Najvplyvnejšie šéfky sveta

Alexandra Kochová

foto Sita, Isifa

 

V zozname najvplyvnejších žien sveta figurujú mnohé političky a umelkyne, no obrovskú moc držia v rukách aj šéfky veľkých firiem. Majú úspech, peniaze, slávu, dosiahli vrchol… Pri náročnom výstupe nahor však museli prekonať veľa prekážok a prijať mnoho kompromisov. A keď konečne dosiahli svoj cieľ, tam hore to tiež nevyzeralo vždy podľa ich predstáv. Ponúkame príbehy niekoľkých žien, ktoré bojovali zo všetkých síl, aby dokázali skĺbiť kariéru so súkromným životom a materstvom.

 

Mary Barra (53)

generálna riaditeľka automobilového gigantu General Motors

 Mary Barra

 

Medzinárodná korporácia General Motors (GM) sídli v Detroite a patrí k lídrom automobilového priemyslu. Vznikla v roku 1908, kedy sa uznávaný výrobca kočov William Durant stal majiteľom automobilky Buick. V priebehu rokov pribudlo k tejto značke ďalších viac ako 20 spoločností, vrátane jedného z najobľúbenejších nemeckých vozidiel Opel. Dnes pôsobí General Motors vo viac ako 120 krajinách sveta a zamestnáva celkom 212.000 ľudí. Už rok im šéfuje Mary T. Barra, prvá žena na čele automobilky.

 

Sheryl Sandberg (45)

prevádzková riaditeľka spoločnosti Facebook

 

Sheryl Sandberg 

 

Facebook, najpopulárnejší komunitný webový systém na svete, založil Mark Zuckerberg vo februári 2004 pre svojich spolužiakov na Harvarde, no od augusta 2006 sa k nemu mohol pripojiť už ktokoľvek nad 12 rokov. Trhová hodnota spoločnosti prekročila 100 miliárd dolárov, každý rok zarobí na reklamách asi dve miliardy. Jeho skutočná hodnota však spočíva v dátach užívateľov, ktorými disponuje. V súčasnosti sa k tejto sociálnej sieti pripája denne približne 890 miliónov užívateľov po celom svete. Spoločnosť sídli v Kalifornii a vrátane medzinárodných pobočiek zamestnáva viac ako 9.000 ľudí. Od roku 2008 ich riadi Sheryl Sandberg.

 

Cesta na vrchol

Výkonná riaditeľka Facebooku mala odjakživa našliapnuté na veľkú kariéru. Osud jej doprial nielen správne vlastnosti, ale aj šťastie na to, byť v správnej chvíli na správnom mieste. Narodila sa 28. augusta 1969 vo Washingtone do dobre situovanej rodiny očného lekára Joela Sandberga. Keď sa po maturite zapísala na Harvard, stalo sa toto rozhodnutie pre ňu osudným. Na univerzite prvýkrát prejavila svoje feministické ambície, keď založila organizáciu Ženy v ekonomike a v politike, no predovšetkým tam spoznala známeho ekonóma Larryho Summersa, ktorý sa stal jej mentorom, konzultantom diplomovej práce a sprievodcom veľkými príležitosťami. Larry ju hneď po promócii zamestnal vo Svetovej banke a neskôr tento krok odôvodnil veľmi pragmaticky (možno aj so štipkou humoru): „Keď Sheryl pripravovala recepciu ekonomickej asociácie, každá menovka bola správne, jedlo bolo v poriadku, časový plán bol zostavený tak, ako mal byť.“ Ako jeho asistentka pre výskum pracovala na zdravotných projektoch v Indii, zameraných na problémy s AIDS, leprou a slepotou. Po dvoch rokoch sa potom vrátila na svoju alma mater, aby dokončila aj druhý stupeň štúdia a získala titul MBA. Stihla sa aj vydať, no už po roku nasledoval rozvod, a tak ju tešil aspoň červený diplom, s ktorým štúdium ukončila… Konečne sa mohla vrhnúť na ozajstnú kariéru. Jej prvé kroky viedli na jar 1995 do známej konzultačnej firmy McKinsey & Company, odkiaľ sa po roku znova pripojila k Larrymu Summersovi, vtedy už ministrovi financií vo vláde Billa Clintona. Stala sa vedúcou jeho úradu a asistovala pri projekte odpustenia dlhu rozvojovým krajinám počas tzv. ázijskej finančnej krízy.

Po odchode Billa Clintona z prezidentského úradu zmenila pôsobisko aj ona. V roku 2001 nasledovala svoj inštinkt a nastúpila ako viceprezidentka pre internetový predaj do Google, ktorý mal v tom čase iba stovku zamestnancov a bol prakticky na začiatku. „Google bol malý a dezorientovaný, ale bol to raketoplán,“ tak videla Sandberg jeho potenciál a začala pracovať na tom, aby konečne vykazoval zisky, napríklad vďaka „vyskakovacím“ reklamám. Vďaka práci pre Google sa stala milionárkou a darilo sa jej aj v súkromí. V roku 2004 sa vydala za dlhoročného priateľa Davida Goldberga (vtedy zamestnanca konkurenčnej firmy Yahoo, dnes riaditeľa webu s online dotazníkmi SurveyMonkey), rok po svadbe priviedla na svet syna a o dva roky neskôr aj dcéru. Tá mala len pár mesiacov, keď koncom decembra 2007 na vianočnom večierku Sheryl stretla Marka Zuckerberga. Hoci práve zvažovala prijatie riadiacej pozície v spoločnosti, ktorá vlastní noviny The Washington Post, mladý zakladateľ Facebooku ju zaujal. V januári 2008 sa obaja znova stretli na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose, párkrát spolu poobedovali a v marci Facebook oznámil, že Sheryl Sandberg sa stáva jeho novou prevádzkovou riaditeľkou (COO) s kráľovským platom i podielmi z výnosov.

Na ziskoch Sandberg zapracovala hneď od začiatku a už koncom jari dosiahla, že Facebook začal predávať reklamu a konečne sa zo zábavného produktu zopár nadšencov zmenil na dobre prosperujúcu firmu. Dodnes dozerá na obchod, marketing, ľudské zdroje aj komunikáciu. V roku 2011 zarobila 300.000 dolárov základný plat plus takmer 30 a pol milióna dolárov v akciách Facebooku a napriek tomu, že mnohé z nich už medzitým predala, dnes má jej podiel vo firme hodnotu viac ako miliardu dolárov. A to nie je všetko. Sandberg je vo Facebooku aj členkou správnej rady a tento post zastáva aj v zábavnej spoločnosti The Walt Disney Company, Centre pre globálny rozvoj, organizácii V-day (bojuje proti násiliu na dievčatách a ženách) a v neziskovej organizácii Women for Women International (podporuje ženy, ktoré prežili vojnu). Členstva v správnej rade Starbucks a ročného platu 280.000 dolárov sa už vzdala – možno preto, aby sa mohla právam žien venovať ešte viac. V decembri 2010 vystúpila na konferencii TED Women s prednáškou „Prečo máme tak málo ženských vodcov“. Vyslovila nespokojnosť s faktom, že len 14 % z najlepších pracovných pozícií obsadzujú ženy a v tejto oblasti nedochádza k žiadnemu pokroku. Jej vystúpenie sa stretlo s obrovskou pozornosťou, na youtube ho zhliadlo viac ako milión divákov a ozvalo sa mnoho žien s vlastným osudom a skúsenosťami… Preto svoje myšlienky vydala aj knižne. Keď kniha Lean In (Oprite sa do toho) s podtitulom „Ženy, práca a vôľa viesť“ vyšla v marci 2013, hneď sa stala „bibliou“ moderných žien po celom svete. Sandberg v nej skúma, prečo sa ženy napriek akademickým úspechom nedostávajú do vedenia kľúčových inštitúcií, upozorňuje na zažité rodové predsudky a radí, ako ich prekonať. Za všetkým podľa nej cítiť patriarchálny model spoločnosti, kde sa ženám prisudzuje často nižšia a menej ambiciózna práca. Dôležité však je vybudovať ozajstnú rovnosť medzi pohlaviami. „Skutočne rovnocenný svet by bol ten, kde by ženy riadili polovicu krajín a podnikov a muži by mali na starosti polovicu domácností,“ tvrdí v knihe riaditeľka Facebooku a ženy vyzýva, aby nasledovali svoj sen, snažili sa presadiť a nebáli si pýtať to, na čo majú právo. Kniha Lean In podnietila vznik celého hnutia s rovnakým názvom, ktoré pomáha ženám dosiahnuť ich profesionálne aj osobné ciele. Prostredníctvom webovej stránky a 16.000 „klubov“ v 72 krajinách im umožňuje vymieňať si informácie, skúsenosti a nápady, ktoré vedú ku vzájomnej podpore a motivácii.

Od marca 2014 vedie aj kampaň Ban Bossy, ktorú podporujú aj osobnosti ako Beyonce, Jennifer Garner či Condoleezza Rice. Keď sa muž správa asertívne, je podľa nich označovaný za šéfa (boss), kým ženu nazývajú panovačnou (bossy). Takéto označenie potom môže negatívne pôsobiť na mladé dievčatá – znižovať ich sebavedomie a demotivovať ich v túžbe uspieť. „Chcem, aby sa namiesto ´Si panovačná´ hovorilo ´Máš vodcovské schopnosti´“, vyhlásila Sandberg. Niet pochýb, že tie jej rozhodne nechýbajú. Náročná práca, dozorné rady, hnutia za práva žien, to všetko zvláda šéfka Facebooku pomerne ľahko. Že vám pri tom všetkom chýba starostlivosť o vlastné deti? Nie ste sami. Hoci našla tisícky nadšených nasledovníčok, nie všetkých jej feministické odhodlanie nadchýna. Kritici pripomínajú, že v knihe Lean In autorka rozoberá len to, či bol návrat do práce dobrý pre ňu a nepýta sa, čo je najlepšie pre jej deti. Ak jej aj niekedy napadne, či by neboli šťastnejšie, keby s nimi trávila viac času, zavrhne túto myšlienku ako „čistú emóciu bez vedeckého základu“. Podľa iných nie je len sebecká, ale aj „príliš elitárska“, „hluchá k problémom, ktorým musia čeliť bežné ženy“ a je nefér používať ju ako vzor, keď si môže dovoliť zástupy opatrovateliek a asistentiek. Podľa ďalších dokonca vyvoláva v ženách pocit viny, že sa viac nevenujú kariére a kritici napokon pripomínajú aj fakt, že bez Larryho Summersa by jej život zrejme vyzeral úplne inak. Niektoré výčitky možno považovať za oprávnené viac, iné menej, no netreba zabúdať, že Sheryl Sandberg v úvode knihy priznala: „Zostať v zamestnaní nie je to pravé pre každého.“ Pre ňu samu však zjavne áno.

 

Amy Pascal (57)

spolupredsedníčka Sony Pictures Entertainment

 

Amy Pascal 

 

Sony Pictures Entertainment (SPE), americká pobočka japonského koncernu Sony, sa zameriava na výrobu filmov, televíznu produkciu, digitálnu tvorbu a distribúciu do viac ako 130 krajín. Pôvodne sa spoločnosť nazývala Columbia Pictures a jej majoritným vlastníkom bola The Coca-Cola Company. V roku 1989 ju však kúpilo Sony, ktoré spoločnosť premenovalo na Sony Pictures Entertainment. V súčasnosti má SPE trhovú hodnotu osem miliárd dolárov a na jej čele stoja dvaja muži a najmocnejšia žena Hollywoodu, Amy Pascal.

 

 

Indra Nooyi (59)

výkonná riaditeľka PepsiCo

 

Indra Nooyi 

 

Korporácia PepsiCo vznikla v roku 1965 spojením spoločností Pepsi-Cola a Frito-Lay a k perlivým nápojom a kukuričným lupienkom postupne pridávala džúsy, energetické nápoje či raňajkové cereálie. V minulosti do jej portfólia patrilo aj niekoľko sietí s rýchlym občerstvením (Pizza Hut, KFC…), tých sa však koncom milénia zbavila. Dnes PepsiCo zaznamenáva ročný obrat okolo 60 miliárd dolárov a zamestnáva takmer 300.000 ľudí po celom svete. Od roku 2006 im velí Indra Nooyi.

 

Drew Gilpin Faust (67)

rektorka Harvardovej univerzity

 Drew Gilpin Faust

 

Najstaršiu americkú vysokú školu – súkromnú univerzitu Harvard v Cambridgi založili v roku 1636 a o dva roky ju pomenovali podľa duchovného Johna Harvarda, ktorý polovicu svojho majetku a knižnicu so 400 zväzkami odkázal po smrti škole. Dnes má univerzita takmer 19 miliónov kníh, ktoré sú k dispozícii 20.000 študentom a 2.400 profesorom. Harvard sa pýši mnohými úspešnými absolventmi, z ktorých vzišlo 32 prezidentov, 48 držiteľov Pulitzerovej ceny a 47 laureátov na Nobelovu cenu, taktiež disponuje najväčším finančným fondom spomedzi všetkých amerických univerzít. Na 26 miliárd dolárov dozerá od roku 2007 Drew Gilpin Faust.

 

Prečítajte si:

Sheryl Sandberg ponúkla vo svojom bestselleri Lean In niekoľko rád pre ženy, ktoré chcú dosiahnuť úspech v práci. Tu sú niektoré z nich:

Nepodceňujte sa. Ženy systematicky podceňujú svoje schopnosti. Ak sa záujemcov o prácu opýtate na úplne objektívne veci ako napríklad vzdelanie, muži ho ohodnotia o čosi vyššie, ženy zasa mierne nižšie. Rozdiel je aj v otázkach ohodnotenia. Až 57 % mužov o svojom prvom plate vyjednáva, kým zo žien je to len 7 %. A napokon to najdôležitejšie: muži pripisujú svoj úspech sebe samým, kým ženy za ním vidia vonkajšie faktory.

Urobte svojho partnera ozajstným partnerom. Ak žena a muž pracujú na plný úväzok a majú dieťa, žena robí dvojnásobne viac domácich prác a dieťaťu venuje trikrát viac času, ako muž. Takže ona má tri práce a on len jednu. „Nikdy nedosiahneme skutočnú rovnocennosť na pracovisku, keď ju nebudeme mať doma,“ tvrdí Sandberg a dodáva, že najdôležitejšie kariérne rozhodnutie je to, za koho sa vydáte.

Neodchádzajte skôr, než odídete. Od momentu, kedy začne žena premýšľať nad dieťaťom, všetko mu prispôsobuje. Už viac nedúfa v povýšenie, neberie žiaden nový projekt, začne ustupovať do úzadia. „Neodchádzajte predtým, než odídete. Držte nohu na plyne do úplne posledného dňa, keď potrebujete odísť a mať voľno pre dieťa – a potom robte rozhodnutia,“ radí šéfka Facebooku.

 

Celý článok dočítajte v tlačenom Miau, máj 2015