{"id":941,"date":"2015-04-13T00:09:07","date_gmt":"2015-04-12T22:09:07","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=941"},"modified":"2015-04-13T00:09:07","modified_gmt":"2015-04-12T22:09:07","slug":"desat-tvari-salzburgu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/desat-tvari-salzburgu\/","title":{"rendered":"Desa\u0165 tv\u00e1r\u00ed Salzburgu"},"content":{"rendered":"<p>Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u010ci ste fajn\u0161mekri v\u00a0hudbe, gastron\u00f3mii, alebo hist\u00f3rii, zbera\u010di dobov\u00fdch kurioz\u00edt, alebo\u00a0lovci sl\u00e1vnych mien, v\u00a0Salzburgu si n\u00e1jdete svoju z\u00e1hradu rozko\u0161\u00ed. V\u00a0tomto starom barokovom meste sa cel\u00fd svet kr\u00fati okolo Mozarta &#8211; v\u00fdpo\u010det sl\u00e1vnych tv\u00e1r\u00ed by sa teda patrilo za\u010da\u0165 pr\u00e1ve n\u00edm. My to v\u0161ak vezmeme pod\u013ea abecedy a za\u010dneme p\u00edsmenkom \u201eB\u201c. Osoba, ktor\u00e1 sa pod n\u00edm skr\u00fdva, v\u0161ak nie je \u017eiadne b\u00e9\u010dko&#8230;\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>B ako BAUMGARTNER<\/strong><\/p>\n<p><strong>Felix Baumgartner:<\/strong> V\u0161etko, po \u010dom tento \u010dlovek t\u00fa\u017ei, m\u00e1 vytetovan\u00e9 na predlakt\u00ed pravej ruky: Born To Fly. Najlep\u0161\u00ed base jumper sveta sa narodil v\u00a0Salzburgu a s\u00a0pad\u00e1kom na chrbte v\u0161ak pre\u0161iel cel\u00fd svet: je dr\u017eite\u013eom viacer\u00fdch rekordov, zoskokov z\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edch budov sveta (vr\u00e1tane Petronas Towers v\u00a0Malajzii \u010di Taipei 101 Tower na Tajwane). To mu v\u0161ak bolo st\u00e1le m\u00e1lo, a\u00a0tak sa stal \u00fastrednou postavou misie, ktor\u00e1 nem\u00e1 na na\u0161ej plan\u00e9te obdobu &#8211; v\u00a0okt\u00f3bri 2012 sko\u010dil zo stratosf\u00e9ry, z v\u00fd\u0161ky 36.576 metrov a vo\u013en\u00fdm p\u00e1dom, ktor\u00e9ho r\u00fdchlos\u0165 prekonala r\u00fdchlos\u0165 zvuku (1.170 km\/h), sa r\u00fatil k\u00a0Zemi. Za 4 min\u00faty a\u00a019 sek\u00fand, s\u00a0pomocou pad\u00e1ka, bezpe\u010dne dopadol na zem.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa: <\/em><\/strong>Do stratosf\u00e9ry vst\u00fapil na kr\u00eddlachRed Bullu, ktor\u00fd cel\u00fa misiu sponzoroval. Tento energetick\u00fd n\u00e1poj, ktor\u00fd vyna\u0161iel Rak\u00fa\u0161an Dietrich Mateschitz, sa vyr\u00e1ba v\u00a0Rak\u00fasku v\u00a0Fuschl am See, ne\u010faleko Salzburgu. Na salzburskom letisku m\u00f4\u017eete nav\u0161t\u00edvi\u0165 sl\u00e1vny Hangar 7 s m\u00fazeom letectva, v\u00fdstavn\u00fdm priestorom pre monoposty F1 a tie\u017e michelinovskou re\u0161taur\u00e1ciou Ikarus, ch\u00fdrnou zvykom, \u017ee sa v nej ka\u017ed\u00fd mesiac strieda in\u00fd vyhl\u00e1sen\u00fd \u0161\u00e9fkuch\u00e1r.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>D ako DOPPLER<\/strong><\/p>\n<p><strong>Christian Johann Doppler:<\/strong> U\u017e ako mal\u00fd chlapec tento syn chudobn\u00e9ho kamen\u00e1ra udivoval u\u010dite\u013eov talentom pre pr\u00edrodn\u00e9 vedy. L\u00e1ska k\u00a0\u010d\u00edsliciam a\u00a0logick\u00e9 myslenie z\u00a0neho napokon urobili uzn\u00e1van\u00e9ho fyzika a\u00a0matematika, vyn\u00e1lezcu tzv. Dopplerovho efektu. Ako profesor matematiky a\u00a0mechaniky p\u00f4sobil aj na banskej univerzite v\u00a0Banskej \u0160tiavnici.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa: <\/em><\/strong>Vedec pri\u0161iel na svete v\u00a0Salzburgu, v dome na Makartplatz 1, ktor\u00fd n\u00e1jdete aj pod\u013ea pam\u00e4tnej dosky na prie\u010del\u00ed.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>F ako F\u00dcRST<\/strong><\/p>\n<p><strong>Paul F\u00fcrst:<\/strong> Cukr\u00e1rsky majster si za miesto svojho ve\u013ek\u00e9ho sladk\u00e9ho objavu zvolil pr\u00e1ve Salzburg: v\u00a0roku 1890 tu vykreoval sladk\u00fa gu\u013e\u00f4\u010dku, za ktor\u00fa na Svetovej v\u00fdstave v\u00a0Par\u00ed\u017ei z\u00edskal zlat\u00fa medailu. Na po\u010des\u0165 100. v\u00fdro\u010dia Mozartovej smrti pralinku nazval jeho menom. Recept\u00fara rodiny je tajn\u00e1, vie sa iba, \u017ee pod \u010dokol\u00e1dov\u00fdm povrchom sa skr\u00fdva vrstva marcip\u00e1nu, pist\u00e1ci\u00ed a\u00a0jemn\u00e9ho nug\u00e1tu. Origin\u00e1lne salzbursk\u00e9 Mozartove gule sa do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed vyr\u00e1baj\u00fa na rovnakom mieste, pod\u013ea rovnak\u00e9ho receptu, st\u00e1le ru\u010dne a\u00a0bez ak\u00fdchko\u013evek umel\u00fdch pr\u00edsad. Na rozdiel od \u010derveno-zlat\u00fdch, priemyselne vyr\u00e1ban\u00fdch Mozartov\u00fdch g\u00fa\u013e, tie origin\u00e1lne salzbursk\u00e9 s\u00fa zabalen\u00e9 v\u00a0striebornom papieriku s\u00a0modrou potla\u010dou.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa:\u00a0<\/em><\/strong>Mal\u00e1 cukr\u00e1re\u0148 a\u00a0v\u00fdrob\u0148a Mozartov\u00fdch guliek v\u00a0centre mesta na Brodgasse 13 v\u00a0bl\u00edzkosti Star\u00e9ho trhu (Alter Markt). Za pozornos\u0165 stoj\u00ed i Caf\u00e9 Tomaselli oproti, najstar\u0161ia kaviare\u0148 v\u00a0Rak\u00fasku, ktor\u00fa p\u00e1n Karl Tomaselli otvoril v\u00a0roku 1703. R\u00e1\u010dte do nej vst\u00fapi\u0165 a\u00a0po vzore mlad\u00e9ho Mozarta si objedna\u0165 poh\u00e1rik \u010derven\u00e9ho v\u00edna. Wolfi mal vraj r\u00e1d talianske \u010derven\u00e9, ktor\u00e9 bolo v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch mimoriadne drah\u00e9.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>K\u00a0ako KARAJAN<\/strong><\/p>\n<p><strong>Herbert Von Karajan:<\/strong> Rieka Salzach del\u00ed Salzburg na Star\u00e9 mesto na \u013eavom brehu a\u00a0Nov\u00e9 mesto, na n\u00e1bre\u017e\u00ed ktor\u00e9ho m\u00f4\u017eete okrem ve\u013ekolep\u00e9ho hotela Sacher n\u00e1js\u0165 aj rodn\u00fd dom najsl\u00e1vnej\u0161ieho dirigenta 20. storo\u010dia. Karajan vo svojom rodnom meste zalo\u017eil Ve\u013ekono\u010dn\u00fd festival a\u00a0taktie\u017e hudobn\u00fd festival Letnice. Z\u00e1rove\u0148 bol tridsa\u0165 rokov riadite\u013eom Salzburger Festspiele, najv\u00e4\u010d\u0161ieho a\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161ieho opern\u00e9ho a\u00a0divadeln\u00e9ho festivalu v\u00a0Eur\u00f3pe (1. ro\u010dn\u00edk sa uskuto\u010dnil v\u00a0roku 1920). Dnes sa jednotliv\u00e9 predstavenia uv\u00e1dzaj\u00fa aj na mnoh\u00fdch otvoren\u00fdch sc\u00e9nach po celom Salzburgu.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa: <\/em><\/strong>Dnes v Karajanovom rodnom dome na Hummelstrasse 1 s\u00edce s\u00eddli rak\u00faska banka, vo ved\u013eaj\u0161om hoteli Sacher si v\u0161ak mo\u017eno pochutna\u0165 na typick\u00fdch Salzburger Nockerl (knedli\u010dk\u00e1ch), dezerte v\u00a0podobe troch zlatohned\u00fdch kop\u010dekov z\u00a0vaje\u010dn\u00fdch bielkov, ktor\u00e9 maj\u00fa by\u0165 \u201esladk\u00e9 ako l\u00e1ska a\u00a0jemn\u00e9 ako bozk.\u201c Ako pozdrav z\u00a0neba &#8211; dod\u00e1va b\u00e1snik.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>M ako MOHR <\/strong><\/p>\n<p><strong>Joseph Mohr: <\/strong>Sta\u010dila jedna dojemn\u00e1 viano\u010dn\u00e1 skladba dedinsk\u00e9ho u\u010dite\u013ea a\u00a0organistu Franza Grubera, na ktor\u00fa miestny k\u0148az, rod\u00e1k zo Salzburgu, vymyslel slov\u00e1 a meno Josepha Mohra bude \u017ei\u0165 dotia\u013e, dokia\u013e si \u013eudia zo v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov sveta bud\u00fa na Vianoce pospevova\u0165: \u201eTich\u00e1 noc, sv\u00e4t\u00e1 noc, alles schl\u00e4ft; einsam wacht&#8230;\u201c T\u00e1to najsl\u00e1vnej\u0161ia viano\u010dn\u00e1 skladba bola prelo\u017een\u00e1 do vy\u0161e 300 jazykov a\u00a0n\u00e1re\u010d\u00ed a\u00a0stala sa kult\u00farnym dedi\u010dstvom UNESCO.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa:<\/em><\/strong> Tich\u00fa noc spom\u00ednan\u00ed p\u00e1ni po prv\u00fdkr\u00e1t zahrali v kostole sv. Mikul\u00e1\u0161a v\u00a0Oberndorfe pri Salzburgu, a\u00a0to na \u0160tedr\u00fd de\u0148 roku 1918. Organ bol pokazen\u00fd, a\u00a0tak ho nahradila gitara, \u010do sp\u00f4sobilo okam\u017eit\u00fa popularitu piesne. Dnes je kaplnka Tichej noci vyh\u013ead\u00e1vanou turistickou atrakciou.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>N ako NANERL <\/strong><\/p>\n<p><strong>Maria Anna Mozart<\/strong>: Z\u00e1zra\u010dn\u00e1 sestra z\u00e1zra\u010dn\u00e9ho brata. Nannerl bola vynikaj\u00faca klaviristka, spolu s\u00a0bratom Wolfim koncertovali na kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch dvoroch po celej Eur\u00f3pe. Ale ako diev\u010dina dospievala, vyn\u00e1rala sa ot\u00e1zka: \u010co \u010falej s Nannerl? V 2. polovici 18. storo\u010dia publikum nedok\u00e1zalo akceptova\u0165 na p\u00f3diu \u017eenu &#8211; klav\u00edrnu virtu\u00f3zku. A tak jej neostalo ni\u010d in\u00e9, len priemerne nadan\u00fdm diev\u010dat\u00e1m z lep\u0161\u00edch rod\u00edn d\u00e1va\u0165 hodiny klav\u00edra. Aj ke\u010f sa jej hudobn\u00fd talent vyrovnal bratovmu, ako \u017eene jej nikdy nebolo dopriate slobodne a naplno ho rozvin\u00fa\u0165.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa:<\/em><\/strong> Nanerl pochovali na cintor\u00edne sv\u00e4t\u00e9ho Petra, najstar\u0161om v meste a\u00a0dokonca i\u00a0v\u00a0celom Rak\u00fasku. Dnes sa pre mnoh\u00fdch bohat\u00fdch Salzbur\u010danov stalo vecou obrovskej spolo\u010denskej prest\u00ed\u017ee zaisti\u0165 si hrob na tomto starobylom mieste. Ne\u010faleko cintor\u00edna h\u013eadajte re\u0161taur\u00e1ciu Stiftskeller St. Peter, ktor\u00e1 funguje nepretr\u017eite od roku 803. K\u00a0st\u00e1lym hos\u0165om re\u0161taur\u00e1cie patrila aj rodina Mozartovcov, o \u010dom sved\u010dia z\u00e1znamy z\u00a0denn\u00edkov mladej Nanerl.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>R<\/strong> <strong>ako<\/strong> <strong>RAITENAU <\/strong><\/p>\n<p><strong>Wolf Dietrich von Raitenau: <\/strong>Tento v\u00fdznamn\u00fd arcibiskup prestaval Salzburg na p\u00f4vabn\u00e9 barokov\u00e9 mesto a dal postavi\u0165 aj z\u00e1mok Mirabell s\u00a0rozko\u0161n\u00fdmi z\u00e1hradami pln\u00fdmi kvetov, s\u00f4ch a\u00a0font\u00e1n &#8211; ako dar milenke, Salome Alt, dc\u00e9re \u017eidovsk\u00e9ho kupca, ktor\u00fa arcibiskup zbo\u017e\u0148oval a\u00a0chcel si zobra\u0165 za man\u017eelku. Po\u017eehnanie z\u00a0R\u00edma v\u0161ak neprich\u00e1dzalo, a\u00a0tak si arcibiskup \u017eil po svojom: so Salome splodil 15 det\u00ed a\u00a0ke\u010f skonal, jeho \u017eena sa obliekla do \u010dierneho ako vdova a\u00a0sm\u00fato\u010dn\u00fd h\u00e1v neodlo\u017eila po cel\u00fd zvy\u0161ok \u017eivota.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa:<\/em><\/strong> Nenav\u0161t\u00edvi\u0165 Mirabell na pravom brehu rieky Salzach &#8211; to ako by ste v\u00a0Salzburgu ani neboli. V z\u00e1mku sa dnes \u017een\u00ed a vyd\u00e1va ka\u017ed\u00fd, kto sa c\u00edti by\u0165 extra, vr\u00e1tane bohat\u00fdch Japoncov a\u00a0\u010c\u00ed\u0148anov. T\u00ed sa zapisuj\u00fa do dlh\u00fdch poradovn\u00edkov na vo\u013en\u00fd term\u00edn, lebo svadba v\u00a0kr\u00e1snom historickom Salzburgu je u\u00a0Aziatov u\u017e dlh\u00e9 roky ve\u013ek\u00fdm hitom.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>T ako TRAPP <\/strong><\/p>\n<p><strong>Maria von Trapp: <\/strong>Viete, kv\u00f4li \u010domu prich\u00e1dza do Salzburgu pol mili\u00f3na Ameri\u010danov ro\u010dne? Zabudnite na Mozarta, hudobn\u00e9 sl\u00e1vnosti, barokov\u00e9 kostoly \u010di alpsk\u00fa ly\u017eova\u010dku. Ameri\u010danov v Salzburgu zauj\u00edma jedin\u00e9: muzik\u00e1l Sound of Music, oven\u010den\u00fd piatimi Oscarmi, ktor\u00fd sa tu v\u00a0roku 1965 nakr\u00facal. Here\u010dka Julie Andrews v\u00a0\u0148om hrala mlad\u00fa diev\u010dinu M\u00e1riu, vesel\u00fa a\u00a0po \u017eivote prahn\u00facu novicku salzbursk\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora, ktor\u00e1 sa stane vychov\u00e1vate\u013ekou v\u00a0rodine n\u00e1morn\u00e9ho kapit\u00e1na, vdovca so siedmimi de\u0165mi. Zamiluje sa do neho, kapit\u00e1n si ju vezme za man\u017eelku a\u00a0ute\u010die s\u00a0\u0148ou a\u00a0celou rodinou pred Hitlerom do Ameriky. Tam si podnikav\u00e1 M\u00e1ria a sedem jej chovancov zalo\u017eia hudobn\u00fa skupinu a koncertuj\u00fa po cel\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch a Kanade.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa:\u00a0<\/em><\/strong>Ameri\u010dania sa spravidla vyd\u00e1vaj\u00fa na\u0161tvorhodinov\u00fa prech\u00e1dzku po meste, nav\u0161t\u00edviac r\u00f4zne miesta, kde sa muzik\u00e1l nakr\u00facal. Jedna z\u00a0t\u00far sa za\u010d\u00edna v pevnosti Hohensalzburg, kam sa d\u00e1 dopravi\u0165 lanovkou a\u00a0z\u00a0vrcholu skalnat\u00e9ho M\u00f6nchsbergu si vychutna\u0165 n\u00e1dhern\u00fd v\u00fdh\u013ead na mesto.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>P ako PORSCHE<\/strong><\/p>\n<p><strong>Wolfgang Porsche:<\/strong> Neb\u00fdva u\u017e zvykom, aby potomok zakladate\u013ea fungoval v spolo\u010dnosti, ktor\u00fa kedysi zalo\u017eil niektor\u00fd z\u00a0jeho predkov. V\u00a0automobilke Porsche to v\u0161ak e\u0161te st\u00e1le plat\u00ed: vy\u0161e 70-ro\u010dn\u00fd Wolfgang Porsche, vnuk zakladate\u013ea sl\u00e1vnej zna\u010dky, dodnes p\u00f4sob\u00ed vo firme ako \u0161\u00e9f dozornej rady. Obyvatelia Salzburgu ho zav\u0161e zazr\u00fa preh\u00e1\u0148a\u0165 sa ulicami mesta v\u00a0jednom zo svojich oldtimerov, ke\u010f\u017ee star\u00fd p\u00e1n striedavo \u017eije v Zell am See a\u00a0v\u00a0Salzburgu.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa:\u00a0<\/em><\/strong>Hoci automobilka Porsche m\u00e1 v\u00a0Salzburgu svoj hlavn\u00fd stan, mestu sa hovor\u00ed aj \u201erak\u00fasky \u0160anghaj\u201c &#8211; kv\u00f4li najv\u00e4\u010d\u0161iemu po\u010dtu bicyklov a\u00a0cyklistov v\u00a0celom Rak\u00fasku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>W ako WOLFGANG<\/strong><\/p>\n<p><strong>Wolfgang Amadeus Mozart:<\/strong> Pri\u0161iel na svet v\u00a0\u017eltom dome s\u00a0poradov\u00fdm \u010d\u00edslom 9, kde jeho rodina ob\u00fdvala mal\u00fd trojizbov\u00fd byt na tre\u0165om poschod\u00ed. Zo siedmich det\u00ed pre\u017eili len dve: on a\u00a0jeho star\u0161ia sestra Nanerl. V\u00a0Salzburgu b\u00fdval a\u017e do svojich 23 rokov. Ot\u00e1zne v\u0161ak je, ko\u013eko \u010dasu v\u00a0meste pobudol skuto\u010dne, ke\u010f\u017ee geni\u00e1lny skladate\u013e na cest\u00e1ch po Eur\u00f3pe str\u00e1vil tretinu \u017eivota, teda asi 12 rokov. Ak by sme jeho z\u00e1robky prepo\u010d\u00edtali na dne\u0161n\u00fd kurz a\u00a0menu, v\u00a0priemernom roku Mozart zarobil asi 100.000 eur, ke\u010f sa mu darilo najviac, jeho pr\u00edjmy dosiahli okolo 300.000 eur. Najviac pe\u0148az\u00ed on i\u00a0jeho man\u017eelka vraj m\u00ed\u0148ali na oble\u010denie.<\/p>\n<p><strong><em>Salzbursk\u00e1 stopa: <\/em><\/strong>Getreidegasee, na ktorej stoj\u00ed Mozartov rodn\u00fd dom, je najkraj\u0161ia, najzn\u00e1mej\u0161ia a\u00a0najru\u0161nej\u0161ia uli\u010dka Salzburgu, spolo\u010densk\u00e1 i\u00a0obchodn\u00e1 tepna mesta a\u00a0z\u00e1rove\u0148 skvost stredovekej mestskej architekt\u00fary. V\u00e4\u010d\u0161inu fas\u00e1d zdobia d\u00e1vne cechov\u00e9 erby, a\u00a0tak kto sa zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch\u00a0obchodn\u00edkov chce pochv\u00e1li\u0165 adresou na prest\u00ed\u017enej Getreidegasse, mus\u00ed si nad obchod zavesi\u0165 starobylo p\u00f4sobiaci v\u00fdvesn\u00fd \u0161t\u00edt. A\u00a0plat\u00ed to aj pre re\u0161taur\u00e1ciu s\u00a0r\u00fdchlym ob\u010derstven\u00edm McDonald&#8217;s \u010di m\u00f3dny obchod Zara.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Simonetta Zalov\u00e1 &nbsp; \u010ci ste fajn\u0161mekri v\u00a0hudbe, gastron\u00f3mii, alebo hist\u00f3rii, zbera\u010di dobov\u00fdch kurioz\u00edt, alebo\u00a0lovci sl\u00e1vnych mien, v\u00a0Salzburgu si n\u00e1jdete svoju z\u00e1hradu rozko\u0161\u00ed. V\u00a0tomto starom barokovom meste sa cel\u00fd svet kr\u00fati okolo Mozarta &#8211; v\u00fdpo\u010det sl\u00e1vnych tv\u00e1r\u00ed by sa teda patrilo za\u010da\u0165 pr\u00e1ve n\u00edm. My to v\u0161ak vezmeme pod\u013ea abecedy a za\u010dneme p\u00edsmenkom \u201eB\u201c. Osoba, ktor\u00e1 [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[18,25],"tags":[],"class_list":["post-941","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-cestovanie","category-marec-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/941","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=941"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/941\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":942,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/941\/revisions\/942"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=941"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=941"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=941"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}