\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n 1. Odfotografova\u0165 sa pred Ve\u013ek\u00fdm \u010d\u00ednskym m\u00farom<\/strong><\/p>\n Ak to zr\u00e1tame aj s\u00a0r\u00f4znymi postrann\u00fdmi vetvami, spolu to je 21.196 km. Ve\u013ek\u00fd \u010d\u00ednsky m\u00far vraj ako jedin\u00fd \u013eudsk\u00fd v\u00fdtvor na zemeguli vidie\u0165 a\u017e z\u00a0Mesiaca! Na stavbe tohto gigantick\u00e9ho opevnenia hrdla\u010dili st\u00e1tis\u00edce vojakov, robotn\u00edkov, nebezpe\u010dn\u00fdch zlo\u010dincov i u\u010dencov, ktor\u00ed tu pracovali za trest, ke\u010f sa znep\u00e1\u010dili cis\u00e1rovi. Mnoh\u00ed z\u00a0nich pri m\u00fare padli a\u00a0u\u017e nevstali – aj preto m\u00far naz\u00fdvaj\u00fa \u201enajdlh\u0161\u00ed cintor\u00edn na svete\u201c.<\/p>\n <\/p>\n 2. Zasta\u0165 na vrchole jednej z\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edch budov sveta<\/strong><\/p>\n \u0160anghajsk\u00e1 budova Svetov\u00e9ho obchodn\u00e9ho centra (WTC) meria 492 metrov a po ve\u017ei Burj Khalifa v\u00a0Dubaji (828 m) a Taipei 101 (509 m) v\u00a0Taiwane je tre\u0165ou najvy\u0161\u0161ou budovou na svete a\u00a0najvy\u0161\u0161ou v \u010c\u00edne. Bl\u00edzko nej stoj\u00ed telev\u00edzna ve\u017ea Perla Orientu (468 m) a 88-poschodov\u00fd mrakodrap Jin Mao (420 m). Ve\u013ekolep\u00e1 panor\u00e1ma \u0161anghajskej hypermodernej \u0161tvrte Pudong patr\u00ed k\u00a0najfotogenickej\u0161\u00edm miestam na svete. Pritom pred 20 rokmi tu nest\u00e1l ani jeden zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch mrakodrapov.<\/p>\n <\/p>\n 3<\/strong>. Vst\u00fapi\u0165 do Zak\u00e1zan\u00e9ho mesta v Pekingu<\/strong><\/p>\n Zem, po ktorej tu chodil a\u00a0vzduch, ktor\u00fd tu d\u00fdchal, patril len jemu. Slnko tu \u017eiarilo len pre jeho pote\u0161enie a\u00a0d\u00e1\u017e\u010f padal z\u00a0nebies, aby ob\u010derstvil jeho unaven\u00fa hlavu. Tento kus sveta bol vyhraden\u00fd len pre nedotknute\u013en\u00e9ho cis\u00e1ra a jeho rodinu. Ostatn\u00fdm smrte\u013en\u00edkom bol vstup pod hrozbou smrti zak\u00e1zan\u00fd. V\u00a0komnat\u00e1ch pal\u00e1cov Zak\u00e1zan\u00e9ho mesta, po ktor\u00fdch sa dnes denne prech\u00e1dzaj\u00fa tis\u00edcky turistov, sa vystriedalo 24 cis\u00e1rov dynasti\u00ed Ming a \u010cching.<\/p>\n <\/p>\n 4. Poplavi\u0165 sa ka\u0148onom Longqing<\/strong><\/p>\n Hovor\u00ed sa o\u00a0nej ako o spektakul\u00e1rnom, sc\u00e9nickom mieste a\u00a0z\u00e1\u017eitok, ktor\u00fd pon\u00faka, cestovate\u013esk\u00e9 bedekre klasifikuj\u00fa ako \u201edych vyr\u00e1\u017eaj\u00faci\u201c. Ties\u0148ava Longquin, fascinuj\u00faci pr\u00edrodn\u00fd \u00fakaz, si tak\u00fdto b\u00e1snick\u00fd pr\u00edvlastok vskutku zasl\u00fa\u017ei. Najsk\u00f4r v\u0161ak mus\u00edte zdola\u0165 70 metrov vysok\u00fa priehradu, vklinen\u00fa medzi dva kopce. Dosta\u0165 sa cez \u0148u d\u00e1 cez \u00fatroby majest\u00e1tneho draka (a v\u00fd\u0165ahu v\u00a0nich ukryt\u00e9ho). Ka\u017ed\u00e1 z\u00e1kruta na vyhliadkovej plavbe lodi\u010dkou v\u00e1s svojou kr\u00e1sou chyt\u00ed za srdce a\u00a0vryje sa v\u00e1m nav\u017edy do spomienok. Pr\u00edroda tu \u00faspe\u0161ne kop\u00edruje \u0161arm riek v ju\u017enej \u010c\u00edne a ve\u013ekolepos\u0165 pohor\u00ed na severe – v\u0161etko na jednom mieste, ani nie 80 km od Pekingu.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n 5. Zajazdi\u0165 si na rik\u0161i i\u00a0na najr\u00fdchlej\u0161om vlaku sveta <\/strong><\/p>\n V\u00a0rik\u0161i, po\u010das jazdy po star\u00fdch pekinsk\u00fdch hutongoch (p\u00f4vodn\u00fdch \u00fazkych uli\u010dk\u00e1ch) to poriadne trasie, ale v\u00a0\u0161anghajskom vlakuMaglev Train sa naopak budete vzn\u00e1\u0161a\u0165.To nie je \u017eiadna metafora, ale hol\u00e1, fyzik\u00e1lnymi z\u00e1konmi, podlo\u017een\u00e1 skuto\u010dnos\u0165: Maglev je skratka pre v\u00fdraz magnetick\u00e1 levit\u00e1cia. \u00c1no, h\u00e1date dobre, tento vlak sa nepohybuje po ko\u013eajniciach, nem\u00e1 dokonca ani koles\u00e1, ale vzn\u00e1\u0161a sa, \u010di doslova levituje (1,2 cm nad ko\u013eajnicami) vo vzduchopriestore! Za\u017ei\u0165 jazdu Maglevom m\u00f4\u017eete len v\u00a0\u0160anghaji. V\u00a0roku 2002 tu bola toti\u017e otvoren\u00e1 jedin\u00e1 komer\u010dn\u00e1 tra\u0165 na svete, a to medzi mestom a\u00a0letiskom Pudong. Vlak na nej dosahuje r\u00fdchlos\u0165 430 km\/h a\u00a036-kilometrov\u00fd \u00fasek prejde za 8 min\u00fat!<\/p>\n <\/p>\n 6. Ochutna\u0165 prav\u00fa \u010d\u00ednsku kuchy\u0148u<\/strong><\/p>\n V\u0161etci vieme, \u017ee to, \u010do n\u00e1m serv\u00edruj\u00fa tzv. \u010d\u00ednske re\u0161taur\u00e1cie, je \u201e\u010d\u00edna\u201c na eur\u00f3psky sp\u00f4sob, ktor\u00e1 s\u00a0tou pravou, \u010do sa kvality, chuti a r\u00f4znorodosti jedla t\u00fdka, nem\u00e1 ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho. Av\u0161ak pozor! Hovori\u0165 o\u00a0\u201e\u010d\u00ednskej kuchyni\u201c je \u010d\u00edry kulin\u00e1rsky nezmysel – je to akoby sme chceli definova\u0165 pojem \u201eeur\u00f3pska kuchy\u0148a\u201c. Od \u0161tyroch z\u00e1kladn\u00fdch gastronomick\u00fdch terit\u00f3ri\u00ed sa odvodzuj\u00fa \u0161tyri typy \u010d\u00ednskej kuchyne: pekinsk\u00e1, se\u010duansk\u00e1, v\u00fdchodn\u00e1 a\u00a0kantonsk\u00e1. A\u00a0k\u00a0nim pridajte \u0161tyri \u010d\u00ednske \u201enebesk\u00e9 pokrmy\u201c: morsk\u00fa uhorku (typ morsk\u00e9ho \u010derva), \u017eralo\u010diu plutvu, morsk\u00e9ho p\u013a\u017ea a\u00a0lastovi\u010die hniezdo… Okrem tradi\u010dnej \u010d\u00ednskej ka\u010dice si nenechajte ujs\u0165 ani no\u010dn\u00fd food market v\u00a0Pekingu \u010di \u010dajov\u00fa cerem\u00f3niu s\u00a0ochutn\u00e1vkou.<\/p>\n <\/p>\n 7. Spriateli\u0165 sa s\u00a0ma\u010dkonohou \u010diernobielou<\/strong><\/p>\n Takto krkolomne znie doslovn\u00fd preklad z\u00a0latin\u010diny – mena jedn\u00e9ho z\u00a0najroztomilej\u0161\u00edch zvieratiek sveta. V\u00a0pavil\u00f3ne Ve\u013ek\u00fdch p\u00e1nd v\u00a0pekinskej ZOO sa dozviete napr\u00edklad aj to, \u017ee medved\u00edka pandu \u010c\u00ed\u0148ania pova\u017euj\u00fa za svoj n\u00e1rodn\u00fd poklad a\u00a0vz\u0165ahuje sa na neho \u0161t\u00e1tna ochrana – ve\u010f patr\u00ed k najohrozenej\u0161\u00edm zvierac\u00edm druhom na svete. Ak ktor\u00e1ko\u013evek zoologick\u00e1 z\u00e1hrada na svete t\u00fa\u017ei zaradi\u0165 medzi svoje zvieratk\u00e1 aj \u010diernobielu pandu, mus\u00ed si ju od \u010c\u00edny – po\u017ei\u010da\u0165. Lebo k\u00fapi\u0165 sa ned\u00e1, iba po\u017ei\u010da\u0165: zvy\u010dajne na 10 rokov a za mili\u00f3n dol\u00e1rov ro\u010dne. V\u00a0kl\u00e1\u0161tore \u0160aolin, vybudovanom na \u00fap\u00e4t\u00ed posv\u00e4tnej hory Sung-\u0161an v\u00a0severnej \u010c\u00edne, vznikla pred 1500 rokmi \u0161kola bojov\u00fdch umen\u00ed kung-fu. Vyst\u00fapenie \u0161aolinsk\u00fdch mn\u00edchov, ich m\u00fadros\u0165, silu, \u0161ikovnos\u0165 a obratnos\u0165 mo\u017eno obdivova\u0165 priamo na tv\u00e1ri miesta, kde sa \u0161kola kung-fu skuto\u010dne zrodila.<\/p>\n <\/p>\n 9. Zav\u00edta\u0165 aj do Macaa a\u00a0Hongkongu<\/strong><\/p>\n Macao (do roku 1999 posledn\u00e1 eur\u00f3pska kol\u00f3nia v\u00a0\u00c1zii, ktor\u00e1 takmer 500 rokov patrila Portugalsku) kv\u00f4li ve\u013ek\u00e9mu mno\u017estvu kas\u00edn dostalo menovanie \u201eMonte Carlo v\u00fdchodu\u201c. Hongkongu (popri Macau druh\u00e1 osobitn\u00e1 administrat\u00edvna oblas\u0165 \u010c\u00edny) kv\u00f4li dynamike, s\u00a0akou rastie jeho ekonomika, obchod a\u00a0\u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148, sa hovor\u00ed \u201emlad\u00fd tiger \u00c1zie\u201c. Hongkong v\u0161ak nie je iba megapolis obrovit\u00e1nskych mrakodrapov, ale aj r\u00f4znych drobn\u00fdch mil\u00fdch kurioz\u00edt – dvojposchodov\u00e9 elektri\u010dky, vych\u00fdren\u00e9 hongkonsk\u00e9 wafle \u010di bizarn\u00e9 v\u00fdstra\u017en\u00e9 tabu\u013eky, ktor\u00e9 zakazuj\u00fa na verejn\u00fdch miestach mo\u010di\u0165, popr\u00edpade p\u013euva\u0165. A\u00a0prekvap\u00ed v\u00e1s aj pl\u00e1\u017e Repulse Bay, najkraj\u0161ia z\u00e1toka \u0161iroko \u010faleko so zlatist\u00fdm jemn\u00fdm pieskom.<\/p>\n <\/p>\n 10. Dohovori\u0165 sa s\u00a0\u010c\u00ed\u0148ankou po slovensky<\/strong><\/p>\n \u010c\u00ed\u0148anka Liang, po na\u0161om Lidka, ktor\u00e1 vyr\u00e1stla a\u00a0b\u00fdva v\u00a0Pekingu, rozpr\u00e1va plynulo a\u00a0\u010darokr\u00e1sne po slovensky a\u00a0bude v\u00e1s po \u201er\u00ed\u0161i stredu sprev\u00e1dza\u0165. Raz by chcela pre \u010c\u00ed\u0148anov nap\u00edsa\u0165 knihu o\u00a0Slovensku a\u00a0Slov\u00e1koch, mo\u017eno teda po stretnut\u00ed s\u00a0\u0148ou sa v\u00a0tej knihe ocitnete aj vy osobne…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n![\"\u010d\u00edna](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/04\/\u010d\u00edna-1.jpg\")
<\/a>\u00a0<\/strong><\/p>\n
\n8. In\u0161pirova\u0165 sa \u017eivotom \u0161aolinsk\u00fdch mn\u00edchov<\/strong><\/p>\n