{"id":9315,"date":"2021-11-14T22:05:01","date_gmt":"2021-11-14T20:05:01","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9315"},"modified":"2021-11-14T22:05:01","modified_gmt":"2021-11-14T20:05:01","slug":"kristina-kocakova-fascinuje-ma-neuveritelna-roznorodost-zivota-v-oceanoch","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/kristina-kocakova-fascinuje-ma-neuveritelna-roznorodost-zivota-v-oceanoch\/","title":{"rendered":"Krist\u00edna Koc\u00e1kov\u00e1 – Fascinuje ma neuverite\u013en\u00e1 r\u00f4znorodos\u0165 \u017eivota v oce\u00e1noch"},"content":{"rendered":"

<\/h2>\n

 <\/p>\n

Ak v\u00e1s niekedy zauj\u00edmalo, \u010di m\u00f4\u017ee morsk\u00e1 biologi\u010dka poch\u00e1dza\u0165 aj z\u00a0krajiny bez mora, nemus\u00edte si viac l\u00e1ma\u0165 hlavu. Mlad\u00e1 vedky\u0148a Krist\u00edna Koc\u00e1kov\u00e1 dokazuje, \u017ee to nie je \u017eiaden probl\u00e9m. Pripravte sa na hodinu biol\u00f3gie, ak\u00fa ste (asi) e\u0161te neza\u017eili.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u010co v\u00e1m napadne ako prv\u00e9, ke\u010f sa povie oce\u00e1n? <\/strong><\/p>\n

Oce\u00e1n vo mne v\u017edy evokuje kr\u00e1sne modr\u00e9 nekone\u010dno. Z tak\u00e9ho \u00e9terickej\u0161ieho h\u013eadiska je to pre m\u0148a upokojuj\u00face, svoj\u00edm sp\u00f4sobom mi to pripom\u00edna nekone\u010dnos\u0165 a\u00a0ve\u013ekos\u0165 pr\u00edrody a\u00a0to, ak\u00ed sme my, \u013eudia oproti nej mal\u00ed. Z\u00a0vedeck\u00e9ho h\u013eadiska je pre m\u0148a toto nekone\u010dno zdrojom in\u0161pir\u00e1cie – v\u00a0oce\u00e1noch zost\u00e1va e\u0161te to\u013eko toho, \u010do nebolo poriadne presk\u00faman\u00e9…<\/p>\n

 <\/p>\n

Boli ste v\u017edy vodn\u00fd \u017eivel? <\/strong><\/p>\n

Voda ma pri\u0165ahovala odmali\u010dka. Akon\u00e1hle som sa nau\u010dila pl\u00e1va\u0165, v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu som tr\u00e1vila pot\u00e1pan\u00edm. Certifik\u00e1t som z\u00edskala na Seneck\u00fdch jazer\u00e1ch, odvtedy som v\u0161ak mala mo\u017enos\u0165 pot\u00e1pa\u0165 sa na viacer\u00fdch \u00fa\u017easn\u00fdch miestach. Najfascinuj\u00facej\u0161ie pre m\u0148a boli koralov\u00e9 \u00fatesy v\u00a0\u010cervenom mori v\u00a0Egypte a\u00a0Ve\u013ek\u00e1 koralov\u00e1 bari\u00e9ra pri pobre\u017e\u00ed Austr\u00e1lie. Koralov\u00e9 \u00fatesy s\u00fa ako \u201eve\u013ekomest\u00e1 oce\u00e1nov\u201c, tvoria z\u00e1klad pre komplexn\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1, a\u00a0t\u00fdm p\u00e1dom sa na nich d\u00e1 pozorova\u0165 obrovsk\u00e9 mno\u017estvo r\u00f4znych \u017eivo\u010d\u00edchov, ktor\u00e9 by sme takto jeden ved\u013ea druh\u00e9ho inde v\u00a0oce\u00e1noch nena\u0161li.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ko\u013eko druhov morsk\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov na Zemi existuje?<\/strong><\/p>\n

Na t\u00fato ot\u00e1zku nedok\u00e1\u017eem da\u0165 presn\u00fa odpove\u010f, st\u00e1le sa objavuj\u00fa nov\u00e9 druhy, najm\u00e4 u\u00a0bezstavovcov. Odhaduje sa, \u017ee celkovo v\u00a0oce\u00e1noch \u017eije viac ako mili\u00f3n druhov, z\u00a0\u010doho op\u00edsan\u00fdch je len nie\u010do vy\u0161e 220.000. D\u00f4vodom, pre\u010do v\u0161etky druhy e\u0161te nepozn\u00e1me, je najm\u00e4 fakt, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina neop\u00edsan\u00fdch druhov je mikroskopick\u00e1 alebo extr\u00e9mne vz\u00e1cna. Je m\u00e1lo pravdepodobn\u00e9, aj ke\u010f nie nemo\u017en\u00e9, \u017ee sa e\u0161te objav\u00ed napr\u00edklad nov\u00fd druh ve\u013eryby alebo tule\u0148a, nov\u00fdch m\u00e4kk\u00fd\u0161ov a\u00a0k\u00f4rovcov v\u0161ak ka\u017ed\u00fd rok prib\u00fada.<\/p>\n

 <\/p>\n

D\u00e1 sa o\u00a0niektor\u00fdch poveda\u0165, \u017ee s\u00fa u\u017eito\u010dnej\u0161ie ako in\u00e9? <\/strong><\/p>\n

V\u00a0pr\u00edrode neexistuje ni\u010d neu\u017eito\u010dn\u00e9. Ka\u017ed\u00fd \u017eivo\u010d\u00edch, rastlina, huba, bakt\u00e9ria zohr\u00e1vaj\u00fa v\u00a0r\u00e1mci svojho ekosyst\u00e9mu potrebn\u00fa \u00falohu. Ak by sme sa na to v\u0161ak chceli pozrie\u0165 z \u010disto\u00a0\u013eudsk\u00e9ho pragmatick\u00e9ho h\u013eadiska, existuj\u00fa druhy, bez ktor\u00fdch by sme mohli existova\u0165. Ak by napr\u00edklad zrazu zmizli v\u0161etky ve\u013eryby, kosatky a\u00a0delf\u00edny, n\u00e1s by to nejako z\u00e1sadne nemuselo ovplyvni\u0165. Ak\u00fd dopad by ich zmiznutie malo na cel\u00fd ekosyst\u00e9m, je v\u0161ak ot\u00e1zne, a\u00a0n\u00e1s by mohlo nepriamo ovplyvni\u0165 nesk\u00f4r. Existuj\u00fa v\u0161ak aj druhy, o\u00a0ktor\u00fdch sa rozpr\u00e1va m\u00e1lo, hoci vykon\u00e1vaj\u00fa nenahradite\u013en\u00e9 ekosyst\u00e9mov\u00e9 slu\u017eby, bez ktor\u00fdch by sme nepre\u017eili. Morsk\u00e9 riasy a\u00a0tr\u00e1vy s\u00fa obrovsk\u00fdmi producentmi kysl\u00edka a\u00a0tie\u017e v\u00a0sebe zadr\u017eiavaj\u00fa obrovsk\u00e9 mno\u017estvo uhl\u00edka. Plankt\u00f3n skladaj\u00faci sa z\u00a0mikroskopick\u00fdch bezstavovcov a\u00a0rias je z\u00e1kladn\u00fdm kame\u0148om takmer cel\u00e9ho oce\u00e1nskeho potravinov\u00e9ho re\u0165azca, bez ktor\u00e9ho by neexistovali nielen ryby, ale ani rybolov, na ktor\u00fd sa spoliehaj\u00fa mili\u00f3ny \u013eud\u00ed ako na zdroj ob\u017eivy a pr\u00e1ce. Plankt\u00f3n tie\u017e zachyt\u00e1va uhl\u00edk, ktor\u00fd sa potom vo forme odumret\u00fdch organick\u00fdch \u010diasto\u010diek dost\u00e1va na morsk\u00e9 dno, kde je spracovan\u00fd bakteri\u00e1lnymi komunitami a\u00a0ulo\u017een\u00fd na desiatky a\u017e stovky rokov. Bez tejto \u201eslu\u017eby\u201c by \u017eivot na Zemi u\u017e zrejme nebol mo\u017en\u00fd, aspo\u0148 nie tak, ako ho \u017eijeme dnes.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ned\u00e1vno sa m\u00e9diami \u0161\u00edril pr\u00edbeh kosatky dravej, ktor\u00e1 zotrv\u00e1vala pri m\u0155tvom tele svojho ml\u00e1\u010fa\u0165a takmer tri t\u00fd\u017edne. Oplak\u00e1vanie m\u0155tvych je ve\u013emi \u201e\u013eudsk\u00e9\u201c – \u010do \u010fal\u0161ie pozorujeme aj u\u00a0morsk\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov?<\/strong><\/p>\n

Ve\u013eryby ako rad, do ktor\u00e9ho patria vr\u00e1skavce, vorvane, kosatky \u010di delf\u00edny, sa vyzna\u010duj\u00fa relat\u00edvne vysokou inteligenciou a\u00a0bola u\u00a0nich op\u00edsan\u00e1 aj forma kult\u00fary. Napr\u00edklad vr\u00e1skavce zo z\u00e1padn\u00e9ho a\u00a0v\u00fdchodn\u00e9ho pobre\u017eia Austr\u00e1lie maj\u00fa diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00fd sp\u00f4sob \u201espevu\u201c. Av\u0161ak ke\u010f sa raz za rok pri pr\u00edle\u017eitosti migr\u00e1cie za potravou stretn\u00fa, v\u00fdchodn\u00e9 vr\u00e1skavce po tomto stretnut\u00ed upravuj\u00fa svoj spev tak, \u017ee do\u0148 vkladaj\u00fa elementy, ktor\u00e9 po\u010duli u\u00a0svojich z\u00e1padn\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch. Z\u00e1padn\u00e9 vr\u00e1skavce s\u00fa teda tak\u00ed hudobn\u00ed \u201etrendsetteri\u201c ve\u013erybieho sveta. Kosatky v\u00a0r\u00f4znych k\u00fatoch sveta praktizuj\u00fa sp\u00f4sob lovu, ktor\u00fd sa odovzd\u00e1va z\u00a0gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu, nie je to ni\u010d intuit\u00edvne, ide teda o\u00a0ak\u00fasi trad\u00edciu. Delf\u00edny sa navz\u00e1jom ozna\u010duj\u00fa prez\u00fdvkami a\u00a0dokonca sa \u201erozpr\u00e1vaj\u00fa\u201c o\u00a0jedincoch, ktor\u00e9 nie s\u00fa v\u00a0danom momente pr\u00edtomn\u00e9, maj\u00fa teda predstavivos\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 s\u00fa aj chobotnice, ktor\u00e9 vraj v\u00a0sp\u00e1nku menia farby…<\/strong><\/p>\n

Nervov\u00fd syst\u00e9m hlavono\u017ecov je nastaven\u00fd \u00faplne inak ako ten n\u00e1\u0161. Chobotnica nem\u00e1 jeden centr\u00e1lny mozog, ktor\u00fd riadi v\u0161etko ostatn\u00e9. M\u00e1 nieko\u013eko nervov\u00fdch centier v\u00a0r\u00f4znych \u010dastiach tela, ktor\u00e9 s\u00fa skoordinovan\u00e9, no dok\u00e1\u017eu reagova\u0165 ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie, ne\u017e keby musela inform\u00e1cia prech\u00e1dza\u0165 od \u0161pi\u010dky ch\u00e1padla k\u00a0centr\u00e1lnemu mozgu a sp\u00e4\u0165. Zmena farby po\u010das sp\u00e1nku bola op\u00edsan\u00e1 ako znak toho, \u017ee chobotnica dok\u00e1\u017ee sn\u00edva\u0165. V\u00a0sp\u00e1nku si dok\u00e1\u017ee \u201epredstavi\u0165\u201c vnemy, na ktor\u00e9 potom jej nervov\u00e9 centr\u00e1 reaguj\u00fa, \u010do sp\u00f4sobuje zmenu farieb. Je to v\u0161ak zatia\u013e len te\u00f3ria, ktor\u00e1 mus\u00ed by\u0165 lep\u0161ie presk\u00faman\u00e1. Okrem toho dok\u00e1\u017eu meni\u0165 aj tvar svojich ko\u017en\u00fdch buniek a\u00a0napodob\u0148ova\u0165 tak r\u00f4zne text\u00fary povrchov, \u010do napom\u00e1ha e\u0161te lep\u0161ej maskovacej schopnosti, ktor\u00e1 je zrejme najlep\u0161ou v\u00a0celom oce\u00e1ne. Chobotnice maj\u00fa tie\u017e schopnos\u0165 u\u010di\u0165 sa, pam\u00e4ta\u0165 si vzorce spr\u00e1vania \u010di dokonca mera\u0165 \u010das, \u010do u\u00a0zviera\u0165a bez centr\u00e1lnej mozgovej s\u00fastavy asi nik nepredpokladal.<\/p>\n

 <\/p>\n

A\u00a0\u010do napr\u00edklad nezvy\u010dajn\u00e9 ritu\u00e1ly a\u00a0mimikry morsk\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov? <\/strong><\/p>\n

Op\u00e4\u0165 sa vr\u00e1tim k\u00a0chobotniciam, tie v\u00a0napodob\u0148ovan\u00ed in\u00fdch druhov vyhr\u00e1vaj\u00fa na celej \u010diare. V\u00e4\u010d\u0161ina \u017eivo\u010d\u00edchov vyu\u017e\u00edvaj\u00facich mimikry napodob\u0148uje jeden konkr\u00e9tny druh, ktor\u00fd by mal odstra\u0161i\u0165 pred\u00e1torov. Chobotnica m\u00e1 v\u0161ak cel\u00fd reperto\u00e1r! Dok\u00e1\u017ee napodobni\u0165 \u010doko\u013evek od morsk\u00fdch hadov cez kraby a\u017e po raje. A\u00a0ke\u010f nesta\u010d\u00ed tv\u00e1ri\u0165 sa ako in\u00e9 zviera, dok\u00e1\u017ee napodobni\u0165 napr\u00edklad kame\u0148 obrasten\u00fd riasami. Ich pr\u00edbuzn\u00e9 s\u00e9pie s\u00fa tie\u017e \u0161ikovn\u00e9 v\u00a0napodob\u0148ovan\u00ed a\u00a0t\u00fato schopnos\u0165 pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj v\u00a0r\u00f4znych soci\u00e1lnych interakci\u00e1ch. Ak u\u017e sami\u010dka dosiahla svoje po\u010das obdobia p\u00e1renia, uprav\u00ed svoj vzh\u013ead tak, aby vyzerala sk\u00f4r ako sam\u010dek. Takto si zabezpe\u010d\u00ed, \u017ee jej ostatn\u00e9 sam\u010deky daj\u00fa pokoj.<\/p>\n

 <\/p>\n

Va\u0161ou srdcovkou s\u00fa hlbokomorsk\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy<\/strong>.<\/strong> \u010c\u00edm v\u00e1s zaujali?<\/strong><\/p>\n

Po\u010das mili\u00f3nov rokov evol\u00facie na Zemi vzniklo nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo foriem \u017eivota, ale to, \u010do vzniklo v\u00a0hlbokom mori, je pod\u013ea m\u0148a to najfascinuj\u00facej\u0161ie. V\u00a0najhlb\u0161\u00edch oblastiach oce\u00e1nov panuj\u00fa podmienky, v\u00a0ktor\u00fdch by \u017eivot teoreticky nemal existova\u0165. A\u00a0napriek tomu tam nielen\u017ee existuje, ale formuje komplexn\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 s\u00a0vysokou diverzitou \u017eivo\u010d\u00edchov. Jeden z\u00a0mojich ob\u013e\u00faben\u00fdch cit\u00e1tov poch\u00e1dza od Jeffa Goldbluma z\u00a0Jursk\u00e9ho Parku: \u017divot si n\u00e1jde cestu. Hlbokomorsk\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy to kr\u00e1sne ilustruj\u00fa.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Vezmite n\u00e1s na jeden ponor do hlbo\u010diny. Kde sa za\u010d\u00edna zvl\u00e1\u0161tny \u017eivot<\/strong>?<\/p>\n

Zvl\u00e1\u0161tne vyzeraj\u00face \u017eivo\u010d\u00edchy mo\u017eno n\u00e1js\u0165 u\u017e od h\u013abky dvesto metrov v\u00a0takzvanej s\u00famra\u010dnej z\u00f3ne. Pod dvesto metrov u\u017e prenik\u00e1 len modr\u00e1 frekvencia svetla, ktor\u00e1 sa ned\u00e1 pou\u017ei\u0165 na fotosynt\u00e9zu, tak\u017ee od tejto z\u00f3ny u\u017e neexistuje \u017eiadna rastlinn\u00e1 produkcia. Zvierat\u00e1 sa tu spoliehaj\u00fa najm\u00e4 na lov, popr\u00edpade na migr\u00e1ciu do vy\u0161\u0161\u00edch \u010dast\u00ed oce\u00e1nu po\u010das noci, kedy ich nem\u00f4\u017ee prezradi\u0165 tie\u0148. Vznikli tu r\u00f4zne sp\u00f4soby, ako sa zamaskova\u0165, n\u00e1js\u0165 alebo pril\u00e1ka\u0165 koris\u0165. U\u00a0mnoh\u00fdch zvierat sa vyvinula bioluminescencia – schopnos\u0165 produkova\u0165 svetlo. Mo\u017eno najbizarnej\u0161\u00edm \u017eivo\u010d\u00edchom, ktor\u00fd v\u00a0tejto z\u00f3ne \u017eije, je barreleye – ryba s\u00a0prieh\u013eadnou hlavou. V\u010faka tejto adapt\u00e1cii dok\u00e1\u017ee pozera\u0165 o\u010dami priamo nahor a\u00a0zachyti\u0165 i\u00a0ten najmen\u0161\u00ed tie\u0148 potenci\u00e1lnej koristi. Od tis\u00edc metrov sa za\u010d\u00edna polno\u010dn\u00e1 z\u00f3na, do ktorej neprenik\u00e1 \u017eiadne svetlo. Ve\u013ek\u00e9 o\u010di tu nahr\u00e1dzaj\u00fa obrovsk\u00e9 \u00fasta, v\u010faka ktor\u00fdm dok\u00e1\u017eu zvierat\u00e1 zachyti\u0165 ak\u00fako\u013evek vz\u00e1cnu koris\u0165. \u017divo\u010d\u00edchy, ktor\u00e9 si nedok\u00e1\u017eu sam\u00e9 ni\u010d ulovi\u0165, sa spoliehaj\u00fa na morsk\u00fd sneh – \u010diasto\u010dky organick\u00e9ho materi\u00e1lu padaj\u00faceho z\u00a0vy\u0161\u0161\u00edch \u010dast\u00ed oce\u00e1nov. Najhlb\u0161ie oblasti oce\u00e1nov tvoria hlbokomorsk\u00e9 priekopy, z\u00a0ktor\u00fdch najzn\u00e1mej\u0161ia a najhlb\u0161ia je Mari\u00e1nska. Napriek obrovsk\u00e9mu tlaku aj tu existuje mnoho bezstavovcov a\u00a0do ur\u010ditej h\u013abky dokonca aj ur\u010dit\u00fd druh r\u00fdb.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

A<\/strong>ko sa pred obrovsk\u00fdm tlakom chr\u00e1nia zvierat\u00e1? <\/strong><\/p>\n

Tlak v\u00a0h\u013abke 10.000 metrov dosahuje 1.1 \u00d7 108 Pascalov, \u010do je podobn\u00e9, akoby v\u00e1m na mal\u00ed\u010dku st\u00e1lo nieko\u013eko autobusov. Pod tak\u00fdmto tlakom by sa za norm\u00e1lnych okolnost\u00ed za\u010dali prote\u00edny u\u017e d\u00e1vno rozpad\u00e1va\u0165 a\u00a0meni\u0165 svoju \u0161trukt\u00faru. Zvierat\u00e1 v\u00a0tejto h\u013abke teda pou\u017e\u00edvaj\u00fa \u0161peci\u00e1lne enz\u00fdmy, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu prote\u00edny stabilizova\u0165. Tento enz\u00fdm tie\u017e ryb\u00e1m dod\u00e1va ich typick\u00fd ryb\u00ed z\u00e1pach a\u00a0ke\u010f\u017ee ho hlbokomorsk\u00e9 ryby potrebuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo, patria k\u00a0t\u00fdm najsmrad\u013eavej\u0161\u00edm. Na komer\u010dn\u00fd lov sa v\u0161ak z\u00a0viacer\u00fdch d\u00f4vodov nehodia, tak\u017ee je nepravdepodobn\u00e9, \u017ee sa s\u00a0nimi be\u017en\u00fd \u010dlovek niekedy stretne.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010co \u017eije v\u00a0extr\u00e9mnych podmienkach morsk\u00e9ho dna? <\/strong><\/p>\n

V\u00a0najhlb\u0161\u00edch z\u00f3nach prevl\u00e1daj\u00fa bezstavovce – r\u00f4zne druhy kreviet, amfip\u00f3dov a\u00a0isop\u00f3dov. Ide o\u00a0\u010dl\u00e1nkono\u017ece s\u00a0tvrd\u00fdmi \u0161krupinami a\u00a0zredukovan\u00fdm m\u00e4kk\u00fdm tkanivom. \u010co je na nich naj\u00fa\u017easnej\u0161ie, je ich ve\u013ekos\u0165. Na s\u00fa\u0161i s\u00fa najm\u00e4 mno\u017estvom kysl\u00edka ve\u013ekostne obmedzen\u00e9. Ak by nar\u00e1stli do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch rozmerov, bola by ich \u0161krupina pr\u00edli\u0161 \u0165a\u017ek\u00e1 a\u00a0nedok\u00e1zali by svoje telo dostato\u010dne okysli\u010di\u0165. Na morskom dne je v\u0161ak gravit\u00e1cia milosrdnej\u0161ia, ke\u010f\u017ee slan\u00e1 voda mierne nadn\u00e1\u0161a. \u017divot v\u00a0hlbin\u00e1ch je tie\u017e studen\u0161\u00ed a\u00a0pomal\u0161\u00ed, tak\u017ee zvierat\u00e1 vo v\u0161eobecnosti \u017eij\u00fa dlh\u0161ie, rast\u00fa pomal\u0161ie a narastaj\u00fa do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch rozmerov. Ak sa posunieme k\u00fasok vy\u0161\u0161ie od morsk\u00e9ho dna, do h\u013abok pod 8.000 metrov, n\u00e1jdeme tu aj ryby, \u017eraloky alebo \u010dervy schopn\u00e9 rozklada\u0165 kosti. Ak by som si mala vybra\u0165 jedin\u00e9ho ob\u013e\u00fabenca, bol by n\u00edm asi kalmar obrovsk\u00fd, zviera, ktor\u00e9 in\u0161pirovalo legendy od Krakena a\u017e po Cthullu…<\/p>\n

 <\/p>\n

Vr\u00e1\u0165me sa bli\u017e\u0161ie k\u00a0hladine. A<\/strong>k\u00e1 je pravdepodobnos\u0165, \u017ee v\u00a0\u201ena\u0161ich\u201c moriach Eur\u00f3py pri dovolenkov\u00fdch letovisk\u00e1ch stretneme \u017eraloka? <\/strong><\/p>\n

T\u00e1to pravdepodobnos\u0165 je ve\u013emi mal\u00e1. Ve\u013ek\u00e9 dospel\u00e9 \u017eraloky, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 pre \u010dloveka nebezpe\u010dn\u00e9, sa v\u00e4\u010d\u0161inou nach\u00e1dzaj\u00fa sk\u00f4r na otvorenom mori, v\u00a0plyt\u0161\u00edch oblastiach sa m\u00f4\u017ee vyskytn\u00fa\u0165 \u201e\u017eralo\u010dia \u0161k\u00f4lka\u201c, kde sa agreguj\u00fa mlad\u00e9 \u017eraloky pre ochranu pred pred\u00e1tormi a\u00a0\u013eahk\u00e9mu pr\u00edstupu ku koristi. Tieto oblasti sa v\u0161ak takmer ur\u010dite nebud\u00fa prekr\u00fdva\u0165 s\u00a0ru\u0161n\u00fdm letoviskom. Pravdepodobnos\u0165 stretu so \u017eralokom zni\u017euje aj dos\u0165 zl\u00fd stav ich popul\u00e1cie. A\u017e jedna tretina \u017eralokov a\u00a0raj\u00ed v\u00a0Stredozemnom mori je na pokraji vyhynutia, najm\u00e4 kv\u00f4li nadmern\u00e9mu rybolovu. Navy\u0161e, \u017eralok za\u00fato\u010d\u00ed len na koris\u0165, o\u00a0ktorej vie, \u017ee by ju dok\u00e1zal aspo\u0148 \u010diasto\u010dne zjes\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ke\u010f\u00a0 \u017eralok \u00fato\u010d\u00ed, \u00fadajne obr\u00e1ti o\u010di dovn\u00fatra a\u00a0nevid\u00ed, preto je ako rozbehnut\u00fd kami\u00f3n, ktor\u00e9ho ni\u010d nezastav\u00ed…<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f \u017eralok \u00fato\u010d\u00ed, chr\u00e1ni si o\u010di \u0161peci\u00e1lnou membr\u00e1nou – tret\u00edm vie\u010dkom, ktor\u00e1 sp\u00f4sobuje, \u017ee to vyzer\u00e1, akoby o\u010di vyvr\u00e1til. \u010clovek nie je pre ve\u013ek\u00e9ho bieleho \u017eraloka a\u017e tak zauj\u00edmav\u00e1 koris\u0165, ke\u010f\u017ee sme dos\u0165 kostnat\u00ed a\u00a0nem\u00e1me na sebe ve\u013ea tuku. Ve\u013ek\u00e9 biele \u017eraloky preferuj\u00fa sk\u00f4r tulene a\u00a0u\u0161katce, teda energeticky ove\u013ea bohat\u0161iu koris\u0165. Preto sa \u010dasto st\u00e1va, \u017ee \u017eralok do \u010dloveka len zahryzne a\u00a0potom odpl\u00e1va pre\u010d. Smrte\u013en\u00fdch \u00fatokov \u017eraloka na \u010dloveka bolo v\u00a0roku 2020 celosvetovo len 57. Treba si v\u0161ak uvedomi\u0165, \u017ee more, do ktor\u00e9ho sa ideme ok\u00fapa\u0165, je domovom aj pre in\u00e9 druhy a\u00a0niektor\u00e9 z\u00a0nich m\u00f4\u017eu by\u0165 potenci\u00e1lne nebezpe\u010dn\u00e9. Pravdepodobnos\u0165 stretu s\u00a0nimi je v\u0161ak extr\u00e9mne mal\u00e1.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

O\u00a0delf\u00ednoch si zasa mysl\u00edme, ak\u00e9 s\u00fa priate\u013esk\u00e9, dokonca, \u017ee sa na n\u00e1s usmievaj\u00fa. Pre\u010do je nebezpe\u010dn\u00e9 si ich takto idealizova\u0165? <\/strong><\/p>\n

V\u00a0tomto obraze zohr\u00e1va \u00falohu pop kult\u00fara – o\u00a0delf\u00ednoch sa rozpr\u00e1valo, \u017ee napr\u00edklad pom\u00e1hali topiacim sa n\u00e1morn\u00edkom, \u010do ur\u010dite pravda by\u0165 m\u00f4\u017ee. K\u00a0obrazu krotk\u00e9ho a\u00a0priate\u013esk\u00e9ho zviera\u0165a tie\u017e prid\u00e1vaj\u00fa akv\u00e1ri\u00e1, kde delf\u00edny cvi\u010dia r\u00f4zne triky a\u00a0dovo\u013euj\u00fa \u013eu\u010fom s\u00a0nimi pl\u00e1va\u0165. Ale pri delf\u00ednoch v\u00a0zajat\u00ed je ich prirodzen\u00e9 spr\u00e1vanie \u00faplne potl\u00e1\u010dan\u00e9 a\u00a0diametr\u00e1lne sa l\u00ed\u0161i od delf\u00ednov v\u00a0prirodzenom prostred\u00ed. Delf\u00edn je rovnako ako \u017eralok m\u00e4so\u017erav\u00fd pred\u00e1tor. Rozdiel je len v\u00a0tom, \u017ee pre delf\u00edna nie je \u010dlovek ako koris\u0165 zauj\u00edmav\u00fd. V\u017edy si treba pam\u00e4ta\u0165, \u017ee napriek jeho inteligencii je delf\u00edn st\u00e1le divok\u00e9 zviera.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010co zauj\u00edmav\u00e9 ste za\u017eili <\/strong>ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka pri sledovan\u00ed delf\u00ednov?<\/strong><\/p>\n

Pracovala som pre RSPB, obrovsk\u00fa charitat\u00edvnu organiz\u00e1ciu venuj\u00facu sa ochrane pr\u00edrody v\u00a0Brit\u00e1nii. Rieka Dee, vlievaj\u00faca sa do mora na okraji Aberdeenu, kde som \u0161tudovala, je bohat\u00e1 na lososy, ktor\u00e9 po\u010das jari a\u00a0leta pri\u0165ahuj\u00fa ve\u013ek\u00fa popul\u00e1ciu delf\u00ednov. Delf\u00edny sa tam daj\u00fa sledova\u0165 z\u00a0brehu a z\u00a0ve\u013emi bl\u00edzkej vzdialenosti, \u010do je dos\u0165 ve\u013ek\u00e1 vz\u00e1cnos\u0165. RSPB po\u010das cel\u00e9ho obdobia organizuje aktivity, ktor\u00e9 tieto zvierat\u00e1 pribli\u017euj\u00fa \u0161ir\u0161ej verejnosti. Stretla som tam \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa na rovnak\u00e9 miesto vracaj\u00fa ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 u\u017e 30 rokov, niektor\u00fdch delf\u00ednov poznaj\u00fa pod\u013ea chrbtov\u00fdch plutiev a\u00a0dali im aj men\u00e1 – be\u017en\u00ed \u013eudia bez vedeck\u00e9ho pozadia. Tak\u00e1to \u00faprimn\u00e1 l\u00e1ska a\u00a0z\u00e1ujem o\u00a0lok\u00e1lnu pr\u00edrodu vo mne zarezonovali asi najviac, dodalo mi to n\u00e1dej, \u017ee \u013eu\u010fom na pr\u00edrode e\u0161te st\u00e1le naozaj z\u00e1le\u017e\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010co v\u00f4bec priviedlo diev\u010da z Topo\u013e\u010dian k\u00a0morskej biol\u00f3gii? <\/strong><\/p>\n

Pam\u00e4t\u00e1m si jeden konkr\u00e9tny moment z\u00a0detstva, ke\u010f som listovala ve\u013ekou encyklop\u00e9diou o\u00a0oce\u00e1noch a\u00a0moriach a\u00a0narazila som na str\u00e1nku o\u00a0morsk\u00fdch gigantoch. Dolu v\u00a0rohu bol obr\u00e1zok kalmara obrovsk\u00e9ho v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0pot\u00e1pa\u010dom. Odvtedy som v\u017edy spozornela, ke\u010f sa hocikde spomenuli chobotnice alebo Krakena. V\u00a0priebehu z\u00e1kladnej a\u00a0strednej \u0161koly som od mor\u00ed odbo\u010dila, celkom dlho ma dr\u017eala predstava veteriny, potom zasa \u0161t\u00fadium genetiky. Ke\u010f v\u0161ak pri\u0161lo na v\u00fdber univerzity a\u00a0na zozname mo\u017en\u00fdch odborov som na\u0161la morsk\u00fa biol\u00f3giu, okam\u017eite ma to vtiahlo sp\u00e4\u0165. Na univerzite som ju skombinovala so \u0161t\u00fadiom ekol\u00f3gie, evol\u00facie a\u00a0genetiky a\u00a0v\u00a0tomto duchu sa to nesie a\u017e dodnes. Fascinuje ma neuverite\u013en\u00e1 r\u00f4znorodos\u0165 \u017eivota v\u00a0oce\u00e1noch a zvl\u00e1\u0161tnos\u0165 tohto pre n\u00e1s v\u00a0podstate \u00faplne cudzieho prostredia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ak\u00fd najzauj\u00edmavej\u0161\u00ed predmet ste \u0161tudovali v\u00a0\u0161k\u00f3tskom Aberdeene? <\/strong><\/p>\n

Univerzita v\u00a0Aberdeene bola v\u00fdborn\u00e1 \u0161kola. Moje najob\u013e\u00fabenej\u0161ie predmety sa v\u017edy t\u00fdkali mora alebo ekol\u00f3gie. Mala som v\u00fdborn\u00fd predmet zameran\u00fd \u010disto na morsk\u00e9 cicavce, \u00faplne najviac som sa v\u0161ak asi nau\u010dila na predmete zameranom na pou\u017e\u00edvanie molekul\u00e1rnych d\u00e1t na r\u00f4zne \u00fa\u010dely v\u00a0ekol\u00f3gii. Je neuverite\u013en\u00e9, ko\u013eko sa toho d\u00e1 z\u00a0DNA vy\u010d\u00edta\u0165 o\u00a0tom, ako sa zvierat\u00e1 v\u00a0r\u00e1mci prostredia pohybuj\u00fa, ako sa mno\u017eia, ako ich popul\u00e1cia vyzerala v\u00a0minulosti a\u00a0ako asi bude vyzera\u0165 v\u00a0bud\u00facnosti. \u017divot v\u00a0Aberdeene bol dobr\u00fd, teraz som v\u0161ak na mieste, ktor\u00e9 mi vyhovuje ove\u013ea viac.<\/p>\n

 <\/p>\n

A\u00a0t\u00fdm je\u00a0Z\u00fcrich, kde \u0161tudujete evolu\u010dn\u00fa biol\u00f3giu \u017eralokov. Na \u010do je zameran\u00fd v\u00e1\u0161 v\u00fdskum a\u00a0\u010do m\u00f4\u017eu jeho v\u00fdsledky prinies\u0165 svetu?<\/strong><\/p>\n

O\u00a0projekte m\u00f4\u017eem nateraz prezradi\u0165 len to, \u017ee jeho celkov\u00fd z\u00e1mer je vytvori\u0165 \u0161tatistick\u00fd model, pod\u013ea ktor\u00e9ho budeme m\u00f4c\u0165 ur\u010di\u0165, ktor\u00e9 druhy \u017eralokov s\u00fa najviac n\u00e1chyln\u00e9 na\u00a0vyhynutie, v\u010faka \u010domu budeme schopn\u00ed doda\u0165 inform\u00e1cie relevantn\u00fdm organiz\u00e1ci\u00e1m zodpovedn\u00fdm za ich ochranu. \u017draloky za posledn\u00e9 desiatky rokov utrpeli obrovsk\u00e9 straty a\u00a0bola by nesmierna \u0161koda, keby sme o\u00a0tieto zvierat\u00e1 pri\u0161li.<\/p>\n

 <\/p>\n

Obr\u00ed prehistorick\u00fd \u017eralok megalodon meral a\u017e \u0161estn\u00e1s\u0165 metrov, len jeho chrbtov\u00e1 plutva bola vysok\u00e1 ako dospel\u00fd \u010dlovek…<\/strong><\/p>\n

Megalodon bol skuto\u010dne fantastick\u00fd v\u00fdsledok evolu\u010dnej adapt\u00e1cie. Vyvinul sa zo \u017eraloka len o\u00a0\u010dosi v\u00e4\u010d\u0161ieho ako modern\u00fd ve\u013ek\u00fd biely \u017eralok, jeho ve\u013ekos\u0165 r\u00e1stla pravdepodobne v\u010faka zvy\u0161uj\u00facemu sa mno\u017estvu ve\u013er\u00fdb v\u00a0oce\u00e1noch. Ke\u010f dosiahol \u0161t\u00e1dium megalodona, stal sa z\u00a0neho \u0161pecialista na ich lov. Ve\u013eryby vtedy e\u0161te nedosahovali ve\u013ekosti dne\u0161n\u00fdch vr\u00e1skavcov, preto pre megalodona predstavovali perfektn\u00fa koris\u0165. Ako morsk\u00e9 cicavce toti\u017e obsahovali mno\u017estvo energeticky bohat\u00e9ho tukov\u00e9ho tkaniva, ktor\u00e9 megalodon potreboval, aby dok\u00e1zal udr\u017eiava\u0165 tak\u00e9 obrovsk\u00e9 telo v\u00a0pohybe. A\u00a0pr\u00e1ve to sa mu stalo osudn\u00fdm. Jeho vyhynutie pravdepodobne sp\u00f4sobil \u00fabytok mno\u017estva koristi. In\u00e1 te\u00f3ria hl\u00e1sa, \u017ee rozmach in\u00fdch \u017eralo\u010d\u00edch druhov predstavoval pr\u00edli\u0161 siln\u00fa konkurenciu pre megalodonie ml\u00e1\u010fat\u00e1, a\u00a0tie si tak nedok\u00e1zali zabezpe\u010di\u0165 dostato\u010dn\u00e9 mno\u017estvo potravy. Pravda bude zrejme niekde uprostred.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edv Krist\u00edny Koc\u00e1kovej<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Ak v\u00e1s niekedy zauj\u00edmalo, \u010di m\u00f4\u017ee morsk\u00e1 biologi\u010dka poch\u00e1dza\u0165 aj z\u00a0krajiny bez mora, nemus\u00edte si viac l\u00e1ma\u0165 hlavu. Mlad\u00e1 vedky\u0148a Krist\u00edna Koc\u00e1kov\u00e1 dokazuje, \u017ee to nie je \u017eiaden probl\u00e9m. Pripravte sa na hodinu biol\u00f3gie, ak\u00fa ste (asi) e\u0161te neza\u017eili.   \u010co v\u00e1m napadne ako prv\u00e9, ke\u010f sa povie oce\u00e1n? Oce\u00e1n vo mne v\u017edy evokuje […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9321,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,103],"tags":[],"class_list":["post-9315","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-november-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9315","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9315"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9315\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9322,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9315\/revisions\/9322"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9321"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9315"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9315"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9315"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}