{"id":9660,"date":"2022-01-31T19:47:31","date_gmt":"2022-01-31T17:47:31","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9660"},"modified":"2022-01-31T19:47:31","modified_gmt":"2022-01-31T17:47:31","slug":"sestmetrove-krasky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/sestmetrove-krasky\/","title":{"rendered":"\u0160es\u0165metrov\u00e9 kr\u00e1sky"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Sed\u00edm na lavi\u010dke v\u00a0zoologickej zhrade, jesenn\u00e9 slnko sa sna\u017e\u00ed e\u0161te zohria\u0165 vzduch okolo a pred sebou vid\u00edm kr\u00e1sneho elegantn\u00e9ho tvora. M\u00e1 \u0161t\u00edhle nohy, ktor\u00e9 nes\u00fa v\u00e1hu aj viac ako jednu tonu, dlh\u00fd \u0161t\u00edhly krk a mal\u00fa hlavu s m\u00fadro vyzeraj\u00facimi o\u010dami. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u017dirafy s\u00fa \u00fachvatn\u00e9 stvorenia, najvy\u0161\u0161ie suchozemsk\u00e9 cicavce, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu dosahova\u0165 v\u00fd\u0161ku a\u017e 6 metrov. Mus\u00ed to by\u0165 \u00fachvatn\u00fd poh\u013ead na svet z takej v\u00fd\u0161ky. Z poh\u013eadu stavby tela, komunik\u00e1cie a spr\u00e1vania predstavuj\u00fa s\u00fahrn ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fdch skuto\u010dnost\u00ed. U\u017e len samotn\u00fd v\u00fdzor! N\u00e1m, \u013eu\u010fom sa m\u00f4\u017eu zda\u0165 rovnak\u00e9, no sfarbenie ka\u017edej \u017eirafy je jedine\u010dn\u00e9 – rovnako ako \u013eudsk\u00e9 odtla\u010dky prstov alebo sfarbenie zebier. Maj\u00fa dlh\u00fd krk, v ktorom sa, podobne ako u \u010dloveka, nach\u00e1dza 7 kr\u010dn\u00fdch stavcov. Jeden kr\u010dn\u00fd stavec pritom meria pribli\u017ene 30 cm a v\u00e1\u017ei aj pol kila. Samec sa od samice ve\u013emi nel\u00ed\u0161i a hlava samca m\u00f4\u017ee v\u00e1\u017ei\u0165 aj 15 kg. Na hlave sa nach\u00e1dzaj\u00fa kosten\u00e9 v\u00fdbe\u017eky (ro\u017eky) pokryt\u00e9 ko\u017eou. A ko\u013eko ich \u017eirafa m\u00e1? Niektor\u00e9 jedince ich maj\u00fa dva, niektor\u00e9 aj p\u00e4\u0165. Zo zmyslov maj\u00fa najlep\u0161\u00ed zrak. Dok\u00e1\u017eu spozna\u0165 \u010fal\u0161\u00edch jedincov zo st\u00e1da na vzdialenos\u0165 tis\u00edc metrov. Rozli\u0161uj\u00fa aj konkr\u00e9tne farby – \u010derven\u00fa, oran\u017eov\u00fa, \u017eltozelen\u00fa, zelen\u00fa, modr\u00fa a fialov\u00fa.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00da\u017easn\u00e9 parametre <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f na v\u00e1s \u017eirafa vyplaz\u00ed jazyk, je to celkom z\u00e1\u017eitok. V z\u00e1vislosti od svetla m\u00f4\u017ee by\u0165 farba jazyka \u010dierna, siv\u00e1 a\u017e purpurov\u00e1. Tmav\u00e1 farba pokr\u00fdva asi len 20 cm \u010dasti jazyka, zvy\u0161ok je ru\u017eovkast\u00fd. Tmav\u00fa farbu sp\u00f4sobuje pr\u00edtomnos\u0165ou pigmentu melan\u00ednu. Hoci neexistuje vedecky dok\u00e1zan\u00fd d\u00f4vod tohto zafarbenia, mnoh\u00ed veria, \u017ee poskytuje ochranu pred UV \u017eiaren\u00edm. D\u00e1valo by to zmysel, preto\u017ee \u017eirafy sa m\u00f4\u017eu k\u0155mi\u0165 aj 12 hod\u00edn denne s vyplazen\u00fdm jazykom vystaven\u00fdm slnku. Je tak\u00fd dlh\u00fd (\u00factyhodn\u00fdch 50 cm), \u017ee si n\u00edm dok\u00e1\u017ee umy\u0165 nos aj\u00a0o\u010di. Potravu \u017eirafy tvoria hlavne listy ak\u00e1ci\u00ed. Hoci maj\u00fa nepr\u00edjemn\u00e9 t\u0155ne, \u017eirafa omot\u00e1 jazyk okolo cel\u00e9ho kon\u00e1ra a strhne z neho v\u0161etky listy naraz. Ke\u010f\u017ee jazyk m\u00e1 ve\u013emi ohybn\u00fd, t\u0155ne ju nepopichaj\u00fa. Ak sa t\u0155\u0148 aj zapichne do jazyka, hust\u00e9 lepkav\u00e9 sliny s antiseptick\u00fdmi vlastnos\u0165ami zabr\u00e1nia rane zap\u00e1li\u0165 sa. Ochranu pred t\u0155\u0148mi zabezpe\u010duj\u00fa aj ko\u017een\u00e9 pery. V terit\u00f3ri\u00e1ch s nedostatkom miner\u00e1lov, hlavne fosforu a v\u00e1pnika, vedci pozorovali, \u017ee \u017eirafy obhr\u00fdzaj\u00fa kosti uhynut\u00fdch zvierat. Tak\u00fdmto spr\u00e1van\u00edm (osteof\u00e1gia) si dop\u013a\u0148aj\u00fa potrebn\u00e9 miner\u00e1ly.<\/p>\n

\u017dirafy vypij\u00fa naraz viac ako 10 litrov vody. Bez vody vydr\u017eia dokonca dlh\u0161ie ne\u017e \u0165ava, pri\u010dom z\u00e1soby tuku si neukladaj\u00fa do hrbov, ale pod ko\u017eou na krku. Pitie je pre ne nam\u00e1hav\u00e9 a\u00a0hlavne nebezpe\u010dn\u00e9. Musia pokr\u010di\u0165 zadn\u00e9 nohy,\u00a0predn\u00e9 do\u0161iroka rozkro\u010di\u0165 a\u00a0zohn\u00fa\u0165 krk a\u017e k\u00a0zemi. V tak\u00fdchto momentoch ich \u013eah\u0161ie m\u00f4\u017ee ulovi\u0165 \u0161elma alebo krokod\u00edl.<\/p>\n

Srdce \u017eirafy v\u00e1\u017ei 11 kg a pumpuje 60 litrov krvi za min\u00fatu. Ke\u010f sa tento velik\u00e1n sklon\u00ed k zemi, hlava mus\u00ed prekon\u00e1va\u0165 rozdiel viac ako 5 m za ve\u013emi kr\u00e1tky \u010das. \u013dudia by pri tak\u00fdchto pohyboch dost\u00e1vali z\u00e1vrat a pri n\u00e1hlom prekrven\u00ed mozgu a zv\u00fd\u0161en\u00ed tlaku by hrozilo aj prasknutie cievy (mozgov\u00e1 por\u00e1\u017eka). \u017dirafy v\u0161ak v\u00a0cievach, ved\u00facich zo srdca do mozgu a\u00a0sp\u00e4\u0165, maj\u00fa chlopne, ktor\u00e9 funguj\u00fa ako priehrady na rieke. Tie zabra\u0148uj\u00fa n\u00e1hlemu a nadmern\u00e9mu pretekaniu a\u00a0odtekaniu krvi do a\u00a0z mozgu. Aj tak\u00fdmto sp\u00f4sobom sa \u017eirafa adaptovala, aby v pr\u00edpade ohrozenia mohla r\u00fdchlo unikn\u00fa\u0165 pred\u00e1torom.<\/p>\n

Ak ste niekedy videli \u017eirafu be\u017ea\u0165, mus\u00edte uzna\u0165, \u017ee jej cval p\u00f4sob\u00ed ako spomalen\u00fd z\u00e1ber z filmu. Dok\u00e1\u017ee v\u0161ak be\u017ea\u0165 a\u017e r\u00fdchlos\u0165ou 50 km\/h. Na nohe m\u00e1 dve kopyt\u00e1 (zara\u010fuje sa preto medzi p\u00e1rnokopytn\u00edky) a v\u00a0ohrozen\u00ed ich m\u00f4\u017ee pou\u017e\u00edva\u0165 na obranu. M\u00e1 tak\u00fa silu, \u017ee dok\u00e1\u017ee rozdrvi\u0165 lebku leva. V niektor\u00fdch rezerv\u00e1ci\u00e1ch pozorovali, \u017ee \u017eirafy dok\u00e1zali prekona\u0165 dvojmetrov\u00fd plot a hoci nepatria medzi akt\u00edvnych plavcov, nemaj\u00fa probl\u00e9m ani s prebroden\u00edm jazier s n\u00edzkou hladinou.<\/p>\n

Inou zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee maj\u00fa ve\u013emi kr\u00e1tky sp\u00e1nok a\u00a0oddychuj\u00fa tak, \u017ee vtiahnu nohy pod telo. Pri le\u017ean\u00ed musia ma\u0165 hlavu vy\u0161\u0161ie ako \u017eal\u00fadok, inak zvracaj\u00fa. F\u00e1za, kedy spia skuto\u010dne tvrdo, trv\u00e1 len 20 min\u00fat a v\u00fdlu\u010dne v\u00a0noci. Vtedy b\u00fdvaj\u00fa najzranite\u013enej\u0161ie. Aby sa postavili, potrebuj\u00fa 18 sek\u00fand a\u00a0k\u00fdm sa im prekrv\u00ed hlava, \u010dakaj\u00fa \u010fal\u0161iu min\u00fatu.<\/p>\n

Dlho sa predpokladalo, \u017ee \u017eirafy s\u00fa nem\u00e9, no vedci zistili, \u017ee komunikuj\u00fa prostredn\u00edctvom r\u00f4znych zvukov podobn\u00fdch me\u010daniu, p\u00edskaniu, chr\u010daniu. Dokonca existuj\u00fa z\u00e1znamy o tom, \u017ee pri komunik\u00e1cii vyu\u017e\u00edvaj\u00fa infrazvuk.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Samce, samice, ml\u00e1\u010fat\u00e1<\/strong><\/p>\n

\u017dirafy nie s\u00fa teritori\u00e1lne. Ich \u00fazemie m\u00f4\u017ee zah\u0155\u0148a\u0165 rozlohu a\u017e 120 km2<\/sup>. Zvykn\u00fa sa p\u00e1s\u0165 spolu so zebrami a\u00a0antilopami, \u010do zvy\u0161uje bezpe\u010dnos\u0165 celej skupiny – viac o\u010d\u00ed r\u00fdchlej\u0161ie spozoruje pred\u00e1tora. Ke\u010f\u017ee \u017eirafy \u017eij\u00fa mierumilovne, je niekedy ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9 odpozorova\u0165, ktor\u00e9 zviera je dominantn\u00e9 a ktor\u00e9 podriaden\u00e9. Boje samcov sa odohr\u00e1vaj\u00fa pri tzv. \u201ekr\u010dn\u00fdch\u201c s\u00fabojoch. Jedince stoja ved\u013ea seba alebo proti sebe a krk s hlavou pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako kladivo. Cie\u013eom je trafi\u0165 protivn\u00edka do tela alebo do n\u00f4h. Samce pohlavne dospievaj\u00fa vo veku 3,5 roka, ale ment\u00e1lne – aby mohli s\u00faperi\u0165 s dospel\u00fdmi samcami – a\u017e pred 7. rokom \u017eivota. Samice m\u00f4\u017eu by\u0165 pohlavne akt\u00edvne, ke\u010f dosiahnu vek 4 rokov. Ich obdobie ruje z\u00e1vis\u00ed aj od \u017eivotn\u00fdch podmienok. Ak nie je dostatok potravy, neprich\u00e1dzaj\u00fa do ruje aj cel\u00fd rok.<\/p>\n

P\u00e1ri sa iba najsilnej\u0161\u00ed samec, ktor\u00fd si t\u00fato v\u00fdsadu vybojoval. Ke\u010f\u017ee samica je rujn\u00e1 iba po\u010das jedn\u00e9ho d\u0148a v\u00a0r\u00e1mci dvojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9ho cyklu, mus\u00ed by\u0165 samec pri dvoren\u00ed vytrval\u00fd a\u00a0neust\u00e1le zis\u0165ova\u0165, ktor\u00e1 zo sam\u00edc je pr\u00e1ve v\u00a0ruji. Pristupuje k\u00a0samici, olizuje jej chvost alebo sa nosom otiera o\u00a0jej boky. Pri mo\u010den\u00ed samice zachyt\u00e1va mal\u00e9 mno\u017estvo tekutiny na jazyk, a takto zis\u0165uje pr\u00edtomnos\u0165 pohlavn\u00fdch horm\u00f3nov v\u00a0mo\u010di a\u00a0jej pripravenos\u0165 na p\u00e1renie. Ak je pripraven\u00e1, str\u00e1\u017ei si ju pred ostatn\u00fdmi samcami a st\u00e1le sa zdr\u017eiava v jej\u00a0bl\u00edzkosti. Na rozdiel od zd\u013ahav\u00e9ho dvorenia, p\u00e1renie (pri ktorom sa samec postav\u00ed na zadn\u00e9 a\u00a0primkne sa k\u00a0samici) trv\u00e1 iba zop\u00e1r sek\u00fand.<\/p>\n

Po 15 mesiacoch gravidity sa v\u00e4\u010d\u0161inou rod\u00ed jedno ml\u00e1\u010fa. Dvoji\u010dky s\u00fa extr\u00e9mne zriedkav\u00fd pr\u00edpad. Ak berieme do \u00favahy, \u017ee \u017eirafa je schopn\u00e1 reprodukcie do 20. roku \u017eivota, za svoj \u017eivot m\u00f4\u017ee porodi\u0165 a\u017e 10 ml\u00e1\u010fat. Priemerne v\u0161ak odrod\u00ed 6 – 8 ml\u00e1\u010fat. Samotn\u00fd p\u00f4rod je ve\u013emi \u201edramatick\u00fd\u201c, matka toti\u017e rod\u00ed postoja\u010dky a ml\u00e1\u010fa pad\u00e1 z v\u00fd\u0161ky takmer dvoch metrov. \u017dirafa spravidla rod\u00ed na \u00fasvite, aby ml\u00e1\u010fa do nasleduj\u00facej noci zosilnelo – v\u00a0noci toti\u017e hroz\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ie nebezpe\u010denstvo od pred\u00e1torov. P\u00f4rod trv\u00e1 hodinu a\u017e dve, pri\u010dom ak matka spozoruje nepriate\u013ea, je schopn\u00e1 p\u00f4rod oddiali\u0165 aj o nieko\u013eko hod\u00edn a\u00a0r\u00fdchlo sa da\u0165 na\u00a0 \u00fatek. Niekedy vyh\u013ead\u00e1 h\u00fa\u0161tinu alebo krovie, aby ml\u00e1\u010fa\u0165u stlmila p\u00e1d. Zv\u00e4\u010d\u0161a rod\u00ed sama, ale st\u00e1va sa aj, \u017ee ju obklopia in\u00e9 jedince a chr\u00e1nia ju. Ml\u00e1\u010fa v\u00e1\u017ei viac ako 50 kg, meria necel\u00e9 dva metre a u\u017e po 25 min\u00fatach po p\u00f4rode je schopn\u00e9 st\u00e1\u0165 a\u00a0nasledova\u0165 matku. Rastie ve\u013emi r\u00fdchlo: prv\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 prid\u00e1 na v\u00fd\u0161ke 23 cm a\u00a0ka\u017ed\u00fd nasleduj\u00faci\u00a07 – 13 cm. Po prvom roku u\u017e meraj\u00fa 4 metre.<\/p>\n

St\u00e1da \u017eir\u00e1f v\u00e4\u010d\u0161inou pozost\u00e1vaj\u00fa z pr\u00edbuzn\u00fdch sam\u00edc a ich ml\u00e1\u010fat alebo zo skup\u00edn nepr\u00edbuzn\u00fdch dospel\u00fdch samcov. R\u00f4zne skupiny sa niekedy m\u00f4\u017eu stretn\u00fa\u0165 a zhroma\u017edi\u0165 vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch st\u00e1dach. Boli zaznamenan\u00e9 aj pr\u00edpady, \u017ee sa samica starala o ml\u00e1\u010fa inej samice, po\u010das jej nepr\u00edtomnosti. \u017dirafy str\u00e1via a\u017e 30 % svojho \u017eivota v post-reproduk\u010dnom stave. U cicavcov, vr\u00e1tane \u013eud\u00ed, sa to naz\u00fdva \u201ehypot\u00e9za starej matky\u201c: \u017eeny \/ samice \u017eij\u00fa dlho po menopauze, aby mohli vychov\u00e1va\u0165 po sebe nasleduj\u00face gener\u00e1cie potomkov. Tento jav mo\u017eno sledova\u0165 aj u kosatiek, slonov \u010di \u0161impanzov.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>\u017dirafy v\u00a0Eur\u00f3pe <\/strong><\/p>\n

V Eur\u00f3pe sa chovaj\u00fa v\u0161etky druhy \u017eir\u00e1f (okrem \u017eirafy masajskej) na takmer 200 miestach v po\u010dte viac ako 800 jedincov. Na Slovensku chov\u00e1 \u017eirafy iba ZOO Bratislava, konkr\u00e9tne \u017eirafy Rotschildove, ktor\u00e9 patria medzi najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00ed druh zo v\u0161etk\u00fdch chovan\u00fdch druhov v eur\u00f3pskych in\u0161tit\u00faci\u00e1ch.<\/p>\n

Prv\u00e9 \u017eirafy boli z N\u00fabie prevezen\u00e9 po rieke N\u00edl do Egypta u\u017e v roku 2500 p.n.l.. Jednu \u017eirafu pre zoologick\u00fa z\u00e1hradu kr\u00e1\u013eovnej Hat\u0161epsovet darovali dobyt\u00e9 kol\u00f3nie. Egyptsk\u00fd kr\u00e1\u013e Ptolemaios II. daroval \u017eirafu gr\u00e9ckemu kr\u00e1\u013eovi Dion\u00fdzovi a v R\u00edme prv\u00fa \u017eirafu videli v roku 46 p.n.l. ako dar Kleopatry pre J\u00falia C\u00e9zara.<\/p>\n

V Sch\u00f6nbrunne sa prv\u00e1 \u017eirafa objavila z iniciat\u00edvy egyptsk\u00e9ho pa\u0161u Muhammada Al\u00edho. Jej odchyt sa uskuto\u010dnil v D\u00e1rf\u00fare v roku 1827 a plavila sa z Alexandrie do Ben\u00e1tok. Zvy\u0161ok cesty pre\u0161la pe\u0161o alebo na voze.<\/p>\n

V roku 1954 priviezli do ZOO Praha \u017eirafu masajsk\u00fa. Nesk\u00f4r v 70. rokoch tam Josef V\u00e1gner, riadite\u013e zoologickej z\u00e1hrady Dv\u016fr Kr\u00e1lov\u00e9, dodal \u017eirafy Rotschildove. Chov \u017eir\u00e1f v eur\u00f3pskych zoologick\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch riadi koordin\u00e1tor, ktor\u00fd m\u00e1 preh\u013ead o v\u0161etk\u00fdch jedincoch a ur\u010duje, kde ktor\u00e9 zviera p\u00f4jde, \u010di a s k\u00fdm sa bude p\u00e1ri\u0165. V zoologick\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch sa toti\u017e nach\u00e1dzaj\u00fa i jedince, ktor\u00e9 s\u00fa hybridn\u00e9 alebo nemaj\u00fa zn\u00e1my p\u00f4vod. Koordin\u00e1tor preto dohliada, aby po\u010dty \u017eir\u00e1f boli pre podmienky zoologick\u00fdch z\u00e1hrad udr\u017eate\u013en\u00e9 a aby v bud\u00facnosti v pr\u00edpade ohrozen\u00fdch druhov bolo mo\u017en\u00e9 niektor\u00e9 jedince vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 do pr\u00edrody.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u017dirafy v Bratislave<\/strong><\/p>\n

S chovom \u017eir\u00e1f v ZOO Bratislava sa za\u010dalo v roku 1984. Vtedy tam doviezli Klotyldu, samicu \u017eirafy sie\u0165ovanej, ktor\u00e1 poch\u00e1dzala z Kene, z cesty prof. Josefa V\u00e1gnera, svetozn\u00e1meho ochrancu vymieraj\u00facich druhov zvierat. O tri roky nesk\u00f4r sa chov roz\u0161\u00edril o samicu Evu a samca Adama, poch\u00e1dzaj\u00facich zo stuttgartskej ZOO Wilhelma, ktor\u00fdm sa podarilo splodi\u0165 4 potomkov, a\u00a0ten prv\u00fd – sam\u010dek Emir – sa narodil v roku 1986. Adam e\u0161te splodil dvoch sam\u010dekov s Klotyldou.<\/p>\n

V s\u00fa\u010dasnosti v\u00a0bratislavskej ZOO \u017eije skupina \u017eir\u00e1f Rotschildov\u00fdch: 23-ro\u010dn\u00e1 samica Tejla, jej dve dc\u00e9ry Layla a Salome a vnuk Jamil. Salome sa narodila u\u017e v bratislavskej ZOO v roku 2011 a Jamil v roku 2015.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Ritterov\u00e1<\/p>\n

foto iStock, Zoo Bratislava<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Sed\u00edm na lavi\u010dke v\u00a0zoologickej zhrade, jesenn\u00e9 slnko sa sna\u017e\u00ed e\u0161te zohria\u0165 vzduch okolo a pred sebou vid\u00edm kr\u00e1sneho elegantn\u00e9ho tvora. M\u00e1 \u0161t\u00edhle nohy, ktor\u00e9 nes\u00fa v\u00e1hu aj viac ako jednu tonu, dlh\u00fd \u0161t\u00edhly krk a mal\u00fa hlavu s m\u00fadro vyzeraj\u00facimi o\u010dami.   \u017dirafy s\u00fa \u00fachvatn\u00e9 stvorenia, najvy\u0161\u0161ie suchozemsk\u00e9 cicavce, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu dosahova\u0165 v\u00fd\u0161ku a\u017e […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9668,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[103,105],"tags":[],"class_list":["post-9660","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-november-2021","category-zoo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9660","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9660"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9660\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9669,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9660\/revisions\/9669"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9668"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9660"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9660"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9660"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}