Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n Churchillova matka: a jej tetovanie <\/strong><\/p>\n Rok 1904. V\u00a0tom roku akrobatka Maud Stevensov\u00e1 urob\u00ed dohodu s\u00a0cirkusov\u00fdm umelcom Gusom Wagnerom: ona s\u00a0n\u00edm p\u00f4jde na rande a\u00a0on ju nau\u010d\u00ed tetova\u0165.\u00a0 <\/em>\u00a0<\/em><\/p>\n <\/p>\n Viete si predstavi\u0165, \u017ee by britsk\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Al\u017ebeta mala tetovanie? Nepredstavite\u013en\u00e9! A\u00a0\u010do jej predchodky\u0148a, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Vikt\u00f3ria, jedna z\u00a0najre\u0161pektovanej\u0161\u00edch \u017eien v\u00a0britskej hist\u00f3rii? Kto by uveril, \u017ee t\u00e1to up\u00e4t\u00e1 d\u00e1ma v\u017edy cel\u00e1 v\u00a0\u010diernom, s\u00a0pr\u00edsnym v\u00fdrazom tv\u00e1re, t\u00e1, \u010do dala meno celej jednej gener\u00e1cii bled\u00fdch, nedu\u017eiv\u00fdch a\u00a0ve\u010dne chor\u013eav\u00fdch viktori\u00e1nskych pani\u010diek, skr\u00fdvala na svojom tele obr\u00e1zok, za ktor\u00fd by sa nemusel hanbi\u0165 ani sl\u00e1vny pir\u00e1t Jack Sparrow! A\u00a0ten obr\u00e1zok? Vraj to bol beng\u00e1lsky tiger, bojuj\u00faci s hadom…<\/p>\n Tetovanie v Brit\u00e1nii pri\u0161lo do m\u00f3dy s n\u00e1vratom n\u00e1morn\u00edkov a vojakov z dobyva\u010dn\u00fdch v\u00fdprav do z\u00e1moria a\u00a0jeho popularita sa roz\u0161\u00edrila aj do aristokratick\u00fdch kruhov. Jeruzalemsk\u00fd kr\u00ed\u017e pravdepodobne zdobil rameno aj kr\u00e1\u013eovninho syna Eduarda VII., ktor\u00fd po matke prebral \u017eezlo nad Commonwealthom. Lordi, admir\u00e1li, d\u00f4stojn\u00edci, vojvodovia, t\u00ed v\u0161etci pod\u013eahli m\u00f3de tetovania a\u00a0na\u0161lo sa aj zop\u00e1r odv\u00e1\u017enych d\u00e1m, ktor\u00e9 si dali skr\u00e1\u0161li\u0165 telo. K\u00a0nim patrila aj lady Jennie Churchillov\u00e1, matka bud\u00faceho britsk\u00e9ho premi\u00e9ra Winstona Churchilla. T\u00e1to vych\u00fdren\u00e1 kr\u00e1savica, ktorej podobizne sa pred\u00e1vali po celom Lond\u00fdne, trikr\u00e1t vydat\u00e1, zn\u00e1ma svojimi vo\u013enomy\u0161lienk\u00e1rskymi n\u00e1zormi, re\u0161pektovan\u00e1 v\u00a0t\u00fdch najvplyvnej\u0161\u00edch kruhoch, nosila tetovanie – ako n\u00e1ramok – ktor\u00e9 jej obop\u00ednalo z\u00e1p\u00e4stie. Bez \u0161krup\u00fa\u013e, v\u0161etk\u00fdm na o\u010diach…<\/p>\n Hoci tat\u00e9rmi boli v\u00a0tom \u010dase predov\u0161etk\u00fdm mu\u017ei, hist\u00f3ria zaznamenala i nieko\u013eko prvenstiev medzi \u017eensk\u00fdmi vyzn\u00e1va\u010dkami tohto umenia. Prvou \u017eenskou tat\u00e9rkou v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch bola cirkusov\u00e1 umelky\u0148a Maud Wagnerov\u00e1, ktor\u00fa tetova\u0165 nau\u010dil jej man\u017eel Gus Wagner. Wagnerovci mali spolu dc\u00e9ru Lovettu, ktor\u00e1 to s ihlou a\u00a0atramentom sk\u00fa\u0161ala u\u017e od deviatich rokov. Na po\u010dudovanie, Lovetta nemala na sebe ani jedno tetovanie. Jej matka si to nepriala a\u00a0ke\u010f Gus Wagner pred\u010dasne zomrel, Lovetta vyhl\u00e1sila, ak ju nepotetoval otec, tak to do konca \u017eivota nedovol\u00ed nikomu in\u00e9mu.<\/p>\n Olive Oatman<\/strong><\/p>\n Vst\u00fapila do hist\u00f3rie ako prv\u00e1 zn\u00e1ma belo\u0161ka s\u00a0tetovan\u00edm. Nemala ho v\u0161ak z\u00a0vlastn\u00e9ho rozhodnutia, o\u00a0\u010dom sved\u010d\u00ed aj inkriminovan\u00e9 miesto: nieko\u013eko zvisl\u00fdch \u010diar \u0165ahaj\u00facich sa jej po brade od oboch k\u00fatikov \u00fast. Olive v trin\u00e1stich rokoch spolu so sestrou uniesli Indi\u00e1ni, ostatn\u00fa rodinu povra\u017edili. \u010cervenoko\u017eci s\u00a0diev\u010datami zaobch\u00e1dzali ve\u013emi kruto, ako s\u00a0otroky\u0148ami. Nesk\u00f4r sa obe v\u00fdmenou dostali k\u00a0in\u00e9mu indi\u00e1nskemu kme\u0148u. Mohavsk\u00ed Indi\u00e1ni s\u00a0nimi nakladali u\u017e lep\u0161ie, ako s plnohodnotn\u00fdmi \u010dlenmi kme\u0148a. Z toho d\u00f4vodu diev\u010dat\u00e1 dostali tetovanie – pod\u013ea indi\u00e1nskej viery sa toti\u017e iba tak mohli dosta\u0165 po smrti na druh\u00fd svet. Olivia \u017eila medzi Indi\u00e1nmi do dev\u00e4tnstich rokov (sestra medzit\u00fdm zomrela), potom pri\u0161la z\u00e1chrana – vojaci z pevnosti Yuma si v\u0161imli bieleho diev\u010da\u0165a a vymenili ju za kone a prikr\u00fdvky.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Jean-Jacques Rousseau: v\u0161etky deti \u0161upol do sirotinca<\/strong><\/p>\n Po\u010das rokov 1746 – 1752 sa tento \u010deln\u00fd predstavite\u013e osvietenstva stal p\u00e4\u0165kr\u00e1t otcom. Ani jedn\u00e9mu z\u00a0det\u00ed nedal meno. <\/em><\/p>\n <\/p>\n V\u00a0s\u00favislosti s\u00a0jeho menom sa v\u0161etk\u00fdm pedagogicky zalo\u017een\u00fdm du\u0161iam ihne\u010f rozblik\u00e1 v\u00a0hlave \u017eiarovka: Emil, alebo o\u00a0v\u00fdchove. \u00c1no, tak znie n\u00e1zov u\u010dencovho prevratn\u00e9ho diela, v\u00a0ktorom kritizoval vzdel\u00e1vanie det\u00ed, odtrhnut\u00e9 od re\u00e1lneho \u017eivota a\u00a0pr\u00edrody. Rousseau na svoju dobu ve\u013emi moderne a pokrokovo vyzdvihoval\u00a0akt\u00edvny pr\u00edstup k\u00a0vyu\u010dovaniu, ktor\u00fd by u\u00a0\u017eiakov podnecoval samostatn\u00e9 myslenie a\u00a0tvorivos\u0165.<\/p>\n O\u00a0vlastn\u00e9 deti sa v\u0161ak zauj\u00edmal pram\u00e1lo, e\u0161te aj zvierat\u00e1 sa k\u00a0svojim ml\u00e1\u010fat\u00e1m chovaj\u00fa zodpovednej\u0161ie. Zo svojej pr\u00e1\u010dky Th\u00e9r\u00e8se si spravil milenku a ona s\u00a0n\u00edm zostala 33 rokov a\u017e do Rousseauovej smrti. Kdesi nap\u00edsal, \u017ee k\u00a0tejto \u017eene nikdy nepoc\u00edtil ani najmen\u0161\u00ed z\u00e1chvev l\u00e1sky a mal ju len na uspokojovanie vlastn\u00fdch sexu\u00e1lnych potrieb. Th\u00e9r\u00e8se bola sl\u00fa\u017eka, Rousseau \u0148om opovrhoval, ve\u010f nevedela ani \u010d\u00edta\u0165, ani\u00a0p\u00edsa\u0165 a\u00a0on u\u017e za svojho \u017eivota patril k\u00a0najjasnej\u0161\u00edm franc\u00fazskym intelektu\u00e1lom – ako \u201eprorok pravdy\u201c bol ozdobou t\u00fdch najvych\u00fdrenej\u0161\u00edch dobov\u00fdch sal\u00f3nov. Podstata jeho u\u010denia sa zakladala na my\u0161lienke, \u017ee \u013eudia sa rodia v\u0161etci dobr\u00ed a\u00a0pokazia sa len vinou zlej spolo\u010dnosti. Preto vyz\u00fdval na\u00a0n\u00e1vrat k\u00a0pr\u00edrode a\u00a0\u013eudskej prirodzenosti. Ke\u010f vydal svoju Rozprava o p\u00f4vode a z\u00e1kladoch nerovnosti medzi \u013eu\u010fmi, v\u00a0sal\u00f3noch veleben\u00fd a\u00a0oslavovan\u00fd, si m\u00e1rnivo navr\u00e1val, \u017ee h\u00e1dam ani niet v\u00a0kult\u00farnej Eur\u00f3pe \u010dloveka, ktor\u00fd by dosiahol jeho m\u00fadros\u0165 a intelektu\u00e1lnu \u00farove\u0148.<\/p>\n A\u00a0Th\u00e9r\u00e8se? V\u0161etk\u00fdch p\u00e4\u0165 det\u00ed, len \u010do pri\u0161li na svet, putovalo na pr\u00edkaz ich otca do sirotinca. \u201e\u010ci by som mohol dosiahnu\u0165 vyrovnanos\u0165 mysle, nevyhnutn\u00fa pre moju pr\u00e1cu, keby m\u00f4j podkrovn\u00fd byt ovl\u00e1dol… hluk, ktor\u00fd sp\u00f4sobuj\u00fa deti?\u201c vyznal sa zo svojich ob\u00e1v filozof, ktor\u00fd na inom mieste deklaruje svoj \u201edes zo zla v\u0161etk\u00e9ho druhu\u201c a \u201eneschopnos\u0165 nen\u00e1vidie\u0165 \u010di ubl\u00ed\u017ei\u0165\u201c. Otec Rousseau sa v\u0161ak ani neob\u0165a\u017eoval da\u0165 svojim de\u0165om men\u00e1, nikde nezaznamenal d\u00e1tumy ich narodenia a\u00a0ani sa nezauj\u00edmal, \u010do sa s nimi stalo. Perspekt\u00edva na pre\u017eitie vo vtedaj\u0161\u00edch sirotincoch bola mizern\u00e1: dve tretiny odlo\u017een\u00fdch det\u00ed sa nedo\u017eili jedn\u00e9ho roka, iba \u0161trn\u00e1s\u0165 zo sto dov\u0155\u0161ilo sedem rokov. Otcovstvo sa v\u0161ak Rousseauovi nepodarilo utaji\u0165, a\u00a0tak z \u010dasu na \u010das vo\u010di nemu vypenili na povrch anonymn\u00e9 v\u00fdpady. Aj s\u00e1m Voltaire, s\u00a0ktor\u00fdm sa Rousseau prel kv\u00f4li n\u00e1bo\u017eenstvu, sp\u00edsal pod cudz\u00edm menom pamflet, v\u00a0ktorom ho obvinil, \u017ee je vrah a\u00a0syfilitik. Ten v\u0161ak, za\u0161ti\u0165uj\u00fac sa Plat\u00f3nom tvrdil, \u017ee urobil \u201edobr\u00e9 a\u00a0rozumn\u00e9\u201c rozhodnutie, ke\u010f deti zveril do sirotinca, a\u00a0teda do r\u00fak \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd sa o\u00a0ne postar\u00e1 lep\u0161ie, ne\u017e vlastn\u00ed rodi\u010dia.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Zauj\u00edmavos\u0165:<\/p>\n Nah\u00fd Rousseau<\/strong><\/p>\n Jean-Jacques bol exhibicionista. Ako mlad\u00edk bl\u00fadieval uli\u010dkami Tur\u00edna a\u00a0ke\u010f i\u0161la okolo nejak\u00e1 \u017eena, stiahol si nohavice a\u00a0vystr\u010dil na \u0148u svoj biely zadok. Svojim \u010ditate\u013eom vrelo odpor\u00fa\u010dal masturb\u00e1ciu ako sp\u00f4sob uvo\u013enenia a\u00a0ochranu pred pohlavn\u00fdmi chorobami. Navy\u0161e, ak m\u00e1 masturbuj\u00faci \u017eiv\u00fa predstavivos\u0165, \u201eumo\u017e\u0148uje mu, aby podrobil svojim ch\u00fa\u0165kam v\u0161etky \u017eeny.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Dc\u00e9ra Victora Huga: od l\u00e1sky zo\u0161alela<\/strong><\/p>\n J\u00fal 1863. V\u00a0halifaxskom hoteli sa ist\u00e1 d\u00e1ma ubytuje pod menom Mrs. Pinson. Volaj\u00fa ju \u201etajomn\u00e1 franc\u00fazska lady\u201c.<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Dnes by sme jej spr\u00e1vanie ozna\u010dili anglick\u00fdm v\u00fdrazom stalking a\u00a0ju pasovali do roly stalkera, teda \u010dloveka, ktor\u00fd priam chorobne prenasleduje osobu svojho z\u00e1ujmu. Ad\u00e9le v\u00a0umen\u00ed stalkingu bola majsterkou, a\u017e napokon ju patologick\u00e1 posadnutos\u0165 milovan\u00fdm mu\u017eom zbavila zdrav\u00e9ho rozumu a\u00a0uvrhla ju do bl\u00e1zinca.<\/p>\n Balzac o\u00a0nej povedal, \u017ee je najkraj\u0161ia \u017eenou, ak\u00fa kedy videl, maliari ju t\u00fa\u017eili portr\u00e9tova\u0165, jej sl\u00e1vny otec, spisovate\u013e Victor Hugo, si ju pestoval ako vz\u00e1cny kvietok. K\u00a0\u017eivotu jej nech\u00fdbalo ni\u010d, v\u0161etk\u00e9ho mala dostatok, a\u017e prebytok. Okrem l\u00e1sky, \u017eia\u013e… Ad\u00e8le mala 26 rokov, ke\u010f sa zamilovala do britsk\u00e9ho poru\u010d\u00edka Alberta Pinsona. Playboy v\u00a0sexi uniforme ju dokonca po\u017eiadal o\u00a0ruku, ona ho v\u0161ak odmietla. Pinson druh\u00fdkr\u00e1t svoju ponuku nezopakoval a\u00a0\u017eiar l\u00e1sky k\u00a0Ad\u00e8le v\u00a0jeho srdci pomaly uhas\u00ednal. S\u00a0diev\u010dinou sa v\u0161ak dial presn\u00fd opak: jej posadnutos\u0165 Pinsonom naberala chorobn\u00e9 rozmery: erotom\u00e1nia v\u00a0jej pr\u00edpade nazna\u010dovala jeden z\u00a0pr\u00edznakov schizofr\u00e9nie, ktorou trpela. Pinson pomaly za\u010d\u00ednal tu\u0161i\u0165, \u017ee bude lep\u0161ie zmizn\u00fa\u0165 z\u00a0dosahu jej pozornosti, a\u00a0tak sa dal odveli\u0165 do kanadsk\u00e9ho Halifaxu. Najprv jej na listy odpovedal, no potom s\u00a0t\u00fdm rad\u0161ej prestal – jej n\u00e1stoj\u010divos\u0165 ho desila. A\u00a0mala pre\u010do. Ad\u00e8le, navzdory v\u0161etk\u00fdm dobov\u00fdm konvenci\u00e1m, odcestovala za Pinsonom. Sama! V\u00a0Halifaxe sa vyd\u00e1vala za pani Pinsonov\u00fa, bl\u00fadila ulicami mesta, svojho mil\u00e9ho h\u013eadala za okenn\u00fdmi tabu\u013eami kr\u010diem, kde vojaci pop\u00edjali a\u00a0bavili sa s\u00a0\u013eahk\u00fdmi \u017eenami. L\u00e1sku v\u0161ak Pinson u\u017e neop\u00e4toval a\u00a0Ad\u00e8le chradla, prestala sa k\u00fapa\u0165, \u010desa\u0165, m\u00e1lo jedla. Choroba postupovala a\u00a0ni\u010dila telo, najm\u00e4 v\u0161ak du\u0161u z\u00fafalej Ad\u00e8le. Susedia sa s\u0165a\u017eovali, \u017ee t\u00e1 bl\u00e1zniv\u00e1 \u017eensk\u00e1 bez ustania pochoduje po izbe, kri\u010d\u00ed alebo sa hlasno rozpr\u00e1va sama so sebou. Na Barbadose, kam Ad\u00e8le Pinsona nasledovala o\u00a0nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r, po nej deti h\u00e1dzali kamene, tak vych\u00e1dzala von len v\u00a0noci… Tu Ad\u00e8le spoznala Madame Baa, ktor\u00e1 sa nejako dopracovala k\u00a0p\u00f4vodu ne\u0161\u0165astnice a\u00a0informovala jej otca. Hugo urobil potrebn\u00e9 kroky, aby dostal dc\u00e9ru sp\u00e4\u0165 do Par\u00ed\u017ea a v\u00a0roku 1872 sa ako 42-ro\u010dn\u00e1 vr\u00e1tila domov. Rodina ju umiestila v sanat\u00f3riu, s\u00edce pre n\u00f3bl pacientov, ale aj tak to bol len bl\u00e1zinec. Tu Ad\u00e8le pre\u017eila druh\u00fa polovicu svojho \u017eivota, presne 43 rokov…<\/p>\n <\/p>\n Zauj\u00edmavos\u0165:<\/p>\n Donchuan Hugo<\/strong><\/p>\n Par\u00ed\u017esku here\u010dku Juliette Drouet si Victor Hugo vydr\u017eiaval ako milenku dlh\u00fdch 50 rokov. Ofici\u00e1lne pre neho pracovala ako sekret\u00e1rka a\u00a0tajomn\u00ed\u010dka, ke\u010f kv\u00f4li nemu opustila svoju hereck\u00fa kari\u00e9ru. \u017dila ako mn\u00ed\u0161ka a\u00a0von vych\u00e1dzala len v\u00a0jeho spolo\u010dnosti. O\u00a0ich vz\u0165ahu vedel v\u00a0Par\u00ed\u017ei ka\u017ed\u00fd, vr\u00e1tane Hugovej man\u017eelky. Ve\u013ek\u00fd Franc\u00faz bol vraj ve\u013ek\u00fd z\u00e1letn\u00edk, okrem man\u017eelky a\u00a0ofici\u00e1lnej milenky si r\u00e1d odsko\u010dil do n\u00e1ru\u010dia in\u00fdch \u017eien, hist\u00f3ria spom\u00edna men\u00e1: Leonie Aunet \u010di Alice Ozy, ktor\u00e9 sa te\u0161ili jeho priazni.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Simonetta Zalov\u00e1 \u00a0 Churchillova matka: a jej tetovanie Rok 1904. V\u00a0tom roku akrobatka Maud Stevensov\u00e1 urob\u00ed dohodu s\u00a0cirkusov\u00fdm umelcom Gusom Wagnerom: ona s\u00a0n\u00edm p\u00f4jde na rande a\u00a0on ju nau\u010d\u00ed tetova\u0165.\u00a0 \u00a0 Viete si predstavi\u0165, \u017ee by britsk\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Al\u017ebeta mala tetovanie? Nepredstavite\u013en\u00e9! A\u00a0\u010do jej predchodky\u0148a, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Vikt\u00f3ria, jedna z\u00a0najre\u0161pektovanej\u0161\u00edch \u017eien v\u00a0britskej hist\u00f3rii? Kto by […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[26,12],"tags":[],"class_list":["post-973","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-april-2015","category-vedeli-ste-ze"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/973","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=973"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/973\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":975,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/973\/revisions\/975"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=973"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=973"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=973"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\n<\/em>Zauj\u00edmavos\u0165:<\/p>\n