{"id":9840,"date":"2022-02-22T12:47:37","date_gmt":"2022-02-22T10:47:37","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9840"},"modified":"2022-02-22T13:02:15","modified_gmt":"2022-02-22T11:02:15","slug":"dokumentaristky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/dokumentaristky\/","title":{"rendered":"Dokumentaristky"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>Po svete kr\u00e1\u010daj\u00fa s\u00a0otvoren\u00fdmi o\u010dami a\u00a0e\u0161te otvorenej\u0161\u00edm srdcom. S\u00a0t\u00e9mami, ktor\u00e9 si vyber\u00fa, \u010dasto \u017eij\u00fa cel\u00e9 roky. U\u0161i maj\u00fa nastaven\u00e9 na pozorn\u00e9 po\u010d\u00favanie a\u00a0k\u00fdm im \u013eudia zveruj\u00fa svoje krehk\u00e9 pr\u00edbehy, miesta odha\u013euj\u00fa svoje skryt\u00e9 tajomstv\u00e1\u00a0a\u00a0odborn\u00edci zdie\u013eaj\u00fa svoje vedomosti, v\u00a0hlave sa im u\u017e tvoria obrazy, ktor\u00e9 \u017en\u00fa \u00faspechy na dom\u00e1cich aj svetov\u00fdch filmov\u00fdch pl\u00e1tnach a\u00a0telev\u00edznych obrazovk\u00e1ch. O\u00a0radostiach aj trampot\u00e1ch dokument\u00e1rnej tvorby sa s\u00a0nami podelili \u0161tyri \u00faspe\u0161n\u00e9 a talentovan\u00e9 slovensk\u00e9 film\u00e1rky. <\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/v-328_Maia-Martiniak-photo-1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-9841\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/v-328_Maia-Martiniak-photo-1-200x300.jpg\" alt=\"\" width=\"200\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/v-328_Maia-Martiniak-photo-1-200x300.jpg 200w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/v-328_Maia-Martiniak-photo-1-683x1024.jpg 683w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/v-328_Maia-Martiniak-photo-1-768x1152.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/v-328_Maia-Martiniak-photo-1.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 200px) 100vw, 200px\" \/><\/a>Maia Martiniak <\/strong><\/p>\n<p><em>Hoci prv\u00fd univerzitn\u00fd diplom z\u00edskala z priemyseln\u00e9ho in\u017einierstva, filmov\u00e1 pr\u00e1ca si ju r\u00fdchlo na\u0161la. Jej podpis by sme na\u0161li pri \u0161kolsk\u00fdch filmoch H\u013ead\u00e1 sa tma, Zuna alebo Mot\u00fdlie r\u00e1no, ale aj pri telev\u00edznom dokumente Pomoc Afrike &#8211; Pyco v Ugande (TV JOJ) alebo filme Premeny (RTVS). Najv\u00e4\u010d\u0161iu pozornos\u0165 zatia\u013e z\u00edskal jej celove\u010dern\u00fd debut o traume z\u00a0p\u00f4rodu &#8211; Nevidite\u013en\u00e1, ktor\u00fd si z\u00a0festivalu Jeden svet odniesol hlavn\u00fa cenu aj Cenu div\u00e1kov. Aktu\u00e1lne pracuje na t\u00e9me minimalizmu a udr\u017eate\u013en\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota.<\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Cesta k\u00a0r\u00e9\u017eii:<\/strong> V\u017edy ma l\u00e1kala fotografia a tanec, ale ke\u010f\u017ee som sa \u013eahko a dobre u\u010dila, m\u00f4j \u017eivot \u0161iel pod\u013ea \u0161abl\u00f3ny &#8211; gymn\u00e1zium a potom vysok\u00e1 \u0161kola. Nedostala som sa na filozofiu a politol\u00f3giu, ale bola som dobr\u00e1 v\u00a0matematike, tak vyhrala Elektrotechnick\u00e1 fakulta. Zlom nastal a\u017e v poslednom ro\u010dn\u00edku, ke\u010f som diplomov\u00fa pr\u00e1cu pri\u0161la p\u00edsa\u0165 do Bratislavy na marketingov\u00e9 oddelenie. Bola to mal\u00e1 produk\u010dn\u00e1 firma hne\u010f ved\u013ea TV Mark\u00edza. U\u017e som neodi\u0161la. Dynamika projektov, neust\u00e1ly pohyb, finan\u010dn\u00e9 zabezpe\u010denie, samostatnos\u0165. To boli priority, ktor\u00e9 mi v tom \u010dase vyhovovali. Ve\u013ea som cestovala a u\u017e\u00edvala si \u017eivot naplno. Po druhom pobyte v \u00c1zii som v\u0161ak definit\u00edvne c\u00edtila, \u017ee sp\u00f4sob, ak\u00fdm \u017eijem, nie je moja cesta. Zrazu ten konzum, bulv\u00e1r a v\u0161etko to okolo m\u0148a prest\u00e1valo d\u00e1va\u0165 zmysel. Potrebovala som zmenu. Ke\u010f\u017ee som ve\u013ea cestovala a fotila, pri\u0161la ne\u010dakan\u00e1 ponuka na dokument\u00e1rny film do Afriky. Niekde vo vn\u00fatri ma to l\u00e1kalo, ale mala som pocit, \u017ee o\u00a0tom, ako sa to\u010d\u00ed film, ni\u010d neviem. P\u00edsal sa rok 2008. Na jar 2009 som u\u017e bola na prij\u00edma\u010dk\u00e1ch na V\u0160MU a na jese\u0148 v\u00a0\u0161kole, ktor\u00fa som musela zladi\u0165 s\u00a0pr\u00e1cou na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok v komer\u010dnej telev\u00edzii.<\/p>\n<p><strong>Moje t\u00e9my:<\/strong> Prich\u00e1dzaj\u00fa zdanlivo n\u00e1hodne, ale \u010dasom v\u0161etko dost\u00e1va zmysel a ka\u017ed\u00e1 moja \u017eivotn\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 naber\u00e1 na v\u00fdzname. Doteraz to boli t\u00e9my spojen\u00e9 s rozvojovou spolupr\u00e1cou, so zne\u010disten\u00edm \u017eivotn\u00e9ho prostredia a s t\u00e9mou smrti alebo traumy. V\u00e4\u010d\u0161ina mojich filmov sa t\u00fdka \u017eien, toho, \u010do c\u00edtia, s \u010d\u00edm v \u017eivote bojuj\u00fa. Od mali\u010dka som sa v\u00fdrazne prejavovala ako odporky\u0148a n\u00e1silia na \u017een\u00e1ch. Najprv som br\u00e1nila svoju star\u00fa mamu, nesk\u00f4r mamu. T\u00e1to bolestiv\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 a alkoholizmus v rodine ma nau\u010dili by\u0165 neust\u00e1le v strehu, vn\u00edmaniu detailov \u017eivota a nakoniec aj hlbokej empatii vo\u010di druh\u00fdm. Nielen vo\u010di \u013eu\u010fom, ale aj pr\u00edrode a ak\u00e9muko\u013evek \u017eivotu okolo n\u00e1s. Mo\u017eno preto tak hlboko t\u00fa\u017eim, aby sme tu \u017eili v l\u00e1ske, vz\u00e1jomnej podpore a\u00a0re\u0161pekte, \u010do sa odr\u00e1\u017ea aj v mojich t\u00e9mach. U\u017e pri dokument\u00e1rnom filme Zuna som sa stret\u00e1vala s negat\u00edvnymi pr\u00edbehmi rodiacich \u017eien a sama som nechcela veri\u0165, \u017ee je to pravda. Ponoriac sa hlb\u0161ie do t\u00e9my, som si uvedomila, \u017ee existuje trauma z p\u00f4rodu a na vine nie je koktail horm\u00f3nov v tele rodiacej \u017eeny. Tak vznikol m\u00f4j filmov\u00fd debut Nevidite\u013en\u00e1, ktor\u00fd odkr\u00fdva kontroverzn\u00fa a spolo\u010dnos\u0165ou odmietan\u00fa t\u00e9mu n\u00e1silia pri p\u00f4rode. Z\u00e1rove\u0148 d\u00e1va n\u00e1dej, \u017ee rie\u0161enie existuje.<\/p>\n<p><strong>Nevzda\u0165 to:<\/strong> Vytvori\u0165 film Nevidite\u013en\u00e1 trvalo sedem rokov. Vedela som, \u017ee spracova\u0165 t\u00e9mu n\u00e1silia bude n\u00e1ro\u010dn\u00e9, ale ne\u010dakala som, \u017ee naj\u0165a\u017e\u0161ie bude dok\u00e1za\u0165, \u017ee som dos\u0165 siln\u00e1 a sk\u00fasen\u00e1 ju zvl\u00e1dnu\u0165. Prv\u00fd rok som pracovala sama, za grant, ktor\u00fd mi v\u0161etci radili vr\u00e1ti\u0165. U\u017e prich\u00e1dzali aj pochybnosti, ke\u010f Slovensko nav\u0161t\u00edvila d\u00e1nska p\u00f4rodn\u00e1 asistentka Jette Clausen. Venuje sa n\u00e1siliu pri p\u00f4rode a\u00a0pri\u0161la sa pozrie\u0165 na slovensk\u00fa prax. Osud chcel, aby sme sa stretli, bola som to ja, kto ju na n\u00e1v\u0161teve v bratislavskej p\u00f4rodnici sprev\u00e1dzal. Ke\u010f v nemocnici zistili, \u017ee som dokumentaristka, odmietli ma s \u0148ou pusti\u0165 na p\u00f4rodn\u00e9 oddelenie. Po nieko\u013ek\u00fdch hodin\u00e1ch aj bez prekladu rozpoznala chyby, ktor\u00fdch sa zdravotn\u00fd person\u00e1l dop\u00fa\u0161\u0165a. Ch\u00fdbal tam re\u0161pekt k rodiacej \u017eene a v\u0161etko vyzeralo sk\u00f4r ako fabrika na deti. Povedala, \u017ee videla prax, o ktorej si myslela, \u017ee existuje iba v u\u010debniciach. K\u00fdm vybavi\u0165 povolenie do slovenskej p\u00f4rodnice trvalo takmer dva roky, do tej d\u00e1nskej som sa dostala za t\u00fd\u017ede\u0148. T\u00fdch desa\u0165 dn\u00ed v slovenskej p\u00f4rodnici n\u00e1m person\u00e1l d\u00e1val jasne najavo, \u017ee tam nie sme v\u00edtan\u00ed. A\u017e v\u00a0D\u00e1nsku som si uvedomila, ak\u00e1 som v\u010fa\u010dn\u00e1, \u017ee kon\u010d\u00edme nakr\u00facanie p\u00f4rodnicou v Aarhuse. Ostal tak vo mne pocit, \u017ee p\u00f4rod m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 v l\u00e1ske, \u00facte, bez zbyto\u010dn\u00e9ho ur\u00fdch\u013eovania, pod\u013ea \u017eelania a o\u010dak\u00e1vania \u017eeny a jej partnera. Som rada, \u017ee som to nevzdala a d\u00e1va mi to n\u00e1dej, \u017ee aj in\u00e9 \u017eeny bud\u00fa m\u00f4c\u0165 za\u017e\u00edva\u0165 re\u0161pektuj\u00face p\u00f4rody bez toho, aby o ne museli bojova\u0165.<\/p>\n<p><strong>Kabinet kurioz\u00edt:<\/strong> Pri nat\u00e1\u010dan\u00ed v americkom Seattli som sa definit\u00edvne presved\u010dila, \u017ee potrebujeme dokument\u00e1rne \u0161\u0165astie. V\u0161etko bolo pripraven\u00e9, poznala som t\u00e9mu z ka\u017edej strany, ale ak by sme nestretli Melody, nebolo by to ono. Videli sme ju prv\u00fdkr\u00e1t v \u017eivote a potrebovali sme to\u010di\u0165. Triasla sa a ja som s\u00a0\u0148ou musela nadviaza\u0165 vz\u0165ah za p\u00e1r min\u00fat. Moja hlava podvedome vypla, skoro som ani nepo\u010dula, \u010do hovor\u00ed a moje srdce sa zaplavilo l\u00e1skou k nej. D\u00edvala som sa jej hlboko do o\u010d\u00ed a pre\u017e\u00edvala s \u0148ou ka\u017ed\u00fd n\u00e1dych, preci\u0165ovala jej tr\u00e1penie. M\u00f4j kameraman Michal Babinec nevedel, \u010di m\u00f4\u017ee to\u010di\u0165. Vn\u00edmal t\u00fa boles\u0165 a to, \u017ee ju nepozn\u00e1me. Povedala som iba: \u201eTo\u010d! D\u00f4veruj mi!\u201d Rozpa\u010dito posl\u00fachol a st\u00e1lo to za to. Melody sa zakr\u00e1tko upokojila, nato\u010dili sme s \u0148ou rozhovory a dokonca si vymyslela aj \u010fal\u0161\u00ed obraz, ktor\u00fd sa vinie cel\u00fdm filmom ako mot\u00edv lie\u010denia traumy.<\/p>\n<p><strong>Tajn\u00e9 zbrane:<\/strong> Nerob\u00edm ni\u010d, iba som ku svojim protagonistom a protagonistk\u00e1m \u00faprimn\u00e1. Vyber\u00e1m si ich pod\u013ea pocitu, k ni\u010domu ich nen\u00fatim ani nemanipulujem. Je to ako l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead, ke\u010f ju zac\u00edtim, d\u00f4verujem tomu a sk\u00famam \u010falej. Niekedy aj zmen\u00edm smerovanie filmu, aby dan\u00e1 osoba do\u0148 pasovala. Tak sa to stalo aj s Luciou Gomez. V\u00f4bec nesp\u013a\u0148ala moje zadanie (prvorodi\u010dka, ktor\u00e1 bude rodi\u0165 na Slovensku), ale obe sme zac\u00edtili, \u017ee to tak m\u00e1 by\u0165. Pre\u017e\u00edvali sme spolo\u010dne jej posledn\u00e9 mesiace tehotenstva a ke\u010f mala rodi\u0165, bola som u nich \u010dastej\u0161ie ako doma. Raz ve\u010der mala posl\u00ed\u010dkov. Boli sme u nich doma, pri stlmenom svetle a Lucia sa so svoj\u00edm mu\u017eom Danielom pon\u00e1rala do procesu p\u00f4rodu. Bola to ve\u013emi siln\u00e1 energia, vtedy som jasne videla, \u017ee moja taktika v\u00fdberu je dobr\u00e1 cesta. Stala som sa jej sprev\u00e1dzaj\u00facou osobou a obaja ma prestali vn\u00edma\u0165. Ke\u010f nakoniec porodila pl\u00e1novan\u00fdm cis\u00e1rskym rezom za hranicami Slovenska, bola som prv\u00e1 cudzia osoba, ktor\u00e1 dr\u017eala mal\u00e9ho Olivera na ruk\u00e1ch. V\u00f4bec neplakal. Akoby presne vedel, kto som. Pre tieto vz\u00e1cne chv\u00edle a\u00a0prepojenia by som nechcela robi\u0165 in\u00fa pr\u00e1cu.<\/p>\n<p><strong><em>\u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_V_2021_002.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-9842\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_V_2021_002-300x200.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_V_2021_002-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_V_2021_002-768x512.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_V_2021_002.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Vladislava S\u00e1rk\u00e1ny<\/strong><\/p>\n<p><em>Dokument\u00e1rnej r\u00e9\u017eii sa venuje od n\u00e1stupu na Katedru dokument\u00e1rnej tvorby V\u0160MU v\u00a0Bratislave. M\u00e1 za sebou r\u00f4zne projekty a\u00a0telev\u00edzne dokumenty pre RTVS ako Feti\u0161e socializmu \u010di Hranica v\u00a0srdci, jej srdcovkou dodnes zost\u00e1va rel\u00e1cia pre \u013eud\u00ed so zdravotn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm Cesta, ktor\u00e1 ma u\u010d\u00ed pokore. Nakr\u00fatila aj dva\u00a0autorsk\u00e9 filmy, oce\u0148ovan\u00fd Felvid\u00e9k &#8211; Horn\u00e1 zem a\u00a0najnov\u0161\u00ed To ta monarchia. Pr\u00e1ve pracuje na filme o\u00a0vz\u0165ahu moci a\u00a0umenia, ktor\u00fd zachyt\u00e1va aktu\u00e1lnu situ\u00e1ciu v\u00a0Ma\u010farsku a\u00a0poz\u00edciu spisovate\u013eov v nej. <\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Cesta k\u00a0r\u00e9\u017eii:<\/strong> Odkedy si pam\u00e4t\u00e1m, pri\u0165ahovalo ma umenie a\u00a0veda. Nakoniec ve\u013emi tesne prev\u00e1\u017eilo umenie a\u00a0bud\u00facnos\u0165 biochemi\u010dky \u0161la bokom, \u010do niekedy \u013eutujem. Od detstva som p\u00edsala a\u00a0recitovala, vychodila v\u00fdtvarn\u00fd odbor na ZU\u0160 a\u00a0hrala v\u00a0alternat\u00edvnom divadelnom s\u00fabore, \u010do sa mi dnes kr\u00e1sne prep\u00e1ja vo filmovej tvorbe. Dokonca m\u00e1m pocit, \u017ee umeleck\u00e1 tvorba m\u00e1 ve\u013emi ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9 i s\u00a0vedou &#8211; s\u00a0neust\u00e1lym objavovan\u00edm, h\u013eadan\u00edm odpoved\u00ed, potrebou neust\u00e1le sa u\u010di\u0165 a\u00a0uva\u017eova\u0165 o\u00a0svete. Ke\u010f som sa ocitla na \u017eurnalistike, ve\u013emi r\u00fdchlo som pochopila, \u017ee mi tento typ pr\u00e1ce s\u00a0faktami nesed\u00ed a na p\u00edsanie som celkom zanevrela. V\u00a0telev\u00edznom ateli\u00e9ri som v\u0161ak objavila film. Dostali sme zadanie nato\u010di\u0165 postup pr\u00e1ce, ktor\u00e9 som pretransformovala do mini hororov\u00e9ho pr\u00edbehu o \u201etekvico-vrahovi\u201c. \u010eal\u0161\u00ed rok som si pod\u00e1vala prihl\u00e1\u0161ku na V\u0160MU. Dokument v\u00a0sebe sp\u00e1ja v\u0161etky moje vrstvy a\u00a0nap\u013a\u0148a ma aj ako \u010dloveka.<\/p>\n<p><strong>Moje t\u00e9my:<\/strong> Zauj\u00edma ma \u010dlovek ako tak\u00fd a \u013eudsk\u00e9 bytie vo svete, zmysel tohto v\u0161etk\u00e9ho&#8230; To sa zrejme odr\u00e1\u017ea aj v\u00a0mojich filmoch, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148aj\u00fa\u00a0 spolo\u010densk\u00e9 a soci\u00e1lne t\u00e9my, hist\u00f3riu, r\u00f4zne diagn\u00f3zy a\u00a0hendikepy. V\u017edy je v\u0161ak na prvom mieste pr\u00edbeh \u010dloveka. V poslednom dokumente To ta monarchia na pozad\u00ed pr\u00edbehu o\u00a0\u00faspe\u0161nej dedine (Spi\u0161sk\u00fd Hrhov), kde sa dar\u00ed meni\u0165 veci k\u00a0lep\u0161iemu, analyzujem \u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy, malos\u0165, polohy rasizmu a\u00a0utopick\u00fa snahu o\u00a0dokonal\u00e9 spolo\u010denstvo.<\/p>\n<p><strong>Nevzda\u0165 to:<\/strong> Na filme To ta monarchia som pracovala p\u00e4\u0165 rokov. Bol to jeden z\u00a0najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch projektov po ka\u017edej str\u00e1nke, tak\u017ee zvyknem hovori\u0165, \u017ee sa mi ho podarilo dokon\u010di\u0165 napriek v\u0161etk\u00e9mu a\u00a0v\u0161etk\u00fdm. Jeden z momentov nat\u00e1\u010dania, ke\u010f veci ne\u0161li pod\u013ea predst\u00e1v, bol, ke\u010f som musela vypusti\u0165 jeden z\u00a0m\u00e1la siln\u00fdch vizu\u00e1lnych pr\u00edbehov. To\u010dili sme s\u00a0mlad\u00fdm R\u00f3mom Martinom, ktor\u00fd pe\u0161o doch\u00e1dzal z\u00a0Ro\u0161koviec do obecnej firmy v\u00a0Spi\u0161skom Hrhove, mal tehotn\u00fa partnerku, s\u00a0ktorou b\u00fdval v\u00a0maringotke a\u00a0pl\u00e1noval si postavi\u0165 dom. Jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f sme pri\u0161li to\u010di\u0165 do osady, vyr\u00fatil sa na n\u00e1s miestny \u00fa\u017eern\u00edk a\u00a0po\u0161tval na n\u00e1s dovtedy mil\u00fdch \u013eud\u00ed post\u00e1vaj\u00facich na ulici. Martin v\u00a0kr\u00e1snej bielej ko\u0161eli sa musel podvoli\u0165 v\u00f4li \u00fa\u017eern\u00edka a\u00a0ja som sa musela zmieri\u0165 tie\u017e&#8230; S\u00fa tak\u00e9 projekty, ktor\u00e9 prosto daj\u00fa zabra\u0165. Pre m\u0148a v\u0161ak film nie je cie\u013e, ale prostriedok ako \u017ei\u0165 dobr\u00fd a\u00a0zmyslupln\u00fd \u017eivot. Preto aj to slovo \u201evzda\u0165 sa\u201c vn\u00edmam len v\u00a0kontexte policajnej fr\u00e1zy, v\u00a0tvorbe a\u00a0celkovo v\u00a0\u017eivote nem\u00e1 miesto. Je to \u010dist\u00fd alibizmus a\u00a0znamen\u00e1 rezignova\u0165 na seba a\u00a0na \u017eivot.<\/p>\n<p><strong>Kabinet kurioz\u00edt:<\/strong> Odohralo sa v\u0161eli\u010do a\u00a0mo\u017eno a\u017e pr\u00edli\u0161. Pobavilo ma nat\u00e1\u010danie v\u00a0Ma\u010farsku s\u00a0dvomi pam\u00e4tn\u00edkmi, star\u00fdmi p\u00e1nmi, s\u00a0ktor\u00fdmi som ja i\u00a0sprostredkovate\u013e kontaktu komunikovali po ma\u010farsky a so \u0161t\u00e1bom po slovensky. Asi po polhodine star\u00ed p\u00e1ni prehovorili po slovensky, skoro sme spadli z\u00a0n\u00f4h. V\u00a0hlave sme si prehr\u00e1vali, \u010di nezaznela nejak\u00e1 hl\u00fapa pozn\u00e1mka, ako sa to ob\u010das st\u00e1va&#8230; Chceli si n\u00e1s preveri\u0165, pre\u0161li sme, otvorili sa a\u00a0za odmenu sme nato\u010dili siln\u00fa sc\u00e9nu do Felvid\u00e9k-u. Nerada v\u0161ak spom\u00ednam na to, ako som si zmazala dva ve\u013emi vydaren\u00e9 nat\u00e1\u010dacie dni. Ako v\u0161etci vieme, v\u00a0dokumente to nejde zopakova\u0165. Zrejme si z\u00a0toho ostala trauma &#8211; m\u00e1m probl\u00e9m nie\u010do vymaza\u0165 a\u00a0chyt\u00e1 ma des, ke\u010f m\u00e1m vysypa\u0165 k\u00f4\u0161 v\u00a0po\u010d\u00edta\u010di.<\/p>\n<p><strong>Tajn\u00e9 zbrane:<\/strong> Nem\u00e1m tajn\u00e9 zbrane, sna\u017e\u00edm sa \u017ei\u0165 autenticky, a\u00a0preto som \u00faprimn\u00e1 a\u00a0otvoren\u00e1, v\u017edy a\u00a0ku ka\u017ed\u00e9mu. Ke\u010f\u017ee si protagonistov vyber\u00e1m sama na z\u00e1klade ist\u00fdch \u013eudsk\u00fdch hodn\u00f4t, ch\u00e9mia tam zafunguje v\u017edy. Oni c\u00edtia, \u017ee im nechcem ubl\u00ed\u017ei\u0165. Dostala som sa p\u00e1rkr\u00e1t do situ\u00e1cie, ke\u010f som t\u00fdch drah\u00fdch \u010dlovie\u010dikov dokonca prosila, aby toto u\u017e nikomu, preboha, nehovorili a\u00a0\u017ee maj\u00fa \u0161\u0165astie, \u017ee som tam ja a\u00a0nie niekto in\u00fd. Samozrejme, nie v\u017edy sa mi podar\u00ed ka\u017ed\u00e9ho dosta\u0165 pred kameru, ale pokia\u013e c\u00edtim, \u017ee je to d\u00f4le\u017eit\u00e9, tak sa sna\u017e\u00edm pre to urobi\u0165 maximum. No moja hranica je jasn\u00e1 &#8211; nen\u00fatim ani nemanipulujem, ide o rovnocenn\u00fd vz\u0165ah, to ist\u00e9 vy\u017eadujem aj od druhej strany. V\u00a0Spi\u0161skom Hrhove som nat\u00e1\u010dala s\u00a0\u010dlovekom, ktor\u00fd ve\u013emi otvorene vystupoval v\u00a0dedine ako kritik starostu a\u00a0sna\u017eil sa v\u0161emo\u017ene vyhraba\u0165 na\u0148ho \u0161pinu a\u00a0chyby, ktor\u00e9 by mohol proti nemu obr\u00e1ti\u0165. Pred kamerou sa v\u0161ak vykr\u00facal, nehovoril priamo a vlastne nepovedal absol\u00fatne ni\u010d, nedalo sa to prakticky pou\u017ei\u0165 &#8211; klasick\u00fd alibistick\u00fd a\u00a0pokryteck\u00fd postoj. Preto si ve\u013emi v\u00e1\u017eim \u013eud\u00ed, ktor\u00ed si vo filme st\u00e1li za svoj\u00edm n\u00e1zorom, aj ke\u010f vedeli, \u017ee to m\u00f4\u017ee by\u0165 vn\u00edman\u00e9 problematicky.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-9843\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332-300x300.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332-300x300.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332-150x150.jpg 150w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332-768x768.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332-160x160.jpg 160w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-319_img332.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Lucia Ka\u0161ov\u00e1<\/strong><\/p>\n<p><em>Nato\u010dila vy\u0161e tucet dokument\u00e1rnych filmov a\u00a0seri\u00e1lov, z\u00a0ktor\u00fdch v\u00a0roku 2018 najviac rezonoval portr\u00e9t Roberta Fica v\u00a0cykle Expremi\u00e9ri, ako aj oce\u0148ovan\u00e1 kr\u00e1tka vizu\u00e1lna b\u00e1se\u0148 o\u00a0s\u00fa\u010dasnej Bratislave Bet\u00f3nov\u00e1 doba. O\u00a0rok nesk\u00f4r predstavila kr\u00e1tky film Orchester z krajiny ticha o \u017eenskom orchestri z\u00a0Afganistanu, ktor\u00fd premietali na vy\u0161e 30 festivaloch. Jej najnov\u0161\u00ed celove\u010dern\u00fd debut The Sailor si\u00a0z\u00a0medzin\u00e1rodn\u00e9ho filmov\u00e9ho festivalu Flickers Rhode Island odniesol cenu za najlep\u0161\u00ed dokument. Moment\u00e1lne pracuje na dokument\u00e1rnom sci-fi zasadenom do prostredia extr\u00e9mnych soci\u00e1lnych rozdielov a vyeskalovan\u00e9ho stavu klimatickej kr\u00edzy v\u00a0Ju\u017enej Afrike a\u00a0spolupracuje na jednej z\u00a0troch epiz\u00f3d filmu o najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch ekologick\u00fdch katastrof\u00e1ch na Slovensku.<\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Cesta k\u00a0r\u00e9\u017eii: <\/strong>V\u017edy som rada po\u010d\u00favala rozhovory dospel\u00fdch, k\u00fdm in\u00e9 deti behali po ihrisku. Zbo\u017e\u0148ovala som, ke\u010f zabudli, \u017ee tam som a\u00a0ku mne sa dostali veci, ktor\u00e9 neboli pre detsk\u00e9 u\u0161i. V\u017edy som sa so zanieten\u00edm v\u0155tala v motiv\u00e1ci\u00e1ch \u013eud\u00ed, ve\u013emi ma zauj\u00edmalo, pre\u010do robia, \u010do robia. Sna\u017eila som sa pozrie\u0165 na realitu o\u010dami niekoho in\u00e9ho. Zvedavos\u0165 a t\u00fa\u017eba pochopi\u0165, \u010domu nerozumiem, bola siln\u00e1. Moja mama bola z\u00fafal\u00e1, na konci dlhej diskusie \u010dasto vykr\u00edkla: \u201eVeci s\u00fa tak, ako s\u00fa, pre\u010do to mus\u00ed\u0161 st\u00e1le rozobera\u0165?\u201d \u010c\u00edtala som kvant\u00e1 kn\u00edh, potom pri\u0161lo divadlo. Mama pracovala ako novin\u00e1rka a \u010dasto robila rozhovory s\u00a0hercami po\u010das sk\u00fa\u0161ok, k\u00fdm som sedela v h\u013eadisku a pozorovala n\u00e1cvik predstavenia. Divadlo som zbo\u017e\u0148ovala, za\u010dala som chodi\u0165 na divadeln\u00fd kr\u00fa\u017eok do Ludusu, hr\u00e1vali sme aj v zahrani\u010d\u00ed. Po gymn\u00e1ziu som \u0161la \u0161tudova\u0165 divadeln\u00fd mana\u017ement, pridal sa modeling. U\u017e v \u0161trn\u00e1stich som letela na tri mesiace do Tokia. Mama mi na letisku povedala: \u201eV\u0161etko, \u010do som \u0165a nau\u010dila, m\u00e1\u0161 v sebe, nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165.\u201d A\u00a0tak som \u0161la. Cesty pokra\u010dovali po\u010das strednej aj vysokej \u0161koly: Hongkong, Par\u00ed\u017e, Soul, Kapsk\u00e9 mesto&#8230; \u017dila som paraleln\u00e9 \u017eivoty &#8211; jeden ako \u0161kol\u00e1\u010dka a druh\u00fd pozl\u00e1tkov\u00fd ako modelka v zahrani\u010d\u00ed. T\u00e1to pr\u00e1ca mi zobrala asi najviac sebavedomia. Ke\u010f ma posudzovali v takom \u00fatlom veku iba pod\u013ea vzh\u013eadu, myslela som si, \u017ee je to jedin\u00e1 vec, ktor\u00e1 je na mne hodnotn\u00e1. Ke\u010f som mala 23, tento falo\u0161n\u00fd svet som znen\u00e1videla. Univerzitu som nedokon\u010dila, za\u010dala som sa fl\u00e1ka\u0165 po svete s\u00a0ruksakom, spozn\u00e1va\u0165 \u013eud\u00ed, kult\u00fary. Privyr\u00e1bala som si ako serv\u00edrka, zbierala jablk\u00e1, robila na p\u00e1se, na stavbe, upratovala a\u00a0vrhala sa na \u010fal\u0161ie dobrodru\u017estv\u00e1. Po nieko\u013ek\u00fdch rokoch ma aj ko\u010dovn\u00fd \u017eivot prestal nap\u013a\u0148a\u0165. Rozm\u00fd\u0161\u013eala som, ako to v\u0161etko pretavi\u0165 do nie\u010doho&#8230; pre\u017e\u00edvanie mi nesta\u010dilo. A\u017e potom som za\u010dala \u0161tudova\u0165 dokument\u00e1rny film. Mala som skoro 30 a\u00a0c\u00edtila sa ako l\u00fazer, moja krstn\u00e1 mama aj u\u010ditelia v\u0161ak do m\u0148a vlievali obrovsk\u00fa d\u00f4veru. \u0160tyri roky som str\u00e1vila v ateli\u00e9ri Roberta Kirchhofa, ve\u013emi mi pomohol v h\u013eadan\u00ed mojej cesty.<\/p>\n<p><strong>Moje t\u00e9my:<\/strong> S\u00fahlas\u00edm s\u00a0n\u00e1zorom, \u017ee re\u017eis\u00e9ri tvoria pri ka\u017edom filme r\u00f4zne vari\u00e1cie autoportr\u00e9tu. Sna\u017e\u00edm sa v\u017edy urobi\u0165 film, ktor\u00fd je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre m\u0148a osobne, o t\u00e9mach, ktor\u00e9 rie\u0161im a dot\u00fdkaj\u00fa sa ma, ale z\u00e1rove\u0148 musia by\u0165 d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako ja. Tak\u00e9, z ktor\u00fdch div\u00e1k m\u00f4\u017ee nie\u010do ma\u0165. Takto mu pred\u017eu\u0165 cudziu realitu a vykresa\u0165 z nej to d\u00f4le\u017eit\u00e9. V mojich filmoch sa v\u017edy vyn\u00e1ra ot\u00e1zka slobody, sloboda jednotlivca, krajiny, \u017eien v\u00a0spolo\u010dnosti, ako aj zodpovednos\u0165, ktor\u00fa sloboda prin\u00e1\u0161a a vz\u0165ah medzi nimi. M\u00f4j celove\u010dern\u00fd debut The Sailor je o starom n\u00e1morn\u00edkovi, ktor\u00fd pre\u017eil cel\u00fd \u017eivot na mori. Teraz m\u00e1 80 rokov a u\u017e nezvl\u00e1da tento \u017eivot. Stoj\u00ed pred ot\u00e1zkou, ako \u010falej &#8211; vypl\u00e1va\u0165 na more, bez mo\u017enosti n\u00e1vratu, lebo motor na jeho lodi je pokazen\u00fd, alebo sa po viac ako 60 rokoch na mori vzda\u0165 a \u00eds\u0165 \u017ei\u0165 na pevninu. Sama som kapit\u00e1nka a do Karibiku na plachetnice som chodievala roky. Zaujali ma n\u00e1morn\u00edci, ktor\u00ed pre\u017eili na mori cel\u00fd \u017eivot, lebo i ja som mala tak\u00e9to ch\u00fa\u0165ky. Chcela som vedie\u0165, \u010do je na konci takejto cesty. Ve\u013emi ve\u013ea som sa nau\u010dila. Aj to, \u017ee i neobmedzen\u00e1 sloboda a bezoh\u013eadn\u00e1 cesta za \u0148ou v\u00e1m m\u00f4\u017eu nasadi\u0165 okovy a m\u00f4\u017eete sa sta\u0165 jej otrokom.<\/p>\n<p><strong>Nevzda\u0165 to:<\/strong> Vzda\u0165 sa, to mi nikdy nenapadlo, hoci cesta to bola \u0165a\u017ek\u00e1 a dlh\u00e1 (nat\u00e1\u010danie trvalo p\u00e4\u0165 rokov). Dokument\u00e1rny film je \u017eiv\u00fd, nikdy nevyjde v\u0161etko tak, ako ste si to nap\u00edsali v\u00a0scen\u00e1ri, a pr\u00e1ve to ma na \u0148om bav\u00ed. Pri nat\u00e1\u010dan\u00ed filmu The Sailor sme scen\u00e1r menili na z\u00e1klade schopnost\u00ed n\u00e1\u0161ho protagonistu ka\u017ed\u00fd de\u0148. Prisp\u00f4sobovali sme sa jeho tempu a\u00a0tomu, \u010do jeho krehk\u00e1 existencia zvl\u00e1dla. Ve\u013emi z\u00e1le\u017e\u00ed, ako reagujete na nepl\u00e1novan\u00e9 zmeny, preveruje to va\u0161u flexibilitu a schopnos\u0165 kreativity tu a teraz. Nepl\u00e1novan\u00e9 udalosti m\u00f4\u017eu v\u00e1\u0161 film posun\u00fa\u0165 dopredu a vytvori\u0165 spojenia, ktor\u00e9 v\u00e1m nenapadli, alebo ho rozlo\u017ei\u0165 a potom sa v\u0161etko zr\u00fati ako dom\u010dek z kar\u00e1t. Ka\u017ed\u00fd jeden projekt mi v\u0161ak otv\u00e1ra dvere do nov\u00e9ho vesm\u00edru \u017eitej reality niekoho in\u00e9ho&#8230;<\/p>\n<p><strong>Kabinet kurioz\u00edt:<\/strong> Asi najhor\u0161ie bolo, ke\u010f sme uprostred decembra skoro utopili zvuk\u00e1ra Samka \u0160kublu, ke\u010f aj s technikou spadol do odvod\u0148ovacej hr\u00e1dze v starom tuneli bratislavsk\u00e9ho metra. Alebo ke\u010f sme sa so \u0161t\u00e1bom plavili tri dni na mal\u00fd ostrov uprostred Karibiku. V\u0161etci boli prv\u00fdkr\u00e1t na lodi a v\u0161etci trpeli morskou chorobou. Mala som po palube poh\u00e1dzan\u00fdch p\u00e4\u0165 bezvl\u00e1dnych tiel a sna\u017eila sa ich bez ujmy odkormidlova\u0165 do cie\u013ea.<\/p>\n<p><strong>Tajn\u00e9 zbrane:<\/strong> Ka\u017ed\u00fd film je in\u00fd, preto potrebuje in\u00fd pr\u00edstup, formu a sp\u00f4sob komunik\u00e1cie. Ma\u0165 r\u00e1d \u013eud\u00ed, to je v mojej pr\u00e1ci to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie. Spr\u00e1va\u0165 sa \u00faprimne, vylo\u017ei\u0165 karty na st\u00f4l. Ke\u010f m\u00e1te radi svojich protagonistov, zv\u00e4\u010d\u0161a to ide \u013eahko. Ost\u00e1vam s nimi v spojen\u00ed aj roky po dokon\u010den\u00ed filmu, vz\u0165ah, ktor\u00fd sme si vybudovali, nezmizne. A potom s\u00fa filmy, ktor\u00e9 neodzrkad\u013euj\u00fa v\u00e1\u0161 poh\u013ead na svet, ale naopak, konfrontuj\u00fa ho s inou realitou. Aj to je ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9, len treba na\u0161\u013eapova\u0165 opatrne. Ur\u010di\u0165 si jednoduch\u00e9 pravidl\u00e1 a dodr\u017ea\u0165 ich. Nevysvet\u013eova\u0165 metafory, ale dohodn\u00fa\u0165 sa na faktoch a t\u00fdch sa dr\u017ea\u0165. Po\u010das nat\u00e1\u010dania kr\u00e1tkeho filmu 43 rokov Bratislavsk\u00e9ho metra som robila rozhovory so v\u0161etk\u00fdmi prim\u00e1tormi Bratislavy od roku 1989. Nat\u00e1\u010dali sme v tuneli, jedinom postavenom mieste, ktor\u00fd po metre zostal. Mot\u00edv, \u017ee stavba n\u00e1\u0161ho metra bola jeden obrovsk\u00fd \u201etunel\u201d, bola zobrazen\u00e1 vizu\u00e1lne, ale nevysvet\u013eovala som to prim\u00e1torom, inak by som ich tam nikdy nedostala (smiech.) Do mojich filmov sa v\u017edy sna\u017e\u00edm dosta\u0165 humor, nadh\u013ead. Aj v \u017eivote je v\u017edy priestor na vtip a od\u013eah\u010denie \u0165a\u017eivej atmosf\u00e9ry, pre\u010do by to tak nemalo by\u0165 aj vo filme?<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-9844\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej-300x300.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej-300x300.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej-150x150.jpg 150w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej-768x768.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej-160x160.jpg 160w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/s-125_CIARY_LINES_director-Barbora-Sliepkova_credit-Nicole-Brlej.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Barbora Sliepkov\u00e1<\/strong><\/p>\n<p><em>U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia dokumentaristiky na V\u0160MU v\u00a0Bratislave za\u010dala pracova\u0165 na telev\u00edznom cykle pre RTVS Biele vrany a hrdinovia medzi nami a\u00a0nesk\u00f4r na dokument\u00e1rnom seri\u00e1li Ikony. V\u00a0roku 2021 debutovala celove\u010dern\u00fdm filmom \u010ciary, ktor\u00fd ned\u00e1vno z\u00edskal tri ocenenia na festivale dokument\u00e1rnych filmov v\u00a0Jihlave, vr\u00e1tane toho pre najlep\u0161\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fd film.<\/em> <em>Aktu\u00e1lne sa zaober\u00e1 snami, ich historickou \u00falohou v stavbe \u013eudsk\u00e9ho podvedomia a sp\u00f4sobom vyu\u017eitia v\u00a0psychoterapii a\u00a0z\u00e1rove\u0148 spolupracuje na jednej z\u00a0epiz\u00f3d do dokument\u00e1rneho sci-fi o\u00a0hrozivom toxickom dedi\u010dstve na Slovensku &#8211; dvoch gudr\u00f3nov\u00fdch jazer\u00e1ch nad dedinou Predajn\u00e1.<\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Cesta k\u00a0r\u00e9\u017eii: <\/strong>V\u017edy som mala bl\u00edzko k umeniu, ve\u013ea som p\u00edsala, nesk\u00f4r fotila. Filmom som sa v\u0161ak za\u010dala zaobera\u0165 a\u017e tesne pred prihl\u00e1sen\u00edm na V\u0160MU. Za\u010dala som chodi\u0165 viac do kina, prv\u00fdkr\u00e1t pozera\u0165 filmy sama na po\u010d\u00edta\u010di, obieha\u0165 festivaly. V dokument\u00e1rnom filme sa sp\u00e1jali v\u0161etky moje fascin\u00e1cie &#8211; cit pre obraz, otv\u00e1ranie spolo\u010densky d\u00f4le\u017eit\u00fdch ot\u00e1zok a pr\u00e1ca s mno\u017estvom zauj\u00edmav\u00fdch \u013eud\u00ed. Fakt, \u017ee som skuto\u010dne re\u017eis\u00e9rkou, som si v\u0161ak uvedomila asi a\u017e na premi\u00e9re dokumentu \u010ciary, kedy som prv\u00fd raz videla kinos\u00e1lu pln\u00fa \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pri\u0161li str\u00e1vi\u0165 hodinu a pol sledovan\u00edm mojich ko\u0161at\u00fdch my\u0161lienok pretaven\u00fdch do filmu.<\/p>\n<p><strong>Moje t\u00e9my:<\/strong> Pokia\u013e chcem s t\u00e9mou str\u00e1vi\u0165 ist\u00fd \u010das (pri filme to m\u00f4\u017eu by\u0165 aj roky), mus\u00ed pre m\u0148a by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e1. S\u00fa to preto \u010dasto pr\u00edbehy jednotlivcov, ktor\u00fdch stretnem, aj tie najoby\u010dajnej\u0161ie, ke\u010f\u017ee sa rada zaober\u00e1m aj ka\u017edodennos\u0165ou. Vo filme \u010ciary som sledovala be\u017en\u00e9 dni protagonistky Blanky, ktor\u00e1 v celom filme neopust\u00ed priestor bytu. Tie\u017e sa zaober\u00e1m t\u00e9mami, ktor\u00e9 ma hnevaj\u00fa, priamo sa ma dot\u00fdkaj\u00fa a c\u00edtim, \u017ee ke\u010f m\u00e1m priestor, mus\u00edm sa k nim vyjadri\u0165. Takou bola xenof\u00f3bia, ktor\u00fa som rie\u0161ila v telev\u00edznom cykle Biele vrany a hrdinovia medzi nami, \u010di ekologick\u00e9 katastrofy, ktor\u00fdm sa venujem dnes. Aktu\u00e1lne ma zauj\u00edma aj pretrv\u00e1vaj\u00faci vplyv magick\u00e9ho myslenia na na\u0161u spolo\u010dnos\u0165. Je nesmierne potrebn\u00e9 pestova\u0165 si kon\u0161tantn\u00fa zvedavos\u0165 a citlivo pozorova\u0165 spolo\u010dnos\u0165. Takto som pri\u0161la k t\u00e9me filmu \u010ciary. Fascinovali ma defin\u00edcie verejn\u00e9ho a s\u00fakromn\u00e9ho priestoru, preto som sa za\u010dala zauj\u00edma\u0165 o urbanizmus, hlavne o predstavy otvoren\u00e9ho pl\u00e1novan\u00e9ho mesta, pr\u00edstupn\u00e9ho pre v\u0161etk\u00fdch. Za\u010dala som na Bratislavu nazera\u0165 cez t\u00fato optiku a vytvorila si te\u00f3riu \u010diar. V tomto postsocialistickom meste, v ktorom je na sebe navrstven\u00fdch mnoho obdob\u00ed, spolu \u017eij\u00fa r\u00f4zne typy \u013eud\u00ed, s r\u00f4znymi pr\u00edstupmi ku zdie\u013ean\u00e9mu \u017eivotu v meste. Ka\u017ed\u00fd m\u00e1me vlastn\u00e9 chodn\u00ed\u010dky mestom, vlastn\u00e9 hranice. Cez esejistick\u00e9 sekvencie tematizujeme r\u00f4zne \u0161pecifik\u00e1 tohto mesta, dost\u00e1vame sa do int\u00edmnych priestorov bytov, do ich pr\u00edbehov. Vznik\u00e1 poetick\u00e1 mozaika Bratislavy a Bratislav\u010danov. Potrebovala som zadefinova\u0165 svoj vz\u0165ah k priestoru, v ktorom \u017eijem. N\u00e1js\u0165 sp\u00f4sob vyjadrenia sa ku svojmu okoliu &#8211; moj\u00edm jazykom je film.<\/p>\n<p><strong>Nevzda\u0165 to:<\/strong> Na filme \u010ciary sme pracovali \u0161tyri roky. Za ten \u010das som za\u017eila r\u00f4zne obdobia roz\u010darovania &#8211; ned\u00f4very vo vlastn\u00fd n\u00e1met. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 neust\u00e1le pochybova\u0165, niekedy to v\u0161ak vie by\u0165 sebade\u0161trukt\u00edvne. Zasiahla n\u00e1s pand\u00e9mia a kto by potom chcel pozera\u0165 poetick\u00fd, jemne romantizuj\u00faci film o meste? A tak som za\u010dala to\u010di\u0165 videodenn\u00edky a p\u00edsa\u0165 postrehy zo \u017eivota v pandemickom meste. Zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 materi\u00e1lu sme u\u017e mali nato\u010den\u00fa, filmu ch\u00fdbala fin\u00e1lna linka. Tieto potulky pr\u00e1zdnotou v\u0161ak neboli to spr\u00e1vne pre n\u00e1\u0161 film. Vo v\u00fdsledku v \u0148om pand\u00e9miu takmer nec\u00edti\u0165, mot\u00edv samoty v meste je v\u0161ak nad\u010dasovo d\u00f4le\u017eit\u00fd. Sledujeme ho u osamelej Blanky, ktorej dc\u00e9ra odi\u0161la do vlastn\u00e9ho bytu alebo u hudobn\u00e9ho skladate\u013ea, flan\u00e9ra a milovn\u00edka kn\u00edh Danka. Rada pracujem na jemn\u00fdch, poetick\u00fdch t\u00e9mach, niekedy si v\u0161ak pri tom v\u0161etkom, \u010do sa tu deje &#8211; polariz\u00e1cia spolo\u010dnosti, strata racionality, \u0161\u00edrenie nen\u00e1visti a\u00a0nerovnosti &#8211; hovor\u00edm, \u010di netreba viac kri\u010da\u0165. Z\u00e1rove\u0148 to bolo obdobie pln\u00e9 osobn\u00fdch zmien, ktor\u00e9 som sa u\u010dila ust\u00e1\u0165 popri ve\u013ekej zodpovednosti nad projektom zah\u0155\u0148aj\u00facim mno\u017estvo in\u00fdch \u013eud\u00ed. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 nau\u010di\u0165 sa n\u00e1js\u0165 t\u00fa spr\u00e1vnu hranicu medzi pracovn\u00fdmi a osobn\u00fdmi priestormi, hoci v na\u0161om povolan\u00ed prirodzene spl\u00fdvaj\u00fa.<\/p>\n<p><strong>Kabinet kurioz\u00edt:<\/strong> Na dokumente m\u00e1m rada, \u017ee automaticky l\u00e1ka k v\u00e4\u010d\u0161ej miere improviz\u00e1cie a tieto momenty \u201ezo z\u00e1kulisia\u201c tak vedia okam\u017eite in\u0161pirova\u0165 aj predkamerov\u00fa realitu. Pri \u010ciarach najrad\u0161ej spom\u00ednam na hodiny v aute, po\u010das ktor\u00fdch sme \u010dasto ni\u010d nenato\u010dili, len h\u013eadali a rozpr\u00e1vali sa. A pon\u00e1h\u013ea\u0165 sa do Vrakune a nakoniec zisti\u0165, \u017ee sme zabudli pam\u00e4\u0165ov\u00fa kartu, pri horiacom Slovnafte, po hodine a pol v\u00a0z\u00e1pche, je niekedy aj fajn.<\/p>\n<p><strong>Tajn\u00e9 zbrane:<\/strong> Svoj sp\u00f4sob pr\u00e1ce st\u00e1le h\u013ead\u00e1m. Sk\u00fa\u0161am r\u00f4zne pr\u00edstupy, technick\u00e9 aj dramaturgick\u00e9. Bu\u010f pracujem s \u013eu\u010fmi, ktor\u00fdch u\u017e dlh\u0161ie pozn\u00e1m, \u010do znamen\u00e1 potrebu vyt\u00fd\u010di\u0165 si hranice vz\u0165ahu &#8211; priate\u013estva a spolupr\u00e1ce na diele, lebo v\u017edy je \u0165a\u017ek\u00e9 po dokon\u010den\u00ed nat\u00e1\u010dania vysvetli\u0165 \u010dloveku, \u017ee u\u017e spolu mo\u017eno nebudeme tr\u00e1vi\u0165 a\u017e tak ve\u013ea \u010dasu. Alebo oslovujem niekoho nov\u00e9ho, kto ma zaujal. S Dankom z filmu \u010ciary ma zozn\u00e1mil kameraman Maxim K\u013eujev. Danko je \u0161tamgast z kaviarne bl\u00edzko jeho bytu. Vo filme je sprievodcom mestom, na\u010d\u00fava mu a recituje svoju po\u00e9ziu. Najviac ma prekvapil, ke\u010f som ho poprosila, aby zdvihol ruku alebo nohu, \u017ee n\u00e1m kr\u00e1sne svieti svetlo, nech m\u00e1me prieh\u013ead. Danko za\u010dal na petr\u017ealskej kri\u017eovatke cvi\u010di\u0165 nie\u010do ako Tai Chi. Magick\u00fd moment, len sme sa usmievali.<br \/>\nOslovi\u0165 \u010dloveka na nat\u00e1\u010danie s\u00fa pre m\u0148a obrovsk\u00e9 nervy. Je to ve\u013ek\u00e1 zodpovednos\u0165 &#8211; nat\u00e1\u010da\u0165 niekoho intimitu, vysvetli\u0165 mu, pre\u010do do toho \u00eds\u0165. Z\u00e1rove\u0148 odhadn\u00fa\u0165 komunik\u00e1ciu s \u010dlovekom, aby sa zachovala autenticita a \u00faprimnos\u0165. Av\u0161ak pr\u00e1ca na dokument\u00e1rnom filme mi do \u017eivota pravidelne prin\u00e1\u0161a nov\u00fdch priate\u013eov a in\u0161piruj\u00facich \u013eud\u00ed. V\u017edy sa sama mus\u00edm otvori\u0165, aby sme vytvorili priestor, v ktorom je bezpe\u010dn\u00e9 otvorene rozpr\u00e1va\u0165. Boli obdobia, kedy to pre m\u0148a bolo \u0165a\u017ek\u00e9, m\u00e1m pocit, \u017ee je to potom c\u00edti\u0165 aj v nato\u010denom materi\u00e1li. Preto je potrebn\u00e9 stara\u0165 sa nielen o\u00a0druh\u00fdch, ale i o\u00a0seba &#8211; to je d\u00f4le\u017eit\u00e1 t\u00e9ma pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed pracujeme s krehk\u00fdmi pr\u00edbehmi in\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n<p>foto arch\u00edvy dokumentaristiek<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Po svete kr\u00e1\u010daj\u00fa s\u00a0otvoren\u00fdmi o\u010dami a\u00a0e\u0161te otvorenej\u0161\u00edm srdcom. S\u00a0t\u00e9mami, ktor\u00e9 si vyber\u00fa, \u010dasto \u017eij\u00fa cel\u00e9 roky. U\u0161i maj\u00fa nastaven\u00e9 na pozorn\u00e9 po\u010d\u00favanie a\u00a0k\u00fdm im \u013eudia zveruj\u00fa svoje krehk\u00e9 pr\u00edbehy, miesta odha\u013euj\u00fa svoje skryt\u00e9 tajomstv\u00e1\u00a0a\u00a0odborn\u00edci zdie\u013eaj\u00fa svoje vedomosti, v\u00a0hlave sa im u\u017e tvoria obrazy, ktor\u00e9 \u017en\u00fa \u00faspechy na dom\u00e1cich aj svetov\u00fdch filmov\u00fdch pl\u00e1tnach a\u00a0telev\u00edznych obrazovk\u00e1ch. [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9842,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[107,8],"tags":[],"class_list":["post-9840","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2022","category-realny-svet"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9840","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9840"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9840\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9852,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9840\/revisions\/9852"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9842"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9840"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9840"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9840"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}