{"id":9951,"date":"2022-03-14T22:32:11","date_gmt":"2022-03-14T20:32:11","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=9951"},"modified":"2022-03-14T22:32:11","modified_gmt":"2022-03-14T20:32:11","slug":"za-vsetko-moze-ta-hysterka-maternica","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/za-vsetko-moze-ta-hysterka-maternica\/","title":{"rendered":"Za v\u0161etko m\u00f4\u017ee t\u00e1 hysterka maternica!"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

U\u017e Aristoteles v\u00a0tom mal jasno: \u017eena je nepodaren\u00fd mu\u017e. A\u00a0m\u00e1 maternicu. Iba \u010dert vie, kto ju obdaril t\u00fdmto nepodaren\u00fdm org\u00e1nom! Star\u00ed Gr\u00e9ci maternicu naz\u00fdvali hystera. Norm\u00e1lne slovo na ozna\u010denie nenorm\u00e1lneho org\u00e1nu. Vydan\u00e9ho napospas mu\u017eom, ktor\u00ed p\u00edsali jeho hist\u00f3riu. Ako zo slova hystera vznikla choroba, ktorou \u00fadajne trpeli iba \u017eeny a\u00a0ako sa z\u00a0nepolapite\u013enej maternice zrodila nad\u00e1vka, ktor\u00e1 pre\u017eila a\u017e do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed? \u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Hippokrates, Plat\u00f3n, Gal\u00e9nos &\u00a0spol.<\/strong><\/p>\n

\u010co ich sp\u00e1jalo: <\/strong>Putuj\u00faca maternica. A\u00a0tie\u017e predstava, \u017ee maternica je \u017eiv\u00fd tvor schopn\u00fd v\u0161etk\u00e9ho! Rie\u0161enie? Vyl\u00e1ka\u0165 maternicu zo svojho brloha.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>

Hippocrates<\/p><\/div>\n

\u010co prevratn\u00e9 p\u00e1n doktor vysk\u00famal<\/strong><\/p>\n

Ak dnes niekto povie, \u017ee doty\u010dn\u00e1 d\u00e1ma je hysterka a\u00a0dod\u00e1, \u017ee je to preto, lebo nem\u00e1 chlapa alebo deti, pr\u00e1vom ho m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 za zadubenca, ktor\u00fd nen\u00e1vid\u00ed \u017eeny, ale tak\u00fd Hippokrates (460 – 370 p.n.l.) by z\u00a0neho mal rados\u0165. \u00c1no, mysl\u00edme t\u00fdm najsl\u00e1vnej\u0161ieho lek\u00e1ra staroveku, autora e\u0161te sl\u00e1vnej\u0161ej lek\u00e1rskej pr\u00edsahy. Hippokrates sa do dej\u00edn zap\u00edsal ako zakladate\u013e lek\u00e1rskej vedy aj preto, \u017ee odmietol dovtedaj\u0161iu predstavu o\u00a0hrie\u0161nom \u010dloveku, na ktor\u00e9ho bohovia zoslali choroby, aby ho potrestali. Antick\u00fd doktor za\u010dal systematicky budova\u0165 svoje medic\u00ednske u\u010denie, ktor\u00e9 oprel o\u00a0te\u00f3riu \u0161tyroch \u0161tiav nach\u00e1dzaj\u00facich sa v\u00a0tele \u010dloveka – krv, hlien, \u017elt\u00e1 a\u00a0\u010dierna \u017el\u010d. V ich nerovnov\u00e1he, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 vplyvom prostredia, ale aj nespr\u00e1vnou \u017eivotospr\u00e1vou (\u010do bolo ve\u013emi pokrokov\u00e9), tkvie pr\u00ed\u010dina r\u00f4znych chor\u00f4b su\u017euj\u00facich \u010dloveka. Pokrokov\u00e9 tie\u017e bolo, \u017ee na rozdiel od svojich kolegov nielen analyzoval chorobu a\u00a0moderne povedan\u00e9 stanovil diagn\u00f3zu, ale zauj\u00edmala ho aj progn\u00f3za – ako sa choroba prejav\u00ed \u010falej a\u00a0\u010do to bude znamena\u0165 pre nebor\u00e1ka pacienta, ktor\u00e9mu v\u00a0tele klokoce nadmern\u00e9 mno\u017estvo \u010diernej \u017el\u010de, napr\u00edklad.<\/p>\n

Chv\u00e1la Hippokratovi, \u017ee si v\u0161\u00edmal aj \u017eeny, ktor\u00e9 v\u00a0starovekom Gr\u00e9cku (napriek v\u0161eobecnej idealiz\u00e1cii antiky) st\u00e1li na okraji spolo\u010dnosti. Vo svojom pojednan\u00ed o\u00a0\u017eensk\u00fdch chorob\u00e1ch nadv\u00e4zuje na star\u00fdch Egyp\u0165anov, tvrdiac, \u017ee maternica je na poriadku predov\u0161etk\u00fdm vtedy, ke\u010f v\u00a0nej pob\u00fdva plod. Inak putuje v\u00a0tele \u017eeny a\u00a0rob\u00ed tam \u0161arapatu. Bludi\u010dka maternica, po gr\u00e9cky hystera, je teda zodpovedn\u00e1 za mnoh\u00e9 \u017eensk\u00e9 neduhy. A tak okrem r\u00f4znych z\u00e1hadn\u00fdch \u017eensk\u00fdch \u00fatrap (nepokoj, nespavos\u0165, prehnan\u00e9 emocion\u00e1lne reakcie ako pla\u010dlivos\u0165, apatia \u010di z\u00farivos\u0165) v\u00a0rebr\u00e1ch zakliesnen\u00e1 maternica m\u00f4\u017ee aj za probl\u00e9my s\u00a0d\u00fdchan\u00edm a za\u00a0b\u00fa\u0161enie srdca, ak st\u00fapa e\u0161te vy\u0161\u0161ie, stimuluje ka\u0161e\u013e, oslabuje hlasivky a\u00a0v\u00a0najhor\u0161om mo\u017enom scen\u00e1ri m\u00f4\u017ee ne\u0161\u0165astnicu, v\u00a0ktorej sa takto mece, aj udusi\u0165.\u00a0Ak sa malo \u017eene u\u013eavi\u0165, bolo treba polapi\u0165 tul\u00e1\u010dku maternicu a\u00a0pekne kr\u00e1sne ju prin\u00fati\u0165, aby privandrovala na svoje miesto: napr\u00edklad ak zabl\u00fadila pr\u00edli\u0161 n\u00edzko, \u010do tak ju polapi\u0165 vonn\u00fdmi v\u00fdparmi z\u00a0r\u00f4znych byliniek? Ak pr\u00edli\u0161 vysoko, bolo \u017eiaduce \u017eene str\u010di\u0165 pod nos \u010dosi smrdut\u00e9 (p\u00e1\u010dil by sa kus hnij\u00facej stra\u010dej n\u00f4\u017eky?), aby maternica vzala nohy na plecia a\u00a0zost\u00fapila na svoje miesto. Ako sa to robilo? Prikladan\u00edm r\u00f4znych elix\u00edrov na brucho, inhalovan\u00edm vonn\u00fdch l\u00e1tok a fumig\u00e1ciou, teda vykurovan\u00edm int\u00edmnych parti\u00ed ved\u00facich k\u00a0onomu \u201e\u017eiv\u00e9mu tvorovi\u201c vo vn\u00fatri. Predstavujete si to? Zapojte obrazotvornos\u0165, fant\u00e1zii sa medze neklad\u00fa!<\/p>\n

Pod\u013ea Hippokrata maternicu dr\u017e\u00ed na uzde aj pravideln\u00e9 men\u0161trua\u010dn\u00e9 krv\u00e1canie, ktor\u00e9 \u017eensk\u00e9 telo o\u010dis\u0165uje, udr\u017eiava v\u00a0po\u017eadovanej vlhkosti (na rozdiel od mu\u017ea, ktor\u00fd je such\u0161\u00ed a teplej\u0161\u00ed) a\u00a0chr\u00e1ni pred \u201evysychan\u00edm\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010eal\u0161ie m\u00fadre hlavy na obzore<\/strong><\/p>\n

Ak bol Hippokrates najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm lek\u00e1rom, Plat\u00f3n (spolu s\u00a0Aristotelom) bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm filozofom staroveku. V\u00a0dial\u00f3gu Timaios Plat\u00f3n o\u00a0maternici, ktor\u00fa naz\u00fdva \u201e\u017eiv\u00fdm tvorom\u201c, p\u00ed\u0161e, \u017ee \u201em\u00e1 v\u00a0sebe t\u00fa\u017ebu po ploden\u00ed det\u00ed, a\u00a0ke\u010f dozrej\u00fac dlh\u00fd \u010das ost\u00e1va bez plodu, hnev\u00e1 sa a\u00a0je netrpezliv\u00fd (ten \u201etvor\u201c, dop\u013a\u0148ame) a\u00a0bl\u00fadiac po celom tele zapch\u00e1va kan\u00e1ly vzduchu a\u00a0s\u0165a\u017euje t\u00fdm d\u00fdchanie; takto sp\u00f4sobuje najv\u00e4\u010d\u0161ie \u0165a\u017ekosti a\u00a0v\u0161elijak\u00e9 choroby, k\u00fdm vz\u00e1jomn\u00e1 t\u00fa\u017eba nespoja mu\u017ea a\u00a0\u017eenu a\u00a0ako zrel\u00e9 ovocie zo stromu nezasej\u00fa do maternice s\u0165a do ornice semen\u00e1…\u201c Podobn\u00e9 z\u00e1very u\u010dinil u\u017e Hippokrates, ktor\u00fd vyzbrojil nosite\u013eky potulnej maternice jednou dobrou radou: \u017eeny antick\u00e9, vydajte sa, posl\u00fa\u017ete man\u017eelovi v\u00a0posteli a\u00a0ro\u010fte deti!<\/p>\n

Soranos z\u00a0Efezu bol Gr\u00e9k, ale \u017eil v\u00a0R\u00edme a\u00a0v Alexandrii v\u00a0\u010dase vl\u00e1dy cis\u00e1ra Hadri\u00e1na. Vo svojom diele s\u00a0pr\u00edzna\u010dn\u00fdm n\u00e1zvom Gynaikeia zavrhuje predstavu o\u00a0zbl\u00fadenej\u00a0 maternici, to ju v\u0161ak neospravedl\u0148uje, \u017ee uterus (po latinsky maternica) m\u00e1 na svedom\u00ed r\u00f4zne zdravotn\u00e9 komplik\u00e1cie. Soranos pop\u00edsal polohu maternice umiestnen\u00fa medzi \u017eensk\u00fdmi bokmi a\u00a0tkanivom spojen\u00fa s\u00a0mo\u010dov\u00fdm mech\u00farom a\u00a0kone\u010dn\u00edkom. Tak\u017ee je celkom prirodzen\u00e9, \u017ee ak sa nejako por\u00fachaj\u00fa susediace org\u00e1ny, m\u00f4\u017ee to postihn\u00fa\u0165 i ju. \u010cujme, \u010do na t\u00e9mu putuj\u00facej maternice dod\u00e1va menovan\u00fd p\u00e1n doktor: \u201eMaternica nevych\u00e1dza von z\u00a0brlohu ako div\u00e9 zviera, vyl\u00e1kan\u00e1 vo\u0148av\u00fdmi pachmi \u010di utekaj\u00faca pred t\u00fdmi nepr\u00edjemn\u00fdmi, sk\u00f4r sa zmr\u0161\u0165uje kv\u00f4li z\u00fa\u017eeniu sp\u00f4soben\u00e9mu ur\u010dit\u00fdm z\u00e1palom…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

A do tretice – Gal\u00e9nos<\/strong><\/p>\n

Gal\u00e9nov vplyv na starovek\u00fa medic\u00ednu bol tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee e\u0161te aj v\u00a016. storo\u010d\u00ed platil za najv\u00e4\u010d\u0161iu autoritu v\u00a0celej z\u00e1padnej Eur\u00f3pe. Za zmienku stoj\u00ed pristavi\u0165 sa aj pri jeho osobnosti. Bol \u010dosi ako z\u00e1zra\u010dn\u00e9 die\u0165a, okrem matematiky, astron\u00f3mie, filozofie a \u010fal\u0161\u00edch vied cel\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 (!) rokov \u0161tudoval medic\u00ednu. A\u00a0nielen \u0161tudoval, ale aj hojne praktikoval, ke\u010f\u017ee p\u00f4sobil ako lek\u00e1r gladi\u00e1torov a na ich zraneniach (t\u00fdchto \u201eokn\u00e1ch do \u013eudsk\u00e9ho tela\u201c) sa u\u010dil anat\u00f3miu. (Okrem toho experimentoval so \u017eiv\u00fdmi zvieratami, a\u00a0to sp\u00f4sobom, za ktor\u00fd by dnes \u0161iel pravdepodobne rovno do v\u00e4zenia). Na svojich schopnostiach si ve\u013emi zakladal, nik si ho v\u0161ak nev\u00e1\u017eil viac ako on s\u00e1m seba. \u201eKtoko\u013evek h\u013ead\u00e1 sl\u00e1vu,\u201c prorokoval, \u201epotrebuje sa len obozn\u00e1mi\u0165 s\u00a0t\u00fdm, \u010do som dosiahol ja.\u201c<\/p>\n

Gal\u00e9nos u\u010dil, \u017ee mu\u017esk\u00e9 a\u00a0\u017eensk\u00e9 genit\u00e1lie s\u00fa rovnak\u00e9, akur\u00e1t \u017eena ich m\u00e1 umiestnen\u00e9 vo vn\u00fatri tela (z toho vznikla predstava klitorisu ako zakrpaten\u00e9ho penisu). Tie\u017e poprel, \u017ee by sa maternica pohybovala z\u00a0miesta na miesto a\u00a0sformuloval te\u00f3riu tzv. vdovskej choroby. To, \u010do sa nesk\u00f4r za\u010dne naz\u00fdva\u0165 pojmom hyst\u00e9ria, vznik\u00e1 zo zadr\u017eiavania \u017eensk\u00e9ho \u201esemena\u201c, ktor\u00e9 sa v\u00a0tele \u00fabohej vdovy (resp. inej \u017eeny bez man\u017eela \u010di sexu\u00e1lneho styku) hromad\u00ed a\u00a0hromad\u00ed a\u00a0hromad\u00ed… Rovnov\u00e1ha \u0161tyroch \u0161tiav je naru\u0161en\u00e1, prebyto\u010dn\u00e9 semeno sa men\u00ed na jed, podr\u00e1\u017edi nervy a\u00a0otr\u00e1vi telo. Ako z\u00a0tejto \u0161lamastiky von? Nevydat\u00e9 diev\u010dat\u00e1, \u0161up, \u0161up, r\u00fdchlo pod \u010depiec, vydat\u00e9 \u017eeny zapojte do terapie man\u017eelov (a\u00a0p\u00e1ni, robte to poriadne, pros\u00edm!) a vdovy? T\u00fdm musela sta\u010di\u0165 mas\u00e1\u017e. Rodidiel. Teda klitorisu, aby sme to pomenovali celkom bez obalu. Postupom \u010dasu pri\u0161lo aj na vodn\u00e9 proced\u00fary \u201etam dolu\u201c, ale o\u00a0tom nesk\u00f4r…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Isaac Baker Brown, Edward Jorden &\u00a0spol.<\/strong><\/p>\n

\u010co ich sp\u00e1jalo: <\/strong>Tvrdenie, \u017ee hyst\u00e9ria postihuje mlad\u00e9 \u017eeny alebo vdovy, ktor\u00e9 maj\u00fa \u010das na hrie\u0161ne my\u0161lienky. Ke\u010f to na ne pr\u00edde, obcuj\u00fa s\u00a0diablom. Alebo masturbuj\u00fa. Rie\u0161enie? Up\u00e1li\u0165 ich alebo obreza\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>

Isaac Baker Brown<\/p><\/div>\n

\u010co prevratn\u00e9 p\u00e1n doktor vysk\u00famal<\/strong><\/p>\n

Nie, nem\u00fd\u013eme sa, aj ke\u010f slovo hyst\u00e9ria vyna\u0161li Gr\u00e9ci, ani Hippokrates, ani Gal\u00e9nos choroby, ktor\u00e9 sp\u00f4sobovala (\u010di u\u017e putuj\u00faca, alebo inak neposedn\u00e1) maternica, e\u0161te nenaz\u00fdvali hyst\u00e9riou. Dejiny medic\u00edny zaznamenali, \u017ee prv\u00e1 kniha pojedn\u00e1vaj\u00faca explicitne o\u00a0hyst\u00e9rii, bola nap\u00edsan\u00e1 v roku 1603 a\u00a0mala n\u00e1zov Kr\u00e1tka rozprava o chorobe zvanej udusenie Matky. Podp\u00edsal sa pod \u0148u anglick\u00fd lek\u00e1r Edward Jorden (1569 – 1632), ktor\u00fd z\u00a0titulu svojho povolania b\u00fdval priz\u00fdvan\u00fd na s\u00fadne pojedn\u00e1vania so \u017eenami obvinen\u00fdmi z\u00a0\u010darodejn\u00edctva. Jorden bol nato\u013eko pr\u00ed\u010detn\u00fd, \u017ee si neraz dovolil s\u00fadu oponova\u0165. Pod\u013ea neho domnel\u00e1 bosorka zv\u00edjaj\u00faca sa v k\u0155\u010doch s vyvr\u00e1ten\u00fdmi o\u010dami a penou na \u00fastach nemus\u00ed by\u0165 nutne posadnut\u00e1 diablom, ale celkom jednoducho je iba chor\u00e1. Samozrejme, \u017ee v\u00a0\u010dasoch inkvizi\u010dn\u00fdch procesov, ke\u010f sa to v\u00a0Eur\u00f3pe len tak hem\u017eilo lovcami \u010darodejn\u00edc, nikto z\u00a0cirkevn\u00fdch autor\u00edt nebral Jordenove argumenty v\u00e1\u017ene. Tak\u00e1 Elizabeth Jackson, ktor\u00fa ods\u00fadili za to, \u017ee uriekla ist\u00fa May Glover, bola up\u00e1len\u00e1 ako bosorka napriek tomu, \u017ee Jorden jej stanovil \u201eseri\u00f3znu\u201c medic\u00ednsku diagn\u00f3zu. Takzvan\u00e1 Hysterica Passio (passio = v\u00e1\u0161e\u0148) je choroba na pr\u00edrodnom z\u00e1klade, sp\u00f4soben\u00e1 udusen\u00edm Matky. (\u201eMatkou\u201c v tomto pr\u00edpade rozumieme zastaran\u00e9 ozna\u010denie pre maternicu.) Jorden vych\u00e1dzal zo svojich pozorovan\u00ed \u017eien, ktor\u00e9 po\u010das hysterick\u00e9ho z\u00e1chvatu tak \u00faporne lapali po vzduchu, a\u017e sa i\u0161li udusi\u0165. Nadviazal na Hippokrata a jeho te\u00f3riu putuj\u00facej maternice, ktor\u00e1 tla\u010d\u00ed na in\u00e9 org\u00e1ny a upch\u00e1va otvory, pri\u010dom\u00a0ke\u010f sa ocitne v\u00a0krku, je v\u00a0stave \u00faboh\u00fa \u017een\u0161tinu za\u0161krti\u0165. Zvuky, ktor\u00e9 pri tom doty\u010dn\u00e1 osoba vyd\u00e1va, s\u00fa viac ne\u017e hr\u00f4zostra\u0161n\u00e9. Jorden spom\u00edna kv\u00e1kanie ako \u017eaba, sy\u010danie hada, priam zvieraciu z\u00farivos\u0165, k\u0155\u010de, desiv\u00fd smiech a spev, klokotav\u00fd pla\u010d a\u017e n\u00e1rek… Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee mnoh\u00e9 z\u00a0t\u00fdchto fyzick\u00fdch prejavov, tvrd\u00ed doktor Jorden, m\u00f4\u017eu by\u0165 sp\u00f4soben\u00e9 \u201epertub\u00e1ciou\u201c (nepriechodnos\u0165ou) mysle. Hysterick\u00fdmi prejavmi trpia najm\u00e4 (a\u00a0m\u00e1me to tu op\u00e4\u0165!) nevydat\u00e9 \u017eeny, ergo panny a\u00a0vdovy, ktor\u00fdm pod\u013ea p\u00e1na doktora ch\u00fdba \u201epr\u00ednos man\u017eelstva\u201c. Ale aby bolo jasn\u00e9, Edward Jorden nebol \u017eiaden feminista, on sa iba prid\u0155\u017eal svojich medic\u00ednskych poznatkov, z\u00a0ktor\u00fdch mu vych\u00e1dzalo, \u017ee domnel\u00e9 bosorky s\u00fa iba neukojen\u00e9 hysteri\u010dky. Kie\u017eby si na\u0161li nejak\u00e9ho ro\u017ekat\u00e9ho \u010derta, ktor\u00fd by ich odbremenil od \u00fatrap s\u00a0neposednou maternicou!<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010eal\u0161ie m\u00fadre hlavy na obzore<\/strong><\/p>\n

Peklo v\u0161ak \u010dakalo napr\u00edklad aj tie \u017eeny, ktor\u00e9 mo\u017eno a\u017e pr\u00edli\u0161 v\u00e1\u0161nivo jazdili na koni a\u00a0popritom zistili, \u017ee tren\u00edm on\u00fdch parti\u00ed \u201etam dole\u201c si dok\u00e1zali privodi\u0165 kolos\u00e1lnu \u00fa\u013eavu od v\u0161akovak\u00e9ho fyzick\u00e9ho \u010di\u00a0psychick\u00e9ho pre\u0165a\u017eenia. In\u00fdm mo\u017eno nejak\u00fd pokrokov\u00fd doktor diskr\u00e9tne nazna\u010dil, ako sa zbavi\u0165 podr\u00e1\u017edenosti, migr\u00e9n \u010di nemiestnej vlhkosti medzi nohami a odporu\u010dil im mas\u00e1\u017e int\u00edmnych parti\u00ed za \u00fa\u010delom dosiahnutia tzv. paroxyzmov, teda nervov\u00fdch k\u0155\u010dov, po na\u0161om orgazmus. Len\u017ee pred dvesto-tristo rokmi po\u010destn\u00e1 \u017eena ni\u010d tak\u00e9 ako sexu\u00e1lny apet\u00edt nepoznala. Jej \u00falohou bolo uspokoji\u0165 man\u017eela. A\u00a0vlastn\u00e9 erotick\u00e9 t\u00fa\u017eby? To \u010do je, pros\u00edm v\u00e1s?!<\/p>\n

Angli\u010dan Isaac Baker Brown (1811 – 1873), predseda Lond\u00fdnskej lek\u00e1rskej spolo\u010dnosti a jeden z\u00a0najv\u00e1\u017eenej\u0161\u00edch doktorov svojej doby, sa do problematiky menom \u017eensk\u00e1 hyst\u00e9ria vlo\u017eil sp\u00f4sobom, z ktor\u00e9ho mraz\u00ed aj po dvoch storo\u010diach. Masturb\u00e1cia pod\u013ea neho je t\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ia hnusoba, zapr\u00ed\u010di\u0148uj\u00faca mnoh\u00e9 choroby, vr\u00e1tane hyst\u00e9rie, ktor\u00fa diagnostikoval u\u00a0svojich pacientiek. Masturb\u00e1cia? Ni\u010d nov\u00e9 pod slnkom, povedal by \u0161vaj\u010diarsky doktor Simon Andr\u00e9 Tissot, ktor\u00fd sto rokov pred Bakerom Brownom vydal spis L‘ Onanisme (preklad sn\u00e1\u010f nie je potrebn\u00fd), v\u00a0ktorom t\u00fato odvek\u00fa kratochv\u00ed\u013eu ozna\u010dil za metlu \u013eudstva a ohavn\u00fd hriech sebapo\u0161kodzovania. Svoje \u00favahy o\u00a0zdraviu \u0161kodlivom onanovan\u00ed podoprel vlastn\u00fdmi empirick\u00fdmi sk\u00famaniami: Tissot si na mu\u0161ku zobral priate\u013ea, ve\u013ek\u00e9ho masturb\u00e1tora, ktor\u00fd bojoval s\u00a0tuberkul\u00f3zou a\u00a0ke\u010f\u017ee sa ani v\u00a0chorobe nechcel vzda\u0165 sebauk\u00e1jania, svoj boj nakoniec prehral. V\u00a0d\u00f4sledku celkov\u00e9ho rozvratu organizmu chlap\u00edk zomrel, preto\u017ee, onanuj\u00fac osto\u0161es\u0165, hazardoval so svoj\u00edm semenom, ktor\u00e9 doktor Tissot nazval \u201eesenci\u00e1lnym olejom\u201c, a\u00a0ten ma\u017ee v\u0161etky s\u00fa\u010diastky \u013eudsk\u00e9ho tela. Ke\u010f je ho v\u0161ak m\u00e1lo, v\u0161elikde to za\u010dne drhn\u00fa\u0165. In\u00fdmi slovami, v\u00a0duchu vtedaj\u0161\u00edch predst\u00e1v, \u017ee aj \u010dlovek je len mechanick\u00fd stroj, masturb\u00e1cia m\u00e1 na svedom\u00ed nerovnov\u00e1hu medzi pr\u00edjmom a\u00a0v\u00fddajom energie, \u010do sp\u00f4sobuje \u00fanavu, debilitu, telesn\u00fa tuhos\u0165, k\u0155\u010de, suchos\u0165, bolesti hlavy, r\u00f4zne \u201echm\u00farnosti\u201c du\u0161e, nehovoriac o\u00a0nutkav\u00fdch sklonoch k\u00a0samovra\u017ede.<\/p>\n

 <\/p>\n

A\u00a0do tretice – op\u00e4\u0165 Isaac Baker Brown<\/strong><\/p>\n

Vrchol jeho kari\u00e9ry pri\u0161iel, ke\u010f ako odv\u00e1\u017eny chirurg operat\u00e9r odstr\u00e1nil vaje\u010dn\u00edky vlastnej sestre. Bola to jeho \u0161tvrt\u00e1 oper\u00e1cia a\u00a0prv\u00e1, ktor\u00fa pacientka pre\u017eila, \u010do mu vynieslo uznanie a\u00a0re\u0161pekt v\u00a0lek\u00e1rskych kruhoch. Ak teda ovariot\u00f3miou naz\u00fdvame chirurgick\u00e9 odstr\u00e1nenie vaje\u010dn\u00edkov (ktor\u00e9 Baker Brown vykon\u00e1val pri r\u00f4znych cyst\u00e1ch a\u00a0n\u00e1doroch), tak klitorid\u00e9mia bude nie\u010do podobn\u00e9… ale na ove\u013ea ch\u00falostivej\u0161om mieste. V publik\u00e1cii O lie\u010dite\u013enosti ur\u010dit\u00fdch foriem \u0161ialenstva, epilepsie, katalepsie a hyst\u00e9rie u\u00a0\u017eien doktor Baker Brown tvrdil to,\u00a0\u010do u\u017e je obsiahnut\u00e9 v\u00a0jej n\u00e1zve: \u017ee v\u0161etky tieto hrozn\u00e9 choroby s\u00fa lie\u010dite\u013en\u00e9. M\u00e1 to v\u0161ak jeden h\u00e1\u010dik: treba odstr\u00e1ni\u0165 ich zdroj, a\u00a0t\u00fdm je klitoris. Preto\u017ee \u017eeny \u201etrpiace sebapo\u0161kodzovan\u00edm\u201c stimul\u00e1ciou onoho miesta tak predr\u00e1\u017edili svoj pubick\u00fd (ohanbov\u00fd) nerv, a\u017e si z\u00a0toho uhnali cel\u00e9 spektrum chor\u00f4b: hyst\u00e9riu, z\u00e1pal miechy, epilepsiu, idiotizmus, m\u00e1niu a\u017e\u00a0smr\u0165.<\/p>\n

Ak ste o\u00a0\u017eenskej obriezke po\u010duli iba v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0mal\u00fdmi africk\u00fdmi diev\u010datkami, ani v\u00a0\u010dasoch vl\u00e1dy kr\u00e1\u013eovnej Vikt\u00f3rie nebola o\u00a0\u0148u n\u00fadza. Prinajmen\u0161om nie v ordin\u00e1cii velehlasn\u00e9ho doktora Isaaca Bakera Browna, ktor\u00fd zmrza\u010denie \u017eensk\u00fdch pohlavn\u00fdch org\u00e1nov propagoval pod reklamn\u00fdm sloganom \u201ehum\u00e1nna a\u00a0efekt\u00edvna oper\u00e1cia\u201c. Pod n\u00f4\u017e sa mu dostali r\u00f4zne pr\u00edpady, jeden napr\u00edklad opisoval \u017eenu, ktor\u00e1 sa na man\u017eela vrhala a\u00a0\u0161kriabala ho ako tigrica, po \u00faspe\u0161nej oper\u00e1cii sa z\u00a0nej stala \u201edobr\u00e1 man\u017eelka vo v\u0161etk\u00fdch oh\u013eadoch\u201c. Alebo tak\u00e1 pani R., ktor\u00e1 trpela bo\u013eavou vulvou, podr\u00e1\u017eden\u00edm mo\u010dov\u00e9ho mech\u00fara a\u00a0nespavos\u0165ou. \u201eTeraz m\u00e1 vesel\u00fa tv\u00e1r a\u00a0sp\u00f4soby,\u201c zap\u00edsal si doktor Baker Brown aj s\u00a0d\u00f4vetkom \u201ehovor\u00ed, \u017ee sa c\u00edti ako in\u00e1 bytos\u0165\u201c. Na \u010do v\u0161etko sa teda odpor\u00fa\u010dala hum\u00e1nna a\u00a0efekt\u00edvna klitorid\u00e9mia? Okrem masturb\u00e1cie a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch perverzn\u00fdch sklonov lond\u00fdnskych pani\u010diek napr\u00edklad aj na nechu\u0165 k\u00a0man\u017eelsk\u00e9mu styku, alebo nebodaj celkovo k\u00a0man\u017eelovi \u010di neodbytn\u00fa potrebu da\u0165 sa s\u00a0n\u00edm rozvies\u0165. M\u00f4\u017eeme len h\u00e1da\u0165, ko\u013eko \u017eien naozaj vedelo, do \u010doho id\u00fa, ke\u010f prv\u00fd raz zaklopali na dvere ordin\u00e1cie doktora Isaaca Bakera Browna. Ve\u010f v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eien tej doby v\u00f4bec netu\u0161ila, \u010do m\u00e1 medzi nohami. Ani ony, ani ich man\u017eelia…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

John Kellogg, Joseph Granville &\u00a0spol. <\/strong><\/p>\n

\u010co ich sp\u00e1jalo a\u00a0\u010do rozde\u013eovalo: <\/strong>Obaja mali kutilsk\u00e9 g\u00e9ny a\u00a0nie\u010do vyna\u0161li. Jeden cere\u00e1lne lupienky a\u00a0druh\u00fd vibr\u00e1tor.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>

John Harvey Kellogg<\/p><\/div>\n

\u010co prevratn\u00e9 p\u00e1n doktor vysk\u00famal <\/strong><\/p>\n

Doktor John Kellogg bol jedn\u00fdm z prv\u00fdch vyzn\u00e1va\u010dov alternat\u00edvnej medic\u00edny v Amerike. V\u00a0lie\u010debnom sanat\u00f3riu Battle Creek Sanitarium, kde pracoval ako ved\u00faci lek\u00e1r, zaviedol pr\u00edsnu discipl\u00ednu: \u017eiadne m\u00e4so, k\u00e1va, alkohol, koreniny. Bol toti\u017e presved\u010den\u00fd, \u017ee v\u0161etky choroby sveta zapr\u00ed\u010di\u0148uje zl\u00e1 \u017eivotospr\u00e1va, v\u00a0d\u00f4sledku ktorej sa v \u010dreve vytv\u00e1raj\u00fa jedovat\u00e9 usadeniny. Zl\u00e1 \u017eivotospr\u00e1va a masturb\u00e1cia, ktor\u00e1 je pre \u013eudsk\u00e9 plemeno tak\u00e1 nebezpe\u010dn\u00e1, \u017ee jej \u201eobete doslova zomr\u00fa vlastnou rukou\u201c. V\u00a0kni\u017eke Hol\u00e9 fakty pre star\u00fdch a\u00a0mlad\u00fdch odpor\u00fa\u010da bojova\u0165 s\u00a0masturb\u00e1ciou od \u00fatleho veku die\u0165a\u0165a. Okrem \u013eadov\u00fdch k\u00fape\u013eov a\u00a0zv\u00e4zovania r\u00fak za naj\u00fa\u010dinnej\u0161iu pova\u017euje obriezku, ale bez pou\u017eitia anestet\u00edk, preto\u017ee kr\u00e1tka prudk\u00e1 boles\u0165, ktor\u00fa si chlapci zapam\u00e4taj\u00fa do konca \u017eivota, tu sl\u00fa\u017ei ako terapeutick\u00e1 pom\u00f4cka. D\u00e1mam odpor\u00fa\u010dal aplikova\u0165 do klitorisu karbolov\u00fa kyselinu alebo elektro\u0161oky a nepolep\u0161ite\u013en\u00fdm nymfomank\u00e1m da\u0165 si klitoris rovno odstr\u00e1ni\u0165. Ako ostr\u00fd z\u00e1stanca sexu\u00e1lnej zdr\u017eanlivosti (lebo t\u00e1 je predpokladom pevn\u00e9ho zdravia) s\u00e1m \u0161iel svojim pacientom pr\u00edkladom: s\u00a0man\u017eelkou Ellou \u201eto\u201c v\u00f4bec nerobili a\u00a0ka\u017ed\u00fd \u017eil oddelene. Doktor Kellogg mal tie\u017e jeden znepokojiv\u00fd zvyk: ka\u017edodenn\u00fd klyst\u00edr. \u017de by sa aj v\u010faka t\u00fdmto praktik\u00e1m do\u017eil 91 rokov? U\u017e vo vysokom veku sa dal odfotografova\u0165 (s\u00a0papag\u00e1jom na pleci) a fotku samo\u013e\u00fabo okomentoval slovami: \u201eNie zl\u00e9 na \u017er\u00fata tr\u00e1vy, \u010do poviete?\u201c Veril, \u017ee s nemastnou-neslanou stravou \u010dloveku od\u00edde chu\u0165 aj na in\u00e9 p\u00f4\u017eitky \u017eivota (rozumejme sex). Zdrav\u00fd a\u00a0vn\u00fatorne vyrovnan\u00fd \u010dlovek by sa mal stravova\u0165 ako mn\u00edch \u010di pustovn\u00edk. Samozrejme, svojich solventn\u00fdch klientov nemohol necha\u0165 o chlebe a\u00a0vode. A\u00a0tak aj v\u010faka n\u00e1hode po\u010das kuchynsk\u00fdch experimentov (a\u00a0s\u00a0pomocou brata Willa) pri\u0161li na svet kukuri\u010dn\u00e9 lupienky – takmer bez chuti a\u00a0z\u00e1pachu. E\u0161te\u017ee chrumkali! Will, ktor\u00fd sa uk\u00e1zal ako podnikavej\u0161\u00ed z\u00a0bratov, ich po \u010dase osladil cukrom a\u00a0za\u010dal pred\u00e1va\u0165 pod zna\u010dkou Kellogg’s Company.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010eal\u0161\u00ed vyn\u00e1lez na obzore <\/strong><\/p>\n

Uvo\u013e\u0148uj\u00face mas\u00e1\u017ee \u017eensk\u00fdch rodidiel s\u00a0pou\u017eit\u00edm rastlinn\u00fdch olejov sa pou\u017e\u00edvali od staroveku, v\u00a0stredoveku sa tie\u017e lie\u010dilo prikladan\u00edm pijav\u00edc (\u00e1no, aj na \u201etie\u201c miesta!), nasledovali panvov\u00e9 mas\u00e1\u017ee, jazda na koni (nesk\u00f4r pri\u0161iel rad aj na bicykle) a, \u010duduj sa svete,\u00a0tie\u017e cestovanie \u017eeleznicou prinieslo \u017eensk\u00fdm pasa\u017eierkam ne\u010dakan\u00e9 benefity. Niektor\u00e9 d\u00e1my toti\u017e, sediac v drg\u013euj\u00facom vlaku, ak spr\u00e1vne vyu\u017eili monot\u00f3nny rytmus jeho kolies, dok\u00e1zali si privodi\u0165 onen bla\u017een\u00fd k\u0155\u010d medzi nohami – pochv\u00e1len bu\u010f vyn\u00e1lezca parn\u00e9ho stroja, p\u00e1n in\u017einier James Watt! \u00dadajne in\u0161pirovan\u00ed \u017eeleznicou, \u010fal\u0161\u00ed \u0161ikovn\u00ed in\u017einieri zostrojili \u010dosi ako \u201ezdraviu prospe\u0161n\u00fa drg\u013euj\u00facu stoli\u010dku\u201c (anglick\u00fd v\u00fdraz \u201ehealth jolting chair\u201c), o\u00a0ktorej celkom presne vieme, ako vyzerala, preto\u017ee sa mas\u00edvne propagoval jej predaj v\u00a0tla\u010di. \u201eJe to najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed zdravotn\u00edcky mechanizmus, ak\u00fd bol kedy vymyslen\u00fd\u201c – hl\u00e1sali reklamn\u00e9 slogany odpor\u00fa\u010daj\u00face toto kresielko na cvi\u010denie, zmier\u0148uj\u00face r\u00f4zne zdravotn\u00e9 neduhy, vr\u00e1tane \u201e\u017eensk\u00e9ho pre\u0165a\u017eenia\u201c, nech sa t\u00fdm ch\u00e1pe \u010doko\u013evek… U\u017e aby niekto vyna\u0161iel vibr\u00e1tor, \u010do poviete?<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>

Joseph Granville<\/p><\/div>\n

A\u00a0do tretice: Joseph M. Granville <\/strong><\/p>\n

Za vyn\u00e1lezcu vibr\u00e1tora sa v\u0161eobecne pova\u017euje Angli\u010dan Joseph Mortimer Granville (1833 – 1900), ale pri hlb\u0161om ponore do \u0161t\u00fadia dej\u00edn tejto erotickej hra\u010dky zist\u00edme, \u017ee je to o\u00a0\u010dosi komplikovanej\u0161ie. V\u00a0britskom filme Hysteria (po \u010desky Vrt\u011bti \u017eenou) je v\u0161ak v\u0161etko jasn\u00e9 a\u00a0e\u0161te aj milo \u00fasmevn\u00e9. Sympa\u0165\u00e1k Granville je mlad\u00fd pokrokov\u00fd doktor, ktor\u00fd sa zamestn\u00e1 u\u00a0star\u0161ieho kolegu s\u00a0dobre zavedenou praxou zameranou v\u00fdlu\u010dne na lie\u010dbu hyst\u00e9rie – t\u00e1 vo viktori\u00e1nskych \u010dasoch sl\u00e1vi svoju zlat\u00fa \u00e9ru. Pacientky s\u00fa sk\u00f4r star\u0161ie ro\u010dn\u00edky (bohat\u00e1 vdova, opern\u00e1 matr\u00f3na…), ktor\u00e9 pravidelne doch\u00e1dzaj\u00fa k doktorovi na terapie. O\u0161etrenie ka\u017edej d\u00e1my sa deje le\u017emo, vo v\u0161etkej diskr\u00e9tnosti za parav\u00e1nom, v\u00a0opare vonn\u00fdch olejov. Treba si da\u0165 na \u010das, \u201eobsl\u00fa\u017ei\u0165\u201c jednu klientku trv\u00e1 pribli\u017ene hodinu, po ktorej doty\u010dn\u00e1 d\u00e1ma odch\u00e1dza z\u00a0ordin\u00e1cie ako znovuzroden\u00e1. Doktorovi Granvillovi v\u0161ak ide odpadn\u00fa\u0165 ruka. Je to \u00famorn\u00e1 pr\u00e1ca, \u010do v\u00e1m budeme hovori\u0165! \u013dadov\u00e9 obklady nezaberaj\u00fa, veci sa komplikuj\u00fa, Granvillovi hroz\u00ed vyhadzov, ke\u010f tu si spomenie na technick\u00fa hra\u010di\u010dku svojho kamar\u00e1ta, bohat\u00e9ho amat\u00e9rskeho vyn\u00e1lezcu, ktor\u00fd len tak z\u00a0nudy zmajstroval vibruj\u00facu prachovku. Od chlpatej vrtu\u013eky na ru\u010dn\u00fd pohon je u\u017e len kr\u00f4\u010dik k\u00a0\u010domusi, \u010do mlad\u00e9mu doktorovi zachr\u00e1ni krk. Sl\u00fa\u017eka Molly s\u00fahlas\u00ed, \u017ee to vysk\u00fa\u0161a a\u00a0v\u00fdsledok prekon\u00e1 v\u0161etky Granvillove o\u010dak\u00e1vania. Opernej matr\u00f3ne sa vr\u00e1ti hlas, ktor\u00fd vo chv\u00edli, ke\u010f jej telo zachv\u00e1ti hysterick\u00fd k\u0155\u010d, takmer zbor\u00ed doktorovu ordin\u00e1ciu… To\u013eko film, ktor\u00fd si kladie za cie\u013e pobavi\u0165 i\u00a0pou\u010di\u0165, hoci m\u00e1lo\u010do v\u00a0\u0148om sa zaklad\u00e1 na historick\u00fdch faktoch.<\/p>\n

V\u00a0skuto\u010dnosti Joseph Granville s\u00edce vyna\u0161iel (a v\u00a0roku 1883 si dal aj patentova\u0165) vibruj\u00facu ma\u0161inku, ale t\u00e1 bola ur\u010den\u00e1 sk\u00f4r mu\u017eom na mas\u00e1\u017e bo\u013eav\u00fdch svalov a chrbtice. Takzvan\u00e9 Granvillovo kladivo sa dos\u0165 nebezpe\u010dne podobalo na pr\u00edklepov\u00fa v\u0155ta\u010dku s\u00a0okr\u00fahlou hlavicou na konci. Ru\u010dn\u00fd k\u013eukov\u00fd pohon \u010di no\u017en\u00fd ped\u00e1l nesk\u00f4r vystriedala elektrina, len\u017ee bat\u00e9ria pred\u00e1van\u00e1 k\u00a0vibr\u00e1toru bola ve\u013ek\u00e1 ako lodn\u00fd kufor a\u00a0v\u00e1\u017eila skoro 20 kg. Ke\u010f doktor Granville zaznamenal, \u017ee jeho zdravotn\u00e1 pom\u00f4cka \u201ezaber\u00e1\u201c aj proti hyst\u00e9rii, bol zhrozen\u00fd. \u00dadajne ostro protestoval proti tak\u00e9muto pou\u017eitiu svojho pr\u00edstroja, d\u00f4vodiac, \u017ee on s\u00e1m by ho nikdy nepou\u017eil na o\u0161etrenie \u017eiadnej d\u00e1my, preboha!<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

J.M. Charcot, Sigmund Freud & spol.<\/strong><\/p>\n

\u010co ich sp\u00e1jalo: <\/strong>Poznatok, \u017ee hyst\u00e9riou m\u00f4\u017eu trpie\u0165 aj mu\u017ei. \u00d3lala, to by mohla by\u0165 novinka pre niektor\u00fdch z\u00e1stupcov silnej\u0161ieho pohlavia novinka e\u0161te aj dnes!<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>

Sigmund Freud<\/p><\/div>\n

\u010co prevratn\u00e9 p\u00e1n doktor vysk\u00famal<\/strong><\/p>\n

V 19. storo\u010d\u00ed u\u017e m\u00e1loktor\u00fd lek\u00e1r splietal \u010dosi o\u00a0scvrknutej maternici bl\u00fadiacej v\u00a0\u017eenskom tele. Na hyst\u00e9riu sa za\u010dalo h\u013eadie\u0165 ako na neurologick\u00e9 ochorenie s\u00a0cel\u00fdm spektrom \u010dasto bizarn\u00fdch pr\u00edznakov. Av\u0161ak to, \u017ee hyst\u00e9ria postihuje v\u00fdlu\u010dne \u017eeny, zost\u00e1valo v\u00a0platnosti – \u010do sa d\u00e1 robi\u0165, \u017eeny s\u00fa krehk\u00e9 n\u00e1doby a\u00a0ich nervov\u00fd syst\u00e9m je \u010faleko slab\u0161\u00ed ako ten mu\u017esk\u00fd. P\u00e1ni doktori sa teda zhodli, \u017ee hyst\u00e9ria m\u00f4\u017ee u\u00a0\u017eien prepukn\u00fa\u0165 v\u00a0d\u00f4sledku r\u00f4znych zl\u00fdch n\u00e1vykov (predov\u0161etk\u00fdm masturb\u00e1cie, samozrejme), ale napr\u00edklad aj z \u010d\u00edtania kn\u00edh, najm\u00e4 rom\u00e1nov, ktor\u00e9 u\u00a0nich preb\u00fadzaj\u00fa hanbat\u00e9 erotick\u00e9 fant\u00e1zie. Od \u010d\u00edtania nebolo \u010faleko k\u00a0p\u00edsaniu, popr\u00edpade inej kreat\u00edvnej tvorbe \u017eien, t\u00fa\u017ebe umelecky sa vyjadri\u0165 \u010di nebodaj vzdel\u00e1va\u0165. Pri v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto amb\u00edci\u00e1ch mu\u017ei, ktor\u00ed ur\u010dovali ich \u017eivoty (man\u017eelia, otcovia, bratia, lek\u00e1ri…) dv\u00edhali prst: je to nevhodn\u00e9, nebezpe\u010dn\u00e9, priam zdraviu \u0161kodliv\u00e9. Pr\u00edli\u0161n\u00e1 \u010dinnos\u0165 mozgu by toti\u017e mohla oslabi\u0165 maternicu a\u00a0\u017eensk\u00e9 pohlavn\u00e9 org\u00e1ny, a\u00a0tie by si potom nemuseli plni\u0165 \u00falohu, pre ktor\u00fa boli stvoren\u00e9: rodi\u0165 deti a\u00a0stara\u0165 sa o\u00a0blaho man\u017eela…<\/p>\n

Aj mlad\u00fd viedensk\u00fd doktor Sigmund Freud si myslel, \u017ee existuje len \u017eensk\u00e1 hyst\u00e9ria a\u00a0potom nav\u0161t\u00edvil doktora Charcota v\u00a0Par\u00ed\u017ei a\u00a0nesta\u010dil sa divi\u0165. Jean-Martin Charcot, mu\u017e prez\u00fdvan\u00fd aj \u201eNapoleon neur\u00f3z\u201c, ordinoval v\u00a0Salp\u00eatri\u00e8re, b\u00fdvalom bl\u00e1zinci premenovanom na Kliniku nervov\u00fdch chor\u00f4b v\u00a0Par\u00ed\u017ei. V\u00a0centre jeho pozornosti boli \u017eeny, ktor\u00e9 trpeli hyst\u00e9riou v\u00a0takom rozsahu, \u017ee museli by\u0165 hospitalizovan\u00e9: ich tel\u00e1 sa zmietali v k\u0155\u010dovit\u00fdch z\u00e1chvatoch alebo naopak, boli \u010diasto\u010dne alebo \u00faplne paralyzovan\u00e9, upadali do m\u0155tvolnej apatie \u010di bl\u00faznili a\u00a0kri\u010dali ako zmyslov zbaven\u00e9. Charcot op\u00edsal \u201ela grande hyst\u00e9rie\u201c, ve\u013ek\u00fd hysterick\u00fd z\u00e1chvat a svoje pacientky fotografoval, \u010d\u00edm vytvoril na t\u00fa dobu zauj\u00edmav\u00fd \u0161tudijn\u00fd materi\u00e1l. Hyst\u00e9riu ch\u00e1pal ako naru\u0161enie nervov\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00e9 od\u0161tartuje nejak\u00e1 traumatick\u00e1 udalos\u0165 a\u00a0vo ve\u013ekej miere aj dedi\u010dnos\u0165. Tie\u017e vyslovil odv\u00e1\u017eny n\u00e1zor, \u017ee hyst\u00e9ria m\u00f4\u017ee schv\u00e1ti\u0165 aj mu\u017eov a\u00a0svoju te\u00f3riu demon\u0161troval na zranenom dro\u017ek\u00e1rovi, ktor\u00fd trpel paral\u00fdzou, aj napriek tomu, \u017ee sa pri onej desivej nehode nijako v\u00e1\u017ene telesne nedochr\u00e1mal. (Tu kdesi tkvie z\u00e1rodok neskor\u0161ej diagn\u00f3zy nazvanej posttraumatick\u00e1 stresov\u00e1 porucha). Freud bol na Charcotov\u00fdch predn\u00e1\u0161kach sam\u00e9 ucho, \u010do po\u010dul a\u00a0videl v\u00a0Par\u00ed\u017ei, si d\u00e1val do s\u00favisu s\u00a0vlastn\u00fdmi pozorovaniami pacientov na viedenskej psychiatrii a\u00a0tie\u017e s t\u00fdm, \u010do konzultoval so svoj\u00edm star\u0161\u00edm kolegom, doktorom Josefom Breuerom. A\u00a0pomaly si za\u010dal kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zku, \u010di v\u0161etky tie patologick\u00e9 prejavy hysteri\u010diek nie s\u00fa len odrazmi \u010dohosi, \u010do sa skr\u00fdva hlboko v\u00a0ich vn\u00fatri. \u010ci hyst\u00e9ria v\u00f4bec m\u00e1 nejak\u00fd fyzick\u00fd z\u00e1klad a\u00a0\u010di nepr\u00fd\u0161ti sk\u00f4r z\u00a0my\u0161lienok a\u00a0predst\u00e1v, ktor\u00e9 v\u00e4zia v\u00a0na\u0161ej minulosti.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010eal\u0161ie m\u00fadre hlavy na obzore <\/strong><\/p>\n

Hypn\u00f3za sa sprvu zdala by\u0165 jedin\u00fdm l\u00fa\u010dom svetla, ktor\u00fd dok\u00e1zal prerazi\u0165 hlbok\u00fa tmu toho, \u010do Freud nesk\u00f4r nazval nevedom\u00edm. Ako n\u00e1stroj lie\u010dby ju pou\u017e\u00edval Charcot aj Breuer. V\u00a0hypnotickom stave pacientky toti\u017e \u010dasto vyjavili to, o\u00a0\u010dom norm\u00e1lne pri vedom\u00ed v\u00f4bec netu\u0161ili. Hypn\u00f3zou Breuer aktu\u00e1lne lie\u010dil i jednu pozoruhodn\u00fa mlad\u00fa d\u00e1mu. Anna O. (ako ju naz\u00fdva v\u00a0chorobopise), inteligentn\u00e1 mlad\u00e1 \u017eena z\u00a0dobrej rodiny, sa starala o\u00a0chor\u00e9ho otca, a\u017e z\u00a0vysilenia ochorela. Za\u010dalo to nerv\u00f3znym ka\u0161\u013eom a\u00a0r\u00f4znymi tikmi, po otcovej smrti ju su\u017eovali halucin\u00e1cie, zostala nehybn\u00e1, up\u00fatan\u00e1 na l\u00f4\u017eko, zm\u00e4ten\u00e1, a\u017e agres\u00edvna. Len hypn\u00f3za jej dok\u00e1zala u\u013eavi\u0165 a\u00a0ke\u010f ju doktor Breuer zaka\u017ed\u00fdm rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom naviedol, aby za\u010dala rozpr\u00e1va\u0165, \u0161lo to aj pri vedom\u00ed. Pacientka hovorila o\u00a0svojich snoch, respekt\u00edve pr\u00edbehoch, ktor\u00e9 z\u00a0nich nejako vypl\u00fdvali. Bertha (lebo v\u00a0skuto\u010dnosti \u0161lo o\u00a0Berthu Pappenheim, nesk\u00f4r zn\u00e1mu feministick\u00fa aktivistku) t\u00fato o\u010distu od spomienok \u017eartom nazvala \u201evymetanie kom\u00edna\u201c. A\u00a0naozaj. Akoby v\u00a0jej mysli zostalo \u010dosi za\u0161prajcnut\u00e9, nejak\u00e1 trin\u00e1sta komnata, od ktorej u\u017e d\u00e1vno stratila k\u013e\u00fa\u010d, a\u00a0tak na \u0148u celkom zabudla. Breuer bol toho n\u00e1zoru, \u017ee Berthin stav m\u00e1 ur\u010dit\u00fa fyziologick\u00fa pr\u00ed\u010dinu. Len\u017ee Freud u\u017e \u0161\u00edpil \u010dosi in\u00e9. Z\u00a0anal\u00fdzy kolegov\u00fdch seden\u00ed s Berthou nemohol prehliadnu\u0165, \u017ee na pozad\u00ed jej choroby sa odohr\u00e1va \u010dosi, \u010do s\u00favis\u00ed v\u00a0tej dobe s\u00a0absol\u00fatne tabuizovanou t\u00e9mou – nejak\u00fd sexu\u00e1lny konflikt… To u\u017e Freud prev\u00e1dzkoval s\u00fakromn\u00fa prax ako neurol\u00f3g. Namiesto tradi\u010dne predpisovan\u00fdch terapi\u00ed – vhodnou stravou, mas\u00e1\u017eami, elektroterapiou alebo hydroterapiou – umiestnil do svojej ordin\u00e1cie ve\u013ek\u00fa pohovku a… zrodila sa psychoanal\u00fdza! Tak\u00e9 jednoduch\u00e9 to v\u0161ak nebolo. Freud sa zakr\u00e1tko odklonil od hypn\u00f3zy v\u00a0prospech\u00a0 met\u00f3dy takzvan\u00fdch vo\u013en\u00fdch asoci\u00e1ci\u00ed, ktor\u00fa vyvinul. \u010co urobil? Nie\u010do neskuto\u010dne prost\u00e9: nechal pacientky hovori\u0165. Hovori\u0165 o\u00a0svojich em\u00f3ci\u00e1ch, pre\u017eitkoch, spomienkach, o zdanlivo celkom nepodstatn\u00fdch veciach v\u00a0ich \u017eivote, \u010dasto prekr\u00faten\u00fdch, pom\u00fdlen\u00fdch, r\u00f4znymi zlo\u017eit\u00fdmi mechanizmami usp\u00f4soben\u00fdch tak, aby sa im uverilo. Aby im verili ony sam\u00e9. Bolo treba kopa\u0165 naozaj ve\u013emi hlboko, aby Freud objavil onen prame\u0148, z\u00a0ktor\u00e9ho vyvieral pr\u00fad r\u00f4znych neur\u00f3z vr\u00e1tane hyst\u00e9rie. A kv\u00f4li \u010domu \u017eeny prich\u00e1dzali o\u00a0rozum? \u010co sa naj\u010dastej\u0161ie skr\u00fdvalo v\u00a0tajomn\u00fdch katakomb\u00e1ch ich nevedomia? Najsk\u00f4r hyst\u00e9riu odvodil od sexu\u00e1lneho zneu\u017e\u00edvania v\u00a0detstve, potom v\u0161ak pochopil, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inou nejde ani tak o\u00a0priame zneu\u017e\u00edvanie, ako sk\u00f4r o sexu\u00e1lne fant\u00e1zie, t\u00fa\u017eby, predstavy a\u00a0frustr\u00e1cie, ktor\u00e9 jeho pacientky \u201evytesnili\u201c do nevedomia. A\u00a0v\u0161etky tieto nezahojen\u00e9 rany sa v\u00a0istej chv\u00edli predrali na povrch pod maskou r\u00f4znych telesn\u00fdch sympt\u00f3mov, obsesi\u00ed a\u00a0f\u00f3bi\u00ed ako n\u00e1hrada za v\u0161etko to nespracovan\u00e9 haraburdie. Freud bol toho n\u00e1zoru, \u017ee ka\u017ed\u00e1 vytesnen\u00e1 my\u0161lienka m\u00e1 nejak\u00fd sexu\u00e1lny z\u00e1klad. Ako jednu z\u00a0prv\u00fdch sformuloval svoju prevratn\u00fa te\u00f3riu oidipovsk\u00e9ho komplexu. Av\u0161ak ke\u010f v roku 1896 vyst\u00fapil s odv\u00e1\u017enou\u00a0predn\u00e1\u0161kou o\u00a0etiol\u00f3gii hyst\u00e9rie, kolegovia ho ozna\u010dili za \u201e\u017eidovsk\u00e9ho pornografa\u201c a dali mu kruto poc\u00edti\u0165 svoje poh\u0155danie.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Vy\u0161etrenie bosorky, Tomkins Matterson, 1853<\/p><\/div>\n

 <\/p>\n

Ako hyst\u00e9ria zmizla z\u00a0hist\u00f3rie <\/strong><\/p>\n

Freudovo dielo dalo z\u00e1klad psychoanal\u00fdze, cel\u00e9mu jedn\u00e9mu ve\u013ek\u00e9mu (a zna\u010dne ko\u0161at\u00e9mu) smeru v\u00a0psychol\u00f3gii, ktor\u00fd sa e\u0161te po\u010das jeho \u017eivota do\u010dkal stov\u00e1k nad\u0161en\u00fdch st\u00fapencov, ktor\u00ed majstrovu pochode\u0148 niesli \u010falej, ale vz\u00e1p\u00e4t\u00ed aj\u00a0kritikov, konkurentov a\u00a0odporcov. Na ka\u017ed\u00fd p\u00e1d pred Freudom bolo nemyslite\u013en\u00e9 uva\u017eova\u0165 napr\u00edklad o\u00a0tom, ako m\u00f4\u017ee detstvo ovplyvni\u0165 na\u0161u osobnos\u0165 a\u00a0ako r\u00f4zne nespracovan\u00e9 traumatick\u00e9 z\u00e1\u017eitky mal\u00e9ho \u0161raca m\u00f4\u017eu v\u00a0dospelosti po\u0161ramoti\u0165 jeho du\u0161evn\u00e9 zdravie a prejavi\u0165 sa v\u00a0podobe r\u00f4znych neur\u00f3z. A\u00a0\u017ee tieto neur\u00f3zy (vr\u00e1tane hyst\u00e9rie) m\u00f4\u017eu \u010dloveku sp\u00f4sobova\u0165 stra\u0161n\u00e9 utrpenie, tak\u017ee \u013eud\u00ed nimi postihnut\u00fdch nemo\u017eno za \u017eiadnych okolnost\u00ed ohov\u00e1ra\u0165 ako simulantov. Pred Freudom sa toti\u017e na hyst\u00e9riu pozeralo zvrchu, ke\u010f\u017ee sa z\u00a0nej stala \u201ediagn\u00f3za odpadkov\u201c, divok\u00e1 skl\u00e1dka v\u0161emo\u017en\u00fdch \u017eensk\u00fdch chor\u00f4b, ktor\u00e9 si lek\u00e1rska veda a\u017e do konca 19. storo\u010dia nevedela vysvetli\u0165.<\/p>\n

Tento term\u00edn sa v\u00a0medic\u00edne u\u017e d\u00e1vno nepou\u017e\u00edva. Ako sa rozv\u00edjala psychol\u00f3gia a postupovalo poznanie o\u00a0\u013eudskej du\u0161i, hyst\u00e9riu si medzi sebou rozobrali in\u00e9 choroby a\u00a0dnes mnoh\u00e9 jej prejavy sa daj\u00fa n\u00e1js\u0165 pod diagn\u00f3zou \u00fazkostn\u00fdch \u010di somatoformn\u00fdch por\u00fach a\u00a0psych\u00f3z… Ale to nie je v\u0161etko. Menilo sa aj postavenie \u017eien v\u00a0spolo\u010dnosti a\u00a0mnoh\u00e9 pr\u00edznaky ich neslobody, neschopnosti n\u00e1js\u0165 si svoje miesto vo svete ovl\u00e1danom mu\u017emi, nedostato\u010dnej sebarealiz\u00e1cii, sebad\u00f4vere a\u00a0seba\u00facty, ktor\u00e9 mohli vies\u0165 a\u017e k\u00a0hyst\u00e9rii, odvial \u010das. Lebo aj napriek diagnostikovanej mu\u017eskej hyst\u00e9rii \u0161lo o chorobu postihuj\u00facu preva\u017ene \u017eeny, ktor\u00fdch miziv\u00e9 n\u00e1roky na uspokojovanie vlastn\u00fdch potrieb, vr\u00e1tane t\u00fdch sexu\u00e1lnych, u nejednej vyvrcholili a\u017e do momentu prepuknutia \u201ela grande hysterie\u201c, ako by ho nazval Charcot. Tak z\u00a0hyst\u00e9rie zostala len nad\u00e1vka. Predov\u0161etk\u00fdm adresovan\u00e1 \u017een\u00e1m mu\u017emi…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Panvovou mas\u00e1\u017eou k orgazmu<\/strong><\/p>\n

Hydroterapia alias vodolie\u010dba sa v\u00a0polovici 19. storo\u010dia stala m\u00f3dnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou pre lep\u0161iu spolo\u010dnos\u0165. Vznikali r\u00f4zne sanat\u00f3ri\u00e1 a\u00a0hydropatick\u00e9 \u00fastavy vykon\u00e1vaj\u00face rozli\u010dn\u00e9 \u201emokr\u00e9\u201c proced\u00fary vr\u00e1tane panvovej mas\u00e1\u017ee. \u010co treba na panvov\u00fa mas\u00e1\u017e? Predov\u0161etk\u00fdm siln\u00fd (a pr\u00edjemne ostr\u00fd) pr\u00fad vody, ktor\u00fd smeruje do lona klientky, odkia\u013e je to len p\u00e1r centimetrov k\u00a0onomu zvl\u00e1\u0161\u0165 citliv\u00e9mu miestu v\u00a0jej ctenom pohlav\u00ed. Ko\u013eko litrov vody muselo pretiec\u0165, k\u00fdm sa pacientka dopracovala k\u00a0vyt\u00fa\u017eenej \u00fa\u013eave, \u0165a\u017eko odhadn\u00fa\u0165, zato v\u00a0knihe \u0160arlat\u00e1ni jej autori cituj\u00fa ist\u00e9ho franc\u00fazskeho doktora, ktor\u00fd v\u00a0roku 1843 \u201eop\u00edsal popularitu panvovej sprchy medzi pacientkami takto: ‚Reakcia organizmu na chlad sp\u00f4soben\u00fd oplachovan\u00edm poko\u017eky a\u00a0obnovenie rovnov\u00e1hy (autorsk\u00e1 pozn\u00e1mka: najlep\u0161\u00ed eufemizmus pre orgazmus v\u00f4bec), to v\u0161etko vyvol\u00e1valo u\u00a0mnoh\u00fdch tak\u00fd pr\u00edjemn\u00fd pocit, \u017ee s\u00fa potrebn\u00e9 priebe\u017en\u00e9 opatrenia, aby sa nepresiahol predp\u00edsan\u00fd \u010das, zvy\u010dajne \u0161tyri a\u017e p\u00e4\u0165 min\u00fat.’\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Za masturb\u00e1ciu m\u00f4\u017ee \u013eudsk\u00e1 pa\u017eravos\u0165 <\/strong><\/p>\n

Sylvester Graham (1794 – 1851), predchodca Johna Kellogga, nebol \u017eiaden doktor medic\u00edny, ale kazate\u013e. Okrem Boha r\u00e1d k\u00e1zal aj o\u00a0dobrodeniach vegetari\u00e1nstva a\u00a0dom\u00e1ceho \u010dierneho chleba. V\u00a0t\u00fdch \u010dasoch toti\u017e pek\u00e1ri objavili, ako zbavi\u0165 m\u00faku otr\u00fab, \u010do zna\u010dne vylep\u0161ilo jej chu\u0165 i\u00a0farbu. Biely chlieb sa stal v\u00fdsadou bohat\u00fdch, ktor\u00ed v\u0161ak za\u010dali viac ne\u017e kedyko\u013evek predt\u00fdm trpie\u0165 z\u00e1pchou. T\u00fato nemil\u00fa z\u00e1le\u017eitos\u0165 p\u00e1n far\u00e1r uviedol do \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislost\u00ed. \u010clovek je hrie\u0161na bytos\u0165, ktor\u00fa ovl\u00e1da libido, \u017eiadostivos\u0165. \u010c\u00edm viac dr\u00e1\u017edidiel v\u00a0podobe m\u00e4sit\u00fdch korenist\u00fdch jed\u00e1l do seba naprace, t\u00fdm viac t\u00fa\u017ei po fyzickej rozko\u0161i. Ale sex oslabuje \u013eudsk\u00e9 telo a\u00a0\u010do je slab\u00e9, to m\u00f4\u017ee ochorie\u0165. Sexu\u00e1lna zdr\u017eanlivos\u0165 patr\u00ed k\u00a0predpokladom pevn\u00e9ho zdravia, k\u00e1zal p\u00e1n Graham, a\u00a0kto chce by\u0165 zdrav\u00fd, ten by mal sp\u00e1va\u0165 na tvrdom matraci, dba\u0165 na d\u00f4sledn\u00fa osobn\u00fa hygienu, pi\u0165 iba \u010dist\u00fa vodu, vzda\u0165 sa m\u00e4sa a\u00a0jes\u0165 tmav\u00fd dom\u00e1ci chlieb.\u00a0A\u00a0aby neostalo len pri te\u00f3rii, v\u00a0roku 1829 Sylvester Graham vyna\u0161iel m\u00faku, ktor\u00e1 nesk\u00f4r dostala jeho meno. Ide o\u00a0norm\u00e1lnu p\u0161eni\u010dn\u00fa m\u00faku, ktorej jednotliv\u00e9 \u010dasti sa zvl\u00e1\u0161\u0165 mel\u00fa (\u0161upka, kl\u00ed\u010dky a \u0161krobov\u00e1 \u010das\u0165) a\u00a0n\u00e1sledne sa zmie\u0161aj\u00fa dokopy.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Wikimedia Commons\/Public Domain<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  U\u017e Aristoteles v\u00a0tom mal jasno: \u017eena je nepodaren\u00fd mu\u017e. A\u00a0m\u00e1 maternicu. Iba \u010dert vie, kto ju obdaril t\u00fdmto nepodaren\u00fdm org\u00e1nom! Star\u00ed Gr\u00e9ci maternicu naz\u00fdvali hystera. Norm\u00e1lne slovo na ozna\u010denie nenorm\u00e1lneho org\u00e1nu. Vydan\u00e9ho napospas mu\u017eom, ktor\u00ed p\u00edsali jeho hist\u00f3riu. Ako zo slova hystera vznikla choroba, ktorou \u00fadajne trpeli iba \u017eeny a\u00a0ako sa z\u00a0nepolapite\u013enej maternice zrodila […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9952,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[108,11],"tags":[],"class_list":["post-9951","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2022","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9951","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9951"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9951\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9963,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9951\/revisions\/9963"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9952"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9951"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9951"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9951"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}