V posledných rokoch zaznamenala nárast kórejská pop kultúra najmä vďaka Squid Game, najsledovanejšiemu seriálu v histórii Netflixu či chlapčenskej skupine BTS, ktorá láme rekordy vo svetových hudobných rebríčkoch. Avšak nevídané talenty a šarmantných umelcov možno nájsť aj v susedných krajinách Južnej Kórey. Dvere východoázijským seriálom, filmom i hudbe sa postupne otvárajú aj u nás. Poďme sa teda pozrieť na štyroch známych hudobníkov z juhovýchodnej Ázie.
Krajina pôvodu: Japonsko
Čím sa preslávil: Svojím špeciálnym štýlom hry na gitaru, tzv. finger slappingom, za ktorý dostal prezývku „Samurajský gitarista“, pretože narába s gitarou ako s katanou (japonský samurajský meč).
Cesta za slávou
Miyavi, vlastným menom Takahasa Išihara, sa narodil v meste Osaka preslávenom gejšami. Nikdy si nemyslel, že skončí pri hudbe, pretože pôvodne túžil byť futbalistom. Keď však v pätnástich utrpel pri zápase v juniorskej lige zranenie, sen o profesionálnej športovej kariére sa rozplynul. Zatiaľ čo sa doma musel liečiť, vzal do ruky gitaru a len tak z nudy sa na nej učil hrať. Zistil, že má na to talent a v priebehu niekoľkých mesiacov majstrovsky zvládal skladby od Raya Charlesa až po Metallicu, a tak sa rozhodol venovať hre na gitaru profesionálne. V sedemnástich sa odsťahoval do Tokia, kde sa veľmi rýchlo uchytil a dostal sa do rockovej kapely Dué le Quartz, ktorá patrila do subžánru visual kei. Niekoľko rokov ťahali ako kapela koncertné šnúry po Japonsku, no v roku 2002 sa kapela rozpadla a Miyavi pokračoval v sólovej dráhe. Ešte v tom istom roku vydal svoj debutový album Gagaku. Ďalšie roky pokračoval vo vydávaní sólo albumov a získal si povesť gitarového virtuóza, keďže mal vlastný unikátny štýl hrania, tzv. finger-slapping, keď hudobník hrá bez brnkátka a naťahuje struny veľmi rýchlo priamo prstami. Sólo dráha ho však po čase omrzela a rozhodol sa ešte raz ísť do toho tímovo – v roku 2007 sa pridal do novej j-rockovej skupiny S.K.I.N., v ktorej hral i jeho hudobný vzor Yoshiki. Členovia tejto superskupiny boli všetko hudobníci, ktorí už predtým zažili úspech v kapelách aj sólovo. Debutovali v Kalifornii, pričom tento ich koncert bol vyhlásený za „japonský rockový koncert storočia”. S.K.I.N. chceli byť prvou ázijskou skupinou, ktorá by pokorila svetové hudobné rebríčky počnúc Amerikou. Dali si za cieľ otvoriť cestu japonským umelcom do západného hudobného priemyslu. Kapela sa však potom už nikdy na pódiu ani v štúdiu nestretla, a to z dôvodov, ktoré dodnes nie sú známe. Miyavi sa teda opätovne vydal na sólo kariéru a v roku 2008 mal svetové turné, na ktorom vypredal haly aj v európskych krajinách ako Holandsko, Španielsko či Švédsko. Simultánne s Japonskom si tak budoval silnú medzinárodnú fanúšikovskú základňu a populárny je dodnes, pretože na konte má pätnásť štúdiových albumov.
Aký vlastne je
So svojimi početnými piercingami a tetovaniami sa stal v Japonsku rebelskou ikonou a jeho charizma bola taká výrazná, že ho pozná snáď každý. Japonská kultúra je veľmi založená na slušnosti a oficialitách a taktiež na mentalite, že jednotlivec je len súčasť davu. No práve Miyavi sa tak nesprával, bol divoký, bezprostredný, vždy vyčnieval a prijal hru na rockovú hviezdu veľmi rád. Experimentoval ako s hudobnými žánrami, tak aj so svojou vizuálnou identitou a preukázal sa ako verzatilný umelec, ktorý má svetu čo povedať. Jeho rebelské roky však, tak ako u každého, mali aj dátum expirácie. V roku 2009 sa oženil za americko-japonskú speváčku Melody, ktorá sa neskôr stala módnou návrhárkou. Má s ňou tri deti – dcéry Lovelie (13) a Jewelie (12) a syna Skylera (2). Miyavi je v súčasnosti veľmi aktívny na Instagrame, kde komunikuje hlavne po anglicky, nakoľko žil šesť rokov s rodinou v Los Angeles, kam sa presťahovali kvôli natáčaniu filmu Unbroken (2014). Pre hudobný magazín Magnet sa vyjadril: „Po tom, čo som odišiel z Japonska, si nanovo uvedomujem a oceňujem, aká je to úžasná a unikátna krajina. V minulosti som sa napríklad snažil spievať po anglicky, no nebolo to ono. Ak je však skladba hudobne kvalitná a chytľavá, zahraniční poslucháči sú otvorenejší takejto hudbe, aj keď nie je v ich jazyku.”
Jackson Wang (29)
Krajina pôvodu: Čína
Čím sa preslávil: Prvý čínsky sólista, ktorý sa umiestnil na 1. mieste v iTunes rebríčku hudby.
Cesta za slávou
Jackson Wang pochádza z Hongkongu a narodil sa rodičom športovcom – otec bol šermiar a mama gymnastka. Od detstva ho teda viedli k športu a v desiatich rokoch začal so šermom, dostal sa do národného šermiarskeho tímu a v roku 2011 vyhral ázijský juniorský šampionát. Keď sa pripravoval na olympijské hry v Londýne 2012, dostal ponuku na štipendium na prestížnej univerzite Stanford, no odmietol, pretože ho viac lákala kariéra k-pop idola. Počas toho, ako hral na strednej škole basketbal, si ho totiž všimol zástupca veľkej juhokórejskej agentúry JYP a zavolal ho na medzinárodný kasting. Z dvetisíc uchádzačov sa Jackson umiestnil na prvom mieste, a tak sa začala jeho cesta do sveta k-popu. Presťahoval sa do Soulu, kde sa začal jeho tréning na k-pop idola. Po takmer troch rokoch debutoval v roku 2014 s chlapčenskou skupinou GOT7, ktorá okrem neho mala ďalších nekórejských členov z USA či Thajska, a stala sa tak medzinárodne populárnou. Vybrali ho aj ako moderátora do najznámejšej kórejskej hudobnej šou SBS Inkigayo, čo je pre idolov veľkou prestížou a väčšinou túto príležitosť cudzinci ani nedostanú. V roku 2017 vyhral v Číne ocenenie najpopulárnejší súčasný umelec, a to je už čo povedať na najľudnatejšiu krajinu sveta.
V roku 2017 si založil vlastnú produkčnú spoločnosť Team Wang, pod ktorou vydáva svoju hudbu a zároveň zastrešuje nespočetné množstvo spoluprác s módnymi značkami. V piesni Fendiman napríklad vzdáva poctu módnemu domu Fendi v rámci ich spolupráce. Táto pieseň sa umiestnila na 1. mieste v amerických rebríčkoch iTunes a Jackson stal sa tak prvým čínskym sólo umelcom, ktorému sa to podarilo. Presadil sa v hudobnom žánri rap, hoci kedysi v talkshow na kórejskej tvN povedal: „Nepovažujem sa za rapera, som len idolom, ktorý rapuje.”
Pod svojou spoločnosťou vydal medzičasom dva sólo albumy Mirrors a Magic Man, v ktorých spája emócie súčasnej generácie a zároveň prvky tradičnej čínskej kultúry. Má aj voskovú figurínu v Madam Tussauds v Hongkongu a o jeho popularite svedčí aj skutočnosť, že keď oznámil svoj narodeninový koncert, 5.000 lístkov sa vypredalo za 98 sekúnd.
Aký vlastne je
V Kórei Jackson rýchlo naberal na popularite, nakoľko bol od začiatku sympatický a otvorený. Napríklad priznal, že po kórejsky sa naučil tak, že začal chodiť na rande s Kórejčankami, čo je na idola neobvyklé – majú totiž zakázané randiť a mať akýkoľvek osobný život. Všetci to, samozrejme, robia, no tvária sa, že nie, preto bola Jacksonova úprimnosť veľmi obdivuhodná. Je polyglot a ovláda mandarínsku a kantonskú čínštinu, vie plynule po anglicky, kórejsky a trochu francúzsky. V talkshow pre tvN sa zmienil, že pri každom jazyku má tak trochu inú osobnosť. „Keď prepínam z angličtiny do kórejčiny, je to zvláštne. V angličtine som menej formálny, v pohode poviem niekomu, koho nepoznám: Zdravím, ja som Jackson. No v kórejčine je to úplne iné, tu sa pokloním a poviem: Dobrý deň, pane. Moje meno je Jackson Wang. Je mi cťou.“
V úlohe moderátora kórejských a čínskych talkshow bol veľmi pohotový a vtipný, preto sa stal obľúbenou tvárou televíznych obrazoviek. Prekvapením bolo, keď sa v roku 2020 objavil ako prísny porotca v čínskej reality show Street Dance of China ako mentor, ktorý trval na vytrvalosti a sústredenosti svojich zverencov. „Ak nezlyháte, nemôžete byť ani úspešní,” prehlásil.
Wang znamená po čínsky kráľ a Jackson tak trochu je čínskym kráľom, keďže mu patria všetky ťažko vydreté prvenstvá a úspechy pre Čínu. Na svoj pôvod je veľmi hrdý a v roku 2019 si dal na svoje Weibo (čínsky Facebook) čínsku vlajku a zmienku, že je jedným z 1,4 miliardy jej strážcov. Príspevok zverejnil po tom, čo protestanti čínsku vlajku odstránili z prístavu v Hongkongu a zahodili do mora počas hongkonských protestov. V januári 2020 sa pre Forbes vyjadril: „Mojím cieľom je urobiť svoje meno svetoznáme, aby ma každý poznal ako Jacksona Wanga z Číny. Chcem, aby ľudia vo svete vedeli, že aj čínske decká robia dobrú hudbu.”
Kai (29)
Krajina pôvodu: Južná Kórea
Čím sa preslávil: Stal sa prvou mužskou tvárou kozmetickej značky Bobbi Brown v histórii.
Cesta za slávou
Vlastným menom Jongin Kim sa narodil ako najmladšie dieťa ku dvom starším sestrám. Aj keď jeho rodičia pôvodne chceli, aby sa učil taekwondo, Kai ostal taký unesený, keď videl v divadle Luskáčika, že sa rozhodol venovať baletu. Navštevoval kórejské konzervatórium a v roku 2007 sa vďaka otcovi, ktorý ho veľmi podporoval, zúčastnil aj mládežníckej súťaže, ktorú organizovalo SM Entertainment, jedna z najväčších spoločností v kórejskom zábavnom priemysle. Súťaž vyhral a s SM Entertainment podpísal v trinástich rokoch zmluvu. Štyri roky trénoval a v decembri 2011 ho predstavili ako prvého člena novej chlapčenskej skupiny EXO, ktorá patrí k najznámejším k-popovým skupinám v histórii. V tej debutoval v roku 2012 singlom Mama a jej členom je až dodnes. EXO bola pôvodne kórejsko-čínska skupina, pretože SM chcelo expandovať do Číny, čo sa im aj podarilo. Neskôr však čínski členovia z politických dôvodov odišli. Skupina vydala sedem štúdiových albumov a štyri live albumy, vybudovala si obrovskú medzinárodnú fanúšikovskú základňu a mala päť svetových turné. Momentálne má skupina už niekoľko rokov pauzu, lebo jej členovia sú v povinnej vojenskej službe. Počas tejto pauzy vznikla super skupina Super M, v ktorej sa stretli členovia viacerých úspešných k-pop skupín, medzi nimi aj Kai. Zožala úspech a mala dokonca aj svetové turné, pričom bola zameraná práve na západný trh. Nakoľko však všetci jej členovia mali vlastné rozbehnuté kariéry, jej činnosť napokon ustala.
V roku 2018 vystupoval Kai na záverečnej ceremónii zimnej olympiády v Pjongčangu prvýkrát sám. O dva roky neskôr sa konečne dočkal sólo kariéry so svojím debutovým mini albumom Kai a singlom Mmmh. Kaiova hudba je podmanivá, ladená do r’n’b a popu a je skôr pomalá a zvodná, na rozdiel od prevažne energickej veselej hudby EXO. Ďalším Kaiovým mini albumom bol Peaches, ktorého rovnomenná titulná skladba získala v Kórei platinové predaje. Najnovší sólo album Rover sa inšpiruje súčasným celosvetovým trendom – latino hudbou s prvkami raggaetonu. Na tomto albume sa Kai vydal v ústrety fanúšikom tanečnejším krokom, no tanec a choreografie sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých jeho piesní. V máji 2023 nastúpil však aj on do vojenskej služby, a tak ho teraz rok a pol nebudeme vidieť tancovať ani spievať.
Jeff Satur (28)
Krajina pôvodu: Thajsko
Čím sa preslávil: Účinkovaním v populárnej thajskej dráme KinnPorsche.
Cesta za slávou
Jeff Satur je spomedzi štyroch vybraných hudobníkov asi najmenej známy, ale jeho sláva momentálne stúpa najrýchlejšie, o čom svedčí i jeho pomenovanie „thajská senzácia”. Pravým menom Worakamol Satur sa narodil v Bangkoku a kariéru začínal ako model v reklame a na módnych prehliadkach. Jeho najväčšou podporovateľkou bola mama: „Vždy vo mňa verila, aj keď bolo zle,” spomínal pre magazín Harper’s Bazaar. K hudbe sa dostal hrou na gitare v deviatich rokoch a inšpirovali ho rockové kapely, keď videl, ako to vedia „rozbaliť“. Naučil sa hrať aj na bicie a klavír a následne rozhodol trénovať spev. Začal spievať v roku 2013, kedy nahrával covery, ale aj piesne, ktoré sám napísal ako nezávislý umelec. Je veľkým fanúšikom skupiny AC/DC, ale aj japonskej kapely X Japan a jej frontmana Yoshiki Hayashiho (bol v skupine S.K.I.N. spolu s Miyavim). „Milujem intenzitu a energiu rockovej hudby, ktorú sa snažím preniesť aj do svojej tvorby.” Satur sa však venuje skôr akustickým baladám a popu, no má veľmi precítenú farbu hlasu a veľký rozsah. „Chcem sa cez moju hudbu spájať s ľuďmi a vyvolávať v nich emócie,” nechal sa počuť po koncerte v Singapure, kde ho až k slzám dojalo, že fanúšikovia, ktorých materinským jazykom je majalčina, sa naučili jeho texty v thajčine.
Na univerzite v Bagkoku začal študovať operný spev a jazz, no nakoniec zmenil odbor na ekonomiku, pretože štúdium spevu bolo preň príliš akademické a teoretické. Radšej sa rozhodol uplatniť svoj talent v praxi.
V tomto roku spolupracoval s kórejským spevákom Shaunom na hitovom singli Steal The Show, ktorým sa odklonil od svojho typického žánru, nakoľko ide o elektronickú tanečnú pieseň, avšak sú v nej aj gitarové riffy z jeho obľúbeného rockového žánru. Najnovšia pieseň Dum Dum má pop rockový nádych a neznie komorne ako jeho predošlé, Satur teda zjavne mieri ku kariére popovej hviezdy a je čoraz známejší aj na Západe, pieseň totiž vydal aj v anglickej verzii. Momentálne pracuje na svojom plnohodnotnom debutovom albume, ktorý si píše sám. Zo jeho súkromného života nie je veľa známe, ako povedal pre Harper’s Bazaar: „Pre mňa je mojím životom hudba a hudba je mojou prácou. Ale nemám pocit, že je to práca, pretože si to naozaj užívam.“
Aký vlastne je
Nohami stojí pevne na zemi a ostal skromný napriek rýchlemu nárastu jeho sledovateľov na Instagrame. Na internete sa však stretáva aj s nenávistnými komentármi a kritikou. Sám o sebe hovorí, že je citlivá duša a jemný človek, no snaží sa sústrediť na pozitíva a konštruktívnu kritiku. Na otázku, akú radu by dal ľuďom, čo sa tiež stretávajú s hejtermi, odpovedal: „Nevenujte im pozornosť. Tými slovami, ktoré vám píšu, sa už znížili pod vašu úroveň a iba sa vás snažia stiahnuť dole k sebe.“ Jeho filozofiou je sústrediť sa na to, aby ostal autentický a aby rástol. Svoju tvorbu ani nechce kategorizovať, jednoducho, tvorí tak, ako to cíti. A možno práve v tom spočíva jeho príťažlivosť.
Miriam Fulmeková
Celý článok si prečítate v júnovom čísle MIAU (2023)





