{"id":9504,"date":"2021-12-15T10:27:18","date_gmt":"2021-12-15T08:27:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9504"},"modified":"2021-12-15T10:27:18","modified_gmt":"2021-12-15T08:27:18","slug":"o-poli-na-ktorom-narastol-betlehem","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/o-poli-na-ktorom-narastol-betlehem\/","title":{"rendered":"O poli, na ktorom nar\u00e1stol betlehem"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>V sobotu som bola u sesternice Judity. Vravela, \u017ee m\u00e1 doma neporiadok, bude upratova\u0165 a do izby ma nepust\u00ed. E\u0161te vravela, \u017ee bude zdobi\u0165 strom\u010dek. Do izby ma pustila a strom\u010dek vraj zdobi\u0165 e\u0161te nebude. Uk\u00e1zala mi mal\u00fd betlehem zo \u0161\u00fapolia, ktor\u00fd robil jej otec, na\u0161kroben\u00fdch anjelov, \u010do mala rada jej mama, svetielka, strom\u010dek, zvonkohru, ktor\u00e1 nechcela hra\u0165 a ako ju nakr\u00facala, \u010dosi v nej \u0161krklo, a tak asi u\u017e ani hra\u0165 nebude, star\u00fd cibul\u00e1kov\u00fd porcel\u00e1n po mame, k\u00e1vov\u00fa s\u00fapravu tri gr\u00e1cie, mamin kri\u0161t\u00e1\u013e, otcove ozdoby z detstva &#8211; kapelu&#8230; ale potom sme priniesli rebr\u00edk a Judita na\u0148 vyliezla, a k\u00fdm som si ja v izbe s neporiadkom dovo\u013eovala o\u010dami, predstavovala si, \u017ee v nej b\u00fdvam a obliekala si Juditine \u0161aty, ktor\u00e9 viseli prehoden\u00e9 cez stoli\u010dky, vst\u00e1vala o piatej, o \u0161iestej \u0161tartovala auto a uh\u00e1\u0148ala do pr\u00e1ce na onkol\u00f3giu, po ceste po\u010d\u00favala Abbu a Gotta, Judit mi pod\u00e1vala \u0161katule s viano\u010dn\u00fdmi ozdobami.<\/p>\n<p>Rozlo\u017eili sme ich na koberec, pootv\u00e1rali a vypustili z nich Vianoce, ktor\u00e9 klopali na dvere, u\u017e ke\u010f sme pozerali ten porcel\u00e1n, kri\u0161t\u00e1\u013e a starod\u00e1vne viano\u010dn\u00e9 obrusy, na\u0165ahovali sa v t\u00fdch \u0161katuliach a zob\u00fadzali navz\u00e1jom.<\/p>\n<p>&#8211; Nemali sme e\u0161te chv\u00ed\u013eu spa\u0165? &#8211; p\u00fdtali sa jedna druhej.<\/p>\n<p>Sedeli sme s Judit na koberci medzi ozdobami, o ka\u017edej z nich mi \u010dosi povedala, ale nie\u010do hovorili aj tie ozdoby, lebo viano\u010dn\u00e9 ozdoby vedia rozpr\u00e1va\u0165, keby ste nevedeli, zavolajte mi a ja v\u00e1m prelo\u017e\u00edm, \u010do vravia, a nemusia ani visie\u0165 na strom\u010deku, ba nemusia by\u0165 ani Vianoce&#8230;<\/p>\n<p>Treb\u00e1rs, \u017ee bol raz jeden mal\u00fd chlapec, b\u00fdval v Trnave a r\u00e1d sa modlil a r\u00e1d mal vo veciach poriadok, no a mal r\u00e1d Vianoce. B\u00fdval v peknom bohatom dome plnom porcel\u00e1nu, v rodine, kde sa v\u0161etci rozpr\u00e1vali potichu a rozumeli si. Raz pred Vianocami, mo\u017eno po\u010das adventu, aby mu \u010das, ktor\u00fd zost\u00e1val do Vianoc r\u00fdchlej\u0161ie ubiehal, urobil zo \u0161\u00fapolia betlehem. Jozef mal hned\u00fa kabani\u010dku z otcov\u00fdch star\u00fdch nohav\u00edc, M\u00e1ria prehoden\u00fa skromn\u00fa handri\u010dku, no zo\u0161uchla sa jej z pliec a Je\u017ei\u0161ko le\u017eal na slame \u00faplne mal\u00fd a hol\u00fd, lebo Je\u017ei\u0161ko nepotrebuje ni\u010d, iba aby sme ho \u013e\u00fabili, no bol vesel\u00fd ako ten chlapec, bl\u00ed\u017eili sa predsa Vianoce.<\/p>\n<p>Na Vianoce daroval betlehem zo \u0161\u00fapolia rodi\u010dom. A mama sa od dojatia rozplakala.\u00a0Odvtedy betlehem v\u017edy na Vianoce polo\u017eila pod strom\u010dek.<\/p>\n<p>A potom pri\u0161la tak\u00e1 zima, \u017ee furmani nemohli s ko\u0148mi von, lebo im na studenom vzduchu zam\u0155zali nozdry. Mohli sa zadusi\u0165. Ke\u010f vtedy \u013eudia vylievali na dvore vodu, tak na zem dopadal \u013ead. Pomrzla v\u00e4\u010d\u0161ina ovocn\u00fdch stromov, vo ve\u013ekom hynula lesn\u00e1 zver, z oblohy padali zmrznut\u00e9 vt\u00e1ky ako hviezdy z neba na zem. V\u0161etci sa ve\u013emi b\u00e1li a v izbe s pecou st\u00e1l viano\u010dn\u00fd strom\u010dek a pod n\u00edm betlehem. A pri\u0161la vojna, chlapec chodil do \u0161koly k salezi\u00e1nom, ktor\u00fdch v Trnave volali \u010depi\u010dk\u00e1ri, lebo nosili smie\u0161ne \u010diapo\u010dky, a dobre sa u\u010dil. Vtedy cez Vianoce pri ka\u017edom viano\u010dnom stole ktosi ch\u00fdbal, najm\u00e4 chlapci, hoci s\u013eubovali svojim mam\u00e1m: \u201eNa Vianoce som doma,\u201c no nedodr\u017eali s\u013eub a nepri\u0161li, hoci ich pod strom\u010dekom \u010dakal dar\u010dek, niektor\u00ed u\u017e v\u00f4bec nikdy nepri\u0161li, zostali pr\u00e1zdne taniere na \u0161tedrove\u010dernom stole, betlehemy zo \u0161\u00fapolia, mal\u00ed komin\u00e1rici a princezn\u00e9 zo strom\u010dekov ich darmo vyzerali. V z\u00e1kopoch vojaci spievali Tich\u00fa noc nemecky, taliansky, anglicky aj franc\u00fazsky, a keby sa boli lep\u0161ie po\u010d\u00favali, zistili by si, \u017ee v\u0161etci spievaj\u00fa to ist\u00e9&#8230;<\/p>\n<p>Na ror\u00e1ty aj na polno\u010dn\u00fa sa brodili v snehu a vo ve\u013ekom trnavskom\u00a0kostole sa modlili, aby u\u017e vojna, ktor\u00e1 len za\u010dala, skon\u010dila.<\/p>\n<p>Ke\u010f skon\u010dila, u\u017e \u0161tudoval medic\u00ednu a chcel sa sta\u0165 zub\u00e1rom a\u00a0vo v\u0161etkom bol ve\u013emi presn\u00fd a pozorn\u00fd. Ke\u010f mama zabudla v jedny Vianoce da\u0165 pod strom\u010dek jeho detsk\u00fd betlehem, prekvapilo ho, \u017ee \u013eudia nie s\u00fa ako on a nevedia, \u017ee ni\u010d in\u00e9 na svete \u010dlovek nem\u00e1, len vz\u0165ahy, k \u013eu\u010fom, stromom aj zvierat\u00e1m, ale aj k veciam, a \u017ee tak dok\u00e1\u017eu v\u0161etk\u00fdm t\u00fdm hl\u00fapostiam, ktor\u00e9 si napokon v\u0161etky \u010dlovek m\u00f4\u017ee k\u00fapi\u0165, vd\u00fdchnu\u0165 \u017eivot, aj ist\u00fd druh nev\u0161ednej kr\u00e1sy, ktor\u00e1 sa narod\u00ed a\u017e nesk\u00f4r, a\u017e ke\u010f ich \u010dlovek za\u010dne pou\u017e\u00edva\u0165, pozera\u0165 sa na ne a za\u010dne ich ma\u0165 r\u00e1d. V z\u00e1suvke mal odlo\u017een\u00e9 \u00faplne mal\u00e9 a vyp\u00edsan\u00e9 \u0161kolsk\u00e9 ceruzky, ktor\u00e9 boli nastr\u00fahan\u00e9, ako keby i\u0161iel na druh\u00fd de\u0148 do \u0161koly, v policiach detsk\u00e9 a gymnazi\u00e1lne kni\u017eky, naozaj, hocikedy po no\u010dnej zastal pri kni\u017enici, niektor\u00fa z nich vybral a len tak, postoja\u010dky, si ju pre\u010d\u00edtal.<\/p>\n<p>Rodi\u010dia sa minuli ako detstvo, z chlapca bol doktor. O\u017eenil sa, pres\u0165ahoval sa z Trnavy do hlavn\u00e9ho mesta, narodili sa mu deti, ovdovel, znovu sa s\u0165ahoval a o\u017eenil sa druh\u00fdkr\u00e1t&#8230; Nemal r\u00e1d nov\u00e9 veci. Cel\u00fd \u017eivot so sebou s\u0165ahoval n\u00e1bytok po rodi\u010doch, ktor\u00fd urobil jeho otec, ke\u010f sa o\u017eenil, kni\u017eky, ceruzky z detstva a betlehem. K maminmu porcel\u00e1nu do vitr\u00edny prib\u00fadal kri\u0161t\u00e1\u013e, k\u00e1vov\u00e9 a \u010dajov\u00e9 hrn\u010deky z porcel\u00e1nu, mo\u017eno viano\u010dn\u00e9 dar\u010deky, veci&#8230; Na Vianoce pri\u0161li vz\u00e1cni hostia z detstva &#8211; Sv\u00e4t\u00fd Jozef v hnedej kabani\u010dke z otcov\u00fdch nohav\u00edc, M\u00e1ria s bielou plachietkou cez plecia a mal\u00fd nah\u00fd Je\u017ei\u0161ko, ktor\u00e9mu v\u0161ak nikdy pod strom\u010dekom nebola zima, lebo ho v\u0161etci \u013e\u00fabili. Na strom\u010deku vyhr\u00e1vala kapela, ka\u017ed\u00fd rok zahrala pani ma\u010di\u010dke, komin\u00e1rikovi a dvom anjelikom, okolo nich sa v\u0161etko lesklo, svietilo a zav\u0161e aj blikalo, v\u017edy sa v\u0161ak najsk\u00f4r pozdravili s ich chlapcom, ktor\u00fd nar\u00e1stol, ba zostarol, ale na Vianoce v\u017edy omladol a stal sa z neho ten mal\u00fd chlapec, ak\u00fdm bol, ke\u010f vyr\u00e1bal pre mamu a otca betlehem z kukuri\u010dn\u00e9ho \u0161\u00fapolia.<\/p>\n<p>T\u00fato rozpr\u00e1vku som Judit nepovedala, ona ju pozn\u00e1, len by mi ju mo\u017eno nevedela poveda\u0165. Uk\u00e1zala mi viano\u010dn\u00e9 ozdoby, ktor\u00e9 si k\u00fapila, ke\u010f boli jej deti mal\u00e9, Lusk\u00e1\u010dika zo \u0161vaj\u010diarskych staro\u017eitnost\u00ed, \u010derven\u00e9 bodkovan\u00e9 viano\u010dn\u00e9 gule a sadu ru\u017eov\u00fdch ozd\u00f4b, ktor\u00e9 jej k\u00fapila mama, ke\u010f bola raz na v\u00fdlete v \u010dad\u010dianskej podnikovej predajni, kde sa sklen\u00e9 ozdoby vyr\u00e1baj\u00fa. A in\u00e9, ktor\u00e9 si jej mama k\u00fapila, ke\u010f sa vydala, a smiali sme sa, ke\u010f sme si spomenuli, ako jej otec baz\u00edroval, ako a kde m\u00e1 na strom\u010deku visie\u0165 kapela a ako jej mama tomu nerozumela, lebo poch\u00e1dzala z \u00faplne chudobnej rodiny aj dediny, kde na Vianoce na strom\u010deku viseli len jab\u013a\u010dka a naozajstn\u00fd ozdoben\u00fd strom\u010dek b\u00fdval len v\u00a0kostole&#8230; Preto pred ka\u017ed\u00fdmi Vianocami nakupovala ako o \u017eivot ozdoby, tie\u017e sa vracala do detstva, ve\u013ek\u00e1 Magdal\u00e9na ich vlastne kupovala tej malej, ktorou b\u00fdvala cez Vianoce. Preto, ke\u010f jej zomrel man\u017eel, opatrovala jeho ceruzky a ka\u017ed\u00fd rok otvorila dvere staru\u010dkej kapele a Jozefovi v hnedej kabani\u010dke, M\u00e1rii s plachtou prehodenou cez plecia a hol\u00e9mu Je\u017ei\u0161kovi, ktor\u00fd vch\u00e1dzali ka\u017ed\u00fd rok do v\u00e4\u010d\u0161ieho a v\u00e4\u010d\u0161ieho lesku, u\u017e takmer nikoho na strom\u010deku nepoznali, pozdravili sa so star\u00fdmi zn\u00e1mymi pri jedli\u010dke, \u010dudovali sa nov\u00fdm \u013eu\u010fom aj veciam\u2026<\/p>\n<p>Toto v\u0161etko mi porozpr\u00e1val sv\u00e4t\u00fd Jozef, k\u00fdm\u00a0sme s Judit dozdobili strom\u010dek, a ja som si predstavila trnavsk\u00fa rovinu, o ktorej sme sa u\u010dili ako o tabuli, kukuri\u010dn\u00e9 polia, ako ich na jese\u0148 prefukuje vietor a \u017ee je vlastne \u0161\u0165astie, ke\u010f sa z niektor\u00e9ho \u0161\u00fapolia stane sv\u00e4t\u00e1 rodina, akoby sa stala z cel\u00e9ho toho po\u013ea, a aj \u017ee treba o poli aj tejto rodine hovori\u0165, o sv\u00e4tej aj tej zo \u0161\u00fapolia, \u010dasom mo\u017eno pr\u00eddu in\u00ed \u013eudia a in\u00e9 veci, tak len aby sa vedelo, \u017ee bol raz jeden sv\u00e4t\u00fd Jozef z kukuri\u010dn\u00e9ho \u0161\u00fapolia v hnedej kabani\u010dke zo star\u00fdch nohav\u00edc, aby sa vedelo a nezabudlo&#8230;<\/p>\n<p>Pozdravte va\u0161ich Jozefov, kapely, anjelov aj ma\u010di\u010dky, komin\u00e1rov a princezn\u00e9, vytiahnite mamine obrusy, nech viano\u010dn\u00fd riad cink\u00e1 ako rolni\u010dky, ve\u010f sa bl\u00ed\u017eia viano\u010dn\u00e9 sviatky, pripravte sa, v\u0161etci sa za\u010dneme zmen\u0161ova\u0165, a\u017e budeme tak\u00ed mal\u00ed ako ten Je\u017ei\u0161ko, ktor\u00e9ho v\u0161etci \u013e\u00fabia. Pozor, nech v\u00e1m pri viano\u010dnom upratovan\u00ed nevypadne z jasli\u010diek.<\/p>\n<p>Milostipln\u00e9 sviatky v\u00e1m \u017eel\u00e1 Veve<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; V sobotu som bola u sesternice Judity. Vravela, \u017ee m\u00e1 doma neporiadok, bude upratova\u0165 a do izby ma nepust\u00ed. E\u0161te vravela, \u017ee bude zdobi\u0165 strom\u010dek. Do izby ma pustila a strom\u010dek vraj zdobi\u0165 e\u0161te nebude. Uk\u00e1zala mi mal\u00fd betlehem zo \u0161\u00fapolia, ktor\u00fd robil jej otec, na\u0161kroben\u00fdch anjelov, \u010do mala rada jej mama, svetielka, strom\u010dek, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9313,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,104],"tags":[],"class_list":["post-9504","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-zima-2021"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9504","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9504"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9504\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9507,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9504\/revisions\/9507"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9313"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9504"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9504"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9504"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}