{"id":9700,"date":"2022-01-31T20:24:49","date_gmt":"2022-01-31T18:24:49","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9700"},"modified":"2022-01-31T20:24:49","modified_gmt":"2022-01-31T18:24:49","slug":"leopard-majster-evolucnej-inovacie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/leopard-majster-evolucnej-inovacie\/","title":{"rendered":"Leopard majster evolu\u010dnej inov\u00e1cie"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Zatvoren\u00e1 ZOO je zvl\u00e1\u0161tne miesto, naplnen\u00e9 tichom. Bez ruchu n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov je v\u00e4\u010d\u0161ina zvierat ak\u00e1si pomal\u0161ia, ich o\u010di, chvost aj ch\u00f4dza s\u00fa lenivej\u0161ie. Ch\u00fdbaj\u00fa im v\u00f4ne, odtiene farieb b\u00fand a top\u00e1nok, odtla\u010dky detsk\u00fdch r\u00fak a\u00a0stovky rozli\u010dn\u00fdch zvukov, slov a\u00a0t\u00f3nov, za ktor\u00fdmi sa ot\u00e1\u010daj\u00fa. T\u00fdka sa to aj Wanju, z\u00e1stupcu div\u00fdch leopardov cejl\u00f3nskych. Sledujem ho, ako na star\u00e9 kolen\u00e1 pomaly, ale st\u00e1le vzne\u0161ene kr\u00e1\u010da smerom ku mne v\u00a0pavil\u00f3ne \u0161eliem v\u00a0bratislavskej ZOO. Jednu siln\u00fa labu kladie pred druh\u00fa, nad nimi sa t\u00fd\u010di jeho v\u00fdrazn\u00e1 hlava v\u00a0jemnom predklone. M\u00e1 mohutn\u00fa lebku a\u00a0e\u0161te pevnej\u0161iu \u010de\u013eus\u0165. V\u00a0nej takmer tridsiatku ve\u013ek\u00fdch siln\u00fdch zubov. Chv\u00ed\u013eu akoby prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010di sa mu za mnou v\u00f4bec chce. Wanja je u\u017e raz tak\u00fd – h\u013abav\u00fd typ.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Wanja len ned\u00e1vno osl\u00e1vil 17. narodeniny. A my s\u00a0n\u00edm spolo\u010dn\u00e9 desa\u0165ro\u010die. Pri\u0161iel k\u00a0n\u00e1m v\u00a0roku 2010 z\u00a0\u010falekej Royal\u00b4s Burgers ZOO v\u00a0holandskom Arnheme, kde sa v\u00a0roku 2004 narodil. Vo vo\u013enej pr\u00edrode by teraz mo\u017eno pre\u017e\u00edval posledn\u00e9 chv\u00edle \u017eivota. A iste by bol pova\u017eovan\u00fd za \u0161\u0165astlivca. Sloboda t\u00fdchto druhov b\u00fdva zradn\u00e1 – ohrozenie je prive\u013ek\u00e9, najm\u00e4 kv\u00f4li \u010dloveku. 17-ro\u010dn\u00fd leopard, to je dnes v\u00a0divokej pr\u00edrode rarita, no v\u00a0ZOO sa v\u00a0dobrom zdrav\u00ed m\u00f4\u017ee do\u017ei\u0165 a\u017e 23 rokov. \u013dudia \u010dasto vravia, \u017ee \u017eivot v\u00a0zajat\u00ed mus\u00ed by\u0165 pre tieto \u0161elmy hrozn\u00fd, no ony v skuto\u010dnosti in\u00fd nepoznaj\u00fa. Poznaj\u00fa len svet, v\u00a0ktorom sa o\u00a0ne neust\u00e1le niekto star\u00e1. \u0160elmy odchovan\u00e9 \u013eu\u010fmi sa do vo\u013enej pr\u00edrody vyp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa ve\u013emi \u0165a\u017eko – na \u010dloveka s\u00fa a\u017e pr\u00edli\u0161 zvyknut\u00e9. To by sa mohlo sta\u0165 osudn\u00fdm nielen im, ale aj \u013eu\u010fom.<\/p>\n

 <\/p>\n

Wanja,<\/strong> Nimali, Eliya<\/strong><\/p>\n

Wanju a\u00a0m\u0148a odde\u013euje len hrub\u00e1 vrstva skla. \u010c\u00edm to je, \u017ee t\u00fato \u0161elmu tak neuverite\u013ene obdivujem a\u00a0re\u0161pektujem, no z\u00e1rove\u0148 by som sa jej chcela napriek riziku dotkn\u00fa\u0165 – zabori\u0165 dla\u0148 hlboko do m\u00e4kkej srsti? T\u00e1to hrdzavo \u017elt\u00e1 masa svalovej hmoty s\u00a0nahusto usporiadan\u00fdmi \u010diernymi \u0161kvrnami, ktor\u00e9 sa od hlavy k\u00a0chrbtu menia na ve\u013ek\u00e9 jasn\u00e9 miestami otvoren\u00e9 \u010dierno-zlat\u00e9 rozety, na m\u0148a uprene pozer\u00e1 hlbok\u00fdmi o\u010dami. Tak\u00fdmi hlbok\u00fdmi, ako kedysi b\u00fdvali zelen\u00e9 lesy na Sr\u00ed Lanke, z\u00a0ktor\u00fdch tento druh poch\u00e1dza, ne\u017e sme ich pretv\u00e1ran\u00edm na po\u013enohospod\u00e1rsku p\u00f4du za\u010dali zmen\u0161ova\u0165, zmen\u0161ova\u0165 a zmen\u0161ova\u0165… (Mimochodom, vedci odhaduj\u00fa, \u017ee na svete dnes m\u00e1me o\u00a0viac ako tri trili\u00f3ny stromov menej ako na za\u010diatku civiliz\u00e1cie.)<\/p>\n

V\u00a0dolnej \u010dasti tela, tam, kde mu dnes u\u017e trochu ov\u00edsa bru\u0161ko, m\u00e1 Wanja srs\u0165 bielu ako sneh. Po \u010diernych nepravideln\u00fdch rozet\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa pre ka\u017ed\u00e9ho leoparda unik\u00e1tne (podobne ako pre zebru pruhy \u010di pre \u010dloveka odtla\u010dky prstov), tam u\u017e nie je takmer ani stopy. Pre leopardy je to typick\u00e9. No a v\u00e4\u010d\u0161ie bru\u0161ko nemen\u00ed ni\u010d na tom, \u017ee geneticky patr\u00ed Wanja k v\u00fdznamn\u00fdm jedincom v\u00a0r\u00e1mci eur\u00f3pskej popul\u00e1cie leopardov cejl\u00f3nskych \u017eij\u00facich v\u00a0\u013eudskej starostlivosti. Tieto g\u00e9ny dnes koluj\u00fa aj v\u00a0krvi jeho dc\u00e9ry Eliye, ktor\u00e1 sa v\u00a0noci z\u00a012. na 13. j\u00fala 2018 narodila pr\u00e1ve v\u00a0bratislavskej ZOO a prispieva tak ku\u00a0zachovaniu tohto vz\u00e1cneho druhu leoparda na Zemi. Jej matkou je st\u00e1le ve\u013emi akt\u00edvna 11-ro\u010dn\u00e1 samica, Wanjova dru\u017eka Nimali.<\/p>\n

Eliya bola spomedzi leopardov bratislavskej ZOO najkontaktnej\u0161ia. A\u00a0veru, aj poriadna \u0161pekulantka. Neraz odsk\u00fa\u0161ala v\u0161etky bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia. Bola prirodzene zvedav\u00fdm mlad\u00fdm lezcom, podobne ako jej matka v\u00a0rovnakom veku. Aby v\u0161ak nedoch\u00e1dzalo k\u00a0pr\u00edbuzenskej plemenitbe, pr\u00edpadne, aby si matka s\u00a0dc\u00e9rou neza\u010dali by\u0165 teritori\u00e1lnou konkurenciou, musela sa Eliya za\u010diatkom tohto roka presun\u00fa\u0165 za nov\u00fdm \u017eivotom do zoologickej z\u00e1hrady Terra Natura Murcia v\u00a0\u0160panielsku. Ke\u010f dospeje do veku vhodn\u00e9ho na reprodukciu, vyber\u00fa jej geneticky vyhovuj\u00faceho samca, aby aj ona posilnila existenciu tohto druhu na Zemi.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Menej ako tis\u00edc \u0161eliem<\/strong><\/p>\n

Pozn\u00e1me dev\u00e4\u0165 poddruhov leoparda (v\u00a0minulosti sa rozli\u0161ovalo 29 poddruhov, tie sa \u010dasom v\u010faka DNA testom zredukovali) a kriticky ohrozen\u00fd leopard cejl\u00f3nsky je jedn\u00fdm z\u00a0nich. V\u00a0pr\u00edrode sa vyskytuje iba na Sr\u00ed Lanke, kde kedysi ob\u00fdval tis\u00edcky biotopov ukryt\u00fdch v\u00a0lesn\u00fdch h\u00fa\u0161tin\u00e1ch tohto ostrova. Jeho hrdzavo-\u017elt\u00e1 srs\u0165 v\u00a0dolnej \u010dasti tela prech\u00e1dza do bielej farby a\u00a0pokr\u00fdvaj\u00fa ju men\u0161ie \u010dierne rozety. Melanistick\u00e9 sfarbenie (\u010dierne) b\u00fdva ve\u013emi vz\u00e1cne, doteraz bolo pop\u00edsan\u00fdch len zop\u00e1r jedincov. Samice s\u00fa v\u00fdrazne men\u0161ie ako samce a ich v\u00e1ha sa pohybuje okolo 30 kg s\u00a0d\u013a\u017ekou tela (aj s\u00a0chvostom) okolo 180 cm. Samce v\u00e1\u017eia priemerne 60 kg s\u00a0d\u013a\u017ekou tela do 240 cm (najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zaznamenan\u00fd jedinec v\u00e1\u017eil 90 kg).<\/p>\n

Boj \u010dloveka s\u00a0leopardom za\u010dal na Sr\u00ed Lanke po\u010das koloniz\u00e1cie. V\u00a016. storo\u010d\u00ed sa tu objavili najsk\u00f4r Portugalci, v\u00a017. storo\u010d\u00ed ich vystriedali Holan\u010fania, pri\u010dom najv\u00e4\u010d\u0161ie krviprelievanie leopardov za\u010dalo pr\u00edchodom britskej koloni\u00e1lnej nadvl\u00e1dy za\u010diatkom 19. storo\u010dia. T\u00e1 na ostrove rozvinula pestovanie k\u00e1vy, \u010daju aj kau\u010duku a leopard sa stal \u0161kodnou zverou, na ktor\u00fa sa vypisovali odmeny… Dnes sa \u017eivot t\u00fdchto ma\u010dkovit\u00fdch \u0161eliem obmedzil preva\u017ene len na oblas\u0165 miestnych n\u00e1rodn\u00fdch parkov, kde s\u00fa pred \u010dlovekom medzin\u00e1rodne chr\u00e1nen\u00e9 od 1. j\u00fala 1975. Ak\u00fdko\u013evek obchod s\u00a0leopardom, jeho \u010das\u0165ami \u010di\u00a0produktmi z\u00a0neho je zak\u00e1zan\u00fd. Teda, mal by by\u0165, no pytliaci si k nim v\u017edy n\u00e1jdu cestu. Leopardy dnes u\u017e nen\u00e1jdeme na pribli\u017ene 40 % \u00fazem\u00ed, ktor\u00e9 p\u00f4vodne ob\u00fdvali na africkom kontinente a v\u00a0\u00c1zii ich \u010dlovek \u201evymazal\u201c a\u017e z\u00a0polovice historicky ob\u00fdvan\u00fdch oblast\u00ed. Leopardov cejl\u00f3nskych sa pod\u013ea Medzin\u00e1rodnej \u00fanie na ochranu pr\u00edrody a\u00a0pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov (IUCN) vo vo\u013enej pr\u00edrode nach\u00e1dza pribli\u017ene u\u017e len osemsto. \u00c1no, len osemsto vo\u013ene \u017eij\u00facich leopardov cejl\u00f3nskych!<\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160tyri percent\u00e1 divo\u010diny<\/strong><\/p>\n

Teraz, pros\u00edm, \u010d\u00edtajte pozorne: 96 % v\u0161etk\u00fdch cicavcov na svete tvoria \u013eudia a\u00a0zvierat\u00e1 chovan\u00e9 pre potravu. \u013dudia pritom zastupuj\u00fa len jednu tretinu z\u00a0t\u00fdch 96 %. Nami zdom\u00e1cnen\u00e9 zvierat\u00e1 (najm\u00e4 kravy, o\u0161\u00edpan\u00e9 a\u00a0ovce) predstavuj\u00fa nie\u010do viac ako 60 % popul\u00e1cie v\u0161etk\u00fdch cicavcov. \u201eZvy\u0161n\u00e9 4 % tvoria div\u00e9 cicavce od my\u0161\u00ed cez slony a\u017e po ve\u013eryby,\u201c p\u00ed\u0161e David Attenborough vo svojej knihe \u017divot na na\u0161ej plan\u00e9te. T\u00fdch cca 800 jedincov leoparda cejl\u00f3nskeho je s\u00fa\u010das\u0165ou iba 4 % s\u00fa\u010dasnej divokej pr\u00edrody. A\u00a0e\u0161te jeden varovn\u00fd \u00fadaj: popul\u00e1ciu div\u00fdch zvierat sme o\u00a0viac ako polovicu zmen\u0161ili len za posledn\u00fdch 70 rokov. Existuje v\u00f4bec e\u0161te divo\u010dina nedotknut\u00e1 \u010dlovekom? Attenborough jasne hovor\u00ed: nie. D\u00f4kazom je aj klesaj\u00faci po\u010det vo\u013ene \u017eij\u00facich leopardov a\u00a0ich zmen\u0161uj\u00face sa prirodzen\u00e9 \u017eivotn\u00e9 prostredie. A vedci upozor\u0148uj\u00fa, \u017ee mnoh\u00e9 z\u00a0t\u00fdchto \u00fazem\u00ed u\u017e nie s\u00fa dostato\u010dne ve\u013ek\u00e9, aby udr\u017eali geneticky \u017eivotaschopn\u00e9 popul\u00e1cie leopardov. Pravdepodobne sa tak do riadenia ich pre\u017eitia zapoj\u00ed \u010dlovek e\u0161te intenz\u00edvnej\u0161ie. Attenborough vie, \u017ee na to, aby \u017eivot na Zemi prekvital, potrebujeme obrovsk\u00fa biodivezitu. \u201e\u010c\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ia biodiverzita, t\u00fdm bezpe\u010dnej\u0161\u00ed \u017eivot na Zemi – vr\u00e1tane toho \u013eudsk\u00e9ho.\u201c \u010clovek v\u0161ak svoj\u00edm sp\u00f4sobom \u017eivota rob\u00ed prav\u00fd opak. Prispieva ku\u00a0zni\u017eovaniu biodiverzity na plan\u00e9te. Akoby si neuvedomoval, \u017ee pr\u00edroda nie je neobmedzen\u00e1.<\/p>\n

 <\/p>\n

Chamele\u00f3n v\u00a0r\u00ed\u0161i \u0161eliem<\/strong><\/p>\n

Leopardy s\u00fa\u00a0majstri evolu\u010dnej inov\u00e1cie. Dok\u00e1\u017eu pre\u017ei\u0165 na p\u00fa\u0161ti Kalahari v\u00a0subsaharskej Afrike pri 45 \u00b0C, ale aj na\u00a0ruskej Sib\u00edri pri m\u00ednus 30 \u00b0C. Dar\u00ed sa im v\u00a0mangrovn\u00edkov\u00fdch mo\u010diaroch na pobre\u017e\u00ed Indie, ale aj vo v\u00fd\u0161ke viac ako 5.000 metrov v\u00a0Himal\u00e1jach. Pre leopardy cejl\u00f3nske s\u00fa najide\u00e1lnej\u0161ie zalesnen\u00e9 plochy, dok\u00e1zali sa prisp\u00f4sobi\u0165 aj tr\u00e1vnat\u00fdm po\u013enohospod\u00e1rskym oblastiam, v\u00fdrazne ovplyvnen\u00fdm \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou. Na\u0161li ich potulova\u0165 sa po \u010dajov\u00fdch \u010di eukalyptov\u00fdch plant\u00e1\u017each aj v\u00a0borovicov\u00fdch porastoch. Dokonca sa im dar\u00ed aj v\u00a0pr\u00edmestsk\u00fdch oblastiach, bl\u00edzko \u0161ed\u00fdch pre\u013eudnen\u00fdch \u0161pinav\u00fdch metropol – d\u017eungl\u00ed \u013eudstva. Ke\u010f hluk ut\u00edchne a\u00a0v meste\u00a0zasp\u00ed aj posledn\u00e9 pla\u010d\u00face die\u0165a, vyd\u00e1vaj\u00fa sa na lov aj do spiacich ul\u00edc. Vtedy niekde v\u00a0okol\u00ed \u00fazem\u00ed Yala,\u00a0Wilpattu \u010di Minneriya na Sr\u00ed Lanke mizne hranica medzi divokou pr\u00edrodou a\u00a0civiliz\u00e1ciou. Pod r\u00fa\u0161kom tmy, vyu\u017e\u00edvaj\u00fac neuverite\u013en\u00fd sluch a\u00a0no\u010dn\u00e9 videnie (sedemkr\u00e1t lep\u0161ie ako \u013eudsk\u00e9), pl\u00ed\u017eia sa za svojimi obe\u0165ami – t\u00falav\u00fdmi psami, ma\u010dkami, o\u0161\u00edpan\u00fdmi, potkanmi, sliepkami \u010di kozami. Jedn\u00fdm tich\u00fdm ladn\u00fdm skokom zdolaj\u00fa vzdialenos\u0165 troch metrov a\u00a0ch\u0148ap! Zriedka im pod\u013eahne aj \u010dlovek, av\u0161ak zdrav\u00e9 leopardy jednozna\u010dne uprednost\u0148uj\u00fa svoju prirodzen\u00fa koris\u0165 pred \u010dlovekom. Len chor\u00e9, zranen\u00e9 \u010di pre nedostatok pravidelnej prirodzenej stravy hladn\u00e9 zviera by sa mohlo uch\u00fdli\u0165 aj k\u00a0\u00fatoku na \u010dloveka. Svoju koris\u0165, na rozdiel od ostatn\u00fdch druhov leopardov, tie cejl\u00f3nske nevyn\u00e1\u0161aj\u00fa do kor\u00fan stromov. Niet na to d\u00f4vod, na Sr\u00ed Lanke toti\u017e nemaj\u00fa potravinov\u00e9ho konkurenta, ktor\u00fd by ich mohol o \u00falovok pripravi\u0165. A ke\u010f\u017ee nemaj\u00fa \u017eiadneho in\u00e9ho ma\u010dkovit\u00e9ho s\u00fapera, s\u00fa dokonca o\u00a0\u010dosi v\u00e4\u010d\u0161ie ako ostatn\u00e9 druhy leopardov, ktor\u00e9 sa napr\u00edklad na africkom kontinente delia o\u00a0\u00fazemie s\u00a0levmi a v Indii zasa s\u00a0tigrami. Vo v\u0161eobecnosti s\u00fa v\u0161ak leopardy najmen\u0161\u00edm \u010dlenom rodu Panthera, do ktor\u00e9ho spolu s\u00a0nimi patria i levy, tigre a\u00a0jagu\u00e1re (gepard, najr\u00fdchlej\u0161ie zviera na svete, je s\u00e1m sebe druhom z\u00a0rodu gepardov).<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Diana Burgerov\u00e1<\/p>\n

foto Tom\u00e1\u0161 Hul\u00edk<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovom \u010d\u00edsle MIAU (2021)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Zatvoren\u00e1 ZOO je zvl\u00e1\u0161tne miesto, naplnen\u00e9 tichom. Bez ruchu n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov je v\u00e4\u010d\u0161ina zvierat ak\u00e1si pomal\u0161ia, ich o\u010di, chvost aj ch\u00f4dza s\u00fa lenivej\u0161ie. Ch\u00fdbaj\u00fa im v\u00f4ne, odtiene farieb b\u00fand a top\u00e1nok, odtla\u010dky detsk\u00fdch r\u00fak a\u00a0stovky rozli\u010dn\u00fdch zvukov, slov a\u00a0t\u00f3nov, za ktor\u00fdmi sa ot\u00e1\u010daj\u00fa. T\u00fdka sa to aj Wanju, z\u00e1stupcu div\u00fdch leopardov cejl\u00f3nskych. Sledujem ho, ako […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9704,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[95,105],"tags":[],"class_list":["post-9700","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-2021","category-zoo"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9700","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9700"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9700\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9705,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9700\/revisions\/9705"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9704"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9700"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9700"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9700"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}