{"id":9670,"date":"2022-01-31T19:53:02","date_gmt":"2022-01-31T17:53:02","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9670"},"modified":"2022-01-31T19:53:02","modified_gmt":"2022-01-31T17:53:02","slug":"ako-dlho-este-zostanu-nosorozce-pritomne-v-knihe-zivota-na-zemi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/ako-dlho-este-zostanu-nosorozce-pritomne-v-knihe-zivota-na-zemi\/","title":{"rendered":"Ako dlho e\u0161te zostan\u00fa nosoro\u017ece pr\u00edtomn\u00e9 v\u00a0knihe \u017eivota na Zemi?"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u017divo si pam\u00e4t\u00e1m na svoje prv\u00e9 stretnutie s\u00a0nosoro\u017ecom v\u00a0roku 2016, 260 km ju\u017ene od K\u00e1thmandu, v\u00a0N\u00e1rodnom parku Chitwan. Sedela som s\u00a0miestnym sprievodcom Rajaramom Chaundarim pri ve\u010dernom drinku na mieste, kde sa <\/em>rieky Dhungre a Rapti vlievaj\u00fa jedna do druhej. Vy\u0161iel z\u00a0h\u00fa\u0161tiny na druhom brehu, vst\u00fapil do rieky, napil sa z\u00a0nej, rozhliadol sa po okol\u00ed a\u00a0op\u00e4\u0165 zmizol vo vysokej tr\u00e1ve subtropick\u00e9ho pralesa. \u0160uchot pri ka\u017edom stole ustal, v\u0161etci pr\u00edtomn\u00ed so zatajen\u00fdm dychom sledovali divok\u00e9ho nosoro\u017eca. Kde-tu sa oz\u00fdvali fotoapar\u00e1ty. Delila n\u00e1s len pomaly te\u010d\u00faca rieka.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Na nosoro\u017eca som mala \u0161\u0165astie e\u0161te raz – posledn\u00fa noc pred n\u00e1vratom do ruchu hlavn\u00e9ho mesta Nep\u00e1lu. Do\u00a0miestnosti v kult\u00farnom dome, uprostred tradi\u010dn\u00e9ho tane\u010dn\u00e9ho vyst\u00fapenia p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov z\u00a0rodu Tharu v\u00a0kr\u00e1snych pestrofarebn\u00fdch krojoch, zrazu vo\u0161iel ak\u00fdsi mu\u017e. \u201eCez dedinu ide nosoro\u017eec, po\u010fte sa pozrie\u0165!\u201c zakri\u010dal vzru\u0161en\u00fdm hlasom l\u00e1manou angli\u010dtinou. Miestnos\u0165 pln\u00e1 turistov zo v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov sveta sa r\u00fdchlo vypr\u00e1zd\u0148ovala, drali sme sa von na poloosvetlen\u00fa ulicu. Zaiste to vyzeralo ako pri evaku\u00e1cii. Z\u00a0ka\u017ed\u00e9ho k\u00fata sa oz\u00fdvalo hlasn\u00e9 pst, pst, \u013eudia mu vytv\u00e1rali koridor. Zdalo sa mi, akoby sa mu ktosi i\u00a0uklonil. Akoby tade kr\u00e1\u010dal kr\u00e1\u013e.<\/p>\n

Otupen\u00fdm zrakom som v tme zameriavala nosoro\u017eca. Na\u0161la som ho. Pomal\u00fdm, \u0165a\u017ekop\u00e1dnym krokom prech\u00e1dzal ulicou. Nastalo hrobov\u00e9 ticho. Boli sme od seba asi tri \u010di \u0161tyri metre – ja a\u00a0jedno z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch a\u00a0naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch suchozemsk\u00fdch zvierat na svete. Nikoho in\u00e9ho som nevn\u00edmala. P\u00f4sobil ako opancierovan\u00fd stroj, ako mas\u00edvny mechanizmus poh\u00e1\u0148an\u00fd akousi neop\u00edsate\u013enou silou v\u00f4le. Riedke \u0161tetiny na u\u0161iach a chvoste sa mu ligotali pod svetlom pouli\u010dn\u00fdch l\u00e1mp. Za n\u00edm s\u00a0kr\u00e1tkym rozostupom, ist\u00fdm krokom, kr\u00e1\u010dali dvaja str\u00e1\u017ecovia n\u00e1rodn\u00e9ho parku. V\u00a0tv\u00e1ri pr\u00edsny v\u00fdraz. V\u00a0ruk\u00e1ch mali zbrane. Ani som si nestihla v\u0161imn\u00fa\u0165, \u010di to boli usp\u00e1vacie pi\u0161tole v\u00a0pr\u00edpade, \u017ee by nosoro\u017eec za\u00fato\u010dil, alebo skuto\u010dn\u00e9 zbrane ako v\u00fdstraha pre pytliakov. Rajaram povedal, \u017ee n\u00e1v\u0161teva nosoro\u017eca v\u00a0dedine je po\u017eehnan\u00edm. Ale len dovtedy, k\u00fdm si to nenamieri do obchodu. Po chv\u00ed\u013eke dunenie inak tich\u00e9ho nosoro\u017eca ustalo a\u00a0my sme sa mohli vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 k programu. Nikdy na to nezabudnem.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako z\u00a0in\u00e9ho sveta<\/strong><\/p>\n

Kto mohol tu\u0161i\u0165, \u017ee o\u00a0p\u00e1r rokov nesk\u00f4r budem st\u00e1\u0165 priamo zo\u010di-vo\u010di dvom mas\u00edvnym, o\u00a0\u010dosi v\u00e4\u010d\u0161\u00edm nosoro\u017ecom ako tie \u00e1zijsk\u00e9 v\u00a0bratislavskej ZOO. Ada a\u00a0Tootsie, vz\u00e1cne africk\u00e9 nosoro\u017ece tuponos\u00e9 ju\u017en\u00e9, s\u00fa zdanlivo nemotorn\u00e9, no jemn\u00e9 starobyl\u00e9 tvory, ktor\u00fdch rod sa vyv\u00edjal mili\u00f3ny rokov. \u010clovek m\u00e1 pri nich pocit, akoby boli z\u00a0in\u00e9ho sveta. Aj tak\u00ed obri ako nosoro\u017ece, tvoria s\u00fa\u010das\u0165 spletit\u00e9ho sveta star\u00e9ho mili\u00f3ny rokov. Maj\u00fa tu svoje nezastupite\u013en\u00e9 miesto.<\/p>\n

Niekedy ich chod\u00edm len tak pozorova\u0165 z\u00a0v\u00fd\u0161ky. Najviac poznatkov o\u00a0\u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161i predsa z\u00edskame nestrann\u00fdm pozorovan\u00edm, nevnucovan\u00edm sa do ich priestoru \u010di priazne. A\u00a0hoci sa stret\u00e1vame u\u017e nieko\u013eko mesiacov, neprest\u00e1va ma udivova\u0165 ich telesn\u00e1 kon\u0161trukcia: obrovsk\u00fd trup, ve\u013ek\u00e1 \u0165a\u017ek\u00e1 hlava s\u00a0dvoma mas\u00edvnymi rohmi,\u00a0celkom mal\u00fdmi o\u010dami a\u00a0pred\u013a\u017een\u00fdmi u\u0161ami s\u00a0dlh\u00fdmi chlpmi na okrajoch u\u0161\u00ed, kr\u00e1tky hrub\u00fd krk a \u0161irok\u00fd hrudn\u00edk. Ich mas\u00edvne rohy maj\u00fa ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fa funkciu. Okrem toho, \u017ee samce ich niekedy pou\u017e\u00edvaj\u00fa na s\u00faboj a\u00a0na upevnenie svojej moci v\u00a0terit\u00f3riu, a samice ich pou\u017e\u00edvaj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm ako ochranu svojich ml\u00e1\u010fat pred pred\u00e1tormi, je tu e\u0161te \u010dosi – roh sa im z\u00edde na dolovanie pitn\u00fdch zdrojov a\u00a0miner\u00e1lov zo zeme!<\/p>\n

Hoci ide o druh\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie suchozemsk\u00e9 cicavce, o\u00a0mechanike ich relat\u00edvne kr\u00e1tkych n\u00f4h vieme st\u00e1le ve\u013emi m\u00e1lo. Na rozdiel od slonov, ktor\u00e9 maj\u00fa p\u00e4\u0165 dopredu smeruj\u00facich prstov na noh\u00e1ch a\u00a0jeden falo\u0161n\u00fd prst smeruj\u00faci dozadu k\u00a0p\u00e4te, nosoro\u017ece musia svoju takmer dvojtonov\u00fa v\u00e1hu odnies\u0165 na troch prstoch na ka\u017edej nohe za pomoci pru\u017en\u00e9ho v\u00e4zivov\u00e9ho vank\u00fa\u0161a. Najv\u00e4\u010d\u0161iu v\u00e1hu nes\u00fa na strednom prste, ostatn\u00e9 dva ich vyva\u017euj\u00fa. Nie je to fascinuj\u00face?<\/p>\n

A\u00a0t\u00e1 ko\u017ea! Ke\u010f som sa prv\u00fdkr\u00e1t dotkla nosoro\u017eca, bola to pr\u00e1ve takmer 30-ro\u010dn\u00e1 Tootsie. Chovatelia jej v\u00a0z\u00e1zem\u00ed o\u0161etrovali mal\u00e9 ranky, ktor\u00e9 si sp\u00f4sobila pri otieran\u00ed sa o\u00a0ag\u00e1tov\u00e9 stromy a\u00a0aby dobre spolupracovala, pomohla som im zamestna\u0165 jej pozornos\u0165 \u010d\u00edmsi, \u010do m\u00e1 rada – poriadnym \u0161krabkan\u00edm ko\u017ee kefou. Oprela som sa o\u00a0\u0148u cez bari\u00e9ru, ktor\u00e1 n\u00e1s odde\u013eovala, aby som lep\u0161ie do\u010diahla na miesto vysoko na jej hlave a\u00a0zostala som prekvapen\u00e1. O\u010dak\u00e1vala som tvrdos\u0165, no namiesto toho sa podo mnou jej ko\u017ea trochu prehla. Akoby pod hrubou vrstvou ko\u017ee a\u00a0medzi jej pevn\u00fdmi z\u00e1hybmi mala m\u00e4kk\u00e9 vank\u00fa\u0161e. Sna\u017e\u00edm sa n\u00e1js\u0165 predmet, ktor\u00fd by tento \u00fakaz pripom\u00ednal. Napad\u00e1 mi len pneumatika od auta. \u00c1no, to bude ono! Nenechajte sa v\u0161ak pom\u00fdli\u0165, nosoro\u017ece s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9 zvierat\u00e1, nevedia toti\u017e odhadn\u00fa\u0165 svoju silu. V\u017edy n\u00e1s bud\u00fa odde\u013eova\u0165 ve\u013ek\u00e9 zabet\u00f3novan\u00e9 bari\u00e9ry, za ktor\u00e9 Ada ani Tootsie neprejd\u00fa.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Bez bahenn\u00e9ho k\u00fape\u013ea to nep\u00f4jde<\/strong><\/p>\n

T\u00fdmto nosoro\u017ecom sa ob\u010das hovor\u00ed aj \u0161irokohub\u00e9, s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi sp\u00e1sa\u010dmi na plan\u00e9te. Maj\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 ploch\u00e9 \u0161irok\u00e9 \u00fasta so splo\u0161ten\u00fdm horn\u00fdm pyskom, ktor\u00fd je na t\u00fato funkciu ako stvoren\u00fd. Jeden z\u00a0na\u0161ich chovate\u013eov, Vilo, ich preto naz\u00fdva \u017eiv\u00fdmi kosa\u010dkami. Ak pr\u00e1ve nesp\u00e1saj\u00fa tr\u00e1vy, pri \u010dom im \u010dasto asistuj\u00fa aj drz\u00e9 straky sediace im na chrbtoch, le\u017eia spolo\u010dne alebo ka\u017ed\u00e1 osamote na svojich le\u017eovisk\u00e1ch vo svojom terit\u00f3riu s\u00a0rozlohou pribli\u017ene 8.000 m2<\/sup>. Pravidelne, najm\u00e4 po\u010das hor\u00facich letn\u00fdch dn\u00ed, ich n\u00e1jdete k\u00fapa\u0165 sa a\u00a0odpo\u010d\u00edva\u0165 v\u00a0bahnisku. Blato je pre nosoro\u017ece a ich ko\u017eu ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 – sp\u013a\u0148a funkciu tri v\u00a0jednom. Sl\u00fa\u017ei ako opa\u013eovac\u00ed kr\u00e9m,\u00a0chr\u00e1niac ich pred vysu\u0161en\u00edm a sp\u00e1len\u00edm, ako \u201erepelent\u201c zasa posl\u00fa\u017ei pred otravn\u00fdm hmyzom, v\u00e1\u013ean\u00edm v\u00a0bahne sa tie\u017e ochladzuj\u00fa a\u00a0o\u0161etruj\u00fa svoju zvr\u00e1snen\u00fa ko\u017eu. Vo vo\u013enej pr\u00edrode sa n\u00edm pokr\u00fdvaj\u00fa aj ml\u00e1\u010fat\u00e1, aj ony potrebuj\u00fa ochranu. Navy\u0161e, ak ml\u00e1\u010fa\u0165u zaschne poriadna vrstva blata na tele, posl\u00fa\u017ei aj ako ak\u00fdsi pancier pred pred\u00e1torom, ak by ho matka nezvl\u00e1dala ubr\u00e1ni\u0165 sama.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ada a Tootsie<\/strong><\/p>\n

U\u017e to bude rok, \u010do spolu Ada a\u00a0Tootsie spoluna\u017e\u00edvaj\u00fa vo ve\u013emi\u00a0priate\u013eskom vz\u0165ahu. V\u00a0pr\u00edrode by takto pokojne \u017eili aj vo v\u00e4\u010d\u0161ej skupine piatich – \u0161iestich nosoro\u017e\u00edch d\u00e1m. Tootsie do Bratislavy pri\u0161la v\u00a0septembri 2020 z\u00a0anglickej ZOO Africa Alive v\u00a0Kessinglande, a\u00a0to v sprievode policajn\u00e9ho zboru. Po 43 hodin\u00e1ch ju kami\u00f3nom priviezla holandsk\u00e1 prepravn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 sa \u0161pecializuje na transport zvierat, pri\u010dom do prostredia nov\u00e9ho domova ju v\u00a0debni zlo\u017eili \u017eeriavom. R\u00fdchlo si zvykla, hoci Bratislava jej \u0161tvrt\u00fdm, a ver\u00edme \u017ee aj posledn\u00fdm, domovom. M\u00e1 29 rokov a\u00a0u\u017e dvakr\u00e1t sa stala matkou (v\u00a0oboch pr\u00edpadoch \u0161lo o\u00a0samce). Od Ady ju \u013eahko rozozn\u00e1te, jej predn\u00fd roh je ove\u013ea dlh\u0161\u00ed a ten\u0161\u00ed, p\u00f4sob\u00ed akoby patril jednoro\u017ecovi. Tootsie v\u00e1\u017ei nie\u010do cez 1.700 kg, star\u0161ia Ada o trochu viac.<\/p>\n

Ada je jedn\u00fdm z\u00a0prv\u00fdch troch nosoro\u017ecov, ktor\u00ed kedy ob\u00fdvali bratislavsk\u00fa ZOO. Dnes je po \u0161impanzici Uschi, ktor\u00e1 tento rok osl\u00e1vila 40 rokov, jej druhou najstar\u0161ou obyvate\u013ekou. Z\u00a0rezerv\u00e1cie Oiwa v\u00a0Nam\u00edbii, kde sa narodili v\u00a0roku 1984, k\u00a0n\u00e1m o\u00a0dva roky nesk\u00f4r pri\u0161li Ada, Sena a\u00a0Tobi. Ada sa nesk\u00f4r stala dominantnou samicou. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee ich rodi\u010dia sa do rezerv\u00e1cie Oiwa dostali v\u00a0r\u00e1mci programu navr\u00e1tenia nosoro\u017ecov do tejto africkej krajiny. Samca Tobiho vystriedal po \u0165a\u017ekej chorobe v\u00a0roku 2002 samec Niko z\u00a0libereckej ZOO. Netrvalo viac ako t\u00fd\u017ede\u0148, \u010do sa Niko r\u00fdchlo udom\u00e1cnil. Ada sa nevedela do\u010dka\u0165 ich spojenia v\u00a0spolo\u010dnom v\u00fdbehu, neust\u00e1le ho pri ohrade vyz\u00fdvala k\u00a0hre a pravidelne ho kontrolovala, \u010di u\u017e ju bude kone\u010dne nasledova\u0165. Obe samice zapojil koordin\u00e1tor chovu do reproduk\u010dn\u00e9ho programu a predpokladalo sa \u00faspe\u0161n\u00e9 oplodnenie aspo\u0148 jednej z\u00a0nich. Av\u0161ak m\u00e1rne, hoci na to existovali adekv\u00e1tne podmienky. Nepomohlo ani umel\u00e9 oplodnenie.<\/p>\n

 <\/p>\n

St\u00e1le ohrozen\u00e9<\/strong><\/p>\n

Koncom 19. storo\u010dia sa nosoro\u017ece tuponos\u00e9 ju\u017en\u00e9 pova\u017eovali za vyhynut\u00e9, no potom vedci objavili h\u0155stku z nich, asi dvadsa\u0165 jedincov vo v\u00fdchodnej \u010dasti Ju\u017enej Afriky v\u00a0provincii Kwazalu-Natal. Po storo\u010d\u00ed \u00fasilia o\u00a0ich z\u00e1chranu na miestach p\u00f4vodn\u00e9ho v\u00fdskytu, v\u00a0rezerv\u00e1ci\u00e1ch a\u00a0parkoch, ale aj v\u00a0zoologick\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch, sa dnes ich popul\u00e1cia vo vo\u013enej pr\u00edrode pohybuje okolo 19.000 jedincov. S\u00fa najhojnej\u0161ie zast\u00fapen\u00fdm poddruhom nosoro\u017ecov na svete. Hoci ich z\u00e1chrana sa pova\u017euje za ve\u013ek\u00fd \u00faspech v\u00a0oblasti ochrany pr\u00edrody, svoj boj o\u00a0pre\u017eitie e\u0161te nevyhrali. Nosoro\u017ece tuponos\u00e9 ju\u017en\u00e9 figuruj\u00fa na \u010dervenom zozname ohrozen\u00fdch druhov v kateg\u00f3rii \u201etakmer ohrozen\u00e9\u201c, ke\u010f\u017ee ich p\u00f4vodn\u00e9 biotopy, africk\u00e9 pastviny,\u00a0savany, tr\u00e1vnat\u00e9 pl\u00e1ne, \u010dlovek premie\u0148a na po\u013enohospod\u00e1rsku p\u00f4du a pa\u0161u pre dobytok, navy\u0161e ich ohrozuj\u00fa aj\u00a0pytliaci a\u00a0neust\u00e1ly dopyt po rohoch nosoro\u017ecov.<\/p>\n

Rohy nosoro\u017ecov tvor\u00ed kerat\u00edn, podobne ako na\u0161e nechty. Ten nem\u00e1 \u017eiadne zvl\u00e1\u0161tne lie\u010div\u00e9, tob\u00f4\u017e nie z\u00e1zra\u010dn\u00e9 \u00fa\u010dinky. Napriek tomu ho v\u0161ak \u013eudia po celom svete, predov\u0161etk\u00fdm \u010d\u00ednski \u013eudov\u00ed lie\u010ditelia, st\u00e1le pova\u017euj\u00fa za prostriedok na lie\u010dbu r\u00f4znych chor\u00f4b – od hor\u00fa\u010dky cez rakovinu a\u017e po impotenciu. Niektor\u00ed t\u00edned\u017eeri pr\u00e1\u0161ok z\u00a0rohov nosoro\u017ecov zasa pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako \u201eliek proti opici\u201c. Najm\u00e4 v\u00a0\u00e1zijsk\u00fdch krajin\u00e1ch, vo Vietname a\u00a0\u010c\u00edne. Pou\u017e\u00edvanie nosoro\u017e\u00edch rohov na tak\u00e9to \u00fa\u010dely pritom nem\u00e1 p\u00f4vod v\u00a0tradi\u010dnej \u010d\u00ednskej medic\u00edne, je to marketingov\u00fd \u0165ah posledn\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia… A mnoh\u00ed pre svoj \u201esoci\u00e1lny status\u201c t\u00fa\u017eia po rezb\u00e1rskom k\u00fasku z rohu, ktor\u00fd si m\u00f4\u017ee vystavi\u0165 na poli\u010dke. Za kilogram rohu zaplatia aj 60.000 dol\u00e1rov. Vlastni\u0165 nie\u010do tak\u00e9 vz\u00e1cne predsa zvy\u0161uje kredit.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Diana Burgerov\u00e1<\/p>\n

foto Tom\u00e1\u0161 Hul\u00edk, iStock<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u017divo si pam\u00e4t\u00e1m na svoje prv\u00e9 stretnutie s\u00a0nosoro\u017ecom v\u00a0roku 2016, 260 km ju\u017ene od K\u00e1thmandu, v\u00a0N\u00e1rodnom parku Chitwan. Sedela som s\u00a0miestnym sprievodcom Rajaramom Chaundarim pri ve\u010dernom drinku na mieste, kde sa rieky Dhungre a Rapti vlievaj\u00fa jedna do druhej. Vy\u0161iel z\u00a0h\u00fa\u0161tiny na druhom brehu, vst\u00fapil do rieky, napil sa z\u00a0nej, rozhliadol sa po okol\u00ed […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9672,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[101,105],"tags":[],"class_list":["post-9670","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-oktober-2021","category-zoo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9670","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9670"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9670\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9675,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9670\/revisions\/9675"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9672"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9670"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9670"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9670"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}