Martina Solčanská
foto Sita
Najnovšie knižné hrdinky už nie sú ufňukané naivky, ktoré obdivujú svojho pána božského, ale amazonky, ktoré rozhodujú o osude sveta. Predstavujeme niekoľko z nich aj s ich rovnako odvážnymi autorkami.
Suzanne Collins
a Katniss, bojovníčka o život
Hry o život
Ústrednou personou rodiny Suzanne Collins bol otec a rodinnou témou číslo jeden: vojna a história. Michael Collins bol dôstojník, učil vojenskú históriu na vojenských školách a jedna z prvých detských spomienok Suzanne sa viaže k prehliadke pochodujúcich vojakov na základni West Point. Keď mala šesť rokov (narodila sa 10. augusta 1962 v Hartforde v štáte Connecticut na východe USA), otec odišiel ako pilot do vietnamskej vojny. Čakanie na naň bolo neznesiteľné a keď sa vrátil po roku domov, trpel klasickými posttraumatickými syndrómami vojakov. V noci ho mátali nočné mory a výkriky zo sna budili aj Suzanne. Na rozdiel od vojakov, čo traumy dusili v sebe, Collins sa téme vojny nevyhýbal. Naďalej pôsobil ako učiteľ na rôznych školách (aj preto sa rodina často sťahovala) a do vojenskej histórie (ale aj do každodenného života v trpiacej krajine) zasväcoval aj svoje štyri deti. Suzanne spolu so súrodencami trávila detstvo na bojových poliach či pri vojenských pamätníkoch. Hoci sa v roku 1975 rodina presťahovala do Bruselu, zakrátko sa vrátila do USA a stredoškolské časy budúca spisovateľka prežila v južanskej Alabame. Na vysokú školu sa presťahovala do Indianapolisu, neskôr si vzdelanie doplnila na New York University Tisch School of the Arts, kde sa zamerala na dramatické písanie.
Suzanne Collins odštartovala kariéru písaním detských televíznych programov. V 90. rokoch sa podieľala aj na tínedžerskom hite Clarissa ti to vysvetlí, ktorý nominovali na Emmy a bola tiež hlavnou autorkou seriálu pre najmenších Clifford´s Puppy Days.
V treťom tisícročí sa Suzanne rozhodla, že začne písať knihy pre deti. Jej tvorbu odštartovala Alica v krajine zázrakov. Napadlo jej, že by bolo určite zaujímavejšie, keby hrdina zažil v krajine zázrakov väčšie dobrodružstvá, ako len čajový večierok, navyše v New Yorku (kde autorka vtedy žila) je väčšia šanca, že spadnete do šachty, ako do králičej nory. Králičia nora je pre mestské deti niečo nepredstaviteľné. Preto autorka nechala svojho hrdinu Gregora prepadnúť cez odtokový kanál v práčovni a skončiť v tajomnej podzemnej krajine. O Gregorových dobrodružstvách napísala v rokoch 2003 – 2007 celkovo päť kníh, tvoriacich tzv. kroniku podzemia (Underland Chronicles).
Tínedžerka zachraňuje svet
Na ten nápad si spomína presne. Bola noc, ležala v posteli a prepínala televízne kanály. Na jednom sledovala, ako ľudia súťažia v reality show, druhý kanál prinášal zábery z invázie do Iraku. „Oboje sa vo mne začalo prelínať veľmi znepokojujúcim spôsobom,“ opisuje svoje pocity spisovateľka. A v tej chvíli sa jej v mysli začal rodiť celý svet. Postapokalyptický svet. Temný svet. Svet, v ktorom sa bojuje. A na čele tohto boja proti útlaku stojí 16-ročné dievča. Dá jej meno Katniss Everdeen.
Katniss Everdeen je štíhla, nie príliš vysoká, má hnedé vlasy zviazané do vrkoča, olivovú pleť a zelené oči. Je hlavou rodiny, lebo otec zomrel pri banskom nešťastí pred niekoľkými rokmi a matka odvtedy žije v depresii. Katniss sa o ňu stará s mladšou sestrou Prim, je silná, odvážna, vie skvele strieľať z luku, loví v zakázanej zóne, aby uživila hladujúcu rodinu. Žije v nevábnej budúcnosti, v dvanástom kraji dystopickej totalitnej krajiny Panem. Panem pokrýva územie Severnej Ameriky, na jeho čele stojí mocné Sídlo, ktoré ovláda ostatné kraje. Každý kraj zodpovedá za inú oblasť a Katnissin kraj baníkov je najchudobnejší zo všetkých. Jeho obyvatelia živoria, hladní sa potácajú po špinavých uliciach. Krajov existovalo pôvodne trinásť, no keď sa ľudia z trinásteho kraja sa proti Sídlu vzbúrili, Sídlo ho potlačilo v krvavej vojne a kraj vyhladilo. V snahe udržať ostatných obyvateľov v strachu, vymysleli mocní krvavé hry o život. Vo všetkých krajoch z mladých ľudí vo veku 12 – 18 rokov každoročne vylosujú jedného chlapca a jedno dievča, ktorí prídu do Sídla a bojujú vo zvrátenej reality show o svoj holý život. Víťaz môže byť len jeden. Keď počas 74. ročníka Hier o život vylosujú Prim, Katniss sa prihlási a dobrovoľne vymení sestru.
S krikom sa budí zo sna
Autorka tvrdí, že od začiatku vedela, že chce napísať trilógiu. Nazvala ju The Hunger Games – Hry o život. Prvý diel „Hry o život“ sa na americkom knižnom trhu objavil v septembri 2008, „Skúška ohňom“ o rok neskôr a tretí diel „Drozdajka“ vyšiel v auguste 2010. Všetky knihy sa ihneď ocitli na zozname bestsellerov, trilógiu postupne preložili do 26 jazykov a zo Suzanne sa stala svetovo známa osobnosť. Magazín Time ju v roku 2010 zaradil do rebríčka 100 najvplyvnejších ľudí sveta a v marci 2012 ju webový portál Amazon vyhlásil za najpredávanejšieho autora na čítačkách Kindle na svete.
Suzanne Collins odmalička milovala grécku a rímsku mytológiu. Svoj najobľúbenejší príbeh o Theseovi a Mínotaurovi prečítala údajne ako osemročná a odvtedy ho nemohla dostať z hlavy. Atény musia každoročne za trest posielať na Krétu sedem chlapcov a sedem dievčat, ako živú obeť pre poločloveka – polobýka Minotaura, žijúceho v labyrinte. Napokon sa Theseus ako dobrovoľník rozhodne oslobodiť svoj ľud spod prekliatej služby. Suzanne nazýva Katniss Théseom budúcnosti, ba prirovnáva ju tiež ku Spartakovi. Aj on sa z obyčajného otroka, gladiátora dostal na čelo odboja. Krvavé hry o život sú pre zmenu gladiátorské hry budúcnosti. Názov krajiny Panem vychádza z latinského „panem et circenses“ („chlieb a hry“) a tie Rimania ponúkali svojmu ľudu. Jedlo a zábavu. Keď Katnissina rodina hladuje a dievča sa ocitá na pokraji zúfalstva, bochník chleba jej podá pekárov syn Peeta. Práve on neskôr s Katniss bojuje v hrách o život. Obetu za sestru i bochník prirovnávajú mnohí k príbehu Ježiša Krista.
V prvej knihe bojujú Katniss a Peeta v hrách o život a na konci sa stávajú víťazmi krvavej reality show. V druhej knihe musia hrdinovia opäť bojovať o život, tentokrát v ešte krvavejších hrách štvrťstoročia, v ktorých sa stretávajú víťazi jednotlivých ročníkov. V tretej knihe ide už o skutočnú vojnu. Vojnu proti nenávidenému Sídlu a Katniss stojí na čele revolúcie.
Knihy (neskôr aj filmy) sú nabité krvavými scénami, v ktorých umierajú mladí ľudia. Autorka sa tak nevyhla kritike, že podobné knihy do rúk tínedžerom nepatria, no ona sa bráni a pripomína vlastnú skúsenosť i fakt, že vojnou sa dá zaoberať v mladom veku a nemusí to priniesť nič zlé. Keď jej zavolala literárna agentka po dočítaní rukopisu Drozdajky, v ktorej zvíťazil čitateľský cit nad profesionalitou (rozrušilo ju, koľko obľúbených hrdinov nechala spisovateľka zomrieť) a navrhla, aby dej zvážila, spisovateľka nepopustila: „Toto nie je rozprávka, je to vojna. A aby sa vo vojne smútilo, musia byť aj tragické straty.“ Michael Collins mal na svoju dcéru vskutku silný vplyv, Suzanne si pamätá, aké pocity ju mátali, keď bojoval vo Vietname a aj preto je jej hrdinka od začiatku príbehu bez otca. Katniss rovnako ako vojak Collins prežíva nočné mory a s krikom sa budí zo sna.
Veronica Roth
a Tris, bojovníčka proti selekcii
Divergencie
Pôsobí ako roztomilá tínedžerka, má krátky šmrncovný účes z čiernych vlasov a meria 183 cm, takže v televízii či na fotografiách vyzerá mierne neohrabane. Má len dvadsaťšesť rokov a pri fakte, že momentálne patrí k najvychytenejším spisovateľom pre mladých, sa dá vyriecť len: klobúk dolu!
Narodila sa 19. augusta 1988 v New Yorku ako najmladšia z troch detí, jej otec pochádza z Nemecka a ako dieťa krátko žila aj vo Frankfurte. Po matke má poľské korene, starí rodičia prežili koncentračný tábor, no slobodu v USA si dlho neužili, a tak keď budúca spisovateľka bude o niekoľko rokov potrebovať, aby jej niekto opísal pocity pri strate rodičov v mladom veku, obráti sa na mamu. S mamou mala Veronica vždy veľmi blízky vzťah, a ten sa ešte viac umocnil, keď sa Rothovci rozviedli. Tri deti a Barbara Roth začali nový život v mestečku Barrington neďaleko Chicaga a Veronica dodnes o mame hovorí s veľkým obdivom – zvládala tri deti, ba aj svoju prácu maliarky. Práve ona ju vždy podporovala a verila jej. Otec, ktorý sa v jej živote už často neobjavoval, dcére neveril… O niekoľko rokov neskôr bude jedna jej literárna postava trpieť rovnakými pocitmi.
Veronica bola dobrá, nenápadná študentka, chodila v džínsoch, čiernom tričku a vlasy si viazala do jednoduchého vrkoča. A milovala čítanie, najmä fantasy, sci-fi, literatúru young adult so silnými hrdinami, prinútenými zobrať život do vlastných rúk. A milovala písanie. Na chicagskej univerzite sa zapísala na kurzy kreatívneho písania. Dnes hovorí, že kľúčovým slovom jej života je úzkosť. Nie strach, to je niečo iné – zdôrazňuje, ale úzkosť. Trpela ňou, kvôli otcovi si neverila, vystupovanie na verejnosti bolo pre ňu niečo nepredstaviteľné. V poslednom ročníku štúdia sa zapísala na prednášky psychológie, a tie zmenili jej život. Prednášajúci jej predstavil konfrontačnú teóriu, pomocou ktorej sa môžu ľudia postupne zbavovať svojich fóbií, keď neustále vystavujú svoj mozog určitému strachu, až si mozog naň navykne a strach zmizne. Veronica sa rozhodla túto terapiu podstúpiť. Trénovala, úzkosť ju prechádzala, psychológia a zákonitosti fungovania mozgu ju fascinovali čoraz viac. Začítala sa do kníh zo sociálnej psychológie, zaoberala sa Milgramovým experimentom poslušnosti a autority, uvažovala nad morálnymi zákonmi. A keď sa jedného dňa viezla po Chicagu autom, počúvajúc rádio a hľadiac na okolité budovy, sa jej zazdalo, že z nich skáču ľudia. Nie zo samovražedného dôvodu, ale preto, aby prekonali svoj strach. Aby ukázali, že sú nebojácni. Veronica sa vrátila do svojej internátnej izby a keďže mala práve prázdniny a dostatok času, zapla počítač…
Tínedžerka zachraňuje svet
Pomenovala ju Beatrice Prior, ale neskôr si hrdinka skráti meno na Tris. Žije v postapokalyptickom Chicagu. Jazero Michigan je špinavé a napoly vyschlo, zničené mesto lemuje plot (čo je za ním, nevie nik). Spoločnosť je rozdelená na päť frakcií: Neohrozenosť, Sebazaprenie, Harmónia, Informovanosť, Otvorenosť. Ľudia v každej frakcii majú spoločné isté vlastnosti, ich povinnosti sú presne zadelené a určené. Beatrice so svojou rodinou žije v Sebazaprení. Nosia sivé šaty, majú zakázané sa krášliť, ba i pozrieť sa do zrkadla a ich povinnosťou je pomáhať iným. Beatrice cíti, že tam nepatrí, našťastie, má už šestnásť rokov a ako všetci šestnásťroční, aj ona musí podstúpiť rozhodovaciu ceremóniu. Pri testovaní jej mozgu sa zistí, do ktorej frakcie patrí. Ak do inej, v akej vyrastala, už nikdy sa neuvidí so svojou rodinou. Beatrice túži patriť do Neohrozenosti, test však nečakane odhalí, ž dievča je divergentné a oplýva viacerými vlastnosťami a schopnosťami. No divergentní sú pre totalitnú spoločnosť nebezpeční a musia zomrieť. Keď sa Beatrice podarí oklamať mocných, pridá sa k Neohrozeným. Tí sa neboja ničoho, ani skákať z budov či z idúcich vlakov…
Cassandra Clare
a Clary, bojovníčka s démonmi
Nástroje smrteľníkov
Život Cassandry Clare bol od narodenia predurčený na dobrodružstvo. Narodila sa 27. júla 1973 v Teheráne – jej rodičia v tom čase pôsobili v iránskej metropole na univerzite a svojej dcére dali poctivé židovské meno Judith (tušíte správne, Cassandra Clare je pseudonym). Jej intelektuálni rodičia ju vláčili po celom svete, aj preto rada všade rozpráva historku, že ako batoľa žila mesiac v otcovom batohu, keď jej rodičia spoznávali Himaláje. Vďaka cestovaniu budúca spisovateľka odmalička spoznávala rôzne kultúry, národnosti, ľudí s takou či onakou farbou pleti, počúvala príbehy rôznych náboženstiev a mytológií a všetko to do seba nasávala a ukladala na neskoršie časy.
Stredoškolské vzdelanie Judith Rumelt absolvovala v Los Angeles a svoje spisovateľské začiatky opisuje takto: „Napísala som vtedy príšernú romantickú knihu, príšernú vampírsku knihu a príšernú knihu o záhadách.“ Písanie jej učarovalo a po skončení strednej školy sa ním začala živiť. Keďže žila v Los Angeles, jej články sa točili okolo hollywoodskych celebrít, botoxu, plastík a kto s kým a prečo… Aby uspokojila svoju čitateľskú vášeň, popri novinárčine si našla aj prácu na oddelení detskej literatúry v kníhkupectve. Opätovne čítala nielen knižky svojho detstva, ale aj Harryho Pottera a rozmýšľala, ako začať s vlastnou tvorbou. Ešte skôr, ako sa stala „skutočnou spisovateľkou so skutočnými knihami“, zvolila vcelku osvedčenú cestu mnohých autorov – písala najprv fan fikcie slávnych kníh (najznámejšou autorkou, ktorá začínala fan fikciami, je E. L. James). Pod pseudonymom Cassandra Claire napísala trilógiu The Draco Trilogy (o Dracovi Malfoyovi, spolužiakovi a nepriateľovi Harryho Pottera) a román The Very Secret Diares, ktorý zasa odkazuje na trilógiu Pán prsteňov. Jej diela si fanúšikovia obľúbili, no keď sa rodila jej „skutočná kniha“, svoje diela z internetu stiahla. Pseudonymu zostala verná, len ho poopravila na Cassandra Clare.
Tínedžerka zachraňuje svet
Cassandra sa vďaka novinárskej práci často zdržiavala v New Yorku a všetok spletitý chaos „Veľkého jablka“ ju natoľko očaril, že sa jeho jedinečnú atmosféru rozhodla dostať aj do svojich kníh. Potrebovala ešte originálny príbeh, a ten sa ponúkol čoskoro. Jedna priateľka ju zaviedla do tetovacieho štúdia, kde kedysi pracovala a na strope sa vynímali čierne odtlačky nôh bývalých aj súčasných zamestnancov – akoby sa na strope odohrávala bitka nejakých tajných spoločností, o ktorých obyčajní ľudia nemajú ani potuchy. A to tetovanie! Áno, tetovanie bude pre neznámych veľmi dôležité, budú mať vytetované runy, vďaka ktorým budú disponovať magickou silou. „Chcela som napísať príbeh, ktorý by kombinoval tradičné modely dobra a zla, boli by v ňom monštrá, bol by umiestnený do modernej spoločnosti, na rockové koncerty, medzi mrakodrapy, obchodné domy, hotely… Chcela som vytvoriť svet, kde sa mesto stáva lesom, mysterióznym, s tajnými zákutiami a nebezpečnou krásou…“ Tento svet sa jej podarilo vytvoriť v rekordných šiestich (či vlastne deviatich) knihách. Sériu pomenovala Nástroje smrteľníkov (The Mortal Instruments): Mesto kostí (2007), Mesto popola (2008), Mesto skla (2009), Mesto padlých anjelov (2011), Mesto stratených duší (2012), Mesto nebeského ohňa (2014).
Mesto kostí odkazuje na New York, v ktorom žije aj pätnásťročná Clary Frey so svojou mamou. Jedného dňa sa dievča v nočnom klube stane svedkom vraždy, ktorú spáchali traja potetovaní tínedžeri. Zločin nahlásiť nemôže, keďže mŕtve telá zmizli. A zmizla aj jej mama. A potom sa pred Clary zrazu objaví jeden z potetovaných vrahov. Predstaví sa jej ako Jace a hovorí o sebe, že patrí k Tieňolovcom, ktorí lovia démonov. Aj Claryna mama je Tieňolovkyňa, ba aj Clary, pretože na rozdiel od obyčajných smrteľníkov vidí aj druhý svet. Clary ako ďalšia silná ženská hrdinka si získala srdcia fanúšikov po celom svete. Loví démonov, spoznáva ďalšie magické bytosti a zisťuje, že ich svet na našej planéte existuje odnepamäti. „Je vystrašená, tvrdohlavá, robí chyby, ale bojuje za to, čomu verí,“ charakterizuje ju spisovateľka.
Celý článok vyšiel v tlačenom Miau, apríl 2015