{"id":9353,"date":"2021-11-23T10:05:39","date_gmt":"2021-11-23T08:05:39","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9353"},"modified":"2021-11-23T10:05:39","modified_gmt":"2021-11-23T08:05:39","slug":"slova-ktore-zmenili-svet","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/slova-ktore-zmenili-svet\/","title":{"rendered":"Slov\u00e1, ktor\u00e9 zmenili svet"},"content":{"rendered":"

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Ich ohromuj\u00faca v\u00fdre\u010dnos\u0165 a\u00a0my\u0161lienky, ktor\u00e9 tn\u00fa do \u017eiv\u00e9ho, s\u00fa trefn\u00fdm pr\u00edkladom, ako sa zo slova m\u00f4\u017ee sta\u0165 zbra\u0148. Winston Churchill nemohol v\u00a0\u010dase hitlerovskej hrozby svojim spoluob\u010danom s\u013e\u00fabi\u0165 ni\u010d in\u00e9 ako krv, drinu, slzy a\u00a0pot, Martin Luther King v\u00a0boji za pr\u00e1va \u010dernochov neprest\u00e1val sn\u00edva\u0165 svoj sen, John F. Kennedy v\u00a0rozdelenom meste na dva nepriate\u013esk\u00e9 svety hrdo predniesol: Som Berl\u00edn\u010dan a\u00a0sufra\u017eetka Emmeline Pankhurst postavila britsk\u00fd parlament pred jasn\u00fa vo\u013ebu: bu\u010f d\u00e1 \u017een\u00e1m slobodu, alebo im d\u00e1 smr\u0165… <\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Winston Churchill (1874 – 1965)<\/strong><\/p>\n

britsk\u00fd \u0161t\u00e1tnik,\u00a0politik a spisovate\u013e, nosite\u013e Nobelovej ceny za literat\u00faru <\/em><\/strong><\/p>\n

Jeho prejav, ktor\u00fd vo\u0161iel do dej\u00edn: <\/strong>\u201eKrv, drina, pot a\u00a0slzy.\u201c (Blood, toil, sweat and tears.) Churchill ho predniesol po svojom zvolen\u00ed do kresla premi\u00e9ra 13. m\u00e1ja 1940.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010co jeho slov\u00e1m predch\u00e1dzalo<\/strong><\/p>\n

V\u00a0tomto pr\u00edpade by bolo v\u00fdsti\u017enej\u0161ie p\u00fdta\u0165 sa, \u010do jeho slov\u00e1 negovali. Predov\u0161etk\u00fdm politiku appeasementu, ktor\u00fa vo\u010di hitlerovsk\u00e9mu Nemecku uplat\u0148ovala Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia. Pod\u013ea defin\u00edcie je appeasement pojem, ktor\u00fdm sa v\u00a0politol\u00f3gii ozna\u010duje \u201epoliticko-vojensk\u00e1 strat\u00e9gia \u00fastupkov, zmier\u0148ovania a tolerancie aj za cenu nev\u00fdhodnej alebo pon\u00ed\u017eenej situ\u00e1cie, s cie\u013eom nevyprovokova\u0165 vojensk\u00fd alebo politick\u00fd konflikt\u201c. Pou\u010dka ako \u0161it\u00e1 na mieru predvojnov\u00fdm britsk\u00fdm politick\u00fdm elit\u00e1m, ktor\u00e9 vo\u010di n\u00e1strah\u00e1m nacistick\u00e9ho Nemecka zatv\u00e1rali o\u010di. Toti\u017e po hr\u00f4zach prvej svetovej vojny si Brit\u00e1nia i\u00a0Franc\u00fazsko tak z\u00fafalo priali udr\u017ea\u0165 mier, \u017ee potichu prehliadali, ako Hitler tajne buduje n\u00e1morn\u00fa flotilu a vyzbrojuje arm\u00e1du, nehovoriac o\u00a0an\u0161luse Rak\u00faska a Mn\u00edchovskej dohode. Vtedy tak Brit\u00e1nia, ako Franc\u00fazsko Hitlerovi doslova odklepli po\u017eiadavku, aby \u010ceskoslovensko odst\u00fapilo Nemecku svoje pohrani\u010dn\u00e9 oblasti. Ke\u010f za\u010dala druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna,\u00a0Nemci sa po obsaden\u00ed Po\u013eska v\u00a0tzv.\u00a0bleskovej vojne (Blitzkrieg) zmocnili D\u00e1nska, N\u00f3rska, Belgicka, Holandska a Hitler sa v\u00a0predstave ovl\u00e1dnutia celej Eur\u00f3py u\u017e-u\u017e pripravoval na \u201enajsl\u00e1vnej\u0161ie v\u00ed\u0165azstvo v\u00a0dejin\u00e1ch\u201c. No napriek t\u00fdmto udalostiam vtedaj\u0161\u00ed britsk\u00fd premi\u00e9r Chamberlain a\u00a0jeho kabinet e\u0161te st\u00e1le strkali hlavu do piesku. Winston Churchill v\u0161ak bil na poplach. \u201eBritsk\u00fd buldog\u201c, ako sa mu nesk\u00f4r za\u010dalo hovori\u0165, toti\u017e rozpoznal nacistick\u00fa hrozbu ove\u013ea sk\u00f4r ako in\u00ed eur\u00f3pski l\u00eddri. Hitlera v\u0161\u00edmal od jeho pr\u00edchodu k\u00a0moci v\u00a0roku 1934 a\u00a0rozpoznal v\u00a0\u0148om vodcu, ktor\u00fd sa kv\u00f4li svoj\u00edm mocensk\u00fdm n\u00e1rokom nezastav\u00ed pred ni\u010d\u00edm. A\u00a0\u017ee ko\u013eko zml\u00fav o\u00a0ne\u00fato\u010den\u00ed s\u00a0Brit\u00e1niou podp\u00ed\u0161e, to\u013eko ich poru\u0161\u00ed. Hitlerovi sa pod\u013ea Churchilla, jednoducho, nedalo veri\u0165 ani slovo.<\/p>\n

 <\/p>\n

Winston Churchill<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f 10. m\u00e1ja 1940 zasadol do premi\u00e9rskeho kresla, nebol u\u017e ani mlad\u00fd, ani nesk\u00fasen\u00fd. Mal 64 rokov a\u00a0za sebou bohat\u00fa politick\u00fa kari\u00e9ru. Ako syn z\u00a0aristokratickej rodiny v\u00a0mladosti vst\u00fapil do arm\u00e1dy, iba 22-ro\u010dn\u00fd sa stal poslancom parlamentu a\u00a0n\u00e1sledne vystriedal viacero ministersk\u00fdch postov. V\u00a0podstate by sa u\u017e mohol chysta\u0165 na d\u00f4chodok a\u00a0po mnoh\u00fdch chyb\u00e1ch a\u00a0pre\u0161\u013eapoch, ktor\u00e9 z\u00a0neho urobili nie ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e9ho politika, by mu to nik ani nezazlieval. Ale vojna a\u00a0hrozba fa\u0161izmu Churchilla znovu nakopli. Bol rozhodnut\u00fd sa zlu menom Hitler postavi\u0165 \u010delom. Franc\u00fazsko, najbli\u017e\u0161ieho spojenca Brit\u00e1nie, u\u017e delilo od kapitul\u00e1cie iba nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov. Churchill vedel, kto \u010fal\u0161\u00ed je na rade, in\u00fdmi slovami, \u017ee Spojen\u00e9mu kr\u00e1\u013eovstvu re\u00e1lne hroz\u00ed inv\u00e1zia. Tri dni po tom, ako sa ujal premi\u00e9rskeho \u00faradu, teda 13. m\u00e1ja 1940, predniesol v Dolnej snemovni pam\u00e4tn\u00fa re\u010d. Z\u00a0nej malo by\u0165 v\u0161etk\u00fdm jasn\u00e9, \u017ee pokia\u013e bude on premi\u00e9rom, Brit\u00e1nia sa Nemecku nevzd\u00e1. Tento prejav vo\u0161iel do dej\u00edn ako Blood, toil, sweat and tears. A\u00a0z\u00a0jeho \u00fastrednej vety \u201eNem\u00e1m v\u00e1m \u010do pon\u00faknu\u0165, len krv, drinu, pot a\u00a0slzy\u201c sa stala popul\u00e1rna fr\u00e1za, dodnes obmie\u0148an\u00e1 v\u00a0tis\u00edckach podob\u00e1ch. Jej skr\u00e1ten\u00fd tvar, Blood, Sweat & Tears, si dokonca po\u017ei\u010dala jedna americk\u00e1 skupina 70. rokov.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>\u201eKrv, drina, pot a\u00a0slzy\u201c <\/strong><\/p>\n

\u201eNem\u00e1m v\u00e1m \u010do pon\u00faknu\u0165, len krv, drinu, pot a\u00a0slzy. M\u00e1me pred sebou \u0165a\u017ek\u00fa sk\u00fa\u0161ku, najbolestivej\u0161iu zo v\u0161etk\u00fdch. M\u00e1me pred sebou mnoho, mnoho dlh\u00fdch mesiacov boja a\u00a0utrpenia. P\u00fdtate sa, \u010do chceme robi\u0165? Hovor\u00edm, budeme bojova\u0165. Na mori, na zemi a vo vzduchu, so v\u0161etkou v\u00f4\u013eou a so v\u0161etkou silou, ktor\u00fa n\u00e1m vie Boh da\u0165. Budeme vies\u0165 vojnu proti obludnej tyranii a nikdy sa nevzd\u00e1me temnote, \u017ealostn\u00e9mu zlo\u010dinu proti \u013eudskosti. To je n\u00e1\u0161 pl\u00e1n. P\u00fdtate sa, \u010do je n\u00e1\u0161 cie\u013e? M\u00e1m len jednu odpove\u010f – v\u00ed\u0165azstvo. Zv\u00ed\u0165azi\u0165 za ka\u017ed\u00fa cenu, zv\u00ed\u0165azi\u0165 napriek v\u0161etkej hr\u00f4ze, zv\u00ed\u0165azi\u0165, ak\u00e1ko\u013evek dlh\u00e1 a \u0165a\u017ek\u00e1 cesta n\u00e1s \u010dak\u00e1. Preto\u017ee bez v\u00ed\u0165azstva neexistuje \u017eiadna z\u00e1chrana.\u201c<\/p>\n

Churchill bol obdivuhodn\u00fd re\u010dn\u00edk a\u00a0jeho prejavy sa v\u0161eobecne pova\u017eovali za elektrizuj\u00face (a to aj napriek faktu, \u017ee mal mierne \u0161u\u0161lav\u00fd hlas). V\u00a0pr\u00edpade sl\u00e1vnej vety o\u00a0krvi, drine, pote a\u00a0slz\u00e1ch sa v\u0161ak novope\u010den\u00fd premi\u00e9r tak trochu hrdil cudz\u00edm per\u00edm. Prv\u00e1 stopa jeho in\u0161pir\u00e1cie vedie k\u00a0Giuseppovi Garibaldimu, zjednotite\u013eovi Talianska, ktor\u00fd v\u00a0roku 1847 na zhroma\u017eden\u00ed v\u00a0R\u00edme burcoval revolucion\u00e1rov slovami: \u201ePon\u00fakam v\u00e1m hlad, sm\u00e4d, n\u00faten\u00e9 pochody, bitku a\u00a0smr\u0165.\u201c E\u0161te priamej\u0161ia linka v\u0161ak siaha k\u00a0americk\u00e9mu prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi, ktor\u00fd v\u00a0pr\u00edhovore k n\u00e1morn\u00fdm kadetom predniesol t\u00fato identick\u00fa vetu: \u201eI have nothing to offer but blood, toil, tears and sweat.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00e9 re\u00e1lie: kedy, kde a pre\u010do\u00a0<\/strong><\/p>\n

Churchill bol nielen fam\u00f3zny re\u010dn\u00edk, ale v\u010faka tomuto daru dok\u00e1zal doslova meni\u0165 a\u00a0pretv\u00e1ra\u0165 realitu. Tak sa mu \u010fal\u0161\u00edm prejavom podarilo predefinova\u0165 \u0165a\u017ek\u00fa por\u00e1\u017eku britsk\u00e9ho vojska pri Dunkirku. Na pl\u00e1\u017each tohto severofranc\u00fazskeho pr\u00edmorsk\u00e9ho letoviska uviazli koncom m\u00e1ja 1940 v\u00a0pasci desa\u0165tis\u00edce britsk\u00fdch vojakov – ich jedin\u00e1 n\u00e1dej na z\u00e1chranu pred nacistick\u00fdm masakrom viedla cez Atlantick\u00fd oce\u00e1n. Pl\u00e1\u017ee boli po n\u00e1letoch nemeckej Luftwaffe posiate m\u0155tvolami, vojaci dni a\u00a0noci \u010dakaj\u00faci na z\u00e1chranu u\u017e ledva st\u00e1li na noh\u00e1ch, decimovan\u00ed pocitom potupnej por\u00e1\u017eky a\u00a0bezn\u00e1deje. Churchill bol iba dva t\u00fd\u017edne premi\u00e9rom, ke\u010f sa rozhodol vyda\u0165 rozkaz na ich evaku\u00e1ciu. Bol to z\u00e1vod s\u00a0\u010dasom. Britsk\u00e9 n\u00e1morn\u00edctvo nemalo k\u00a0dispoz\u00edcii dostatok lod\u00ed, ktor\u00e9 by z\u00a0Dunkirku odviezli vojakov sp\u00e4\u0165 domov. Premi\u00e9r \u00a0teda vyzval britsk\u00fdch ob\u010danov, civilistov, ryb\u00e1rov, majite\u013eov turistick\u00fdch vyhliadkov\u00fdch lod\u00ed, dobrovo\u013en\u00edkov, aby nakopli svoje plavidl\u00e1 a\u00a0vyrazili zachr\u00e1ni\u0165 svojich krajanov v\u00a0zbrani. Do oper\u00e1cie \u201eDynamo\u201c sa zapojilo okolo 400 civiln\u00fdch lod\u00ed a\u00a0kto videl film Dunkirk od Christophera Nolana, tomu iste utkvela v\u00a0pam\u00e4ti sc\u00e9na, ke\u010f veliaci d\u00f4stojn\u00edk v\u00a0podan\u00ed herca Kennetha Branagha zbad\u00e1 na obzore stovky pribli\u017euj\u00facich sa plavidiel, z\u00a0o\u010d\u00ed mu vypadne slza a\u00a0povie: \u201eVid\u00edm domov!\u201c Nolan sa vyjadril, \u017ee film nato\u010dil preto, lebo Dunkirk je jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pr\u00edbehov v\u00a0britskej hist\u00f3rii, na ktorom vyr\u00e1stli cel\u00e9 gener\u00e1cie britsk\u00fdch det\u00ed, vr\u00e1tane jeho sam\u00e9ho.<\/p>\n

Za osem dn\u00ed sa z\u00a0Dunkirku podarilo evakuova\u0165 pribli\u017ene 380.000 vojakov. Vr\u00e1tili sa domov ako zbit\u00ed psi, porazen\u00ed, sklaman\u00ed. Churchill ich v\u0161ak podr\u017eal a\u00a0m\u00e9di\u00e1 p\u00edsali o \u201ekatastrofe, ktor\u00e1 sa zmenila na triumf\u201c. Ak by v\u00a0Dunkirku v\u00e4\u010d\u0161ina britsk\u00fdch vojakov zahynula alebo padla do nacistick\u00e9ho zajatia, zna\u010dne by to oslabilo \u0161ance Brit\u00e1nie pokra\u010dova\u0165 vo vojne. Nemala by dos\u0165 sk\u00fasen\u00fdch vojakov. Takto ich m\u00e1me doma a\u00a0s\u00a0ich pomocou vojnu vyhr\u00e1me, pr\u00edzvukoval Churchill. A\u00a0hist\u00f3ria n\u00e1s u\u010d\u00ed, \u017ee\u00a0mal pravdu…<\/p>\n

 <\/p>\n

Budeme bojova\u0165 na pl\u00e1\u017each<\/strong><\/p>\n

\u201eWe shall fight on the beaches,\u201c druh\u00fd z vojnov\u00fdch prejavov, premi\u00e9r predniesol 4. j\u00fana 1940, v\u00a0\u010dase, ke\u010f u\u017e-u\u017e kapitulovalo Franc\u00fazsko. Brit\u00e1nia teda zostala vo\u010di triumfuj\u00facemu Hitlerovi osamoten\u00e1. Z\u00a0denn\u00edka konzervat\u00edvneho poslanca Chipsa Channona sa dozved\u00e1me, \u017ee premi\u00e9r bol v\u00a0parlamente \u201ev\u00fdre\u010dn\u00fd a orat\u00f3rny a pou\u017e\u00edval n\u00e1dhern\u00fa angli\u010dtinu\u201c a\u00a0\u017ee svojimi slovami dokonca rozplakal i\u00a0nieko\u013eko labouristick\u00fdch (!) poslancov. \u010cas\u0165 prejavu ve\u010der vysielalo R\u00e1dio BBC a\u00a0pod\u013ea dobov\u00fdch svedectiev bol tak\u00fd p\u00f4sobiv\u00fd, \u017ee \u013eu\u010fom sa je\u017eili v\u0161etky chlpy na tele: \u201eBudeme pokra\u010dova\u0165 a\u017e do konca, budeme bojova\u0165 vo Franc\u00fazsku, budeme bojova\u0165 na moriach a\u00a0oce\u00e1noch, budeme bojova\u0165 so vzrastaj\u00facou smelos\u0165ou a\u00a0silou, budeme br\u00e1ni\u0165 n\u00e1\u0161 ostrov za ak\u00fako\u013evek cenu, budeme bojova\u0165 na pl\u00e1\u017each, budeme bojova\u0165 na miestach vylodenia, budeme bojova\u0165 na pl\u00e1\u0148ach i v\u00a0uliciach, budeme bojova\u0165 v\u00a0kopcoch, nikdy sa nevzd\u00e1me…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>John Fitzgerald Kennedy (1917 – 1963)<\/strong><\/p>\n

    \n
  1. prezident USA, v\u00a0prezidentskom \u00farade pobudol sotva tri roky, a predsa sa stal legendou<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n

    Jeho prejav, ktor\u00fd vo\u0161iel do dej\u00edn: <\/strong>\u201eIch bin ein Berliner.\u201c (Som Berl\u00edn\u010dan.) JFK ho predniesol v\u00a0Z\u00e1padnom Berl\u00edne 26. j\u00fana 1963.<\/p>\n

     <\/p>\n

    \u010co jeho slov\u00e1m predch\u00e1dzalo<\/strong><\/p>\n

    Po druhej svetovej vojne si v\u00ed\u0165azn\u00ed Spojenci rozdelili porazen\u00e9 Nemecko na \u0161tyri okupa\u010dn\u00e9 z\u00f3ny: sovietsku, americk\u00fa, britsk\u00fa a\u00a0franc\u00fazsku. To ist\u00e9 delenie postihlo aj mesto Berl\u00edn, ktor\u00e9 sa geograficky nach\u00e1dzalo v\u00a0sovietskom sektore. Spo\u010diatku sa medzi jednotliv\u00fdmi z\u00f3nami dalo (hoci s\u00a0potrebn\u00fdmi povoleniami) prech\u00e1dza\u0165, av\u0161ak ke\u010f v\u00a0roku 1949 vznikli dve nemeck\u00e9 republiky, hranice medzi nimi sa nepriedu\u0161ne zatvorili. Jedine Berl\u00edn, aj ke\u010f rozdelen\u00fd, bol e\u0161te priepustn\u00fd: a\u00a0tak st\u00e1tis\u00edce v\u00fdchodn\u00fdch Nemcov (a tie\u017e \u010fal\u0161\u00edch emigrantov z\u00a0tzv. Ostblocku) utekalo na z\u00e1pad. Ich odliv bol tak\u00fd mas\u00edvny, \u017ee NDR hrozil kolaps, odch\u00e1dzali nielen pr\u00edslu\u0161n\u00edci inteligencie, vzdelanci a\u00a0intelektu\u00e1li, ale aj oby\u010dajn\u00ed pracuj\u00faci, ktor\u00fdch ruky ch\u00fdbali v\u00fdchodonemeckej ekonomike. Zdroje hovoria, \u017ee do roku 1961 emigrovalo z\u00a0v\u00fdchodn\u00e9ho Nemecka na z\u00e1pad 3,5 mili\u00f3na \u013eud\u00ed.<\/p>\n

    A\u00a0potom pri\u0161lo r\u00e1no 13. augusta 1961. Mal to by\u0165 de\u0148 ako ka\u017ed\u00fd in\u00fd, keby Berl\u00edn\u010danov, hlavne t\u00fdch, ktor\u00ed b\u00fdvali v\u00a0bl\u00edzkosti n\u00e1mestia Postdamer Platz, nezobudilo \u0161kr\u00edpanie b\u0155zd vojensk\u00fdch vozidiel a\u00a0buchot pneumatick\u00fdch klad\u00edv, ktor\u00e9 rozb\u00edjali dla\u017eobn\u00e9 kocky. Mas\u00edvny Berl\u00ednsky m\u00far, ako ho pozn\u00e1me z\u00a0ned\u00e1vnej minulosti, tvoril najsk\u00f4r ostnat\u00fd dr\u00f4t, samotn\u00fd bet\u00f3nov\u00fd val s d\u013a\u017ekou 167,8 km vznikal postupne v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch f\u00e1zach a\u00a0budoval sa, \u010di presnej\u0161ie \u201evylep\u0161oval\u201c a\u017e do roku 1980.<\/p>\n

    Hne\u010f od za\u010diatku t\u00e1to bari\u00e9ra z\u00a0ostnat\u00e9ho dr\u00f4tu viedla stredom ul\u00edc a\u00a0doslova ich trhala na dvoje. Tak\u017ee ke\u010f ste b\u00fdvali povedzme na Bernauer Strasse a\u00a0va\u0161i rodi\u010dia \u010di deti v\u00a0ulici naproti, va\u0161e \u0161ance na stretnutie klesli na nulu. Ko\u013eko ne\u0161\u0165astia a\u00a0osobn\u00fdch trag\u00e9di\u00ed priniesol m\u00far oby\u010dajn\u00fdm Berl\u00edn\u010danom! Z\u00a0prv\u00fdch dn\u00ed jeho stavby sa napr\u00edklad zachovala fotka mladej \u017eeny, ktor\u00e1 sa cez z\u00e1tarasu sna\u017e\u00ed porozpr\u00e1va\u0165 so svojou matkou. Alebo fotografia mu\u017ea, ktor\u00fd z\u00a0opa\u010dnej strany svojho bytu (jeho okn\u00e1 viedli do z\u00e1padn\u00e9ho Berl\u00edna) vyhadzuje hasi\u010dom zo \u0161tvrt\u00e9ho poschodia svojho mal\u00e9ho syna a\u00a0s\u00e1m sa chyst\u00e1 na skok. Mnoh\u00fdm \u013eu\u010fom sa v\u00a0takto orientovan\u00fdch bytoch e\u0161te podarilo zlani\u0165 na druh\u00fa stranu, \u010dasto na \u0161n\u00farach z poste\u013enej bielizne. Podobn\u00e9 \u201eskoky za slobodou\u201c sa v\u0161ak dalo robi\u0165 len do ist\u00e9ho \u010dasu, k\u00fdm budovy stojace na hranici dvoch svetov nezrovnali so zemou, t\u00fa zam\u00ednovali, a tak vznikla z\u00f3na smrti. M\u00far vo dne v\u00a0noci str\u00e1\u017eili gu\u013eomet\u010d\u00edci, ostnat\u00fd dr\u00f4t bol nabit\u00fd elektrinou, pozd\u013a\u017e hranice vyr\u00e1stli strie\u013ene a str\u00e1\u017ene ve\u017ee a stovky vojakov s cvi\u010den\u00fdmi psami sa dennodenne striedali v slu\u017ebe. V\u00fdchodonemeck\u00e1 vl\u00e1da sa sprvu sna\u017eila ob\u010danom \u201enakuka\u0165\u201c, \u017ee tento \u201eantifa\u0161istick\u00fd m\u00far\u201c vznikol preto, aby sa do ich krajiny neinfiltrovali nebezpe\u010dn\u00ed \u0161pi\u00f3ni zo z\u00e1padn\u00e9ho Nemecka. A\u00a0tie\u017e, aby z\u00e1padn\u00ed Berl\u00edn\u010dania nepodnikali shoppingov\u00e9 n\u00e1jazdy na \u0161t\u00e1tom dotovan\u00fd tovar vo v\u00fdchodnom Berl\u00edne, lebo tak o\u017eobra\u010duj\u00fa jeho vlastn\u00fdch obyvate\u013eov! Berl\u00ednsky m\u00far sa stal najmarkantnej\u0161\u00edm symbolom studenej vojny. Sovieti a\u00a0z\u00e1padn\u00ed spojenci s\u00edce spolo\u010dne vyhrali druh\u00fa svetov\u00fa vojnu, na Jalte e\u0161te Churchill, Roosevelt a\u00a0Stalin sedeli ved\u013ea seba ako na priate\u013eskom futbalovom z\u00e1pade, ale ich vz\u0165ahy nesk\u00f4r ochladli a\u017e na bod mrazu. Delenie na v\u00fdchod a\u00a0z\u00e1pad nebolo nikde markantnej\u0161ie ne\u017e v\u00a0Berl\u00edne.<\/p>\n

     <\/p>\n

    John Fitzgerald Kennedy<\/strong><\/p>\n

    Tento charizmatick\u00fd \u0161tram\u00e1k a donchuan l\u00e1mal srdcia mnoh\u00fdm kr\u00e1skam, a\u017e sa napokon o\u017eenil s\u00a0p\u00f4vabnou Jacqueline Bouvier. Ke\u010f si Jack zobral\u00a0Jackie, stal sa z\u00a0nich p\u00e1r snov. Navonok tak naozaj p\u00f4sobili, lebo obom ve\u013emi z\u00e1le\u017ealo na imid\u017ei \u0161\u0165astnej rodinky ako vystrihnutej zo \u017eurn\u00e1lu, do ktorej sa zamilovali mili\u00f3ny Ameri\u010danov. John F. Kennedy poch\u00e1dzal z bohatej rodiny \u00faspe\u0161n\u00e9ho bank\u00e1ra, jeho otec p\u00f4sobil aj ako ve\u013evyslanec vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii. Chlapec dostal to najlep\u0161ie vzdelanie, u\u017e na Harvarde oslnil svojou z\u00e1vere\u010dnou pr\u00e1cou \u201ePre\u010do Anglicko spalo\u201c, o\u00a0politike appeasementu. \u00a0Zo sen\u00e1torsk\u00e9ho kresla presadol do toho prezidentsk\u00e9ho v\u00a0j\u00fani 1961 a\u00a0vo veku 43 rokov sa stal najmlad\u0161\u00edm prezidentom v\u00a0hist\u00f3rii USA. Do \u00faradu v\u0161ak nast\u00fapil v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch, ale po\u010d\u00ednal si obratne a\u00a0prezieravo, hlavne mlad\u00fdm Ameri\u010danom jeho politika vliala do \u017e\u00edl n\u00e1dej a\u00a0optimizmus. Za jeho p\u00f4sobenia v Amerike od\u0161tartoval siln\u00fd hospod\u00e1rsky rast, na druhej strane sa v\u0161ak schy\u013eovalo k\u00a0vojne vo Vietname, eskalovala kub\u00e1nska kr\u00edza a\u00a0silneli \u010derno\u0161sk\u00e9 nepokoje. Kennedy bojoval proti rasizmu a\u00a0na\u0161tartoval aj mnoh\u00e9 ob\u010dianske reformy a\u00a0soci\u00e1lne programy, ktor\u00e9 sa v\u0161ak podarilo zrealizova\u0165 a\u017e po jeho tragickej smrti.<\/p>\n

     <\/p>\n

    D\u00f4le\u017eit\u00e9 re\u00e1lie: kedy,\u00a0kde a\u00a0pre\u010do<\/strong><\/p>\n

    Berl\u00ednsku zast\u00e1vku si prezident urobil v\u00a0r\u00e1mci svojho eur\u00f3pskeho turn\u00e9. Trasu k\u00a0radnici Sch\u00f6neberg, pred ktorou mal prednies\u0165 prejav, lemovali tis\u00edce Berl\u00edn\u010danov, ktor\u00ed mu m\u00e1vali na sl\u00e1vu. A z\u00a0tak\u00e9hoto prijatia bol nad\u0161en\u00fd. Mo\u017eno aj preto vo svojej re\u010di napokon viac improvizoval a\u00a0bol \u00fato\u010dnej\u0161\u00ed a provokat\u00edvnej\u0161\u00ed, ako mal v\u00a0\u00famysle. Jeho protivn\u00edk Nikita Chru\u0161\u010dov, s\u00a0ktor\u00fdm si rok predt\u00fdm na summite vo Viedni potriasal ruky, vraj s\u00a0nev\u00f4\u013eou poznamenal, \u017ee to vyzer\u00e1, akoby sa v\u00a0Kennedym bili dvaja r\u00f4zni prezidenti. P\u00f4vodne sa myslelo, \u017ee prezident v\u00a0nem\u010dine prednesie cel\u00e9 pas\u00e1\u017ee, ale ve\u013emi mu to ne\u0161lo, a\u00a0tak, aby nevyznel tr\u00e1pne, od toho upustil. A\u017e na jednu kr\u00e1tku vetu, ktor\u00e1 vo\u0161la do dej\u00edn. Niektor\u00e9 my\u0161lienky v\u00a0prejave \u201eIch bin ein Berliner\u201c prebral z\u00a0re\u010di, ktor\u00fa predniesol rok predt\u00fdm v New\u00a0Orleanse. Tam tie\u017e pou\u017eil\u00a0Cicerovu sl\u00e1vnu fr\u00e1zu \u201eCivis Romanus sum\u201c, ke\u010f vyhl\u00e1sil: \u201ePred dvetis\u00edc rokmi bola najpy\u0161nej\u0161ia veta, ak\u00fa mohol \u010dlovek poveda\u0165: ‚Som ob\u010danom R\u00edma.‘ Dnes ver\u00edm, \u017ee v roku 1962 je tou najpy\u0161nej\u0161ou vetou ‚Som ob\u010danom Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov.‘ A nesta\u010d\u00ed to len poveda\u0165, mus\u00edme to \u017ei\u0165.\u201c Kennedy r\u00e1d americkej ml\u00e1de\u017ei zd\u00f4raz\u0148oval potrebu osobnej anga\u017eovanosti pre veci verejn\u00e9. Hovoril: \u201eNep\u00fdtajte sa, \u010do m\u00f4\u017ee va\u0161a vlas\u0165 urobi\u0165 pre v\u00e1s, ale \u010do vy m\u00f4\u017eete urobi\u0165 pre \u0148u\u201c.<\/p>\n

    O\u00a0\u00famysle postavi\u0165 Berl\u00ednsky m\u00far prezident vedel prinajmen\u0161om rok vopred. S\u00a0Chru\u0161\u010dovom o\u00a0tom hovoril e\u0161te za\u010diatkom j\u00fana 1962. Aby v\u0161ak neeskalovalo nap\u00e4tie \u010di dokonca vojensk\u00e1 hrozba medzi v\u00fdchodom a\u00a0z\u00e1padom, Kennedy sa vtedy na adresu m\u00fara vyjadril: \u201eNie je to ve\u013emi pekn\u00e9 rie\u0161enie, ale tis\u00edckr\u00e1t\u00a0lep\u0161ie ako vojna<\/em>.\u201c<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    \"\"<\/a><\/p>\n

    \u201eSom Berl\u00edn\u010dan\u201c<\/strong><\/p>\n

    \u201eNa svete je ve\u013ea \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nerozumej\u00fa, alebo vravia, \u017ee nerozumej\u00fa, v \u010dom spo\u010d\u00edva hlavn\u00fd rozpor medzi svetom slobody a svetom komunistick\u00fdm. Nech sa pr\u00eddu pozrie\u0165 do Berl\u00edna. S\u00fa aj tak\u00ed, ktor\u00ed vravia, \u017ee komunizmus je bud\u00facnos\u0165 \u013eudstva. Nech sa pr\u00eddu pozrie\u0165 do Berl\u00edna. S\u00fa zasa \u010fal\u0161\u00ed v Eur\u00f3pe, aj inde, ktor\u00ed vravia, \u017ee m\u00f4\u017eeme s komunistami fungova\u0165. Nech sa pr\u00eddu pozrie\u0165 do Berl\u00edna. Ale je aj zop\u00e1r tak\u00fdch, ktor\u00ed prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa, \u017ee komunizmus je diabolsk\u00fd syst\u00e9m, ale to n\u00e1m umo\u017e\u0148uje dosahova\u0165 ekonomick\u00fd progres. Nech sa pr\u00eddu pozrie\u0165 do Berl\u00edna.\u201c A\u00a0potom zaznela on\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 pas\u00e1\u017e: \u201ePred 2000 rokmi bola najpy\u0161nej\u0161ia veta, ktor\u00fa mohol \u010dlovek poveda\u0165, t\u00e1to: Civis Romanus sum – Som ob\u010danom R\u00edma. Dnes je najhrd\u0161ou vetou, ktor\u00fa m\u00f4\u017ee niekto v slobodnom svete vyslovi\u0165: Ich bin ein Berliner – Som Berl\u00edn\u010dan.\u201c<\/em><\/p>\n

    Kennedy tieto slov\u00e1 adresoval ako posolstvo mieru nielen Sovietskemu zv\u00e4zu, ale aj celej rozdelenej Eur\u00f3pe. A\u00a0tie\u017e ako v\u00edziu, \u017ee komunizmus nie je ve\u010dn\u00fd a\u00a0\u017ee raz pr\u00edde de\u0148, kedy bude op\u00e4\u0165 jestvova\u0165 len jeden Berl\u00edn a\u00a0ka\u017ed\u00fd jeho obyvate\u013e bude \u201eiba\u201c Berl\u00edn\u010danom bez oh\u013eadu na to, v\u00a0ktorej \u010dasti mesta \u017eije. Na tento sl\u00e1vny prejav nadviazal o\u00a0\u0161tvr\u0165storo\u010die nesk\u00f4r americk\u00fd prezident Ronald Reagan, ke\u010f po\u010das svojho prejavu pri<\/em> Brandenburskej br\u00e1ne v\u00a0j\u00fani 1987 vyzval rusk\u00e9ho prezidenta Michaila Gorba\u010dova, aby dal zb\u00fara\u0165 m\u00far – ako gesto slobody pre cel\u00fd v\u00fdchodn\u00fd blok. Reagan vtedy povedal: \u201eExistuje jeden krok, ktor\u00fd m\u00f4\u017eu Sovieti urobi\u0165, ktor\u00fd by bol neomyln\u00fd a\u00a0dramaticky by posunul vpred slobodu a\u00a0mier. Gener\u00e1lny tajomn\u00edk Gorba\u010dov, ak sa usilujete o\u00a0mier, ak sa usilujete o\u00a0prosperitu pre Sovietsky zv\u00e4z a\u00a0v\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu, ak sa usilujete o\u00a0liberaliz\u00e1ciu – pr\u00ed\u010fte sem k\u00a0tejto br\u00e1ne!… P\u00e1n Gorba\u010dov, otvorte t\u00fato br\u00e1nu! P\u00e1n Gorba\u010dov, zb\u00farajte tento m\u00far!\u201c<\/p>\n

     <\/p>\n

    Som \u0161i\u0161ka!<\/strong><\/p>\n

    Dodnes je neur\u010dit\u00fd nemeck\u00fd \u010dlen \u201eein\u201c pred slovom \u201eBerliner\u201c v\u00a0Kennedyho prejave zdrojom vtipov, legiend, ale i jazykovedn\u00fdch sporov. Toti\u017e Berliner Pfannkuchen, skr\u00e1tene Berliner, ozna\u010duje v\u00a0nem\u010dine \u0161i\u0161ku. \u00c1no, t\u00fa do zlata vysma\u017een\u00fa dobrotu, hojne pocukrovan\u00fa s\u00a0marhu\u013eovou n\u00e1pl\u0148ou. Pod\u013ea \u010dasti jazykovedcov pri vete \u201eIch bin ein Berliner\u201c Kennedy nemal pou\u017ei\u0165 neur\u010dit\u00fd \u010dlen, tak by to malo by\u0165 gramaticky spr\u00e1vne, ke\u010f\u017ee i\u0161lo o\u00a0ozna\u010denie \u010dloveka, nie veci. S neur\u010dit\u00fdm \u010dlenom \u201eein\u201c, Kennedy povedal doslova: Som \u0161i\u0161ka. Zn\u00e1my je v\u0161ak aj opa\u010dn\u00fd v\u00fdklad, pod\u013ea ktor\u00e9ho \u201eIch bin Berliner\u201c znamen\u00e1 iba kon\u0161tatovanie: Som obyvate\u013eom Berl\u00edna. S\u00a0pridan\u00fdm \u010dlenom sa prid\u00e1va aj na v\u00fdzname tohto kon\u0161tatovania: Som hrd\u00fd Berl\u00edn\u010dan s\u00a0ve\u013ek\u00fdm B. Tak \u010di onak, na tv\u00e1ri miesta v\u00a0ten pr\u00edjemn\u00fd j\u00fanov\u00fd de\u0148 v\u0161etci pochopili, ako to prezident mysl\u00ed a\u00a0Kennedy zo\u017eal nad\u0161en\u00e9 ov\u00e1cie nieko\u013eko desa\u0165tis\u00edcov\u00e9ho davu.<\/p>\n

     <\/p>\n

     <\/p>\n

    \"\"<\/a>Martin Luther King (1929 – 1968)<\/strong><\/p>\n

    l\u00edder afroamerick\u00e9ho hnutia za ob\u010dianske pr\u00e1va <\/em><\/strong><\/p>\n

    Jeho prejav, ktor\u00fd vo\u0161iel do dej\u00edn: <\/strong>\u201eI have a\u00a0dream.\u201c (M\u00e1m tak\u00fd sen.) Luther ho\u00a0predniesol na protestnom pochode vo Washingtone 28. augusta 1963.<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    \u010co jeho slov\u00e1m predch\u00e1dzalo<\/strong><\/p>\n

    Rasov\u00e1 segreg\u00e1cia. Diskrimin\u00e1cia \u010derno\u0161sk\u00e9ho obyvate\u013estva Ameriky. A\u00a0to aj napriek faktu, \u017ee otroctvo bolo v\u00a0USA zru\u0161en\u00e9 pred sto rokmi, \u010dernosi st\u00e1le predstavovali suter\u00e9n spolo\u010dnosti, zaobch\u00e1dzalo sa\u00a0s\u00a0nimi ako s druhorad\u00fdmi ob\u010danmi – ak sa v\u00f4bec dalo hovori\u0165 o\u00a0ob\u010danoch, lebo mnoh\u00e9 ob\u010dianske pr\u00e1va im boli upieran\u00e9. Rasov\u00e9 predsudky mali bieli Ameri\u010dania tak za\u017erat\u00e9 pod ko\u017eou, \u017ee ich brali ako hotov\u00fa vec. Videli ste film Zelen\u00e1 kniha? V\u00a0\u0148om sa talentovan\u00fd \u010dierny umelec Don Shirley vyd\u00e1 na koncertn\u00e9 turn\u00e9 po americkom juhu. Aj ke\u010f mu bieli za jeho klav\u00edrne majstrovstvo dobre platia a\u00a0on si m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 vlastni\u0165 luxusn\u00e9 auto, predsa sa stane, \u017ee mu biely pump\u00e1r odmietne na\u010dapova\u0165 benz\u00edn. Mohol by si dovoli\u0165 aj luxusn\u00fa hotelov\u00fa izbu, napriek tomu mus\u00ed presp\u00e1va\u0165 v\u00a0nev\u00e1bnych moteloch pre \u201enegrov\u201c, ktor\u00e9 h\u013ead\u00e1 v\u00a0Zelenej knihe. To ist\u00e9 sa deje vo filme Skryt\u00e9 \u010d\u00edsla o\u00a0parti\u010dke afroamerick\u00fdch matemati\u010diek, ktor\u00fdch v\u00fdpo\u010dty pre NASA zohrali rozhoduj\u00facu \u00falohu pri vyslan\u00ed americk\u00e9ho kozmonauta Johna Glenna na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Ke\u010f v\u0161ak Katherine G. Johnson potrebuje \u00eds\u0165 na z\u00e1chod, mus\u00ed prebehn\u00fa\u0165 kilometre, k\u00fdm sa dostane na jedin\u00e9 toalety pre \u010diernych v\u00a0are\u00e1li NASA. Dodajme, \u017ee oba filmy boli nakr\u00faten\u00e9 pod\u013ea skuto\u010dn\u00fdch udalost\u00ed – pre \u010diernych platilo e\u0161te aj v\u00a0polovici minul\u00e9ho storo\u010dia mno\u017estvo obmedzen\u00ed: nesmeli si sadn\u00fa\u0165 na lavi\u010dky v\u00a0parku, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eili bielym, mali zak\u00e1zan\u00fd vstup do re\u0161taur\u00e1ci\u00ed, v\u00a0kine mali vyhraden\u00e9 najhor\u0161ie miesta vzadu, nehovoriac o\u00a0nemo\u017enosti talentovan\u00fdch \u010derno\u0161sk\u00fdch det\u00ed \u0161tudova\u0165 na prest\u00ed\u017enych \u0161kol\u00e1ch s\u00a0bielymi. Jednoducho, pokia\u013e ste mali \u010diernu ple\u0165, va\u0161a bud\u00facnos\u0165 sa \u010drtala v\u00a0rovnak\u00fdch \u010diernych farb\u00e1ch… To, samozrejme, viedlo k\u00a0nepokojom. \u010cierni sa b\u00farili, \u010dasto aj formou individu\u00e1lnej ob\u010dianskej neposlu\u0161nosti. Dialo sa to po celej krajine, udialo sa to aj v\u00a0meste Montgomery v\u00a0ju\u017eanskom \u0161t\u00e1te Alabama. 4. decembra 1955 tam 52-ro\u010dn\u00e1 kraj\u010d\u00edrka Rosa Parks odmietla v\u00a0autobuse uvo\u013eni\u0165 miesto bielemu mu\u017eovi, za \u010do ju zatkli a\u00a0posadili do v\u00e4zenia. Rosin \u010din v\u0161ak od\u0161tartoval odvetn\u00fa akciu, ktor\u00e1 vo\u0161la do dej\u00edn ako Montgomery Bus Boycott. Po\u010das tohto \u0161trajku \u010dierni obyvatelia mesta, tvoriaci asi 70 % v\u0161etk\u00fdch pasa\u017eierov, prestali jazdi\u0165 autobusmi. Na \u010delo bojkotu sa postavil mlad\u00fd, iba 26-ro\u010dn\u00fd pastor z\u00a0miestneho kostola – Martin Luther King. Montgomersk\u00fd bojkot trval 382 dn\u00ed a\u00a0pre Afroameri\u010danov skon\u010dil v\u00ed\u0165azstvom. Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov vyhl\u00e1sil rasov\u00fa segreg\u00e1ciu vo verejnej doprave za nez\u00e1konn\u00fa.<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    Martin Luther King jr.<\/strong><\/p>\n

    Jeho otec aj otec jeho otca boli kazate\u013emi. A\u00a0jeho otec i\u00a0dedo bojovali za ob\u010dianske pr\u00e1va \u010dernochov. Mlad\u00fd Luther King vy\u0161tudoval teol\u00f3giu a\u00a0nast\u00fapil ako pastor do\u00a0baptistick\u00e9ho kostola v\u00a0Montgomery. Mal charizmu, \u201enajkraj\u0161ie o\u010di\u201c a\u00a0vedel strhn\u00fa\u0165 davy. Jeho hrdinom bol Mah\u00e1tm\u00e1 G\u00e1ndh\u00ed, po vzore ktor\u00e9ho presadzoval pokojn\u00fd, nen\u00e1siln\u00fd boj v\u00a0duchu kres\u0165anskej l\u00e1sky. Jeho \u0165a\u017eisko spo\u010d\u00edvalo v\u00a0pochodoch a manifest\u00e1ci\u00e1ch – nen\u00e1siln\u00fdch, zato vytrval\u00fdch. On s\u00e1m i\u00a0jeho rodina v\u0161ak zak\u00fa\u0161ali r\u00f4zne podoby n\u00e1silia: u\u017e v\u00a0roku 1956 ktosi nastra\u017eil do ich domu bombu, O\u00a0dva roky nesk\u00f4r na\u0148 za\u00fato\u010dila \u017eena s\u00a0no\u017eom a\u00a0bodla ho do hrude. Martin Luther King sa stal nielen vodcom afroamerick\u00e9ho hnutia za ob\u010dianske pr\u00e1va, ale aj jeho mocn\u00fdm symbolom. Bol asi dvadsa\u0165kr\u00e1t zatknut\u00fd a\u00a0\u017eil v neust\u00e1lom ohrozen\u00ed \u017eivota. S\u00e1m si to dobre uvedomoval. Po Kennedyho vra\u017ede vraj svojej \u017eene Corette povedal: \u201eUvid\u00ed\u0161, \u017ee mne sa stane to ist\u00e9.\u201c Jeho tu\u0161enia sa naplnilo: smrtiaca gu\u013eka si ho na\u0161la 4. apr\u00edla 1968 v\u00a0Memphise, kam pri\u0161iel podpori\u0165 \u0161trajk \u010derno\u0161sk\u00fdch zamestnancov.<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    \"\"<\/a>D\u00f4le\u017eit\u00e9 re\u00e1lie: kde, kedy a\u00a0pre\u010do<\/strong><\/p>\n

    Bol to obrovsk\u00fd pochod. Dostal n\u00e1zov Pochod na Washington za pr\u00e1cu a\u00a0slobodu. Do hlavn\u00e9ho mesta USA v\u00a0ten de\u0148 28. augusta 1963 pri\u0161lo viac ako 2.000 autobusov pln\u00fdch demon\u0161trantov, bolo vyslan\u00fdch 21 \u0161peci\u00e1lnych vlakov a\u00a0prist\u00e1lo 10 lietadiel. Na priestranstve National Mall sa zhroma\u017edilo asi 300.000 \u013eud\u00ed. Bolo treba za ka\u017ed\u00fa cenu udr\u017ea\u0165 pokoj, ako varoval organiz\u00e1torov Kennedy – ak by sa veci zvrhli v krvav\u00e9 nepokoje, prezidentovi by to zna\u010dne skomplikovalo presadzovanie pripravovan\u00fdch z\u00e1konov proti rasizmu. Aj preto Washington v\u00a0ten de\u0148 vyzeral ako vo vojnovej z\u00f3ne. Na tv\u00e1ri miesta hliadkovali desiatky agentov FBI, nemocnice sa pripravovali na n\u00e1por ranen\u00fdch a\u00a0v\u00e4znice na mno\u017estvo zadr\u017ean\u00fdch, v\u00a0pohotovosti bolo 15.000 vojakov. \u017diadne krvav\u00e9 bitky sa, na\u0161\u0165astie, nekonali a tak najv\u00e1\u017enej\u0161\u00edm incidentom d\u0148a bolo, ke\u010f velite\u013e bezpe\u010dnostn\u00fdch zlo\u017eiek vydal nariadenie, aby sa nik z\u00a0pohotovostn\u00fdch jednotiek nedotkol ve\u010dere, ke\u010f\u017ee m\u00e4so pod\u00e1van\u00fdch kur\u010diat je vraj pokazen\u00e9…<\/p>\n

    Martin Luther King vyst\u00fapil ako posledn\u00fd re\u010dn\u00edk toho d\u0148a. Za\u010dal kon\u0161tatovan\u00edm, \u017ee z \u010diernych Ameri\u010danov, ktor\u00fdch zv\u00e4zuj\u00fa okovy diskrimin\u00e1cie, sa stali vyhnanci v ich vlastnej krajine. Jeho re\u010d trvala 16 min\u00fat a\u00a0na sl\u00e1vnu pas\u00e1\u017e \u201eI have a\u00a0dream\u201c pri\u0161lo a\u017e ku koncu, ke\u010f na Luthera Kinga spont\u00e1nne zakri\u010dala z\u00a0davu gospelov\u00e1 spev\u00e1\u010dka Mahalie Jackson: \u201ePovedz im o\u00a0svojom sne, Martin.\u201c Kto Kinga u\u017e po\u010dul rozpr\u00e1va\u0165 predt\u00fdm, vedel, ako r\u00e1d sa uchy\u013euje k\u00a0opisovaniu svojich snov o\u00a0rasovej rovnosti. Vetu \u201eM\u00e1m sen\u201c pou\u017e\u00edval tak \u010dasto, \u017ee pod\u013ea jeho spolupracovn\u00edkov u\u017e nezaberala. Vo Washingtone v\u0161ak op\u00e4\u0165 zabrala – po Mahalinej v\u00fdzve odlo\u017eil papiere s\u00a0vopred nap\u00edsan\u00fdm prejavom a\u00a0za\u010dal improvizova\u0165…<\/p>\n

     <\/p>\n

    \u201eM\u00e1m tak\u00fd sen\u201c <\/strong><\/p>\n

    \u201eM\u00e1m tak\u00fd sen, \u017ee jedn\u00e9ho d\u0148a na \u010derven\u00fdch vrchoch Georgie synovia b\u00fdval\u00fdch otrokov a synovia b\u00fdval\u00fdch vlastn\u00edkov otrokov bud\u00fa schopn\u00ed si spolu zasadn\u00fa\u0165 za st\u00f4l bratstva… M\u00e1m tak\u00fd sen, \u017ee jedn\u00e9ho d\u0148a i \u0161t\u00e1t Mississippi, \u0161t\u00e1t su\u017eovan\u00fd hor\u00facim \u017eiarom nespravodlivosti a \u00fatlaku, bude premenen\u00fd na o\u00e1zu slobody a\u00a0spravodlivosti… M\u00e1m tak\u00fd sen, \u017ee moje \u0161tyri deti bud\u00fa jedn\u00e9ho d\u0148a \u017ei\u0165 v n\u00e1rode, kde nebud\u00fa posudzovan\u00e9 pod\u013ea farby ich pleti, ale pod\u013ea vlastnost\u00ed ich charakteru… M\u00e1m tak\u00fd sen, \u017ee jedn\u00e9ho d\u0148a bud\u00fa \u00fadolia vyv\u00fd\u0161en\u00e9 a ka\u017ed\u00fd kopec a hora zrovnan\u00e9, hrbo\u013eat\u00e9 miesta bud\u00fa vyhladen\u00e9 a pokriven\u00e9 miesta narovnan\u00e9. A zjav\u00ed sa Hospodinova sl\u00e1va a v\u0161etko tvorstvo spolo\u010dne zazrie, \u017ee prehovorili Hospodinove \u00fasta. To je na\u0161a n\u00e1dej a na\u0161a viera, s ktorou sa vyd\u00e1m sp\u00e4\u0165 na Juh. S vierou, \u017ee budeme schopn\u00ed vytesa\u0165 z hory bezn\u00e1deje kame\u0148 n\u00e1deje. S vierou, \u017ee budeme schopn\u00ed pretvori\u0165 drn\u010diace disharmonick\u00e9 akordy n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda v kr\u00e1snu symf\u00f3niu bratstva… A\u017e sa toto v\u0161etko stane, a\u017e v\u0161etci dovol\u00edme slobode zaznie\u0165 z ka\u017edej dediny, z ka\u017ed\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a ka\u017ed\u00e9ho mesta, budeme m\u00f4c\u0165 ur\u00fdchli\u0165 pr\u00edchod toho d\u0148a, ke\u010f v\u0161etky Bo\u017eie deti, \u010dernosi, belosi, \u017eidia a pohania, protestanti a katol\u00edci, sa bud\u00fa m\u00f4c\u0165 dr\u017ea\u0165 za ruky a spieva\u0165 slov\u00e1 star\u00e9ho \u010derno\u0161sk\u00e9ho spiritu\u00e1lu: Kone\u010dne slobodn\u00ed! Kone\u010dne slobodn\u00ed!\u201c<\/p>\n

     <\/p>\n

    Nobelova cena mieru<\/strong><\/p>\n

    V\u00a0roku 1964 34-ro\u010dn\u00fd Martin Luther King z\u00edskal Nobelovu cenu mieru. Stal sa tak najmlad\u0161\u00edm nosite\u013eom tejto ceny v\u00a0jej hist\u00f3rii a iba tret\u00edm \u010dernochom a\u00a0druh\u00fdm \u010diernym Ameri\u010danom. Pred n\u00edm nobelovku ako \u00faplne prv\u00fd \u010dernoch z\u00edskal americk\u00fd politol\u00f3g a\u00a0diplomat Ralphi Bunche (v roku 1950), jeden zo zakladate\u013eov OSN, ktor\u00fd p\u00f4sobil ako medi\u00e1tor v\u00a0arabsko-izraelskom konflikte. Druh\u00fdm nosite\u013eom ceny (v\u00a0roku 1960) bol Albert Lutuli, juhoafrick\u00fd u\u010dite\u013e, politik a\u00a0bojovn\u00edk proti apartheidu, prezident Africk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho kongresu. Ten sa z\u00e1rove\u0148 stal aj prv\u00fdm Afri\u010danom oven\u010den\u00fdm touto prest\u00ed\u017enou cenou.<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

     <\/p>\n

    \"\"<\/a>Emmeline Pankhurst (1858 – 1928)<\/strong><\/p>\n

    ved\u00faca osobnos\u0165 hnutia britsk\u00fdch sufra\u017eetiek <\/em><\/strong><\/p>\n

    Jej prejav, ktor\u00fd vo\u0161iel do dej\u00edn: <\/strong>\u201eSloboda, alebo smr\u0165.\u201c (Freedom or Death.) Emmeline ho predniesla v\u00a0Hartforde, v\u00a0\u0161t\u00e1te Connecticut 13. novembra 1913.<\/p>\n

     <\/p>\n

    \u010co jej slov\u00e1m predch\u00e1dzalo<\/strong><\/p>\n

    Napr\u00edklad aj v\u00fdrok \u010dlena britsk\u00e9ho parlamentu, ktor\u00fd spisovate\u013eku Mary Wollstonecraft, ke\u010f v\u00a0roku 1792 nap\u00edsala svoju Obhajobu \u017eensk\u00fdch pr\u00e1v, nazval \u201ehyenou v\u00a0sukni\u201c. T\u00fa\u017eba \u017eien, aby sa s\u00a0nimi zach\u00e1dzalo ako s rovn\u00fdmi mu\u017eom, silnela priamo \u00famerne tomu, ak\u00fdch pracovn\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed sa im dost\u00e1valo. S\u00a0industrializ\u00e1ciou sa \u017eeny presunuli z\u00a0pol\u00ed do tov\u00e1rn\u00ed v mest\u00e1ch, kde pracovali za \u017eobr\u00e1cku mzdu. Nesk\u00f4r sa h\u00fafne hrbili nad p\u00edsac\u00edmi strojmi \u010di zarez\u00e1vali v\u00a0\u010fal\u0161om novom povolan\u00ed tej doby – ako telefonistky. Ako mohli by\u0165 ich po\u017eiadavky vypo\u010dut\u00e9 (do\u017eadovali sa lep\u0161ej mzdy, ale aj pr\u00e1va na rozvod \u010di pr\u00e1va vlastni\u0165 majetok), ke\u010f nemohli zasahova\u0165 do riadenia \u0161t\u00e1tu? Volebn\u00e9 pr\u00e1vo, za ktor\u00e9 bojovalo \u010doraz viac \u017eien, mu\u017ei vn\u00edmali ako \u010dosi nesl\u00fdchan\u00e9. Ich argumenty v\u00a0tejto veci? Takzvan\u00ed gentlemani blahosklonne deklarovali: Svoje \u017eeny m\u00e1me pr\u00edli\u0161 radi na to, aby sme ich nechali voli\u0165. (Ako\u017ee tak\u00e1 \u0165a\u017ek\u00e1 lopota to je!) Alebo: \u017dena ako voli\u010dka by stratila \u017eensk\u00fd p\u00f4vab. In\u00fd rafinovan\u00fd argument znel: \u017deny beztak ovl\u00e1daj\u00fa mu\u017eov a\u00a0mu\u017ei predsa volia za cel\u00fa rodinu. Tak na\u010do to komplikova\u0165? Z\u00e1stancovia mor\u00e1lky dv\u00edhali v\u00fdstra\u017ene prst: \u010co ak man\u017eelka bude chcie\u0165 voli\u0165 in\u00e9ho kandid\u00e1ta ako jej man\u017eel? Vezme si na svedomie rozopre v\u00a0rodine? Mravok\u00e1rci hrom\u017eili na pln\u00e9 \u00fasta: To bud\u00fa ma\u0165 pr\u00e1vo voli\u0165 aj prostit\u00fatky?! Suma sum\u00e1rum, n\u00e1zor mu\u017eov na \u00fa\u010das\u0165 \u017eien vo vo\u013eb\u00e1ch vo v\u0161eobecnosti znel: Voli\u0165 je nielen pr\u00e1vo, ale aj poslanie, a\u00a0toho \u017eeny nie s\u00fa hodn\u00e9. \u017deny s\u00fa nevzdelan\u00e9 a\u00a0ich inteligencia nedosahuje t\u00fa mu\u017esk\u00fa. Ak si chc\u00fa vydoby\u0165 svoju slobodu, maj\u00fa sa vraj najprv oslobodi\u0165 od svojich kraj\u010d\u00edrok (Haha!). A\u00a0\u00faplne ad absurdum: Keby \u017eeny volili, mu\u017ei by z\u017een\u0161teli.<\/p>\n

     <\/p>\n

    Emmeline Pankhurst<\/strong><\/p>\n

    Sufra\u017eetkou sa stala v\u00a0\u0161trn\u00e1stich – po tom, \u010do s\u00a0mamou v\u00a0Manchestri nav\u0161t\u00edvila svoj prv\u00fd volebn\u00fd m\u00edting. Jej pokrokov\u00ed rodi\u010dia odoberali \u010dasopis Women’s Suffrage a\u00a0mlad\u00e1 bojovn\u00e1 Emmeline v \u0148om\u00a0hltala zaradom v\u0161etky \u010dl\u00e1nky. Ako 21-ro\u010dn\u00e1 sa vydala za manchestersk\u00e9ho pr\u00e1vnika o\u00a0dvadsa\u0165 rokov star\u0161ieho, ktor\u00fd ju o\u010daril svojou anga\u017eovanos\u0165ou, medziin\u00fdm aj za slobodu prejavu. Richard Pankhurst s\u00e1m vypracoval n\u00e1vrh z\u00e1kona o\u00a0majetku vydat\u00fdch \u017eien (dovtedy aktom vydaja v\u0161etko imanie \u017eeny pre\u0161lo do kompetencie jej man\u017eela a\u00a0ona ako pr\u00e1vna subjektivita neexistovala. Tak\u017ee napr\u00edklad po rozvode nemala pr\u00e1vo si n\u00e1rokova\u0165 na \u017eiaden majetok).<\/p>\n

    Po man\u017eelovej n\u00e1hlej smrti sa Emmeline v\u00a0\u0161tyridsiatke stala vdovou. V\u00a0roku 1903 zalo\u017eila \u017densk\u00fa soci\u00e1lnu a\u00a0politick\u00fa \u00faniu (WSPU) a\u00a0do boja za volebn\u00e9 pr\u00e1vo \u017eien zasv\u00e4tila aj svoje tri dc\u00e9ry. V\u00a0za\u010diatkoch jej st\u00e1la pevne po boku hlavne najstar\u0161ia Christabel. Boj za volebn\u00e9 pr\u00e1vo \u017eien bol v\u00a0starom dobrom viktori\u00e1nskom Anglicku bojom doslova ako na barik\u00e1dach. \u00damerne tomu ako britsk\u00fd\u00a0parlament rok \u010do rok zamietal predkladan\u00fd z\u00e1kon, hnutie sufra\u017eetiek sa radikalizovalo. Sklaman\u00e9 aktivistky pochopili, \u017ee vo\u010di v\u00e1havosti poslancov treba namiesto m\u00e1vania transparentmi pod ich nosmi vytiahnu\u0165 tvrd\u0161ie zbrane. Emmeline Pankhurst preto vyhl\u00e1sila taktiku \u201e\u010ciny, a\u00a0nie slov\u00e1\u201c. Kedy a\u00a0z\u00a0\u00fast ktorej sufra\u017eetky vyletel prv\u00fd p\u013euvanec na policajta, hist\u00f3ria nezaznamenala, faktom v\u0161ak je, \u017ee sufra\u017eetky vst\u00fapili do bojovej pohotovosti: h\u00e1dzanie kame\u0148ov a rozb\u00edjanie v\u00fdkladov na obchodoch \u010di vl\u00e1dnych \u00faradoch (vr\u00e1tane s\u00eddla premi\u00e9ra na Downing Street) sa stalo ich pozn\u00e1vac\u00edm znamen\u00edm. Tie\u017e demolovali tradi\u010dn\u00e9 symboly mu\u017eskej dominancie: tr\u00e1vniky golfov\u00fdch ihr\u00edsk a\u00a0dostihov\u00fdch dr\u00e1h polievali kyselinou, podpa\u013eovali po\u0161tov\u00e9 schr\u00e1nky a v\u00fdvesn\u00e9 tabule, jedna zo sufra\u017eetiek dokonca za\u00fato\u010dila no\u017eom na obraz Diega Vel\u00e1zqueza Venu\u0161ina toaleta a\u00a0v\u00e1\u017ene ho po\u0161kodila. Samozrejme, za tak\u00e9to \u010diny bojovn\u00e9 amazonky putovali do v\u00e4zenia. Nemali to \u013eahk\u00e9, ale, povedzme to na rovinu, trochu aj hrali divadlo. Nechali sa vl\u00e1\u010di\u0165 po uliciach, zv\u00edjali sa a\u00a0divo kopali a\u00a0sp\u00fa\u0161te fotoapar\u00e1tov cvakali. Samozrejme, noviny sa v\u00a0tak\u00fdchto n\u00e1silnostiach vy\u017e\u00edvali a\u00a0fotografie \u00faboh\u00fdch \u017eien v\u00a0ch\u00e1padl\u00e1ch policajtov im nahr\u00e1vali\u00a0sympatie verejnosti. A\u00a0o\u00a0to sufra\u017eetk\u00e1m \u0161lo – by\u0165 na o\u010diach. Skryt\u00e9 v\u00a0\u00fatrob\u00e1ch v\u00e4zensk\u00fdch ciel si v\u0161ak vytrpeli svoje. Najm\u00e4 ak do\u0161lo na hladovky…<\/p>\n

    Emmeline sa za mre\u017eami ocitla viackr\u00e1t, \u010do zna\u010dne na\u0161trbilo jej zdravie. V\u00a0d\u00f4sledku v\u00e4zensk\u00fdch \u00fatrap bola vyslabnut\u00e1 a\u00a0tr\u00e1pili ju probl\u00e9my so \u017eal\u00fadkom. Od zalo\u017eenia WSPU uplynulo p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov, ke\u010f parlament kone\u010dne schv\u00e1lil z\u00e1kon o\u00a0volebnom pr\u00e1ve \u017eien – ale len t\u00fdch nad 30 rokov. Trvalo \u010fal\u0161\u00edch desa\u0165 rokov, k\u00fdm v\u00a0Brit\u00e1nii za\u010dalo plati\u0165 aj pre \u017eeny v\u0161eobecn\u00e9 volebn\u00e9 pr\u00e1vo. Emmeline sa v\u0161ak z\u00a0tohto v\u00ed\u0165azstva nete\u0161ila dlho, zomrela o tri mesiace nesk\u00f4r, 14. j\u00fana 1928. V\u00a0roku 1999 ju \u010dasopis Time zaradil medzi 100 najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch \u013eud\u00ed 20. storo\u010dia, lebo \u201eotriasla spolo\u010dnos\u0165ou s\u00a0nov\u00fdm vzdorom, z ktor\u00e9ho u\u017e nebolo mo\u017en\u00e9 vr\u00e1ti\u0165 sa sp\u00e4\u0165\u201c.<\/p>\n

     <\/p>\n

    \"\"<\/a>D\u00f4le\u017eit\u00e9 re\u00e1lie: \u010do, kde a pre\u010do <\/strong><\/p>\n

    Emmeline aj napriek svojej plachosti, ktor\u00e1 ju sprev\u00e1dzala v\u00a0detstve, sa vypracovala na p\u00f4sobiv\u00fa re\u010dn\u00ed\u010dku, ktor\u00e1 dok\u00e1zala strhn\u00fa\u0165 davy. Ve\u013ea cestovala po krajine, predn\u00e1\u0161ala a\u00a0re\u010dnila na verejnosti, na jese\u0148 roku 1913 dokonca absolvovala predn\u00e1\u0161kov\u00e9 turn\u00e9 po USA a\u00a0Kanade – chcela tak zarobi\u0165 peniaze na lie\u010dbu pre svojho syna Harryho, ktor\u00fd ochorel na detsk\u00fa obrnu (napriek v\u0161etk\u00e9mu mu v\u0161ak nedok\u00e1zala pom\u00f4c\u0165). Paradoxne, ona v\u00a0detstve nikdy netrpela nedostatkom, a\u017e ke\u010f sa vydala, musela obraca\u0165 ka\u017ed\u00fa libru a\u00a0po smrti man\u017eela sa borila s\u00a0ohromn\u00fdmi dlhmi, ktor\u00e9 po sebe zanechal. Do Ameriky cestovala v\u00a0\u010dase svojho do\u010dasn\u00e9ho prepustenia z\u00a0v\u00e4zenia (kv\u00f4li zl\u00e9mu zdravotn\u00e9mu stavu) na pozvanie tamoj\u0161\u00edch feministiek, menovite Theodate Pope Riddley, jednej z\u00a0prv\u00fdch americk\u00fdch architektiek. Emmelinino vyst\u00fapenie v Hartforde 13. novembra 1913 trvalo 90 min\u00fat, po\u010das ktor\u00fdch publiku ob\u0161\u00edrne vysvet\u013eovala, pre\u010do britsk\u00e9 sufra\u017eetky pou\u017e\u00edvaj\u00fa \u00fadajne \u201emilitantn\u00fa\u201c taktiku boja, ktor\u00fd prirovnala k\u00a0ob\u010dianskej vojne, ale tie\u017e, ak\u00e9 neznesite\u013en\u00e9 je \u017ei\u0165 v\u00a0krajine riadenej bez pri\u010dinenia \u017eien. Vo svojom prejave, ktor\u00fd predniesla pred transparentom s\u00a0n\u00e1pisom \u201eOdpor vo\u010di tyranii je poslu\u0161nos\u0165 Bohu\u201c, sa\u00a0odvolala na sl\u00e1vne slov\u00e1 americk\u00e9ho politika Patricka Henryho, ktor\u00fd svoju re\u010d vyz\u00fdvaj\u00facu k\u00a0mobiliz\u00e1cii po\u010das Americkej vojny za nez\u00e1vislos\u0165 zakon\u010dil slovami: \u201eDajte mi slobodu, alebo mi dajte smr\u0165!\u201c\u00a0(Give me Liberty, or Give me Death!)<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    \u201eSloboda, alebo smr\u0165\u201c<\/strong><\/p>\n

    \u201eDnes ve\u010der tu nie som preto, aby som obhajovala volebn\u00e9 pr\u00e1vo \u017eien. Som tu ako vojak, ktor\u00fd do\u010dasne opustil bojov\u00e9 pole, aby vysvetlil, ako vyzer\u00e1 ob\u010dianska vojna, ke\u010f tak\u00fato vojnu ved\u00fa \u017eeny… Nenos\u00edme \u017eiadnu zna\u010dku. Patr\u00edme do ka\u017edej triedy, od tej najvy\u0161\u0161ej po najni\u017e\u0161iu. Tak\u017ee vid\u00edte, nem\u00f4\u017eete n\u00e1s prehliadnu\u0165 a nem\u00f4\u017eete n\u00e1s ani zastavi\u0165… \u010ci u\u017e sa n\u00e1m na\u0161e met\u00f3dy p\u00e1\u010dia, alebo nie, u\u010dinili sme volebn\u00e9 pr\u00e1vo pre \u017eeny t\u00e9mou, ktor\u00e1, a\u00a0to u\u017e prip\u00fa\u0161\u0165a aj na\u0161a vl\u00e1da, nem\u00f4\u017ee by\u0165 viac odlo\u017een\u00e1 bokom. Mus\u00ed by\u0165 vyrie\u0161en\u00e1 v\u00a0kr\u00e1tkej dobe. \u017diadna in\u00e1 met\u00f3da okrem tejto na\u0161ej nedosiahla lep\u0161ie v\u00fdsledky… Oni (teda vl\u00e1dni \u010dinitelia, pozn. red.) len m\u00e1lo vedia, \u010doho s\u00fa \u017eeny schopn\u00e9. \u017deny sa zob\u00fadzaj\u00fa len ve\u013emi pomaly, ale len \u010do sa tak stane, ke\u010f sa odhodlaj\u00fa, ni\u010d na zemi a\u00a0ni\u010d v\u00a0nebi im nedovol\u00ed ust\u00fapi\u0165, je to nemo\u017en\u00e9. \u013dudsk\u00fd \u017eivot je pre n\u00e1s posv\u00e4tn\u00fd, ale z\u00e1rove\u0148 hovor\u00edme, \u017ee ak sa m\u00e1 nejak\u00fd \u017eivot obetova\u0165, bude to ten n\u00e1\u0161. Neurob\u00edme to sam\u00e9, ale postav\u00edme nepriate\u013ea do poz\u00edcie, kedy si bude musie\u0165 vybra\u0165 medzi t\u00fdm, \u010di n\u00e1m d\u00e1 slobodu, alebo n\u00e1m d\u00e1 smr\u0165…\u201c<\/em><\/p>\n

     <\/p>\n

     <\/p>\n

    Hra na ma\u010dku a\u00a0my\u0161<\/strong><\/p>\n

    K\u00fdm ich bolo iba zop\u00e1r, p\u00fa\u0161\u0165ali ich na slobodu, ale ke\u010f u\u017e st\u00e1le viac sufra\u017eetiek dr\u017ealo vo v\u00e4zen\u00ed protestn\u00fa hladovku, zriadenci ich za\u010dali k\u0155mi\u0165 nasilu. Bola to hr\u00f4zypln\u00e1 tort\u00fara, ke\u010f sufra\u017eetke n\u00e1sil\u00edm otvorili \u00fasta (nie raz nejak\u00fdm \u017eelezn\u00fdm n\u00e1\u010din\u00edm), do \u017eal\u00fadku zaviedli gumov\u00fa hadicu a\u00a0cez t\u00fa naliali dovn\u00fatra potravu. St\u00e1valo si, \u017ee pri tejto n\u00e1silnej proced\u00fare \u017eene vyl\u00e1mali zuby, roztrhli \u00fasta, inej dor\u00e1\u0148ali \u010fasn\u00e1 a hrdlo a\u00a0najmenej jedna sa z\u00a0toho zbl\u00e1znila. Preto bol v\u00a0roku 1913 prijat\u00fd z\u00e1kon, ktor\u00e9mu sa posme\u0161ne za\u010dalo hovori\u0165 \u201eHra na ma\u010dku a\u00a0my\u0161\u201c (The Cat and Mouse Act). Hladuj\u00facu \u017eenu pustili po p\u00e1r d\u0148och domov, aby sa zotavila a\u00a0potom ju zasa zavreli. A\u00a0tak st\u00e1le dookola…<\/p>\n

     <\/p>\n

     <\/p>\n

    Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

    foto Wikimedia Commons<\/p>\n

     <\/p>\n

    \u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    \u00a0   Ich ohromuj\u00faca v\u00fdre\u010dnos\u0165 a\u00a0my\u0161lienky, ktor\u00e9 tn\u00fa do \u017eiv\u00e9ho, s\u00fa trefn\u00fdm pr\u00edkladom, ako sa zo slova m\u00f4\u017ee sta\u0165 zbra\u0148. Winston Churchill nemohol v\u00a0\u010dase hitlerovskej hrozby svojim spoluob\u010danom s\u013e\u00fabi\u0165 ni\u010d in\u00e9 ako krv, drinu, slzy a\u00a0pot, Martin Luther King v\u00a0boji za pr\u00e1va \u010dernochov neprest\u00e1val sn\u00edva\u0165 svoj sen, John F. Kennedy v\u00a0rozdelenom meste na dva nepriate\u013esk\u00e9 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9362,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,103],"tags":[],"class_list":["post-9353","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-november-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9353","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9353"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9353\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9364,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9353\/revisions\/9364"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9362"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9353"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9353"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9353"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}