{"id":925,"date":"2015-04-12T23:13:25","date_gmt":"2015-04-12T21:13:25","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=925"},"modified":"2015-04-12T23:13:25","modified_gmt":"2015-04-12T21:13:25","slug":"san-jose","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/san-jose\/","title":{"rendered":"San Jos\u00e9"},"content":{"rendered":"<p>Z\u00a0metropoly Kostariky<\/p>\n<p>Jana Jank\u016f<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>V\u00a0obklopen\u00ed Kordillerami<\/strong><\/p>\n<p>Kedysi to bola farm\u00e1rska dedina na\u00a0\u0161\u0165avnatej,\u00a0svie\u017eej a\u00a0\u00farodnej n\u00e1hornej planine Stredn\u00fdch Kordiller. V\u010faka pomerne vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke a\u00a0nie pr\u00edli\u0161 hor\u00facemu podnebiu sa tu darilo zelenine, ovociu, najm\u00e4 ban\u00e1nom, kakau, cukrovej trstine, ry\u017ei i tabaku. Ch\u00fdr do\u010faleka \u0161\u00edrili aj vysokokvalitn\u00e9 k\u00e1vov\u00e9 zrn\u00e1. Kto by si v\u0161ak pam\u00e4tal komplikovan\u00fd,\u00a0dlh\u00fd n\u00e1zov \u201eVillanueva de la Boca del Monte del Valle de Abra\u201c? A\u00a0tak ke\u010f rast\u00face mesto v\u00a0roku 1737 vyhl\u00e1sili za metropolu krajiny, na po\u010des\u0165 patr\u00f3na Jozefa ho premenovali na San Jos\u00e9. Predt\u00fdm v\u0161ak o\u00a0svoje postavenie muselo e\u0161te s\u00faperi\u0165 s\u00a0mestami Alajuela, Cartago a\u00a0Heredia. Aby nikto na nikoho ne\u017eiaril a\u00a0bolo u\u010dinen\u00e9 zados\u0165 d\u00f4le\u017eitosti v\u0161etk\u00fdch miest, vymyslel ktosi rota\u010dn\u00fd syst\u00e9m. No ten sa neosved\u010dil (bol ve\u013emi n\u00e1kladn\u00fd) a San Jos\u00e9 si napokon svoje postavenie muselo vybojova\u0165 a\u017e vojenskou cestou. Potom nastali \u010dasy jeho rozkvetu, k\u00a0\u010domu prispela najm\u00e4 \u010doraz \u017eiadanej\u0161ia k\u00e1va. V\u010faka nej zbohatlo mesto nato\u013eko, \u017ee si miestni dali vydl\u00e1\u017edi\u0165 ulice, vybudova\u0165 elektri\u010dkov\u00e9 trate i plynov\u00e9 osvetlenie. Elektrick\u00e9 osvetlenie malo dokonca ako tretie na svete a\u00a0tie\u017e patrilo k\u00a0prv\u00fdm mest\u00e1m, kde natiahli telef\u00f3nne k\u00e1ble. Dnes je San Jos\u00e9 \u017eivou, modernou stredoamerickou metropolou. Iba architektonick\u00fdch pamiatok tam n\u00e1jdeme poskromne, za \u010do m\u00f4\u017eu tunaj\u0161ie po\u010detn\u00e9 zemetrasenia.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Ke\u010f k\u00e1va, tak najlep\u0161ia<\/strong><\/p>\n<p>Kostarick\u00e1 k\u00e1va sa pova\u017euje za jednu z\u00a0najlep\u0161\u00edch na svete a\u00a0patri\u010dne to odzrkad\u013euj\u00fa aj jej ceny. Za\u00a0kvalitu v\u010fa\u010d\u00ed najm\u00e4 pr\u00edrode: vulkanick\u00e1 p\u00f4da na tamoj\u0161\u00edch plant\u00e1\u017each je bohat\u00e1 na miner\u00e1ly a d\u00e1va k\u00e1ve skvel\u00fa, ucelen\u00fa chu\u0165. O\u00a0\u010fal\u0161ie sa postarala kostarick\u00e1 vl\u00e1da, ktor\u00e1 v\u00a0roku 1988 prijala rozhodnutie, \u017ee v\u00a0tejto krajine m\u00f4\u017eu farm\u00e1ri pestova\u0165 v\u00fdlu\u010dne odrodu arabica. Pre \u0148u je typick\u00fd vysok\u00fd obsah kofe\u00ednu a aj\u00a0po upra\u017een\u00ed m\u00e1 intenz\u00edvnu ar\u00f3mu a chu\u0165. Pritom k\u00e1vovn\u00edky by ste v\u00a0Kostarike e\u0161te pred tromi storo\u010diami nena\u0161li. Prezierav\u00ed podnikatelia ich v\u0161ak doviezli z\u00a0Eti\u00f3pie a ke\u010f sa v\u00a019. storo\u010d\u00ed uk\u00e1zal potenci\u00e1l tejto plodiny, \u0161t\u00e1t \u013eu\u010fom zdarma pon\u00fakol p\u00f4du. Nasledoval k\u00e1vov\u00fd boom a dnes Kostarika s\u00a0200.000 tonami ro\u010dne patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm export\u00e9rom k\u00e1vy na svete. Dom\u00e1ci v\u0161ak zv\u00e4\u010d\u0161a na \u0148u nemaj\u00fa peniaze, tak\u017ee\u00a0 krajina mus\u00ed dov\u00e1\u017ea\u0165 lacnej\u0161iu robustu. Kostari\u010dania najrad\u0161ej pij\u00fa k\u00e1vu prekvapk\u00e1van\u00fa cez filter z\u00a0g\u00e1zy, vytvarovan\u00fd do komick\u00e9ho valcovit\u00e9ho tvaru. Tak\u00e9to k\u00e1vovary naz\u00fdvaj\u00fa chorreadores.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>L\u00edstky namiesto hviezdi\u010diek<\/strong><\/p>\n<p>Nah\u00e1\u0148anie sa za hviezdi\u010dkami to pre mnoh\u00fdch majite\u013eov hotelov \u010di\u00a0re\u0161taur\u00e1ci\u00ed \u010dasto steles\u0148uje \u017eivotn\u00fd cie\u013e. Kostarick\u00e9 hotely v\u0161ak usiluj\u00fa o\u00a0in\u00e9:\u00a0z\u00edska\u0165 zelen\u00e9 l\u00edstky. \u010c\u00edm lep\u0161ie plnia z\u00e1sady ekologick\u00e9ho hospod\u00e1renia, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det sa im ujde. Pura vida, teda \u010dist\u00fd \u017eivot, je toti\u017e v\u00a0Kostarike nie\u010do ako novodob\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. A pod\u013eahla mu cel\u00e1 krajina. Do ekologick\u00fdch aktiv\u00edt nezap\u00e1ja len dom\u00e1cich, ale aj dva mili\u00f3ny turistov, ktor\u00ed tam ro\u010dne prich\u00e1dzaj\u00fa &#8211;\u00a0mnoh\u00ed pr\u00e1ve kv\u00f4li \u010distej, zachovanej, panenskej pr\u00edrode, kr\u00e1snej subtropickej fl\u00f3re, mno\u017estvu zvierat, vt\u00e1kov \u010di\u00a0hmyzu. V\u00a0hotelovej izbe hostia n\u00e1jdu n\u00e1vod, ako \u0161etri\u0165 vodu, elektrinu, v\u0161ade vidie\u0165 n\u00e1doby na separovanie odpadov. S ude\u013eovan\u00edm l\u00edsto\u010dkov za rozvoj programu za trvalo udr\u017eate\u013en\u00fd \u017eivot pri\u0161la Kostarick\u00e1 turistick\u00e1 agent\u00fara. Jeho s\u00fa\u010das\u0165ou je aj zachov\u00e1vanie kult\u00farnych trad\u00edcii, uprednost\u0148ovanie dom\u00e1cej kuchyne a\u00a0lok\u00e1lnych surov\u00edn i\u00a0zamestn\u00e1vanie miestnych \u013eud\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Ma\u013eovan\u00e9 meste\u010dko <\/strong><\/p>\n<p>Len k\u00fasok od San Jos\u00e9, v\u00a0meste\u010dku Sarchi, m\u00e1te pocit, akoby sa zastavil \u010das. Stroje na opracovanie dreva tam poh\u00e1\u0148a voda, \u013eudia ru\u010dne vyrez\u00e1vaj\u00fa a\u00a0ma\u013euj\u00fa dreven\u00e9 dielce. Manufakt\u00faru na n\u00e1bytok tu pred vy\u0161e sto rokmi zalo\u017eili bratia Daniel a Pedro Corralesovci. Presl\u00e1vili ich najm\u00e4 stoli\u010dky sillas sarch\u00ed, poma\u013eovan\u00e9 pestr\u00fdmi \u017eiariv\u00fdmi farbami. Nesk\u00f4r t\u00fdmito ornamentmi za\u010dali zdobi\u0165 aj volsk\u00e9 vozy cure\u00f1a, ktor\u00fdmi zv\u00e1\u017eali k\u00e1vov\u00e9 zrn\u00e1 z plant\u00e1\u017e\u00ed. Z poma\u013eovan\u00e9ho dreva boli aj koles\u00e1, lebo tie lep\u0161ie vydr\u017eali n\u00e1ro\u010dn\u00fa cestu z\u00a0plant\u00e1\u017e\u00ed, tiahnucich sa po prudk\u00fdch svahoch Kordiller. Pestrofarebn\u00e9 vozy vidie\u0165 v Kostarike na mnoh\u00fdch miestach. S\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou hist\u00f3rie, jedn\u00fdm zo symbolov krajiny. Niet sl\u00e1vnosti, kde by sa neobjavili v sprievode. Rovnak\u00fdmi pestrofarebn\u00fdmi ornamentmi miestni umelci zdobia r\u00f4zne \u00fa\u017eitkov\u00e9 predmety, riady a suven\u00edry.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Z\u00a0metropoly Kostariky Jana Jank\u016f &nbsp; V\u00a0obklopen\u00ed Kordillerami Kedysi to bola farm\u00e1rska dedina na\u00a0\u0161\u0165avnatej,\u00a0svie\u017eej a\u00a0\u00farodnej n\u00e1hornej planine Stredn\u00fdch Kordiller. V\u010faka pomerne vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke a\u00a0nie pr\u00edli\u0161 hor\u00facemu podnebiu sa tu darilo zelenine, ovociu, najm\u00e4 ban\u00e1nom, kakau, cukrovej trstine, ry\u017ei i tabaku. Ch\u00fdr do\u010faleka \u0161\u00edrili aj vysokokvalitn\u00e9 k\u00e1vov\u00e9 zrn\u00e1. Kto by si v\u0161ak pam\u00e4tal komplikovan\u00fd,\u00a0dlh\u00fd n\u00e1zov \u201eVillanueva [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[25,4],"tags":[],"class_list":["post-925","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-marec-2015","category-metropoly"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/925","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=925"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/925\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":926,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/925\/revisions\/926"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=925"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=925"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=925"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}