{"id":9303,"date":"2021-11-11T00:09:49","date_gmt":"2021-11-10T22:09:49","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9303"},"modified":"2021-11-11T00:09:49","modified_gmt":"2021-11-10T22:09:49","slug":"joy-harjo-omamny-hlas-povodnych-americanov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/joy-harjo-omamny-hlas-povodnych-americanov\/","title":{"rendered":"Joy Harjo – Omamn\u00fd hlas p\u00f4vodn\u00fdch Ameri\u010danov"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Naz\u00fdvaj\u00fa ju ikonou feministick\u00e9ho hnutia a\u00a0hlasom p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov Ameriky. Jej b\u00e1sne otv\u00e1raj\u00fa nov\u00e9 obzory – \u010faleko za t\u00fdm, \u010do sa d\u00e1 vidie\u0165 o\u010dami \u010di po\u010du\u0165 u\u0161ami. Ako prv\u00e1 Indi\u00e1nka v hist\u00f3rii z\u00edskala titul Poet Laureate, a\u00a0to hne\u010f trikr\u00e1t. Hovor\u00ed, \u017ee \u201eslov\u00e1 dok\u00e1\u017eu lie\u010di\u0165 – presne tak, ako dok\u00e1\u017eu ni\u010di\u0165.\u201c Jej sa v\u0161ak na\u0161\u0165astie t\u00fdka len to prv\u00e9.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\u201eV\u00fdchod, to je smer za\u010diatkov. Ke\u010f sa milovan\u00e9 slnko dv\u00edha nad obzor, je vstupom, br\u00e1nou k\u00a0nov\u00fdm poznatkom. Vd\u00fdchnite to svetlo. … Vzdajte v\u010faku. … V\u00fdchod je aj smer Oklahomy, kde som sa narodila, smer n\u00e1roda Kr\u00edkov.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>\u017dena z\u00a0kme\u0148a Kr\u00edkov<\/strong><\/p>\n

V\u00a0Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch ofici\u00e1lne registruj\u00fa 574 indi\u00e1nskych kme\u0148ov. \u0160tvrt\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm je n\u00e1rod Muscogee (Mvskoke, Muscogee<\/em> Creek, Kr\u00edkovia), ku ktor\u00e9mu sa hl\u00e1si vy\u0161e 86.000 \u013eud\u00ed. Ich predkovia pred rokom 1500 ob\u00fdvali cel\u00fa oblas\u0165 dne\u0161n\u00e9ho juhov\u00fdchodu \u0160t\u00e1tov, kde popri riekach v\u00a0Alabame, Georgii, Floride a\u00a0Ju\u017enej Karol\u00edne vybudovali nieko\u013eko roz\u013eahl\u00fdch miest. Dominovali im centr\u00e1lne n\u00e1mestia a\u00a0v\u00a0niektor\u00fdch pr\u00edpadoch aj majest\u00e1tne pyram\u00eddy, s\u00fa\u010das\u0165 premyslen\u00fdch obradn\u00fdch komplexov. Ekonomika Kr\u00edkov bola zalo\u017een\u00e1 na pestovan\u00ed kukurice, fazule a\u00a0tekvice. Po\u013enohospod\u00e1rstvu sa v\u0161ak venovali najm\u00e4 \u017eeny, mu\u017ei mali na starosti lov a\u00a0obranu. Obe pohlavia si tetovan\u00edm be\u017ene zdobili cel\u00e9 telo. Pr\u00edchod Eur\u00f3panov v\u0161ak mnoh\u00e9 zmenil a\u00a0\u010das\u0165 Indi\u00e1nov sa pred ich vplyvom presunula na Floridu, kde splynuli s\u00a0miestnymi kme\u0148mi. V\u00a018. storo\u010d\u00ed bol n\u00e1rod Kr\u00edkov ako prv\u00fd spomedzi\u00a0p\u00f4vodn\u00fdch Ameri\u010danov uznan\u00fd vl\u00e1dou USA za \u201ecivilizovan\u00fd\u201c, najm\u00e4 v\u010faka tomu, \u017ee prijal mnoho kult\u00farnych a\u00a0technologick\u00fdch postupov od svojich bielych premo\u017eite\u013eov. Za\u010diatkom 19. storo\u010dia sa v\u0161ak rozhodlo o\u00a0ich presune z\u00a0juhov\u00fdchodu do oblast\u00ed za riekou Mississippi. Zo d\u0148a na de\u0148 museli opusti\u0165 svoje posv\u00e4tn\u00e9 miesta, domovy, obchody, \u0161koly \u010di kostoly a\u00a0cel\u00fd \u017eivot zbali\u0165 do bat\u00f4\u017eka. Pre mnoh\u00fdch bol odchod z\u00a0rodnej zeme nemyslite\u013en\u00fd, a\u00a0tak v\u00a0rokoch 1836 a\u00a01837 do\u0161lo k\u00a0ich n\u00e1silnej repatri\u00e1cii. Jedn\u00fdm z\u00a0miest, ktor\u00e9 zalo\u017eili, bola Tulsa v\u00a0Oklahome.<\/p>\n

Tam v\u0161ak s\u00a0nimi pri\u0161li aj Afri\u010dania – niektor\u00ed ako \u010dlenovia rodiny, in\u00ed ako otroci, a\u00a0boli aj tak\u00ed, \u010do privandrovali \u00faplne samostatne a\u00a0zalo\u017eili vlastn\u00e9 s\u00eddla. \u010coskoro tak spolu s\u00a0Eur\u00f3panmi obsadili krajinu, ktor\u00e1 bola ur\u010den\u00e1 p\u00f4vodn\u00fdm obyvate\u013eom Ameriky. \u201eKres\u0165ansk\u00fd boh im dal moc. A\u00a0predsa ka\u017ed\u00fd chcel to ist\u00e9: zem, mier, miesto pre domov, chcel vari\u0165, zamilova\u0165 sa, plodi\u0165 deti a\u00a0hudbu.\u201c<\/p>\n

Do tak\u00e9hoto prostredia sa 9. m\u00e1ja 1951 narodila Joy Foster, prv\u00e9 zo \u0161tyroch det\u00ed klampiara Allena W. Fostera a\u00a0\u010da\u0161n\u00ed\u010dky Wynemy Baker Fosterovej. Otec patril ku kme\u0148u Kr\u00edkov a\u00a0medzi predkami mal nieko\u013eko v\u00fdzna\u010dn\u00fdch bojovn\u00edkov za ich pr\u00e1va. Mama poch\u00e1dzala zo zmie\u0161anej rodiny, jej otec mal nemecko-franc\u00fazsky p\u00f4vod, matka bola spolovice \u00cdrka, spolovice \u010cerok\u00ed. Vo svojich memo\u00e1roch Joy tvrd\u00ed, \u017ee sa jej na svet v\u00f4bec nechcelo, pritiahla ju sem v\u0161ak hudba a\u00a0t\u00fa\u017eba sprostredkova\u0165 hlasy, piesne a\u00a0pr\u00edbehy ostatn\u00fdm, aby im pomohli a\u00a0stali sa im\u00a0in\u0161pir\u00e1ciou. \u201eTo bola moja \u00faloha. Nie som v\u00fdnimo\u010dn\u00e1. Rovnako je to u\u00a0v\u0161etk\u00fdch. Vstupujeme do rodinn\u00e9ho pr\u00edbehu a\u00a0potom do in\u00fdch pr\u00edbehov, v\u00a0z\u00e1vislosti na kme\u0148ov\u00fdch klanoch, na kme\u0148ov\u00fdch miestach a\u00a0n\u00e1rodoch, na \u00fazem\u00ed, krajin\u00e1ch, planet\u00e1rnych syst\u00e9moch a\u00a0vesm\u00edre. A\u00a0predsa m\u00e1me v\u0161etci aj pr\u00edbeh svojej vlastnej du\u0161e, ktor\u00fd mus\u00edme naplni\u0165.\u201c K\u00a0tomu patr\u00ed i jej \u0165a\u017ek\u00fd pr\u00edchod na svet, pri ktorom matka takmer zomrela a\u00a0b\u00e1b\u00e4tko umiestnili do inkub\u00e1tora. \u201eUmierala som dokonca aj vtedy, ke\u010f som sa rodila. A tento z\u00e1pas sa opakuje po cel\u00fd m\u00f4j \u017eivot – medzi nocou a\u00a0d\u0148om, p\u00fa\u0161\u0165ou a\u00a0vodou, zemou a\u00a0oblohou a\u00a0za\u010diatkami a\u00a0koncami.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Na po\u010diatku (ne)bolo slovo<\/strong><\/p>\n

Fosterovci na trad\u00edcie ve\u013emi nedbali. Hoci v\u00a0Tulse \u017eilo mnoho Kr\u00edkov, \u010cerok\u00edov a\u00a0in\u00fdch Indi\u00e1nov, rodina sa nez\u00fa\u010dast\u0148ovala na tradi\u010dn\u00fdch ritu\u00e1loch a\u00a0doma hovorili po anglicky. Mal\u00e1 Joy bola rebelka. Milovala v\u00f4\u0148u voskoviek a\u00a0doma ma\u013eovala, kde sa dalo. Pokojne aj po m\u00faroch. Ke\u010f jej v\u0161ak v\u00a0\u0161k\u00f4lke povedali, nech nakresl\u00ed slnko, dom \u010di ducha, nikdy nevyzerali tak ako u ostatn\u00fdch det\u00ed. \u201eOdrazu som pochopila, \u017ee moja cesta bude pravdepodobne \u00faplne odli\u0161n\u00e1 a\u00a0\u017ee keby som sa po nej nevybrala, trpela by som.\u201c Hr\u00e1vala sa sk\u00f4r s\u00a0chlapcami a\u00a0ako prv\u00e1 na \u0161kole vymenila slu\u0161iv\u00e9 \u0161at\u00f4\u010dky za d\u017e\u00ednsy a tri\u010dko. K\u00a0jej spolu\u017eiakom patrili deti so svetlou aj tmavou poko\u017ekou, ona jedin\u00e1 v\u0161ak tak\u00fa farbu d\u00e1vala aj svojim kreslen\u00fdm postavi\u010dk\u00e1m. Joyina najranej\u0161ia spomienka sa v\u0161ak nesp\u00e1ja s\u00a0obrazmi \u010di slovami, ale s\u00a0hudbou. Jej mama skladala piesne, babka hrala na saxof\u00f3n a\u00a0umeniu sa venovala aj teta. Azda e\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e dok\u00e1zala vyslovi\u0165 prv\u00e9 vety, milovala r\u00e1di\u00e1, jukeboxy a\u00a0v\u0161etky in\u00e9 stroje, ktor\u00e9 dok\u00e1zali vyl\u00fadi\u0165 mel\u00f3diu. Ke\u010f si s\u00a0nimi mama pospevovala sladko-b\u00f4\u013ene slov\u00e1 o\u00a0l\u00e1ske, sm\u00fatku \u010di n\u00e1deji, jej najstar\u0161ia dc\u00e9ra si v\u0161etko predstavovala ako filme.<\/p>\n

Raz sa viezla s\u00a0otcom v\u00a0aute, ke\u010f sa z\u00a0reproduktorov ozvali podmaniv\u00e9 t\u00f3ny d\u017eezovej tr\u00fabky. \u201eNeviem, ako to vyjadri\u0165, ak\u00fdmi zvukmi alebo slovami, ale v\u00a0tom n\u00e1vale hor\u00faceho ju\u017eansk\u00e9ho popoludnia, v z\u00e1vane vody po holen\u00ed a\u00a0vlhka, sledovala som t\u00fa mel\u00f3diu a\u017e k\u00a0po\u010diatku, k\u00a0samotn\u00e9mu zrodeniu zvuku. Ocitla som sa vo v\u00edre hviezd…\u201c spom\u00edna. Hudba sa pre \u0148u stala prepojen\u00edm medzi zn\u00e1mym a\u00a0nezn\u00e1mym, stala sa sp\u00f4sobom, ako hovori\u0165 za hranicami be\u017en\u00e9ho jazyka. \u201eZmenilo to dokonca aj sp\u00f4sob, ak\u00fdm som pozerala na slnko,\u201c nap\u00edsala vo svojich memo\u00e1roch. S\u00a0rovnakou l\u00e1skou spom\u00edna aj, ako s\u00a0mamou ob\u010das za\u0161la na druh\u00fa stranu ulice k\u00a0susede, ktor\u00e1 patrila k \u010cerok\u00edom. Hral sa na zemi a\u00a0popritom takmer bez dychu po\u010d\u00favala pr\u00edbehy, ktor\u00e9 si \u017eeny rozpr\u00e1vali – historky zo svojho \u017eivota, aj tie odpo\u010dut\u00e9, niektor\u00e9 pekn\u00e9, in\u00e9 smutn\u00e9 \u010di stra\u0161ideln\u00e9, a \u017eivo si predstavovala ich hlavn\u00fdch hrdinov a\u00a0miesta, kde sa odohr\u00e1vali. Omamn\u00e9 slov\u00e1 a t\u00f3ny, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu \u010dloveka prenies\u0165 na in\u00e9 miesto, do in\u00e9ho \u010dasu, boli pre mal\u00fa Joy priam \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00e9. Re\u00e1lny svet si toti\u017e pre \u0148u pripravil pr\u00edli\u0161 ve\u013ea utrpenia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Detstvo pln\u00e9 n\u00e1silia<\/strong><\/p>\n

Hoci Allen W. Foster vyrastal v\u010faka \u0165a\u017ebe ropy na ich pozemku v\u00a0blahobyte, jeho vlastn\u00e1 rodina \u017eivorila. Otec, ten kr\u00e1sny, no nedosiahnute\u013en\u00fd mu\u017e, ktor\u00e9ho \u201etvorilo z\u00a0desiatich percent telo a\u00a0zvy\u0161ok bola du\u0161a\u201c, toti\u017e holdoval alkoholu. Doma ho videli len m\u00e1lokedy, rad\u0161ej v\u00a0zasmraden\u00fdch putik\u00e1ch pozeral na dno poh\u00e1rika a\u00a0za ka\u017edou suk\u0148ou. Ke\u010f sa ob\u010das uk\u00e1zal, naliaty ako doga, ni\u010dil v\u0161etk\u00fdch okolo seba – preto, \u017ee mu v\u00a0ranom detstve zomrela mama, preto, \u017ee mu fyzicky ubli\u017eoval vlastn\u00fd otec a\u00a0preto, \u017ee \u201esa k\u00a0nemu spr\u00e1vali ako k\u00a0Indi\u00e1novi v krajine, ktor\u00e1 bola ukradnut\u00e1 presne ako v\u0161etko ostatn\u00e9\u201c. Mal\u00e1 Joy sa\u00a0ho b\u00e1la, no z\u00e1rove\u0148 ho zbo\u017e\u0148ovala a\u00a0ke\u010f man\u017eelstvo jej rodi\u010dov napokon skon\u010dilo dlh\u00fdm a\u00a0traumatizuj\u00facim rozvodom, nesmierne trpela. Matka sa znova vydala… a\u00a0op\u00e4\u0165 \u0161liapla ved\u013ea. O\u00a0sedemn\u00e1s\u0165 rokov star\u0161\u00ed beloch najsk\u00f4r o\u010daril indi\u00e1nsku kr\u00e1savicu a jej deti, br\u00e1val ich na hamburger, spieval piesne a\u00a0usmieval sa o\u010dami. Okam\u017eite po svadbe sa v\u0161ak zmenil na mon\u0161trum. Deti ml\u00e1til opaskom. Matke zak\u00e1zal stret\u00e1va\u0165 sa s\u00a0kamar\u00e1tkami. Vyhr\u00e1\u017eal sa, \u017ee ke\u010f sa s\u00a0n\u00edm rozvedie, n\u00e1jde si ich a\u00a0v\u0161etk\u00fdch up\u00e1li v\u00a0dome tak, aby to vyzeralo ako nehoda. Nepovolil \u017eiaden spev \u010di hudbu, v\u0161etk\u00fdch poni\u017eoval. Joy zobral denn\u00edk a\u00a0\u010d\u00edtal ho nahlas a\u00a0v\u00a0detskej izbe jej porozb\u00edjal platne… V\u0161etci vedeli, \u017ee nemaj\u00fa \u0161ancu. Domovy pre t\u00fdran\u00e9 \u017eeny neexistovali a\u00a0s\u00a0udan\u00edm bieleho zamestnan\u00e9ho mu\u017ea by sotva pochodili. Dom st\u00edchol, u\u017e sa n\u00edm viac neoz\u00fdval spev, nikto netancoval. V\u0161etci dodr\u017eiavali k\u00e1ze\u0148, deti mali rozdelen\u00e9 \u00falohy v\u00a0dom\u00e1cnosti,\u00a0mama chodila do pr\u00e1ce, niekedy aj do dvoch a\u00a0platila v\u0161etky \u00fa\u010dty. Z\u00a0Joy sa stalo neist\u00e9\u00a0tich\u00e9 die\u0165a, pr\u00edli\u0161 vydesen\u00e9 \u010do len prehovori\u0165.<\/p>\n

City rad\u0161ej vyjadrovala bez slov. In\u0161pirovan\u00e1 svojou milovanou babi\u010dkou a\u00a0tetou, ktor\u00e9 p\u00f4sobili ako maliarky, vych\u00e1dzala skoro r\u00e1no pred ten \u201edom zl\u00fdch duchov a\u00a0bolesti\u201c a\u00a0kreslila si v\u00a0prachu. \u201eSedela som tam a\u00a0predstavovala si, \u010do by som nama\u013eovala. A\u00a0\u010do ku mne v\u017edy z\u00a0tejto imaginat\u00edvnej sf\u00e9ry prich\u00e1dzalo, boli obrazy – nie slov\u00e1, ale obrazy.\u201c V\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou jej detstva v\u0161ak bola aj literat\u00fara. Ako spom\u00edna, nau\u010dila sa \u010d\u00edta\u0165 v\u00a0momente, ke\u010f sa p\u00edsmen\u00e1 stali zvukom a\u00a0zvuky pr\u00edbehmi a\u00a0b\u00e1s\u0148ami. Dvakr\u00e1t prel\u00faskala Bibliu a u\u017e v\u00a0prvej triede z\u00e1kladnej \u0161koly pre\u010d\u00edtala v\u00a0kni\u017enici, \u010do sa dalo. \u201eKa\u017ed\u00e1 kniha obsahovala svet, ktor\u00fd sa dal odnies\u0165 v\u00a0ruk\u00e1ch.\u201c Obzvl\u00e1\u0161\u0165 zbo\u017e\u0148ovala po\u00e9ziu a\u00a0ver\u0161e sa dobrovo\u013ene u\u010dila naspam\u00e4\u0165. K\u00a0narodenin\u00e1m si zvykla \u017eela\u0165 zbierky b\u00e1sn\u00ed, ale ani m\u00fadre knihy jej nedok\u00e1zali pon\u00faknu\u0165 odpove\u010f na v\u0161etky ot\u00e1zky. \u201e\u010co by sa stalo, prem\u00fd\u0161\u013eala som, keby ste pre\u010d\u00edtali ka\u017ed\u00fa knihu v\u00a0ka\u017edej kni\u017enici na svete, nau\u010dili sa n\u00e1zov ka\u017edej morskej mu\u0161le, ka\u017edej vojny a\u00a0dok\u00e1zali citova\u0165 ka\u017ed\u00fd ver\u0161 b\u00e1sne? \u010co by ste so v\u0161etk\u00fdmi t\u00fdmi vedomos\u0165ami spravili? Bol by to ten druh poznania, ktor\u00fd by v\u00e1s oslobodil?\u201c p\u00fdta sa Joy Harjo vo svojich memo\u00e1roch. S\u00a0tak\u00fdmito ot\u00e1zkami v\u00a0srdci sa ako t\u00edned\u017eerka obr\u00e1tila k\u00a0divadlu. Zistila, \u017ee pr\u00edbehy, ak s\u00fa vyrozpr\u00e1van\u00e9 nielen slovami, ale aj prostredn\u00edctvom deja a\u00a0navy\u0161e v\u00a0kontexte komunity, maj\u00fa silu mnoh\u00e9 ovplyvni\u0165. Tak sa aj stalo, hoci nie presne sp\u00f4sobom, ak\u00fd si p\u00f4vodne predstavovala. Jedn\u00e9ho d\u0148a sa toti\u017e vr\u00e1tila domov a\u00a0pod pazuchou niesla scen\u00e1r. \u00a0Ke\u010f ho zbadal nevlastn\u00fd otec, konkurz jej zak\u00e1zal a herectvo za\u010dal z\u00a0hlavy vyt\u013aka\u0165 p\u00e4s\u0165ami. Na matku za\u010dal nalieha\u0165, aby ju poslala do pr\u00edsnej intern\u00e1tnej kres\u0165anskej \u0161koly.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Pravdepodobne by dlho ne\u017eila <\/strong><\/p>\n

Medzi predkami mala nieko\u013ek\u00fdch kazate\u013eov a\u00a0sama bola od piatich rokov \u010dlenkou evanjelickej cirkvi. Najsk\u00f4r chodila na om\u0161e kv\u00f4li s\u013e\u00fabenej sladkosti za odmenu, potom pod\u013eahla fascinuj\u00facim biblick\u00fdm pr\u00edbehom a\u00a0hudbe. U\u017e \u010doskoro v\u0161ak pre \u0148u kostol prestal by\u0165 t\u00fdm \u0161\u0165astn\u00fdm \u00fato\u010diskom – nik s\u00a0\u0148ou toti\u017e nechcel sedie\u0165 kv\u00f4li jej indi\u00e1nskemu p\u00f4vodu a\u00a0rozvodu rodi\u010dov. Ako 13-ro\u010dn\u00fa ju navy\u0161e za\u010dal unavova\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa sna\u017eili prostredn\u00edctvom Biblie zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 nadradenos\u0165 bielych a dominanciu mu\u017eov nad \u017eenami. Nes\u00fahlasila ani so z\u00e1kazom tancovania a\u00a0varovaniami pred ve\u0161ten\u00edm a\u00a0v\u00edziami (t\u00fdch mala predsa po\u017eehnane!), a\u00a0tak napokon s\u00a0\u00fa\u010das\u0165ou na om\u0161iach sekla. Intern\u00e1tna cirkevn\u00e1 \u0161kola pre \u0148u predstavovala ten najhor\u0161\u00ed mo\u017en\u00fd trest a s\u00a0touto vidinou za\u010dala sm\u00fatok a\u00a0strach ut\u00e1pa\u0165 v\u00a0alkohole. Ch\u013eastanie napokon videla odmali\u010dka nielen doma, ale aj v\u0161ade okolo.<\/p>\n

P\u00f4vodn\u00ed Ameri\u010dania s\u00edce p\u00e1len\u00e9 vyu\u017e\u00edvali len pri ritu\u00e1loch, eur\u00f3pski kolonisti im v\u0161ak predstavili chutnej\u0161ie destil\u00e1ty a\u00a0v\u00edno. Alkohol Indi\u00e1nom pod\u00e1vali pri jednaniach, aby ich \u013eah\u0161ie z\u00edskali na svoju stranu, a\u00a0potom ho za\u010dali vo ve\u013ekom vymie\u0148a\u0165 za vz\u00e1cne zvieracie ko\u017eu\u0161iny. Bolo to devastuj\u00face. P\u00f4vodn\u00ed Ameri\u010dania nemali s pit\u00edm \u017eiadne sk\u00fasenosti, nepoznali negat\u00edvne \u00fa\u010dinky alkoholu a mnoh\u00ed z\u00a0nich sa r\u00fdchlo stali z\u00e1visl\u00fdmi. Za\u010diatkom 18. storo\u010dia u\u017e t\u00e1to metla \u013eudstva intenz\u00edvne zametala aj na ich \u00fazemiach a napriek viacer\u00fdm snah\u00e1m s\u00a0t\u00fdm neprestala dodnes. S\u00fa\u010dasn\u00e9 \u0161tatistiky u Indi\u00e1nov registruj\u00fa a\u017e \u0161tvorn\u00e1sobne viac \u00famrt\u00ed v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0alkoholom, ne\u017e je americk\u00fd priemer. Sta\u010dilo m\u00e1lo a\u00a0mohla sa do nich zap\u00edsa\u0165 aj Joy.<\/p>\n

Vlastne bol to ako z\u00e1sah zhora,\u00a0ke\u010f ju nevlastn\u00fd otec v\u00a0\u0161estn\u00e1stich nakoniec vyhodil z\u00a0domu. E\u0161te sk\u00f4r, ne\u017e ju stihol zn\u00e1silni\u0165. Zbalila si svoje kresby (animovan\u00e9 s\u00e9rie a\u00a0m\u00f3dne skice) a\u00a0nast\u00fapila do intern\u00e1tnej \u0161koly Institute of American Indian Arts v\u00a0Santa Fe v\u00a0Novom Mexiku. E\u0161te p\u00e1r rokov predt\u00fdm tam mlad\u00fdch Indi\u00e1nov pripravovali na slabo platen\u00e9 pr\u00e1ce pre biele rodiny, teraz to v\u0161ak bolo vzru\u0161uj\u00face miesto pln\u00e9 kreativity, ide\u00e1lov a\u00a0z\u00e1bavy. \u0160tudenti r\u00f4znych umeleck\u00fdch odborov spolu diskutovali o\u00a0svojich kore\u0148och, trad\u00edci\u00e1ch a\u00a0pr\u00edbehoch a c\u00edtili, \u017ee stoja pri zrode \u010dohosi ve\u013ek\u00e9ho, akejsi kult\u00farnej renesancie. To jej vraj zachr\u00e1nilo \u017eivot: \u201eBy\u0165 adolescentom je \u0165a\u017ek\u00e9 za ka\u017ed\u00fdch okolnost\u00ed, ale u m\u0148a doma navy\u0161e prebiehalo mno\u017estvo vojensk\u00fdch konfliktov. Pravdepodobne by som dlho ne\u017eila.\u201c Kampus bol jedin\u00e9 miesto, kde sa kone\u010dne c\u00edtila dobre. Kone\u010dne mohla necha\u0165 v\u0161etky boje, strachy a\u00a0bolesti za sebou a\u00a0s\u00fastredi\u0165 sa na vlastn\u00e9 ja. Za\u010dala ma\u013eova\u0165 a plachos\u0165 prekon\u00e1vala \u00fa\u010dinkovan\u00edm v\u00a0\u0161kolsk\u00fdch hr\u00e1ch. Dokonca sa stala \u010dlenkou\u00a0tane\u010dnej skupiny a s\u00a0predstaven\u00edm Hlbok\u00e9 korene, vysok\u00fd c\u00e9der, ktor\u00e9 kombinovalo prvky eur\u00f3pskej a\u00a0tradi\u010dnej indi\u00e1nskej dr\u00e1my, vystupovala po cel\u00fdch \u0160t\u00e1toch. Na p\u00f3diu zaznamen\u00e1vali obrovsk\u00fd \u00faspech, predsa v\u0161ak neraz \u010delili rasistick\u00fdm ur\u00e1\u017ekam \u010di \u00fatokom. Ke\u010f raz jedn\u00e9ho d\u0148a skupinka tane\u010dn\u00edkov kr\u00e1\u010dala po chodn\u00edku v\u00a0Oregone, miestni po nich za\u010dali h\u00e1dza\u0165 kamene. \u201eVy \u0161pinav\u00ed Indi\u00e1ni!\u201c kri\u010dali na \u0161okovan\u00fa ml\u00e1de\u017e.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160ialene odv\u00e1\u017ena<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1969 sa Joy zamilovala do \u0161tudenta Phila Wilmona z\u00a0kme\u0148a \u010cerok\u00edov a\u00a0zosob\u00e1\u0161ili sa. \u017divot kone\u010dne vyzeral norm\u00e1lne. Zakr\u00e1tko v\u0161ak zistila, \u017ee je tehotn\u00e1 a po maturite porodila syna Phila Dayna – sama ako prst, bez podpory \u010do len jedin\u00e9ho pr\u00edbuzn\u00e9ho \u010di priate\u013ea, na mieste, kde sa k\u00a0nej u\u017e vopred spr\u00e1vali ako k\u00a0neschopnej matke a\u00a0pri pop\u00f4rodnej kontrole jej (ako tis\u00edckam \u010fal\u0161\u00edch mlad\u00fdch Indi\u00e1nok) navrhli steriliz\u00e1ciu. To v\u0161ak pre \u0148u neprich\u00e1dzalo do \u00favahy aj napriek faktu, \u017ee materstvo v\u00f4bec nepl\u00e1novala. \u201eVidela som, \u010do sa stalo so \u017eenami, ktor\u00e9 mali kreat\u00edvne nadanie, \u017eeny ako moja matka. Milovala n\u00e1s, ale nevedela celkom, \u010do s\u00a0nami robi\u0165. Odrazu mala \u0161tyri deti a\u00a0\u017eiaden priestor pre rozvoj svojho ducha.\u201c \u013dahk\u00e9 to v\u0161ak nemala ani Joy. Jej man\u017eel pil, podv\u00e1dzal ju a\u00a0nedok\u00e1zal si udr\u017ea\u0165 zamestnanie. Finan\u010dne ledva vy\u017eili a\u00a0navy\u0161e sa k\u00a0nim nas\u0165ahovala nepr\u00edjemn\u00e1 svokra, ktor\u00e1 sa jej sna\u017eila zbavi\u0165 pomocou m\u00e1gie. Dni sa zmenili na \u201eurputn\u00fd boj o\u00a0pre\u017eitie\u201c a man\u017eelstvo r\u00fdchlo skon\u010dilo.<\/p>\n

Mala iba 19 rokov, mal\u00e9 die\u0165a, \u0165a\u017eiv\u00e9 spomienky a\u00a0skrachovan\u00fd partnersk\u00fd vz\u0165ah, ke\u010f sa rozhodla da\u0165 svojej osobnosti a\u00a0\u017eivotu jasn\u00e9 kont\u00fary. \u00daradne sa zaregistrovala ako \u010dlenka n\u00e1roda Kr\u00edkov a\u00a0po mame svojho otca prevzala priezvisko Harjo, be\u017en\u00e9 medzi Indi\u00e1nmi tohto kme\u0148a. Dalo by sa prelo\u017ei\u0165 ako \u201e\u0161ialene odv\u00e1\u017ena\u201c alebo \u201e\u013eahkov\u00e1\u017ena\u201c, a\u00a0to na mlad\u00fa mami\u010dku pomerne sedelo. Ur\u010dit\u00fa dobu str\u00e1vila pr\u00e1cou v\u00a0nemocnici, k\u00fape\u013eoch \u010di na pumpe, ale vedela, \u017ee chce od \u017eivota viac. A\u00a0tak sa u\u017e ako Joy Harjo zap\u00edsala na University of New Mexico. Najsk\u00f4r chcela \u0161tudova\u0165 medic\u00ednu, ale\u00a0volanie m\u00faz bolo prisiln\u00e9, a\u00a0tak sa po prvom semestri zap\u00edsala na umenie. V\u00a0poslednom ro\u010dn\u00edku napokon zakotvila pri kreat\u00edvnom p\u00edsan\u00ed a okrem b\u00e1sn\u00ed tvorila aj texty pre indi\u00e1nsku rockov\u00fa kapelu. Bola to doba obrovsk\u00fdch zmien, po celom svete \u013eudia volali po l\u00e1ske, mieri a\u00a0rovnopr\u00e1vnosti, v Amerike doznieval odkaz Martina Luthera Kinga, ktor\u00fd popri \u010dernochoch nezab\u00fadal ani na Indi\u00e1nov a\u00a0usiloval sa o\u00a0zru\u0161enie ich segreg\u00e1cie. V\u00a0apr\u00edli 1968 Kinga zastrelili a\u00a0v\u00a0j\u00fali vzniklo hnutie American Indian Movement (AIM). P\u00f4vodne chcelo poukazova\u0165 na chudobu a\u00a0policajn\u00fa brutalitu vo\u010di p\u00f4vodn\u00fdm Ameri\u010danom vo ve\u013ek\u00fdch mest\u00e1ch, r\u00fdchlo sa v\u0161ak jeho p\u00f4sobenie roz\u0161\u00edrilo aj na probl\u00e9my nezamestnanosti, vzdel\u00e1vania \u010di zachov\u00e1vania indi\u00e1nskej kult\u00fary. Aj v\u00e4\u010d\u0161ine \u0161tudentov univerzity v\u00a0Novom Mexiku kolovala v\u00a0\u017eil\u00e1ch krv p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov, tak\u017ee nemohli zosta\u0165 bokom. Nastal \u010das, aby svoje korene poriadne presk\u00famali. \u201ePreb\u00fadzali sme sa po celej krajine. C\u00edtila som priam expl\u00f3ziu hnutia za ob\u010dianske pr\u00e1va a\u00a0obzvl\u00e1\u0161\u0165 ma zauj\u00edmal boj m\u00f4jho indi\u00e1nskeho \u013eudu za udr\u017eanie svojho miesta a\u00a0kult\u00fary v\u00a0tejto neistej dobe.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Na prahu medzi panikou a l\u00e1skou<\/strong><\/p>\n

K\u00a0jej spolu\u017eiakom a\u00a0spolupracovn\u00edkom na univerzite patrili r\u00f4zni zauj\u00edmav\u00ed spisovatelia, no iba jeden z\u00a0nich si z\u00edskal Joyino srdce. O\u00a0desa\u0165 rokov star\u0161iemu Simonovi J. Ortizovi z\u00a0kme\u0148a Keresov povedala \u201e\u00e1no\u201c a v\u00a0roku 1973 porodila dc\u00e9ru Rainy Dawn (Da\u017ediv\u00fd \u00fasvit). Ani toto man\u017eelstvo v\u0161ak nebolo \u0161\u0165astn\u00e9. Aj z\u00a0Ortiza sa vyk\u013eul o\u017eran a\u00a0n\u00e1siln\u00edk, ktor\u00fd svoju \u017eenu ml\u00e1til, kedy sa mu zachcelo. Joy prepad\u00e1vali z\u00e1chvaty paniky. Jednej noci kreslila portr\u00e9t otcovej matky Naomi Harjo Foster a\u00a0uvedomila si o\u00a0nej jednu d\u00f4le\u017eit\u00fa vec. \u201eSt\u00e1le vo mne \u017eije, presne tak, ako to raz bude so mnou a\u00a0mojimi vn\u00fa\u010datami. Nikto nikdy \u00faplne nezomrie. T\u00fa\u017eby v\u00a0na\u0161ich srdciach vy\u0161liapu cesti\u010dku. Na\u0161imi my\u0161lienkami a\u00a0snami tvor\u00edme to, \u010do po n\u00e1s zostane. A toto dedi\u010dstvo d\u00e1 t\u00fdm, \u010do po n\u00e1s nasleduj\u00fa, rados\u0165, alebo \u017eia\u013e.\u201c Joy Harjo sa rozhodla, \u017ee jej odkaz potomkom nesmie ovplyvni\u0165 zlo v\u00a0rodine a\u00a0man\u017eela po dvoch rokoch opustila.<\/p>\n

Znova bola na v\u0161etko sama. Vychov\u00e1vala dve deti, \u0161tudovala a\u00a0pochodovala za pr\u00e1va Indi\u00e1nov. Jedn\u00e9ho d\u0148a uvidela v\u00a0telev\u00edzii \u0161amana, ktor\u00fd uzdravoval tancom a\u00a0spevom a odrazu vedela, \u017ee presne toto chce robi\u0165 aj ona, \u017ee sa mus\u00ed sta\u0165 \u201eb\u00e1s\u0148ou, hudbou a\u00a0tane\u010dnicou\u201c. Najv\u00e4\u010d\u0161iu silu (a v\u010faka grantu aj finan\u010dn\u00e9 prostriedky) jej za\u010dala d\u00e1va\u0165 po\u00e9zia, ktor\u00fa p\u00edsala neskoro ve\u010der, ke\u010f deti kone\u010dne zaspali. \u201ePotrebovala som n\u00e1js\u0165 svoj hlas, aby som v\u00f4bec dok\u00e1zala \u017ei\u0165. A\u00a0pri\u0161lo to pr\u00e1ve v\u00a0\u010dase, ke\u010f som sa musela oto\u010di\u0165 a\u00a0pozrie\u0165 sa na netvora a\u00a0vidie\u0165 netvora. A\u00a0vy\u0161la t\u00e1to b\u00e1se\u0148,\u201c spom\u00ednala nesk\u00f4r na svoju prvotinu s n\u00e1zvom I\u00a0Give You Back (Vraciam \u0165a). V\u00a0nej p\u00ed\u0161e: \u201ePrep\u00fa\u0161\u0165am \u0165a, m\u00f4j prekr\u00e1sny a\u00a0pr\u00ed\u0161ern\u00fd strach. \/ Prep\u00fa\u0161\u0165am \u0165a. \/ Bol si mojou milovanou a\u00a0nen\u00e1videnou dvoji\u010dkou, ale teraz \u0165a u\u017e nevn\u00edmam ako seba. \/ Prep\u00fa\u0161\u0165am \u0165a s\u00a0boles\u0165ou, ktor\u00fa by som spoznala pri \u00famrt\u00ed vlastn\u00fdch det\u00ed. \/ U\u017e viac nie si mojou krvou. \/ Vraciam \u0165a vojakom, ktor\u00ed podp\u00e1lili m\u00f4j dom, popravili moje deti, zn\u00e1silnili a\u00a0sprznili mojich bratov a\u00a0sestry. \/ Vraciam \u0165a t\u00fdm, \u010do ukradli jedlo z\u00a0na\u0161ich tanierov, ke\u010f sme hladovali.\u201c \u010ealej v\u0161ak stato\u010dne prizn\u00e1va aj svoj podiel viny: \u201eOch, ty si ma dusil, no ja som ti dala povraz. \/ Ty si ma pitval, no ja som ti dala n\u00f4\u017e. \/ Ty si ma zo\u017eieral, no ja som si \u013eahla priamo do oh\u0148a.\u201c V\u00a0z\u00e1vere b\u00e1sne napokon odhadzuje v\u0161etku \u013e\u00fatos\u0165 a\u00a0my sme svedkami zrodu novej silnej \u017eeny, ktor\u00e1 odv\u00e1\u017ene hovor\u00ed: \u201eNo po\u010f sem, strach \/ Ja som na\u017eive a\u00a0ty sa tak ve\u013emi boj\u00ed\u0161 \/ umierania.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Paul Abdoo \/ joyharjo.com<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Naz\u00fdvaj\u00fa ju ikonou feministick\u00e9ho hnutia a\u00a0hlasom p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov Ameriky. Jej b\u00e1sne otv\u00e1raj\u00fa nov\u00e9 obzory – \u010faleko za t\u00fdm, \u010do sa d\u00e1 vidie\u0165 o\u010dami \u010di po\u010du\u0165 u\u0161ami. Ako prv\u00e1 Indi\u00e1nka v hist\u00f3rii z\u00edskala titul Poet Laureate, a\u00a0to hne\u010f trikr\u00e1t. Hovor\u00ed, \u017ee \u201eslov\u00e1 dok\u00e1\u017eu lie\u010di\u0165 – presne tak, ako dok\u00e1\u017eu ni\u010di\u0165.\u201c Jej sa v\u0161ak na\u0161\u0165astie t\u00fdka […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9306,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[103,5],"tags":[],"class_list":["post-9303","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-november-2021","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9303","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9303"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9303\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9308,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9303\/revisions\/9308"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9306"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9303"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9303"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9303"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}