<\/p>\n
Na ulici Hobart v\u00a0Pittsburghu bola mal\u00e1 pek\u00e1re\u0148. Pek\u00e1rne s\u00fa dnes takmer v\u0161ade, jasne, aj v\u00a0hociktorom ve\u013ekom obchode s\u00a0potravinami, v Pittsburghu boli aj v\u00a0k\u00f3\u0161er obchodoch, t\u00fdch bolo v na\u0161ej veveri\u010dej \u0161tvrti habadej, ja som v\u0161ak najrad\u0161ej chodievala do tejto malej na rohu ulice Hobart. V tej ste si mohli k\u00fapi\u0165 \u201eako\u017ee\u201c prav\u00fd eur\u00f3psky chlieb, alebo \u010dosi, \u010do malo k\u00a0nemu len na skok. Na drobnostiach z\u00e1le\u017e\u00ed, z nich sa sklad\u00e1 svet.<\/p>\n
Na chlieb sa nepatr\u00ed frfota\u0165. Chlieb je v\u0161ade chlieb, bo\u017e\u00ed dar.<\/p>\n
Americk\u00fd chlieb je v\u0161ak \u010dosi \u0161peci\u00e1lne. Pravda\u017ee, v\u00a0Amerike maj\u00fa najmenej tis\u00edc druhov chleba, v\u0161etky v\u0161ak mali podobn\u00fa sladkast\u00fa chu\u0165 a\u00a0pripom\u00ednali trochu \u0161pongiu a\u00a0bolo ich treba dr\u017ea\u0165 v chladni\u010dke.<\/p>\n
V\u00a0pek\u00e1rni na rohu som takmer ka\u017ed\u00fd de\u0148 h\u013eadala \u010dosi, \u010do by pripom\u00ednalo \u201en\u00e1\u0161\u201c chlieb. V\u00fdra\u017ekov\u00fd, cmarov\u00fd, cere\u00e1lny, bevit, \u010dierny pumpernikel… Najm\u00e4 ten, trochu tmav\u00fd, ope\u010den\u00fd, s\u00a0chrumkavou k\u00f4rkou, vo\u0148av\u00fd, tak\u00fd, do ak\u00e9ho som v\u017edy ako mal\u00e1 po ceste prstom vydlabala dieru, lebo som sa nevedela do\u010dka\u0165, kedy budem doma a\u00a0ochutn\u00e1m ho, tak\u00e9ho, \u010do ma hocikedy v\u00a0zime pod bundou zohrieval a vo\u0148al a\u00a0vo\u0148al, a\u017e k\u00fdm som nedobehla domov. A potom si ho sta\u010dilo natrie\u0165 maslom alebo posoli\u0165 a\u00a0ni\u010d v\u00e1m nech\u00fdbalo. Tak\u00fd chlieb, n\u00e1\u0161 chlieb, mi tato Vinco poslal do Franc\u00fazska, ke\u010f som mu vypisovala, ako mi je clivo. Chlieb, vlastnoru\u010dne uroben\u00e9 rezance a\u00a0pomlet\u00e9 modransk\u00e9 orechy z na\u0161ej hamr\u0161t\u00edlskej z\u00e1hrady s\u00a0cukrom. A ja som chodila po Grenobli a revala od dojatia.<\/p>\n
Nie je maslo ako maslo, v\u0161etky tu\u0161\u00edm boli polotu\u010dn\u00e9, aby ste to s\u00a0t\u00fdmi tukmi nepreh\u00e1\u0148ali, a\u00a0ani so\u013e nebola \u00faplne ako so\u013e, bola tu\u0161\u00edm menej \u201eslan\u00e1\u201c, troj\u0161tvrtinov\u00e1, aby ste to s\u00a0t\u00fdm solen\u00edm nepreh\u00e1\u0148ali… Po dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och som mala pln\u00fa chladni\u010dku r\u00f4zneho chleba…<\/p>\n
Pek\u00e1re\u0148 na rohu Hobart bola talianska. Pred\u00e1vali v nej \u00edrske maslo, franc\u00fazsku miner\u00e1lku perrier, oranginu, talianske syry, su\u0161en\u00e9 raj\u010diny a\u00a0r\u00f4zne druhy chleba. Povedzme raz tak drah\u00e9 ako vo ve\u013ek\u00fdch potravin\u00e1ch.<\/p>\n
A\u00a0tak som vysk\u00fa\u0161ala taliansku ciabattu, tradi\u010dn\u00fd celozrnn\u00fd, rusk\u00fd, dvakr\u00e1t som k\u00fapila franc\u00fazsku bagetu a\u00a0inokedy to, \u010domu Franc\u00fazi vravia flute, \u010di\u017ee flauta, jeden chlieb mal\u00fd makov\u00fd, ve\u013ek\u00fd chrumkav\u00fd, gu\u013eat\u00fd, hranat\u00fd a\u00a0v\u0161etky mi trochu pripom\u00ednali ten n\u00e1\u0161. Iba pripom\u00ednali.<\/p>\n
Cestou domov z\u00a0prech\u00e1dzky som sa takmer v\u017edy zastavila vo \u201esvojej\u201c pek\u00e1rni. Kr\u00fatila som nosom a\u00a0vyberala. Najviac sa mi p\u00e1\u010dil ov\u00e1lny tradi\u010dn\u00fd celozrnn\u00fd chlieb.<\/p>\n
Raz, ke\u010f som sa vykoktala a nechala ho nakr\u00e1ja\u0165, sa ku mne naklonil star\u0161\u00ed p\u00e1n.<\/p>\n
– Prep\u00e1\u010dte, ten tradi\u010dn\u00fd chlieb je nie\u010do ako n\u00e1\u0161 nemeck\u00fd chlieb?
\n– Neviem, som zo Slovenska, tie\u017e h\u013ead\u00e1m nie\u010do, \u010do by pripom\u00ednalo n\u00e1\u0161 chlieb, – usmiala som sa.
\nJeho man\u017eelka sa rozosmiala.<\/p>\n
– Ameri\u010dania nevedia robi\u0165 chlieb! V\u0161etko je sladk\u00e9, pln\u00e9 semienok alebo ako z\u00a0papiera!<\/p>\n
– Vezmite si franc\u00fazsku bagetu, t\u00e1 naozaj chut\u00ed ako bageta, – iniciat\u00edvne som radila man\u017eelom.
\n– Nie je! – po\u010dujem za sebou v\u00fdbuch smiechu! – my sme Franc\u00fazi, a toto veru bageta nie je, – vmie\u0161ali sa do n\u00e1\u0161ho rozhovoru dvaja chlapci.
\nSmiali sme sa v\u0161etci, e\u0161te aj predava\u010dka.<\/p>\n
Na miestach, kde sa to len tak hem\u017e\u00ed \u013eu\u010fmi z\u00a0cel\u00e9ho sveta, v\u00e1m domov ch\u00fdba desa\u0165n\u00e1sobne, paradoxne v\u0161ak z\u00edskate \u010dosi ako in\u00fd, n\u00e1hradn\u00fd, multikult\u00farny priestor, ba a\u017e domov v\u00a0spolo\u010denstve \u013eud\u00ed, medzi ktor\u00fdmi sa pohybujete. \u010cosi je nezdie\u013ene, nie\u010do poviete slovami, in\u00e9 gestami, sp\u00f4sobom, ak\u00fdm jete, obliekate sa, ako si chod\u00edte po ulici…\u00a0Domov, na ktor\u00fd si oby\u010dajne \u010dlovek zvyk\u00e1 \u0165a\u017eko, ch\u00fdba a\u017e po n\u00e1vrate domov, do naozajstn\u00e9ho domova, ktor\u00fd je hoci aj rukami \u201ena ktor\u00fdch smie\u0161 plaka\u0165\u201c.<\/p>\n
Pre m\u00f4jho syna bol domovom aj zelen\u00fd futbalov\u00fd \u0161tadi\u00f3n. Kdeko\u013evek pr\u00edde, berie \u201ekopajdy\u201c a\u00a0loptu a\u00a0ide obzrie\u0165 ihrisko. Aj v\u00a0Pittsburghu. Zo za\u010diatku bol v\u00a0novej \u0161kole straten\u00fd, nikoho nepoznal, poobede v\u0161ak pri\u0161iel, prezliekol sa, sadol na bicykel a\u00a0be\u017eal na \u0161tadi\u00f3n. Nav\u017edy mi zostane v\u00a0pam\u00e4ti fotografia, ktor\u00fa som neurobila: sed\u00edm v\u00a0autobuse, pozer\u00e1m na krajinu za oknami a\u00a0z\u00a0okna na pr\u00e1zdnom ve\u013ekom futbalovom ihrisku vid\u00edm n\u00e1\u0161ho Vecana, ako si s\u00e1m kope loptu. Pri\u0161lo mi ho \u013e\u00fato.<\/p>\n
Po p\u00e1r d\u0148och v\u0161ak vedel poveda\u0165, kto kedy tr\u00e9nuje. Pri\u0161iel na \u0161tadi\u00f3n, chv\u00ed\u013eu obsm\u0155dal, zav\u0161e si vyberal a\u00a0potom sa pridal k\u00a0nejakej skupinke. Hral ka\u017ed\u00fd de\u0148. Dokonca zlan\u00e1ril spolu\u017eiakov z americkej \u0161koly, a\u00a0t\u00ed chodili s\u00a0n\u00edm. Ve\u010der mi rozpr\u00e1val o\u00a0Rusoch s\u00a0tvrd\u00fdm pr\u00edzvukom, ktor\u00ed s\u00edce hrali, ale brali futbal v\u00e1\u017ene, hrali naozajstn\u00fd tvrd\u00fd futbal, ako keby ani nehrali, o\u00a0Srboch a\u00a0Poliakovi, \u010do sa pridal, lebo po\u010dul slovansk\u00fd jazyk a\u00a0ako potom pri\u0161li traja mulati a\u00a0chceli sa prida\u0165, len jeden z\u00a0Rusov povedal, \u017ee hrajme \u010dierni proti bielym, a\u00a0tak sa nepridali, ale ke\u010f sa vracali, pridali sa a\u00a0hrali \u013eahulinko, loptu si zv\u0155tali medzi \u010dlenkami a\u00a0cifrovali. Tie\u017e mi povedal, ako hral s\u00a0partiou Ameri\u010danov a\u00a0ke\u010f sa im zveril, \u017ee je zo Slovenska, jeden sa ho sp\u00fdtal po slovensky: \u201eKde m\u00e1\u0161 kofolu?\u201c a\u00a0bol to chlapec, ktor\u00fd mal pr\u00edbuzn\u00fdch v\u00a0Ru\u017eomberku, ale narodil sa v\u00a0Amerike.<\/p>\n
V\u00a0\u0161kole sa Vinco kamar\u00e1til s\u00a0Arabmi. Po\u010d\u00faval, ako sa medzi sebou na\u0165ahuj\u00fa Maro\u010dan, Al\u017e\u00edr\u010dan a\u00a0Ira\u010dan, kto hovor\u00ed presnej\u0161ie a\u00a0lep\u0161ie po arabsky, ob\u010das sa do debaty pridal rak\u00fasky \u017did Paul, smiali sa a\u00a0robili si \u017earty z\u00a0politiky, Mexi\u010danovi Raulovi nesta\u010dil nik s\u00a0peniazmi, lebo si zar\u00e1ba \u201eundertable\u201c aj ofici\u00e1lne, \u201eundertable\u201c si zar\u00e1bali takmer v\u0161etci. Chodili spolu na univerzitu Carnegie Mellon na \u0161tadi\u00f3n hr\u00e1va\u0165 futbal, Vinco mohol, lebo jeho tato na nej u\u010dil, ostatn\u00ed hrali \u201eundertable\u201c. Po futbale sa spolu sprchovali a\u00a0\u017eartovali, niekedy Mexi\u010dan v\u0161etk\u00fdm k\u00fapil mexick\u00e9 jedlo, ktor\u00e9 \u0161t\u00edpalo, a\u017e im tiekli slzy a\u00a0Slov\u00e1k, \u010do m\u00e1 babku v\u00a0Ru\u017eomberku, sn\u00edval o halu\u0161k\u00e1ch. Hovorili si o futbale. Ka\u017ed\u00fd mal in\u00fa techniku. \u201ePrehovoru\u201c aj hry. Ve\u010der si posielali esemesky. Cez syna sa stal aj pre m\u0148a obytn\u00fdm priestorom, mo\u017eno a\u017e izbou zelen\u00fd koberec.\u00a0Futbal je sp\u00f4sob rozhovoru a\u00a0z\u00e1pas m\u00f4\u017ee by\u0165 nap\u00ednav\u00fdm pr\u00edbehom. Zav\u0161e som mu z\u00e1videla, \u017ee v\u00a0niektor\u00fdch \u00fa\u010dinkoval.<\/p>\n
Ja som sa pridala k\u00a0spolo\u010denstvu \u013eud\u00ed, \u010do be\u017eia. T\u00ed s\u00fa naoko osamelej\u0161\u00ed, ale ob\u010das pri behu sme na seba mrkli.<\/p>\n
V Amerike som mala undertable domov. V\u0161etko to bolo d\u00e1vno. Ke\u010f under, tak aj table… Mala som tam aj st\u00f4l, za ktor\u00fd sa dalo posadi\u0165 a\u00a0pozhov\u00e1ra\u0165 sa, alebo \u010dosi nap\u00edsa\u0165, v\u00a0pr\u00edpade sm\u00fatku zlo\u017ei\u0165 hlavu do dlan\u00ed a\u00a0spomen\u00fa\u0165 si na t\u00fdch doma… Domov s\u00fa mo\u017eno naozaj tie \u201eruky\u201c…\u00a0 A inokedy som si vykra\u010dovala\u00a0\u201edomov\u201c po ulici Hobart, otvorila som vrec\u00fa\u0161ko so svoj\u00edm pec\u0148om chleba, opatrne som vybrala skrojok \u010di p\u00e4tku a\u00a0polo\u017eila som si ju na jazyk. Op\u00e4\u0165 som mala\u00a0bli\u017e\u0161ie k\u00a0tomu n\u00e1\u0161mu. Tu sa tomu hovor\u00ed bread, u\u00a0m\u0148a v\u00a0puse sa to men\u00ed na chlieb. (Mierka: krok –\u00a0rozumej cel\u00fd Atlantick\u00fd oce\u00e1n a\u00a0polovicu Eur\u00f3py).<\/p>\n
Nech v\u00e1m chut\u00ed na stole aj pod stolom po cel\u00fd okt\u00f3ber ten v\u00e1\u0161, chlieb aj bread, ba aj futbal… Va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Na ulici Hobart v\u00a0Pittsburghu bola mal\u00e1 pek\u00e1re\u0148. Pek\u00e1rne s\u00fa dnes takmer v\u0161ade, jasne, aj v\u00a0hociktorom ve\u013ekom obchode s\u00a0potravinami, v Pittsburghu boli aj v\u00a0k\u00f3\u0161er obchodoch, t\u00fdch bolo v na\u0161ej veveri\u010dej \u0161tvrti habadej, ja som v\u0161ak najrad\u0161ej chodievala do tejto malej na rohu ulice Hobart. V tej ste si mohli k\u00fapi\u0165 \u201eako\u017ee\u201c prav\u00fd eur\u00f3psky chlieb, alebo […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":7858,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,101],"tags":[],"class_list":["post-9211","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-oktober-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9211","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9211"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9211\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9212,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9211\/revisions\/9212"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7858"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9211"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9211"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9211"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}