u00ed (najm\u00e4 z\u00a0dne\u0161nej Indon\u00e9zie, Madagaskaru a Z\u00e1padnej Afriky), do\u0161lo k\u00a0\u010fal\u0161iemu mie\u0161aniu r\u00e1s. Preto poko\u017eka pr\u00edslu\u0161n\u00edkov coloureds hr\u00e1 mnoh\u00fdmi farbami, niektor\u00ed s\u00fa tmav\u0161\u00ed, in\u00ed svetlej\u0161\u00ed, u\u00a0jedn\u00fdch prevl\u00e1daj\u00fa \u010drty belochov, druh\u00ed sa viac podobaj\u00fa na svojich \u010derno\u0161sk\u00fdch predkov, in\u00ed maj\u00fa \u00e1zijsk\u00fd \u010di indick\u00fd vzh\u013ead. Trevor hovor\u00ed, \u017ee v\u00a0istom zmysle s\u00fa farebn\u00ed na tom hor\u0161ie ako \u010dernosi, lebo korene ich p\u00f4vodu s\u00fa tak\u00e9 spletit\u00e9, \u017ee sa v\u00a0nich mnohokr\u00e1t ned\u00e1 vyzna\u0165. \u201eV tomto oh\u013eade,\u201c p\u00ed\u0161e, \u201eje hist\u00f3ria farebn\u00fdch v\u00a0Ju\u017enej Afrike hor\u0161ia ako hist\u00f3ria \u010dernochov v\u00a0tejto krajine. Nech si u\u017e \u010dernosi vytrpeli \u010doko\u013evek, vedia, kto s\u00fa. Farebn\u00ed to nevedia.\u201c<\/p>\n

Vedel Trevor Noah, syn \u0160vaj\u010diara a\u00a0\u017eeny z kme\u0148a Xhosa, k\u00fdm je? V\u00a0kni\u017eke kr\u00edzu svojej identity \u00a0zhrnul do vety: \u201eBol som mie\u0161anec, no nie farebn\u00fd – s\u00edce farebn\u00fd poko\u017ekou, ale nie kult\u00farou.\u201c Samozrejme, ako mal\u00fd chlapec si e\u0161te ni\u010d z\u00a0toho neuvedomoval. Zn\u00e1\u0161al iba d\u00f4sledky svojho rozpolten\u00e9ho bytia: musel \u010du\u010da\u0165 doma. Skr\u00fdvala ho mama, skr\u00fdvala ho star\u00e1 mama. V\u00a0Sowete policajti snorili neprestajne, doslova \u013eu\u010fom nak\u00fakali do okien, preto\u017ee \u201e\u010derno\u0161sk\u00e9 podsvetie sa nach\u00e1dzalo v\u00a0stave permanentnej vzbury\u201c, navy\u0161e zradcovia a udava\u010di sliedili i medzi vlastn\u00fdmi. Ak by Trevora na\u0161li, ako die\u0165a\u0165u \u201es\u00a0nespr\u00e1vnou farbou pleti na \u00fazem\u00ed vyhradenom pre in\u00fa rasu\u201c hrozilo, \u017ee ho n\u00e1silne oddelia od mamy a\u00a0str\u010dia do sirotinca. A\u00a0tak Trevor pre\u017eil prv\u00fdch \u0161es\u0165 rokov \u017eivota za\u0161it\u00fd s\u00e1m doma. Nemal kamar\u00e1tov, nemohol chodi\u0165 von. Nesk\u00f4r sa s mamou pres\u0165ahoval do Eden Parku, \u0161tvrte farebn\u00fdch, ale ani to mu nijako neu\u013eah\u010dilo \u017eivot. \u201eNevra\u017eivos\u0165, ktor\u00fa som zo strany farebn\u00fdch c\u00edtil, ke\u010f som vyrastal, bola jednou z\u00a0naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch vec\u00ed, s\u00a0ktor\u00fdmi som sa musel vysporiada\u0165.\u201c<\/p>\n

Farebn\u00ed toti\u017e tiahli sk\u00f4r k\u00a0belochom ako k \u010dernochom. Nehovorili africk\u00fdmi kme\u0148ov\u00fdmi n\u00e1re\u010diami, ale \u201ebielou\u201c afrik\u00e1n\u010dinou (mix holand\u010diny, angli\u010dtiny a\u00a0domorod\u00fdch jazykov). Na rozdiel od \u010dernochov mali t\u00edto \u201eskoro-belosi\u201c ist\u00e9 pr\u00e1va. A\u00a0ma\u0165 ist\u00e9 pr\u00e1va, ist\u00fd diel slobody znamenalo neust\u00e1le chcie\u0165 viac: viac pr\u00e1v, viac slobody. Bieli Afrik\u00e1nci volali farebn\u00fdch \u201eamperbaas\u201c, \u201eskoro \u0161\u00e9f\u201c, \u201eskoro p\u00e1n\u201c. \u201eSi skoro tam. Si tak bl\u00edzko. U\u017e ti ch\u00fdba len m\u00e1lo, aby si bol beloch,\u201c u\u0161k\u0155\u0148a sa Trevor. V\u00a0schizofr\u00e9nii \u201eve\u010dn\u00e9ho o\u010distca\u201c boli farebn\u00ed niekedy v\u00e4\u010d\u0161\u00ed rasisti ako belosi. Najviac sa urazili, ke\u010f im niekto pripomenul ich \u010derno\u0161sk\u00e9 korene. Apartheid v\u00a0nich posil\u0148oval pocit, \u017ee prek\u00e1\u017ekou, ktor\u00e1 im br\u00e1nila presko\u010di\u0165 ono nen\u00e1viden\u00e9 skoro, boli ich \u010derno\u0161sk\u00ed predkovia.<\/p>\n

Trevor sa teda medzi farebn\u00fdmi c\u00edtil rovnako nepatri\u010dne ako medzi bielymi \u010di \u010diernymi: jedna skupina farebn\u00fdch ho nen\u00e1videla, lebo vyzeral ako \u010dernoch, hovoril nieko\u013ek\u00fdmi \u010derno\u0161sk\u00fdmi dialektmi a nosil ve\u013ek\u00fd afro \u00fa\u010des. Druh\u00e1 skupina mu z\u00e1videla bieleho otca, \u017ee chod\u00ed do belo\u0161skej \u0161koly a \u017ee hovor\u00ed perfektne po anglicky. Obe skupiny sa mu posmievali a\u00a0obe ho \u0161ikanovali.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ako sa z\u00a0Trevora stal \u201eve\u013ek\u00fd mal\u00fd projekt\u201c <\/strong><\/p>\n

\u017de nebol na sto percent \u010dierny v\u0161ak malo aj svoje v\u00fdhody. A\u00a0tie si Trevor, paradoxne, u\u017e\u00edval vo vlastnej rodine. Star\u00e1 mama, hoci bol jej najneposlu\u0161nej\u0161\u00edm vnukom, sa ho b\u00e1la zbi\u0165. Vraj nem\u00f4\u017ee vyl\u00e1ta\u0165 belo\u0161sk\u00e9 die\u0165a. \u201eVe\u013emi sa boj\u00edm. Nedotknem sa ho,\u201c vysvet\u013eovala. Star\u00fd otec svojho p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e9ho vnuka oslovoval \u201epane\u201c. Ke\u010f sa viezli autom, Trevor musel sedie\u0165 vzadu. Nie preto, \u017ee je die\u0165a, ale p\u00e1ni sa vozia predsa v\u017edy vzadu.<\/p>\n

Deti v\u00a0Sowete hovorili len n\u00e1re\u010d\u00edm svojho kme\u0148a. Zulusk\u00e9 po zulusky, xhosk\u00e9 po xhosky a\u00a0tak sa u\u010dili aj v\u00a0\u0161kol\u00e1ch. Architekti apartheidu podporovali, aby si jednotliv\u00e9 kmene nerozumeli. Lebo neschopnos\u0165 dohovori\u0165 sa medzi sebou znamen\u00e1, \u017ee ten druh\u00fd je in\u00fd ako ja. Odli\u0161n\u00fd. Cudz\u00ed. A\u00a0cudz\u00ed je zvy\u010dajne nepriate\u013e. Rebelka mama v\u0161ak rozhodla, \u017ee prv\u00fdm Trevorov\u00fdm jazykom bude angli\u010dtina. Bude to jeho konkuren\u010dn\u00e1 v\u00fdhoda, lebo\u00a0angli\u010dtina je \u201ejazyk pe\u0148az\u00ed\u201c. Mama Trevora nau\u010dila aj po xhosky, lebo to bol jej rodn\u00fd jazyk. Ovl\u00e1dala aj zulu\u0161tinu a\u00a0afrik\u00e1n\u010dinu, mal\u00fd Trevor sa nau\u010dil aj tie a\u00a0pridal k\u00a0nim aj jazyky kme\u0148ov Tswana a\u00a0Tsonga. Vo svojej knihe viackr\u00e1t pr\u00edzvukuje, ako mu v\u00a0pouli\u010dn\u00fdch \u0161arv\u00e1tkach oh\u00fdbanie t\u00fdchto jazykov mnohokr\u00e1t zachr\u00e1nilo ko\u017eu. \u201eUvedomil som si, \u017ee jazyk, e\u0161te viac ako farba pleti, ur\u010duje, ako v\u00e1s \u013eudia vn\u00edmaj\u00fa.\u201c<\/p>\n

Mame sa podarilo z\u00edska\u0165 pre syna \u0161tipendium na Maryvale College, drahej s\u00fakromnej katol\u00edckej \u0161kole, do ktorej po p\u00e1de apartheidu za\u010dali prij\u00edma\u0165 aj \u010dierne deti. Predt\u00fdm by sa mu u\u0161lo akur\u00e1t tak zop\u00e1r tried v\u00a0bantuskej \u0161kole. Bantusk\u00e1 \u0161kola bola ur\u010den\u00e1 pre deti \u010dernochov v\u00a0Ju\u017enej Afrike. Jej osnovy priamo zrkadlili ich bud\u00facnos\u0165. \u010co sa od nich o\u010dak\u00e1valo? Napr\u00edklad, aby vedeli spo\u010d\u00edta\u0165 a\u00a0odv\u00e1\u017ei\u0165 zeleninu na trhu \u010di zmera\u0165 h\u013abku jamy, ktor\u00fa kopali pri ceste. Na\u010do u\u010di\u0165 otroka, ktor\u00e9ho jedin\u00fdm pracovn\u00fdm n\u00e1strojom bude lopata, nie\u010do viac? Pr\u00edrodn\u00e9 vedy, hist\u00f3riu, geografiu? Jazyky?! Zbyto\u010dnos\u0165!<\/p>\n

Mama mala \u0161\u0165astie, po anglicky sa nau\u010dila v\u00a0mision\u00e1rskej \u0161kole. Bolo to v\u00a0xhoskej rezerv\u00e1cii, kde \u017eila so \u0161trn\u00e1stimi bratrancami a\u00a0sesternicami, v\u00a0biednej chatr\u010di bez te\u010d\u00facej vody. Cez de\u0148 drela na poli ako v\u00f4l, ve\u010der l\u00faskala anglick\u00e9 slov\u00ed\u010dka. \u201eNemala jedlo ani top\u00e1nky a\u00a0dokonca ani spodn\u00fa bielize\u0148, no mala angli\u010dtinu.\u201c B\u00fdvala \u010dasto tak\u00e1 hladn\u00e1, \u017ee kradla prasat\u00e1m pomyje. Toto sa jej synovi nikdy nesmie sta\u0165! Trevora, svoj \u201emal\u00fd ve\u013ek\u00fd projekt\u201c, vychov\u00e1vala v\u00a0presved\u010den\u00ed, \u017ee \u201esvet mi le\u017e\u00ed pri noh\u00e1ch, \u017ee by som mal za seba bojova\u0165, \u017ee na mojich n\u00e1padoch a\u00a0my\u0161lienkach z\u00e1le\u017e\u00ed\u201c.<\/p>\n

Mama bola majsterkou dobr\u00fdch r\u00e1d, trefn\u00fdch ponau\u010den\u00ed, cit\u00e1ty z\u00a0Biblie s\u00fakala ako na be\u017eiacom p\u00e1se, ale v\u017edy \u0161lo sk\u00f4r o\u00a0kr\u00e1tke zrnk\u00e1 m\u00fadrosti ako o dlh\u00e9 predn\u00e1\u0161ky. \u201ePou\u010d sa z\u00a0minulosti a\u00a0bu\u010f v\u010faka nej lep\u0161\u00ed,\u201c nab\u00e1dala svojho syna. \u201eAle nepla\u010d nad minulos\u0165ou… Nechaj, nech \u0165a boles\u0165 zocel\u00ed, no nedr\u017e sa jej. Nebu\u010f zatrpknut\u00fd.\u201c Alebo: \u201eNau\u010d sa\u00a0re\u0161pektova\u0165 \u017eeny vo svojom \u017eivote. Sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa spr\u00e1va\u0161 ku mne a\u00a0ku\u00a0svojim u\u010dite\u013ek\u00e1m, predur\u010duje sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa bude\u0161 spr\u00e1va\u0165 k\u00a0ostatn\u00fdm \u017een\u00e1m na svete.\u201c Trevorovi \u010dasto pr\u00edzvukovala, \u017ee si ho vybrala. \u017de ho priviedla na svet, aby mu dala v\u0161etko, \u010do ona nikdy nemala. Chcem tenisky adidas, \u017eobronil Trevor. Mama prik\u00fdvla a k\u00fapila mu abidas. Ale to je napodobenina, mama! – \u017ealostil Trevor. Mama sa ohradila, \u017ee v\u00a0tom nevid\u00ed \u017eiaden rozdiel. Pozri, s\u00fa tu \u0161tyri p\u00e1siky namiesto troch, kri\u010dal Trevor m\u00e1vaj\u00fac jej pred o\u010dami fejkov\u00fdmi teniskami. M\u00e1\u0161 ty ale \u0161\u0165astie, smiala sa mama. Jeden p\u00e1sik m\u00e1\u0161 navy\u0161e!<\/p>\n

Niekedy v\u0161ak vedela by\u0165 aj riadne krut\u00e1. Raz Trevora prichytili v\u00a0obchode, ako kradne baterky. Zriadenec bezpe\u010dnostnej slu\u017eby zavolal mame, \u017ee chytil jej syna pri kr\u00e1de\u017ei a\u00a0aby si po\u0148 pri\u0161la. Mama odmietla. Chlap\u00edka po\u017eiadala, \u017ee m\u00e1 Trevora posadi\u0165 za mre\u017ee. Vraj chalanisko mus\u00ed vedie\u0165, ak\u00e9 d\u00f4sledky plyn\u00fa z\u00a0toho, \u010do urobil. A\u00a0zavesila. Str\u00e1\u017enika tak zmiatla, \u017ee Trevora okam\u017eite prepustil a\u00a0e\u0161te ho aj po\u013eutoval. Ve\u010f \u010do za matku by poslalo vlastn\u00e9 desa\u0165ro\u010dn\u00e9 die\u0165a do v\u00e4zby?<\/p>\n

Ke\u010f u\u017e bol star\u0161\u00ed, mama obohatila svoje v\u00fdchovn\u00e9 met\u00f3dy o\u00a0p\u00edsanie listov, samozrejme, bohato oven\u010den\u00fdch cit\u00e1tmi z\u00a0Biblie. Robila tak, aby v\u00a0p\u00edsomnej forme vycibrila svoje argumenty a\u00a0vyhla sa priamej zr\u00e1\u017eke dvoch hor\u00facich hl\u00e1v. Ale Trevor sa nedal. Pri mal\u00fdch h\u00e1dkach sa z\u00a0matky a\u00a0syna st\u00e1vali advok\u00e1ti stojaci proti sebe v\u00a0s\u00fadnej sieni. Po v\u00e4\u010d\u0161\u00edch nedorozumeniach nasledoval v\u00fdprask. \u00c1no, star\u00e1 dobr\u00e1 bitka, naj\u010dastej\u0161ie reme\u0148om. \u201eNa mame som re\u0161pektoval jednu vec – nikdy som nepochyboval o\u00a0tom, pre\u010do ma bije. Ne\u0161lo o\u00a0z\u00farivos\u0165 alebo hnev, ale o\u00a0v\u00fdchovu, ktor\u00e1 sa zakladala na l\u00e1ske… Ke\u010f som nie\u010do poka\u0161\u013eal, vybila zo m\u0148a du\u0161u, dala mi priestor, aby som sa vyplakal a\u00a0potom nakukla do mojej izby s\u00a0\u00fasmevom od ucha k\u00a0uchu: ‚Pripraven\u00fd na ve\u010deru? Mus\u00edme sa r\u00fdchlo najes\u0165, ke\u010f chceme pozera\u0165 Z\u00e1chran\u00e1rov 911. Ide\u0161?’\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako Trevor na\u0161iel dieru na trhu<\/strong><\/p>\n

Na stredn\u00fa, to u\u017e bolo po p\u00e1de apertheidu, Trevor chodil na Sandringham High School, kde sa zi\u0161iel pr\u00edkladn\u00fd mix \u010dernochov, bielych, farebn\u00fdch, Indov, vr\u00e1tane nieko\u013ek\u00fdch \u010c\u00ed\u0148anov. Aj tam sa c\u00edtil ako outsider – nie\u017eeby mal uzavret\u00fa povahu, ale belosi chodia v\u00a0parti\u00e1ch do kina a\u00a0na to on nemal peniaze. A\u00a0\u010dernosi, t\u00ed spolu dr\u017eia od detstva, poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0rovnak\u00fdch \u0161tvrt\u00ed a\u00a0tak si tvoria vlastn\u00e9 skupinky.<\/p>\n

Na strednej sa z\u00a0Trevora stal z\u00e1sobova\u010d. \u0160ialene potreboval peniaze, a\u00a0tak si vymyslel vlastn\u00fd d\u017eob. V\u00a0\u0161kole si deti jedlo kupovali v\u00a0\u0161kolskom bufete. Ke\u010f zazvonilo na obedn\u00fa prest\u00e1vku, v\u0161etci sa hrnuli do bufetu. Kto v\u0161ak trielil najr\u00fdchlej\u0161ie? Trevor Noah. V\u017edy bol prv\u00fd v\u00a0rade. Raz k\u00a0nemu podi\u0161iel jeden chalan a\u00a0povedal: Hej, m\u00e1m desa\u0165 randov. Ak mi za osem randov k\u00fapi\u0161 toto a\u00a0tamto, zaplat\u00edm ti dva randy. Deal! Trevor na\u0161iel dieru na trhu. Najlep\u0161\u00ed z\u00e1kazn\u00edci boli tu\u010dn\u00e9 biele deti, spom\u00edna. \u010coskoro zar\u00e1bal to\u013eko, \u201e\u017ee som si mohol k\u00fapi\u0165 obed za peniaze in\u00fdch det\u00ed a\u00a0odlo\u017ei\u0165 si peniaze od mamy ako vreckov\u00e9.\u201c Svoju poz\u00edciu z\u00e1sobova\u010da e\u0161te okorenil humorom. \u201eZistil som, \u017ee aj ke\u010f som nepatril k\u00a0\u017eiadnej skupinke, mohol som by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou hociktorej, ktor\u00e1 sa smiala. Objavil som sa, rozdal jedlo, povedal zop\u00e1r vtipov… Nikdy som svoju n\u00e1v\u0161tevu nepredl\u017eoval. Nebol som popul\u00e1rny, no nebol som ani vyvrhe\u013e. Bol som v\u0161ade a\u00a0s\u00a0ka\u017ed\u00fdm, a\u00a0z\u00e1rove\u0148 som zost\u00e1val \u00faplne s\u00e1m.\u201c<\/p>\n

Pred skon\u010den\u00edm \u0161koly bolo potrebn\u00e9 posun\u00fa\u0165 sa na vy\u0161\u0161\u00ed level. Stal sa z neho pir\u00e1t. Za\u010dal d\u00edlova\u0165 s\u00a0pir\u00e1tskymi c\u00e9de\u010dkami, ktor\u00e9 s\u00e1m doma napa\u013eoval. Mamu presved\u010dil, \u017ee mu mus\u00ed k\u00fapi\u0165 po\u010d\u00edta\u010d a\u00a0napa\u013eova\u010dku c\u00e9de\u010diek zdedil od jedn\u00e9ho chalana, ktor\u00fd sa ods\u0165ahoval z\u00a0mesta. Trevor p\u00ed\u0161e, \u017ee do konca \u017eivota bude tomu chalanovi v\u010fa\u010dn\u00fd. Pr\u00e1ca napa\u013eova\u010da v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch v\u0161ak bola riadna fu\u0161ka. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 po \u0161kole nastupoval doma na druh\u00fa \u0161ichtu: p\u00e4\u0165-\u0161es\u0165 hod\u00edn v\u00a0kuse makal na c\u00e9de\u010dk\u00e1ch zavret\u00fd v izbe. Ale pracoval na sebe a\u00a0h\u013eadal mo\u017enosti, ako skvalit\u0148ova\u0165 svoj biznis: investoval do r\u00fdchlej\u0161\u00edch a\u00a0modernej\u0161\u00edch zariaden\u00ed a na\u0161iel si aj dvoch chalanov, ktor\u00ed za\u010dali pre neho robi\u0165: Toma a\u00a0Bonganiho. Najm\u00e4 Bongani sa osved\u010dil ako prav\u00fd \u201eidea maker\u201c. Napr\u00edklad pri\u0161iel s\u00a0n\u00e1padom napa\u013eova\u0165 CD mixy a\u00a0nesk\u00f4r mixova\u0165 pesni\u010dky, ako to robia d\u00edd\u017eejovia, aby rytmicky prech\u00e1dzali jedna do druhej. Tak\u00e9to c\u00e9de\u010dka sa pred\u00e1vali ako tepl\u00e9 ro\u017eky! Tie\u017e Trevora pomkol, aby za\u010dal vystupova\u0165 ako d\u00edd\u017eej na\u017eivo, preto\u017ee v\u00a0tom \u010dase nik v\u00a0\u010derno\u0161sk\u00fdch \u0161tvrtiach nevidel \u010dernocha, ako mixuje hudbu na po\u010d\u00edta\u010di.<\/p>\n

Po maturite svoje k\u0161efty rozbehol naplno. Chcel \u00eds\u0165 na v\u00fd\u0161ku \u0161tudova\u0165 po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 programovanie, ale musel si na to najsk\u00f4r zarobi\u0165. S\u00a0Bongamim dva roky str\u00e1vili v\u00a0povestnom townshipe Alexandra, zn\u00e1mom aj pod n\u00e1zvom Gomora. K\u0161eftovali s c\u00e9de\u010dkami, vymie\u0148ali tovar za tovar, po\u017ei\u010diavali peniaze na \u00faroky, pot\u013akali sa hore dole, skr\u00fdvali sa pred poli\u0161mi, na obed zhltli nejak\u00fd lacn\u00fd \u017evanec, pospali si, cvi\u010dili s\u00a0\u010dinkami… Dva roky str\u00e1ven\u00e9 v\u00a0Alexandrii hodnot\u00ed Trevor ako \u010dist\u00fd prepad\u00e1k. Maxim\u00e1lne \u00fasilie za minim\u00e1lny zisk. \u201e\u0160tvr\u0165 je o\u0161emetn\u00e1 v\u00a0tom, \u017ee v\u00a0nej st\u00e1le len pracujete a\u00a0pracujete a\u00a0m\u00e1te pocit, \u017ee sa nie\u010do deje, no\u00a0v\u00a0skuto\u010dnosti sa nedeje v\u00f4bec ni\u010d. Bol som tam ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no od siedmej do siedmej a\u00a0ka\u017ed\u00fd de\u0148 to bolo o\u00a0tom istom: Ako zdvojn\u00e1sob\u00edme desa\u0165 randov na dvadsa\u0165? Ako zmen\u00edme dvadsa\u0165 na p\u00e4\u0165desiat?… Koncom d\u0148a sme ich minuli na jedlo a\u00a0mo\u017eno nejak\u00e9 piv\u00e1 a\u00a0potom sme \u0161li domov a\u00a0znova sa vr\u00e1tili a\u00a0bolo to o\u00a0tom istom: Ako zmen\u00edme desa\u0165 na dvadsa\u0165?\u201c<\/p>\n

Ani mama nemala rada miesta, kde sa jej syn pohyboval a s k\u00fdm. Nasledovalo pou\u010denie: \u201eMus\u00ed\u0161 si d\u00e1va\u0165 pozor, k\u00fdm sa obklopuje\u0161, preto\u017ee to, kde si, m\u00f4\u017ee ur\u010di\u0165, k\u00fdm si.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Facebook Trevora Noaha<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Ak chcete vedie\u0165, ako vyzeral rasizmus v\u00a0r\u00e9\u017eii juhoafrick\u00e9ho apartheidu, nemus\u00edte l\u00faska\u0165 teoretick\u00e9 state \u010di analytick\u00e9 \u0161t\u00fadie. Sta\u010d\u00ed si pre\u010d\u00edta\u0165 jednu z\u00e1bavn\u00fa knihu od jedn\u00e9ho mlad\u00e9ho juhoafrick\u00e9ho komika. Trevor Noah ju venoval svojej mame. \u201e\u010eakujem, \u017ee si zo m\u0148a vychovala mu\u017ea,\u201c p\u00ed\u0161e hne\u010f v \u00favode. \u010cierna mama \u010diernobieleho Trevora je takou v\u00fdraznou postavou knihy, \u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9204,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,101],"tags":[],"class_list":["post-9199","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-oktober-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9199","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9199"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9199\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10464,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9199\/revisions\/10464"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9204"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9199"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9199"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9199"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}