{"id":9939,"date":"2022-03-14T21:56:23","date_gmt":"2022-03-14T19:56:23","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9939"},"modified":"2022-03-14T21:57:47","modified_gmt":"2022-03-14T19:57:47","slug":"louis-wain-kral-macacieho-sveta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/louis-wain-kral-macacieho-sveta\/","title":{"rendered":"Louis Wain – Kr\u00e1\u013e ma\u010dacieho sveta"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

S\u00fa umeleck\u00e9 diela, ktor\u00e9 \u017eij\u00fa svoj\u00edm vlastn\u00fdm \u017eivotom – nez\u00e1visle od ich stvorite\u013ea a my\u0161lienok \u010di pocitov, ktor\u00e9 do nich pretavil. Zdobia hrn\u010deky, tri\u010dk\u00e1, puzdra na okuliare alebo vlastne \u010doko\u013evek, na \u010do si spomeniete. Bozk je Klimtov, Hviezdna noc patr\u00ed van Goghovi a \u010die s\u00fa ma\u010dky? Tie pre svet objavil Louis William Wain!<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Louis Wain patril k najzn\u00e1mej\u0161\u00edm umelcom svojej doby. Vytvoril vy\u0161e 150 kresieb ma\u010diek, roztomil\u00fdch, v\u00e1\u017enych aj trochu psychedelick\u00fdch a robil nimi rados\u0165 nieko\u013ek\u00fdm gener\u00e1ci\u00e1m. Svoju sl\u00e1vu navy\u0161e vyu\u017e\u00edval na dobr\u00fa vec – pom\u00e1hal zlep\u0161i\u0165 pr\u00edstup \u013eud\u00ed k ma\u010dk\u00e1m a zvierat\u00e1m v\u0161eobecne. No on s\u00e1m napriek tomu nesmierne trpel a po cel\u00fd \u017eivot ho prenasledovali trag\u00e9die a sklamania. Takmer akoby sa zrodil pod ne\u0161\u0165astnou hviezdou…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Prenasledovan\u00fd<\/strong><\/p>\n

Louis William Wain sa narodil 5. augusta 1860 v Lond\u00fdne ako jedin\u00fd syn Franc\u00fazky Julie Felicite Boiteux a Angli\u010dana Williama Matthewa Waina, ktor\u00fd sa venoval obchodu s l\u00e1tkami. Rodina sa \u010dasto s\u0165ahovala, v\u017edy v\u0161ak len v oblasti Clerkenwellu, a aj inak boli pomerne zvl\u00e1\u0161tni. Louisovi sa postupne narodilo p\u00e4\u0165 sestier, najmlad\u0161ie dve dokonca v jednom roku (1871), a \u017eiadna z nich sa nevydala. Prostredn\u00fa vyhl\u00e1sili za nesvojpr\u00e1vnu a\u00a0a\u017e do konca \u017eivota ju zavreli do \u00fastavu. Ani Louis nebol celkom zdrav\u00fd. Narodil sa s v\u00fdrazn\u00fdm r\u00e1z\u0161tepom pery a \u010fal\u0161\u00edmi \u0165a\u017ekos\u0165ami, tak\u017ee lek\u00e1ri jeho rodi\u010dom navrhli, aby ho a\u017e do desiatich rokov neposielali do \u0161koly, ani neu\u010dili doma. Chlapec trpel no\u010dn\u00fdmi morami a nesk\u00f4r nap\u00edsal: \u201eAkoby som pre\u017eil stovky rokov, akoby som videl tis\u00edcky du\u0161evn\u00fdch obrazov… Ale predov\u0161etk\u00fdm som bol prenasledovan\u00fd; na uliciach, doma, vo dne \u010di v noci obrovskou gu\u013eou, ktorej povrch akoby nemal konca a ja som videl, ako sa na \u0148u st\u00e1le znova a\u00a0znova driapem, a\u017e k\u00fdm som z \u010d\u00edrej paniky neprecitol, a\u00a0prelud sa stratil.\u201c Wain nakoniec dostal \u0161arlach, o ktorom veril, \u017ee \u201esp\u00e1lil v\u0161etko zl\u00e9 v (jeho) s\u00fastave\u201c a no\u010dn\u00e1 mora kone\u010dne pominula. Po \u00faplnom vylie\u010den\u00ed ho poslali do \u0161koly. Mal desa\u0165 – presne, ako lek\u00e1ri predpovedali.<\/p>\n

N\u00e1stup k\u00a0\u010fal\u0161\u00edm de\u0165om mu ve\u013ea radosti nepriniesol. Mal probl\u00e9my so spolu\u017eiakmi a nesk\u00f4r spom\u00ednal, \u017ee v dvan\u00e1stich mal za sebou zop\u00e1r \u201eriadne drsn\u00fdch bitiek\u201c a jeho nos \u201espl\u00fdval s tv\u00e1rou\u201c. Za\u010dal sa teda \u0161kole vyh\u00fdba\u0165, \u010dasto blicoval a dni rad\u0161ej tr\u00e1vil potulkami po Lond\u00fdne. Niekedy nav\u0161tevoval m\u00faze\u00e1 alebo vedeck\u00e9 predn\u00e1\u0161ky na Polytechnickom in\u0161tit\u00fate, inokedy zasa cel\u00e9 dni v\u00a0pr\u00edstave sledoval lode prich\u00e1dzaj\u00face z cel\u00e9ho sveta a\u00a0po\u010d\u00faval historky n\u00e1morn\u00edkov. Zamiloval si dobrodru\u017en\u00e9 pr\u00edbehy odohr\u00e1vaj\u00face sa na vzdialen\u00fdch miestach a v mysli si vytv\u00e1ral vlastn\u00e9 svety. Lond\u00fdnske potulky ho v\u0161ak ovplyvnili aj in\u00fdm sp\u00f4sobom. V uliciach sa nemohol vyhn\u00fa\u0165 re\u010dn\u00edkom, ktor\u00ed na ka\u017edom rohu vyjadrovali svoje politick\u00e9 n\u00e1zory. Ich plamenn\u00e9 re\u010di v\u00a0\u0148om zasiali semienko zvedavosti a\u00a0pocit rozhor\u010denia nad nespravodlivos\u0165ou sveta. Za\u010dal \u010d\u00edta\u0165 noviny a sledova\u0165 debaty v parlamente a\u00a0tento jeho z\u00e1ujem ho znova pritiahol sp\u00e4\u0165 do \u0161koly. Na prekvapenie v\u0161etk\u00fdch sa z neho stal usilovn\u00fd \u017eiak, ostatn\u00ed ho v\u0161ak pova\u017eovali za \u010dud\u00e1ka, ktor\u00fd sa ob\u010das str\u00e1ca vo svojich my\u0161lienkach. K\u00a0jeho ob\u013e\u00faben\u00fdm predmetom patrila ch\u00e9mia, v\u017edy v\u0161ak vedel, \u017ee sa raz stane umelcom. Len si zatia\u013e nebol ist\u00fd, v akom odbore. Bude to ma\u013eovanie? P\u00edsanie? Hudba?<\/p>\n

 <\/p>\n

Sen o umen\u00ed<\/strong><\/p>\n

Hoci ho rodi\u010dia viedli k hudobnej kari\u00e9re, on postupne preukazoval \u010doraz viac nadania na v\u00fdtvarn\u00fa tvorbu. V jednom z rozhovorov nesk\u00f4r spom\u00ednal: \u201eMama hovor\u00ed, \u017ee som v detstve v\u017edy ve\u013emi obdivoval farby a cel\u00e9 hodiny som sa bavil rozde\u013eovan\u00edm r\u00f4zne sfarben\u00fdch listov do skup\u00edn. Prech\u00e1dzal som sa po vidieku, \u0161tudoval pr\u00edrodu a domnievam sa, \u017ee t\u00e1to chlap\u010densk\u00e1 z\u00e1\u013euba ve\u013emi prispela k m\u00f4jmu bud\u00facemu umeleck\u00e9mu \u017eivotu, lebo ma to nau\u010dilo pozorova\u0165 a s\u00fastredi\u0165 myse\u013e na detaily pr\u00edrody, ktor\u00e9 by som si inak v\u00f4bec nev\u0161imol.\u201c Ur\u010dit\u00fa dobu sa s\u00fabe\u017ene venoval obom druhom umenia, no napokon si vybral ma\u013ebu a\u00a0zap\u00edsal sa na Z\u00e1padolond\u00fdnsku umeleck\u00e9 \u0161kolu. Hudba v\u0161ak zostala jeho celo\u017eivotnou v\u00e1\u0161\u0148ou. \u201eKontakt s hudobne nadan\u00fdmi \u013eu\u010fmi ur\u010dil, aby som svoju kari\u00e9ru venoval hudbe a okolnosti mi umo\u017enili zlo\u017ei\u0165 ve\u013ek\u00e9 diela, vr\u00e1tane opery tvorenej v\u00fdlu\u010dne zbormi, kvartetami a duetami,\u201c zd\u00f4raznil viackr\u00e1t v rozhovoroch, no \u017eiadne jeho hudobn\u00e9 diela sa nikdy nena\u0161li. O\u00a0jeho v\u00fdtvarnej tvorbe v\u0161ak poch\u00fdb nie je. V \u0161kole spoznal v\u0161etko o\u00a0kompoz\u00edcii, farb\u00e1ch \u010di technik\u00e1ch a\u00a0dokonca tam zostal po ukon\u010den\u00ed dvojro\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fadia ako pomocn\u00fd u\u010dite\u013e, hoci ho t\u00e1to pr\u00e1ca ve\u013emi nebavila. Medzit\u00fdm mu v\u0161ak v roku 1880 zomrel otec a bolo potrebn\u00e9 postara\u0165 sa o\u00a0rodinu. Nemohol si preto dovoli\u0165 strati\u0165 pravideln\u00fd pr\u00edjem.<\/p>\n

Ale na\u010falej sn\u00edval o tom, \u017ee sa stane slobodn\u00fdm umelcom, a tak tr\u00e1vil ka\u017ed\u00fa vo\u013en\u00fa chv\u00ed\u013eku tvorbou kresieb pre svoje portf\u00f3lio, ktor\u00e9 mu malo zaisti\u0165 cestu k triumfu. T\u00fa\u017eil po \u0148om tak ve\u013emi, \u017ee si prenajal zariaden\u00fa izbu a za\u010dal sa obklopova\u0165 \u201estovkami kn\u00edh, viac \u010di menej odborn\u00e9ho charakteru, a mno\u017estvom umeleck\u00fdch objektov\u201c. E\u0161te v zime toho roku sa kone\u010dne dostavil prv\u00fd \u00faspech – 10. decembra 1881 mu t\u00fd\u017edenn\u00edk Illustrated Sporting and Dramatic News vytla\u010dil kresbu drobn\u00fdch vt\u00e1\u010dikov h\u00fd\u013eov na vavr\u00ednovom kr\u00edku. Onedlho u\u017e mohol dokonca opusti\u0165 miesto u\u010dite\u013ea, vydavate\u013e \u010dasopisu mu toti\u017e pon\u00fakol st\u00e1lu pr\u00e1cu – kresli\u0165 psy a dokumentova\u0165 po\u013enohospod\u00e1rske v\u00fdstavy. Wain sa zameriaval najm\u00e4 na zobrazovanie zvierat a krajiniek a v 80. rokoch 19. storo\u010dia sa venoval aj detailn\u00fdm ilustr\u00e1ci\u00e1m vidieckych domov a\u00a0majetkov (tie a\u017e omnoho nesk\u00f4r nahradila fotografia). A\u00a0predstavoval si, \u017ee sa za\u010dne \u017eivi\u0165 ma\u013eovan\u00edm ps\u00edch portr\u00e9tov. C\u00edtil, \u017ee jeho kari\u00e9ra nabrala spr\u00e1vny smer, a\u00a0tak odi\u0161iel z podn\u00e1jmu a pres\u0165ahoval sa sp\u00e4\u0165 k\u00a0rodine – pr\u00e1ve v\u00a0obdob\u00ed, ke\u010f Wainovci zamestnali nov\u00fa guvernantku. Emily Marie Richardson dostala na staros\u0165 v\u00fdchovu a vzdelanie mlad\u0161\u00edch det\u00ed a\u00a0bola od neho o\u00a0desa\u0165 rokov star\u0161ia. Napriek tomu sa do seba bezn\u00e1dejne zamilovali.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Peter a\u00a0ostatn\u00e9 ma\u010dky<\/strong><\/p>\n

Pr\u00edbuzn\u00fdm aj okoliu bol ich vekovo aj spolo\u010densky nerovn\u00fd vz\u0165ah obrovsk\u00fdm t\u0155\u0148om v\u00a0oku (v slu\u0161n\u00fdch rodin\u00e1ch je predsa mu\u017e tak o\u00a0\u0161tyri – p\u00e4\u0165 rokov star\u0161\u00ed!), a tak Louis a Emily napokon u\u0161li z domu a usadili sa v Hampsteade v severnom Lond\u00fdne. V janu\u00e1ri 1884 sa v miestnej kaplnke sv. M\u00e1rie zosob\u00e1\u0161ili. Na obrade boli jedin\u00fdmi z\u00e1stupcami svojich rod\u00edn, nikto z\u00a0pr\u00edbuzn\u00fdch ich podpori\u0165 nepri\u0161iel. Dvojica si v\u0161ak z nepriazne okolia ve\u013ea nerobila a u\u017e\u00edvala si spolo\u010dn\u00e9 chv\u00edle \u0161\u0165astia. No netrvali dlho. Emily \u010doskoro diagnostikovali rakovinu prsn\u00edka a v\u00e4\u010d\u0161inu ich spolo\u010dn\u00e9ho man\u017eelsk\u00e9ho \u017eivota str\u00e1vila v\u00a0posteli. Obaja boli zni\u010den\u00ed. Louis sa sna\u017eil, ako vedel, no man\u017eelke ve\u013ea \u00fasmevov na tv\u00e1ri vy\u010darova\u0165 nedok\u00e1zal. Jedn\u00e9ho d\u0148a v\u0161ak za\u010duli vonku v da\u017edi m\u0148auka\u0165 t\u00falav\u00e9ho \u010diernobieleho koc\u00fara (alebo im ho darovala niektor\u00e1 zo sestier?) a prijali ho za \u010dlena dom\u00e1cnosti. Peter, ako ho nazvali, priniesol do ich temn\u00e9ho domova aspo\u0148 trochu radosti. \u201eBol jej vern\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom,\u201c nap\u00edsal maliar vo svojom denn\u00edku. \u201eMal geni\u00e1lne nadanie, ktor\u00fdm pozl\u00e1til mnoho \u017ealostn\u00fdch hod\u00edn a\u00a0osvetlil mnoho \u0165a\u017e\u00f4b.\u201c Nau\u010dil ho smie\u0161nym trikom, napr\u00edklad nosi\u0165 \u013eudsk\u00e9 okuliare a predstiera\u0165 \u010d\u00edtanie knihy, a t\u00fdm sa mu aspo\u0148 trochu darilo rozvese\u013eova\u0165 trpiacu Emily. \u201eU\u010dil som Petra ako die\u0165a a on sa stal moj\u00edm hlavn\u00fdm modelom a priekopn\u00edkom m\u00f4jho \u00faspechu.\u201c Pri man\u017eelkinej posteli tr\u00e1vil cel\u00e9 dni a\u00a0po\u010das nich portr\u00e9toval Petra v r\u00f4znych situ\u00e1ci\u00e1ch. Hoci \u0161lo o kresby s\u00fakromn\u00e9 a\u00a0ur\u010den\u00e9 v\u00fdhradne pre pote\u0161enie, Emily trvala na tom, aby ich zverejnil.<\/p>\n

A\u00a0tak koncom roka 1886 vo viano\u010dnom vydan\u00ed \u010dasopisu Illustrated London News vy\u0161iel ve\u013ek\u00fd obr\u00e1zok s\u00a0n\u00e1zvom Viano\u010dn\u00fd ve\u010dierok ma\u010diatok. Wain sa do\u0148 pustil s takou vervou, akoby na ni\u010dom inom nez\u00e1le\u017ealo a\u00a0za neuverite\u013en\u00fdch jeden\u00e1s\u0165 dn\u00ed vytvoril 150 ma\u010dac\u00edch post\u00e1v (mnoh\u00e9 z nich pripom\u00ednaj\u00fa Petra). V\u0161etky mali \u013eudsk\u00e9 vlastnosti – posielali pozv\u00e1nky, dr\u017eali loptu, hrali hry, jazdili na bicykli a\u00a0viedli pr\u00edhovory. Predsa si v\u0161ak pri t\u00fdchto na v\u00fdsos\u0165 \u013eudsk\u00fdch aktivit\u00e1ch zachov\u00e1vaj\u00fa svoju prirodzen\u00fa podobu. Zost\u00e1vali na \u0161tyroch labk\u00e1ch, odevom im bol iba vlastn\u00fd ko\u017euch a\u00a0ich tv\u00e1ram ch\u00fdbal v\u00fdraz. Ma\u010dac\u00ed \u017e\u00far aj napriek tomu vyvolal obrovsk\u00fa senz\u00e1ciu a vydavate\u013e \u010dasopisu dokonca nechal origin\u00e1l diela vystavi\u0165 v\u00a0M\u00fazeu Vikt\u00f3rie a Alberta, aby si mohlo poh\u013ead na\u0148 vychutna\u0165 \u010do najviac \u013eud\u00ed. Rados\u0165 z obrovsk\u00e9ho \u00faspechu v\u0161ak maliarovi osud nedoprial. Len t\u00fd\u017ede\u0148 po tomto triumfe (a necel\u00e9 tri roky po sob\u00e1\u0161i), 2. janu\u00e1ra 1887, jeho milovan\u00e1 Emily vyd\u00fdchla naposledy. T\u00e1to strata ho zdrvila ako mlynsk\u00fd kame\u0148 a pod\u013ea mnoh\u00fdch to u\u017e nikdy nebol ten ist\u00fd mu\u017e, \u010do predt\u00fdm. Hoci sa pomaly st\u00e1val zn\u00e1mou postavou umeleck\u00e9ho sveta, za\u010dal sa uzatv\u00e1ra\u0165 do seba, trpel depresiou a\u00a0\u00fazkos\u0165ami, stal sa m\u013akvy a nev\u013e\u00fadny. Zo spolo\u010dn\u00e9ho domova sa ods\u0165ahoval a jedinou \u00fatechou mu bol vern\u00fd \u0161tvornoh\u00fd kamar\u00e1t Peter, ktor\u00fd s n\u00edm zostal a\u017e do svojej smrti v roku 1898.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Najslad\u0161ia povaha<\/strong><\/p>\n

Chv\u00ed\u013eu sa zdalo, \u017ee v\u0161etka Louisova tvoriv\u00e1 sebaistota odi\u0161la spolu s Emily, no azda z l\u00e1sky k nej neprestal Petra a jeho kamar\u00e1tov kresli\u0165 na\u010falej. Dokonca ich postupne e\u0161te viac pribl\u00ed\u017eil \u013eu\u010fom. Ma\u010dky postavil na zadn\u00e9, obliekol im komplikovan\u00e9 m\u00f3dne oble\u010denie a ich o\u010di, \u0148uf\u00e1\u010diky a \u00fasta prejavovali em\u00f3cie od v\u00fdmyslu sveta. Bez hran\u00edc boli aj ich aktivity – hrali na hudobn\u00e9 n\u00e1stroje, serv\u00edrovali \u010daj, mastili karty, lovili ryby, faj\u010dili alebo si len tak u\u017e\u00edvali ve\u010der v opere. Wain nesk\u00f4r priznal, \u017ee ich portr\u00e9ty vych\u00e1dzali z \u013eudsk\u00fdch bytost\u00ed: \u201e\u010casto si beriem skic\u00e1r do re\u0161taur\u00e1cie alebo na in\u00e9 verejn\u00e9 miesto a kresl\u00edm \u013eud\u00ed v rozli\u010dn\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch ako ma\u010dky, sna\u017eiac sa v\u0161ak \u010do najvernej\u0161ie zachyti\u0165 ich \u013eudsk\u00fd charakter. Tieto \u0161t\u00fadie s\u00fa, mysl\u00edm, moj\u00edm najlep\u0161\u00edm humorn\u00fdm dielom.\u201c Nik predt\u00fdm ni\u010d podobn\u00e9 nevytvoril a ma\u010dacie kresby si r\u00fdchlo podmanili cel\u00fa Brit\u00e1niu, ba postupne aj svet. Louis sa za\u010dal stret\u00e1va\u0165 s najzn\u00e1mej\u0161\u00edmi umelcami tej doby, nav\u0161tevoval s nimi bary na Fleet Street alebo \u017eivo diskutoval v mekke lond\u00fdnskych umelcov a novin\u00e1rov, za ktor\u00fd sa pova\u017eoval ateli\u00e9r Phila Maya. Pr\u00e1ve tento maliar svojou satirou a humorom v\u00fdrazne ovplyvnil aj Wainovu tvorbu a\u00a0jeho ma\u010dky v\u010faka tomu \u017eartovne poukazovali na spr\u00e1vanie \u013eud\u00ed. Maliar vytvoril aj nieko\u013eko politick\u00fdch karikat\u00far a\u00a0ako koc\u00fara zobrazil dokonca Winstona Churchilla!<\/p>\n

V 90. rokoch u\u017e pravidelne spolupracoval s viacer\u00fdmi prest\u00ed\u017enymi magaz\u00ednmi a uznan\u00edm jeho v\u00fdznamn\u00e9ho spolo\u010densk\u00e9ho postavenia bola aj funkcia prezidenta N\u00e1rodn\u00e9ho ma\u010dacieho klubu, do ktorej ho zvolili v roku 1890. K\u00a0jeho \u00faloh\u00e1m patrilo napr\u00edklad rozhodovanie na s\u00fa\u0165a\u017eiach a\u00a0na prvom zasadan\u00ed rady vyhl\u00e1sil, \u017ee by r\u00e1d \u201ev\u0161etky r\u00f4zne ma\u010dacie z\u00e1ujmy spojil do harm\u00f3nie\u201c. \u0160\u013eachtenie u\u017e v tej dobe prinieslo mno\u017estvo plemien ma\u010diek a pr\u00e1ve pod Wainov\u00fdm p\u00f4soben\u00edm vznikol ich prv\u00fd zn\u00e1my atlas. Jedna vec v\u0161ak bola e\u0161te ove\u013ea d\u00f4le\u017eitej\u0161ia. \u201eSna\u017eil som sa raz a nav\u017edy v krajine odstr\u00e1ni\u0165 ne\u00factu, v akej sa chovali ma\u010dky a pov\u00fd\u0161i\u0165 ich status … ku skuto\u010dn\u00e9mu a permanentn\u00e9mu miestu v dome. Ja s\u00e1m som mnohoro\u010dn\u00fdm sk\u00faman\u00edm a \u0161t\u00fadiom zistil, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed chovaj\u00fa ma\u010dky a maj\u00fa zvyk si ich pestova\u0165, netrpia t\u00fdmi zbyto\u010dn\u00fdmi mal\u00fdmi neduhmi, ktor\u00e9 s\u00fa \u013eudstvu dan\u00e9 dedi\u010dne ako napr\u00edklad nervov\u00e9 \u0165a\u017ekosti menej z\u00e1va\u017en\u00e9ho druhu. Hyst\u00e9ria a reumatizmus s\u00fa tie\u017e nezn\u00e1me a v\u0161etci milovn\u00edci ma\u010di\u010diek maj\u00fa t\u00fa najslad\u0161iu povahu.\u201c Dnes u\u017e \u0165a\u017eko poveda\u0165, \u010do bolo sk\u00f4r – \u010di tieto stvorenia spopularizoval Wain, alebo nov\u00e1 m\u00f3da ma\u010diek dopomohla k\u00a0jeho \u00faspechu. Ist\u00e9 v\u0161ak je, \u017ee k\u00fdm vo viktori\u00e1nskej dobe uprednost\u0148ovali ako dom\u00e1cich mil\u00e1\u010dikov sk\u00f4r psy, pri\u010dom\u00a0ma\u010dky boli obvykle vn\u00edman\u00e9 ako pref\u00edkan\u00e9 bytosti vhodn\u00e9 pre bosorky \u010di star\u00e9 dievky, teraz to prestalo plati\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Na vrchole sl\u00e1vy<\/strong><\/p>\n

Ma\u010dky boli rozhodne maliarovou najv\u00e4\u010d\u0161ou l\u00e1skou. Tvrdil o\u00a0nich napr\u00edklad aj to, \u017ee sa ich inteligencia podce\u0148uje. Na\u010falej v\u0161ak portr\u00e9toval aj vt\u00e1ky \u010di\u00a0in\u00e9 zvierat\u00e1. K\u00a0jeho ob\u013e\u00faben\u00fdm objektom patril aj samec sovy, ktor\u00e9ho choval. \u201eBolo to to naj\u017eiarlivej\u0161ie stvorenie. V\u00a0miestnosti, kde \u017eil, bola aj vypchat\u00e1 sova, a\u00a0on ju bytostne nezn\u00e1\u0161al. Jedn\u00e9ho d\u0148a na \u0148u za\u00fato\u010dil a\u00a0zob\u00e1kom a\u00a0paz\u00farmi ju roztrhal na kusy. Smutn\u00fdm d\u00f4sledkom bolo, \u017ee n\u00e1hle zomrel na otravu arz\u00e9nom (ten sa pou\u017e\u00edval pri preparovan\u00ed zvierat, pozn. autora),\u201c op\u00edsal trag\u00e9diu maliar. Azda aj t\u00e1 prispela k\u00a0tomu, \u017ee sa znova zbl\u00ed\u017eil s\u00a0matkou a sestrami, s ktor\u00fdmi po sob\u00e1\u0161i nebol ve\u013emi v kontakte. Pri\u0161li k z\u00e1veru, \u017ee mu samot\u00e1rsky \u017eivot m\u00f4\u017ee \u0161kodi\u0165, a tak sa v\u0161etci nas\u0165ahovali do nov\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho domova v pr\u00edmorskom meste\u010dku Westgate-on-Sea. Pokojn\u00e9 prostredie im po pr\u00edchode z ru\u0161n\u00e9ho Lond\u00fdna pripadalo ako raj. Tridsiatnik Louis si za\u010dal u\u017e\u00edva\u0165 rybolov, pl\u00e1vanie, plachtenie, dokonca aj \u0161erm \u010di box a spokojn\u00e1 bola i jeho rodina. Matka tr\u00e1vila \u010das tvorbou v\u00fd\u0161iviek a drap\u00e9ri\u00ed pre miestny kostol, sestry Claire a Felicie ma\u013eovali. Nemali toho ve\u013ea, no boli \u0161\u0165astn\u00ed. Jedin\u00fdm tmav\u00fdm mrakom na inak bezobla\u010dnej oblohe ich \u017eivotov bola najmlad\u0161ia Marie. Za\u010dala trpie\u0165 halucin\u00e1ciami – verila, \u017ee m\u00e1 lepru a \u017ee jej vypad\u00e1vaj\u00fa zuby, a nikomu preto nedovolila, aby sa k nej pribl\u00ed\u017eil. V roku 1900 ju poslali do s\u00fakromnej psychiatrickej nemocnice, kde ju nesk\u00f4r uznali nesvojpr\u00e1vnou a prijali do \u00fastavu ne\u010faleko Cantenbury, kde \u017eila od svojej tridsiatky a\u017e do smrti v roku 1913. Po nej u\u017e nik z Wainovcov jej meno nespomenul.<\/p>\n

Louis v tomto obdob\u00ed pre\u017e\u00edval vrchol svojej popularity. Jeho ma\u010dky sa neobjavovali len v najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00edch \u010dasopisoch \u010di novin\u00e1ch, ale \u010ditate\u013eov zdravili aj zo str\u00e1nok kn\u00edh, z\u00a0rekl\u00e1m, \u0161kat\u00fa\u013e na keksy \u010di poh\u013eadn\u00edc. Ro\u010dne vytv\u00e1ral okolo 600 nov\u00fdch malieb a v roku 1901 mu dokonca vydali ro\u010denku so sedemdesiatimi ilustr\u00e1ciami, ktor\u00e9 dop\u013a\u0148ali kr\u00e1tke texty a b\u00e1sne. Jej predaj prekonal ak\u00e9ko\u013evek o\u010dak\u00e1vania, a\u00a0tak vych\u00e1dzala a\u017e do roku 1915. Tis\u00edcky a\u00a0tis\u00edcky det\u00ed si pod strom\u010dekom na\u0161li pr\u00e1ve Wainove ma\u010di\u010dky. On v\u0161ak m\u00e1val sviatky (a aj ostatn\u00e9 dni v\u00a0roku) ve\u013emi chudobn\u00e9. Napriek tomu, \u017ee patril medzi najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch umelcov, podobne ako mnoh\u00ed in\u00ed nemal chu\u0165 na\u0165ahova\u0165 sa s vydavate\u013emi o honor\u00e1r a \u010dasto prijal ove\u013ea ni\u017e\u0161iu sumu, ne\u017e ak\u00fa by si zasl\u00fa\u017eil. Bol d\u00f4ver\u010div\u00fd, naivn\u00fd, dokonca si ani neo\u0161etril autorsk\u00e9 pr\u00e1va, tak\u017ee mohol jeho diela \u0161\u00edri\u0165 (a bohatn\u00fa\u0165 na nich) prakticky ktoko\u013evek. V roku 1907 sa ocitol v\u00a0obrovsk\u00fdch dlhoch a pred potupn\u00fdm bankrotom ho zachr\u00e1nila jedin\u00e1 vec: pozv\u00e1nka do Ameriky. A tak sa nalodil na cestu za oce\u00e1n.<\/p>\n

 <\/p>\n

Najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed ma\u010dac\u00ed umelec v Amerike<\/strong><\/p>\n

Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty ho priv\u00edtali s otvorenou n\u00e1ru\u010dou. V New Yorku o \u0148om p\u00edsali ako o \u201enajsl\u00e1vnej\u0161om ma\u010dacom umelcovi\u201c a\u00a0vo viacer\u00fdch mest\u00e1ch vydali jeho s\u00e9riu komiksov o ma\u010dk\u00e1ch v meste. \u00daspech ho milo prekvapil, a tak svoj pl\u00e1novan\u00fd \u0161tvormesa\u010dn\u00fd pobyt pred\u013a\u017eil a\u017e na dva roky. \u017dia\u013e, finan\u010dne sa mu nedarilo ani tu – toti\u017e v\u0161etky \u0165a\u017eko u\u0161etren\u00e9 peniaze investoval do novej ve\u010dnej lampy, ktor\u00e1 nepotrebovala olej. Znelo to s\u00edce s\u013eubne, no z\u00e1zra\u010dn\u00fd objav nikdy nevst\u00fapil do v\u00fdroby a on pri\u0161iel o v\u0161etko. Z domova navy\u0161e pri\u0161la \u010fal\u0161ia zdrvuj\u00faca spr\u00e1va o\u00a0v\u00e1\u017enom ochoren\u00ed matky, a\u00a0tak sa ihne\u010f vybral do Anglicka. Bolo v\u0161ak u\u017e neskoro, mama po\u010das jeho plavby zomrela. Stratil \u010fal\u0161iu bl\u00edzku osobu, s peniazmi na tom bol hor\u0161ie ne\u017e pred odchodom, navy\u0161e po\u010das pobytu za morom vy\u0161iel doma trochu z m\u00f3dy. Umenia sa v\u0161ak nevzdal a v rokoch 1910 – 1914 tvoril ilustr\u00e1cie pre ro\u010denky a \u010fal\u0161ie knihy. Dokonca za\u010dal navrhova\u0165 porcel\u00e1nov\u00e9 \u201efuturistick\u00e9 ma\u010dky\u201c v\u00a0pestr\u00fdch farb\u00e1ch a hranat\u00fdch tvaroch s\u00a0geometrick\u00fdm zdoben\u00edm, ktor\u00e9 pripom\u00ednali pr\u00e1ve vrcholiaci kubizmus. V\u00a0Brit\u00e1nii ich s\u00edce prijali vla\u017ene, no za oce\u00e1nom prejavili ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem, a\u00a0tak pripravil ve\u013ek\u00fa z\u00e1sielku. Zakr\u00e1tko v\u0161ak vypukla svetov\u00e1 vojna, lo\u010f prev\u00e1\u017eaj\u00facu jeho diela do Ameriky potopilo nemeck\u00e9 torp\u00e9do a s n\u00edm \u0161la ku dnu aj ak\u00e1ko\u013evek n\u00e1dej na zisk. (Nesk\u00f4r za\u010dala Wainove ma\u010dky vyr\u00e1ba\u0165 \u010deskoslovensk\u00e1 tov\u00e1re\u0148 na porcel\u00e1n a kameninu Amphora.) A \u010diernym d\u0148om st\u00e1le nebol koniec. V stredu 7. okt\u00f3bra 1914 po\u010das n\u00e1stupu do lond\u00fdnskeho autobusu spadol na cestu, udrel si hlavu a stratil vedomie. \u010eal\u0161ie dva t\u00fd\u017edne str\u00e1vil v nemocnici. Novin\u00e1ri nehodu poriadne naf\u00fakli. P\u00edsali, \u017ee v\u0161etko zapr\u00ed\u010dinila ma\u010dka, ktorej sa chcel vodi\u010d autobusu vyhn\u00fa\u0165, preto dupol na brzdu, nesk\u00f4r dokonca uv\u00e1dzali, \u017ee pr\u00e1ve tu kdesi treba h\u013eada\u0165 po\u010diatky Wainovho zhor\u0161uj\u00faceho sa du\u0161evn\u00e9ho zdravia.<\/p>\n

Spo\u010diatku e\u0161te v\u0161etko vyzeralo v poriadku – aspo\u0148 \u010do sa t\u00fdkalo mysle. V roku 1916 sa vojna nebezpe\u010dne pribl\u00ed\u017eila ku kan\u00e1lu, a tak si Wainovci zbalili v\u0161etky veci a z pobre\u017eia sa pres\u0165ahovali do nov\u00e9ho domu v lond\u00fdnskom Kilburne. Louis si ho v\u0161ak nemohol dovoli\u0165 a obchodn\u00edkom bol ob\u010das n\u00faten\u00fd plati\u0165 \u00fa\u010dty obr\u00e1zkami ma\u010diek. Vytvoril s\u00edce s\u00e9riu poh\u013eadn\u00edc s koc\u00farom-vojakom, no bol to kr\u00e1tky \u00faspech, a pracoval na objedn\u00e1vku a\u00a0ma\u013eoval reklamn\u00e9 plag\u00e1ty. Tie up\u00fatali pozornos\u0165 priekopn\u00edka kinematografie H. F. Wooda, ktor\u00fd Waina pozval do filmov\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, aby si sk\u00fasil tvorbu pohybliv\u00fdch obr\u00e1zkov. Louis sa ve\u013emi sna\u017eil, no tvorba \u0161estn\u00e1stich samostatn\u00fdch kresieb na ka\u017ed\u00fa jednu sekundu filmu bola pre\u0148 \u010dist\u00fdm utrpen\u00edm. O\u00a0tak ke\u010f sa o dva roky na pl\u00e1tna k\u00edn dostala prv\u00e1 animovan\u00e1 filmov\u00e1 hviezda – koc\u00far Felix, nebola Wainov\u00fdm dielom.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Amazon Studios, Wikipedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  S\u00fa umeleck\u00e9 diela, ktor\u00e9 \u017eij\u00fa svoj\u00edm vlastn\u00fdm \u017eivotom – nez\u00e1visle od ich stvorite\u013ea a my\u0161lienok \u010di pocitov, ktor\u00e9 do nich pretavil. Zdobia hrn\u010deky, tri\u010dk\u00e1, puzdra na okuliare alebo vlastne \u010doko\u013evek, na \u010do si spomeniete. Bozk je Klimtov, Hviezdna noc patr\u00ed van Goghovi a \u010die s\u00fa ma\u010dky? Tie pre svet objavil Louis William Wain!   […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9940,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[108,10],"tags":[],"class_list":["post-9939","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2022","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9939","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9939"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9939\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9943,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9939\/revisions\/9943"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9940"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9939"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9939"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9939"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}