Aneta Homzová
foto Sita, Profimedia
Zdieľať so širokou verejnosťou vlastné životné príbehy, názory, nápady, fotografie, a tým chtiac-nechtiac aj svoje súkromie, to chce odvahu. A zaujať celý svet, to už si vyžaduje aj originalitu, kreatívneho ducha a značnú dávku šťastia, najlepšie v podobe verných „followerov“. Blogosféra je presýtená osobnými denníkmi, vizuálnymi spomienkami a video komentármi a pár šťastlivcom sa podarilo vydláždiť si svojím blogom cestu k lukratívnym ponukám. Ponúkame niekoľko mužov, ktorí si svoje online sny zhmotnili do každodennej reality.
Bryan Grey Yambao (33)
módny bloger známy ako BryanBoy
bloguje na: bryanboy.com
Vďaka blogu
Zbožňuje ho Marc Jacobs, dokonca po ňom pomenoval aj kabelku (The BB Ostrich Bag), Karl Lagerfeld pre kampaň značky Fendi odkopíroval typickú Bryanovu fotografickú pózu, má zaistené miesto v prvom rade na najprestížnejších módnych prehliadkach na svetových fashion weekoch, kde mu garde robia redaktorky z Vogue, tyká si s Alexandrom Wangom a Annou Dello Russo, účinkoval v populárnej americkej módnej reality show America’s Next Topmodel.
Z Manily do New Yorku
Jeho podpisom je póza. Dajte ľavú ruku vbok a preneste naň svoju váhu. Vystrite pravú ruku, v ktorej držíte za ramienko svoju kabelku a ukážte svetu svoju najnovšiu trofej. A ak stále neviete, ako na to, pozrite si kampaň značky Fendi z roku 2006, ktorá sa jeho pózami inšpirovala (ale nikdy to verejne nepriznala). Slávna póza vznikla vlastne úplnou náhodou, keď Bryan, tak trochu pod parou, držal kabelku svojej známej a imitoval pri tom samozvané divy showbiznisu.
V roku 2008 mu kuriér doručil obrovský balík, ktorý mu s patričným zmyslom pre dramatický účinok poslal sám Marc Jacobs. A v ňom – hráškovo zelená kabelka zo pštrosej kože, pomenovaná iniciálami BB podľa dizajnérovho obľúbeného blogera. Jacobs kabelku doplnil osobným odkazom: „Obdivujem tvoju vášeň pre módu. Kde by boli dizajnéri bez entuziazmu ako ten tvoj?“
V roku 2010 prezradil, že za uplynulý rok mu pravidelné „postovanie“ príspevkov na blog vynieslo 100.000 dolárov. Onedlho na to prijala internetovú superhviezdu pod svoje krídla prominentná agentúra Creative Artists, ktorá sa stará o kariéru celebrít. A postarala sa aj o Bryanovu. Kto o módnom nadšencovi z Filipín dovtedy nevedel, dozvedel sa o ňom prostredníctvom show America’s Next Topmodel s Tyrou Banks, kde Bryan účinkoval ako prostredník, ktorý tlmočil názory na súťažiace, šíriace sa po internete. Bryan si vtedy kúpil jednosmernú letenku do New Yorku, ktorý ho už dlho lákal do svojich osídel a žije tam dodnes. Odvtedy vraj dostáva pravidelne atraktívne ponuky na vytvorenie reality show, ktorá by sledovala jeho život, ale týmto smerom sa odmieta uberať. Zostáva dobrosrdečným excentrikom. Jeho blog má dnes parametre online magazínu a zabezpečuje mu úctyhodný základný príjem. Veď aby nie, keď jeho módny denník bryanboy.com zastrešuje vydavateľstvo Condé Nast. „Blog mi otvoril už mnoho dverí, vďaka nemu sa mi splnili detské sny. Precestoval som svet a spolupracoval s ľuďmi, ktorých som vždy obdivoval,“ komentuje svoj úspech Bryan.
Mario Armando Lavandeira (36)
bulvárny bloger známy ako Perez Hilton
bloguje na: perezhilton.com
Vďaka blogu
Ocitol sa tam, kde vždy chcel – v showbiznise. Pozvali ho do poroty súťaže Miss USA 2009, účinkoval v rade seriálov a reality show, má vlastnú televíznu a rozhlasovú reláciu, vydal knižku pre deti a podľa štatistík mu jeho koníček vynáša 200 až 400.000 dolárov mesačne.
Milovaný fanúšikmi
Perez Hilton „bonzuje“ najmä prostredníctvom bulvárnych fotografií s vlastnými popiskami a čmáranicami. Jednoduchá forma, jasný odkaz, silný účinok. Fanúšikov si získava exkluzívnymi správami a podpichovaním celebrít. Má schopnosť ľudí rozosmiať a v tej istej chvíli ich zároveň rozhnevať. Rozporuplný bloger má však stálu fanúšikovskú základňu a bezpochyby patrí medzi kľúčových hráčov hollywoodskej komunity. Veď 8 miliónov klikov denne, ktoré určite hrejú Maria pri srdci, vedia iným narobiť poriadne vrásky na čele. Napríklad pomstychtivá pop diva Fergie neuniesla sarkastické poznámky na svoj účet a „vyspievala sa“ z toho v skladbe Pedestal: „Prečo strkáš nos do cudzích vecí / Skrývaš sa za obrazovkou, aby si nebol videný / Ako môže byť človek taký arogantný? / Kto si a čo robíš / Že máš pocit nadradenosti / Pokúsil si sa niekedy vcítiť do mojej kože?“
Za údajných 8 miliónov zobrazení jeho webstránky počas 24 hodín v roku 2007 môžu prekvapivé správy, ktoré čitatelia blogu doslova hltali. Napríklad prišiel s omračujúcim tvrdením o smrti kubánskeho prezidenta Fidela Castra a svojou fámou ho ukrátil o pár rokov života. Bol presvedčený o pravdivosti svojej informácie, nerád totiž šíri klamstvá. Napokon Castro vystúpil v televízii, aby sám, plný života, poprel fámy o vlastnej smrti a Mario svoj (ako tvrdí) jediný omyl verejne priznal a trpko oľutoval. Podobný kiks sa mu však stal znovu v roku 2009, kedy si robil srandu zo smrti Michaela Jacksona, pretože si myslel, že chýry o jeho zástave srdca nie sú pravdivé, len majú zvýšiť tržby…
Aj napriek tomu sa v roku 2008 svojimi nebojácnymi blogovými počinmi zaslúžil o uznanie „Hispánec roka“. Odkedy sa vyšvihol ako horúca hviezda blogosféry, ponuky na spoluprácu sa začali hrnúť. Hosťoval vo viacerých seriáloch, kde hral zakaždým samého seba, teda Pereza Hiltona – anonymného blogera, ktorý si uťahuje zo slávnych osobností. Ani formát talk show a reality show mu nie je cudzí, účinkoval napríklad v Celebrity Big Brother či Oprah’s Lifeclass, spolumoderoval odovzdávanie hudobných cien MTV Europe a čestné miesto si zaslúžil aj vo viacerých dokumentárnych seriáloch (100 najotravnejších ľudí roku 2007 z produkcie BBC). Objavil sa aj vo viacerých videoklipoch, azda najznámejším je Rihannin S&M, v ktorom sa mu opäť ušla úloha samého seba, tentokrát však v podobe speváčkinho neposlušného „zvieratka“, ktoré si drží na vôdzke. Mariove bezostyšné sklony využila aj Britney Spears na svojom turné, kde mu pridelila kostým kráľovnej Alžbety.
Chris Guillebeau (36)
bloger – cestovateľ, bloger – motivátor
bloguje na: chrisguillebeau.com (blog má názov The Art of Non-Comformity)
Vďaka blogu
Nadviazal medzinárodné priateľské putá a zoznámil sa s mnohými nevšednými ľuďmi, vydal niekoľko úspešných bestsellerov, pravidelne prispieva do ekonomických a cestovateľských magazínov, chodí rečniť a motivovať ľudí k činom ako profesionálny spíker.
Škola života
Aktívne protestuje proti spôsobu života, ktorý nám vopred nalinkovala spoločnosť, v ktorej žijeme. Jeho heslom je žiť podľa vlastných pravidiel a digitálne médium je preň prostriedkom rozsievania slobody. Je skutočným stelesnením výroku Olivera Wendella Holmesa: „Keď sa raz ľudská myseľ otvorí novej myšlienke, už nikdy sa nevráti do pôvodných rozmerov.“
Jeho domovom je skôr celučká planéta Zem, než rodný Oregon, kde pred 36 rokmi prišiel na svet. Korene Chrisovej lásky k cestovaniu treba hľadať už v detstve – ako šesťročný sa dočasne s rodinou presťahoval na Filipíny. Hoci spočiatku nebol z cudzej krajiny nadšený, dva roky na filipínskych ostrovoch v ňom zanechali nezmazateľnú stopu a naučili ho rešpektovať iné kultúry. Keď sa horko-ťažko vyrovnal s pubertou ako mladý delikvent, začal sa živiť ako príležitostný džezový hudobník a obchodník na eBayi. Kým neprišiel životný míľnik v podobe dobrovoľníckej práce v africkej Sierra Leone, kde pobýval od roku 2002 do roku 2006. „Bolo to vzrušujúce, náročné a vyčerpávajúce – presne také, aké by malo byť každé správne dobrodružstvo. Ako reprezentant organizácie som sa rozprával s prezidentmi, stýkal sa s bojovníkmi a počas týchto štyroch rokov som sa naučil omnoho viac, než za celý čas v škole.“ Tam v sebe objavil lásku k cestovaniu, hoci po návrate domov sa na chvíľu usadil v Seattli, kde sa pustil do štúdia interdisciplinárnych medzinárodných vzťahov. Nebol by to však Chris, keby vedel obsedieť na mieste, a po každom semestri vždy vyrazil do sveta. Tvrdí, že keď si stanovíte konkrétny cieľ, napokon zistíte, že ho možno dosiahnuť omnoho rýchlejšie a jednoduchšie, než ste si spočiatku mysleli. A tak i mladý cestovateľ Guillebeau precestoval magickú stovku krajín a zaumienil si, že do svojich 35. narodenín ich obíde všetky!
Donal Skehan (28)
food bloger
bloguje na: donalskehan.com (názov blogu – HomeCooked Kitchen Blog)
Vďaka blogu
Má vlastné televízne relácie o varení, píše pravidelné stĺpčeky pre Delicious magazín a rôzne írske časopisy, na konto mu onedlho pribudne piata knižná „kuchárka“ a jeho recepty a oku lahodiace fotografie sa objavujú v rôznych svetových publikáciách.
Slabosť pre jedlo
Ďalšou Donalovou láskou je jedlo. Pokiaľ mu pamäť siaha, všetci v rodine boli vždy vášniví jedáci, stôl bol viac-menej večne prestretý, plný voňavých a výdatných domácich pochúťok. Vážnejšie sa však varením začal zapodievať, až keď sa odsťahoval od rodičov, teda od roku 2007. Počnúc týmto rokom začal viesť blog Good Mood Food, na ktorý pravidelne prispieva receptami a gurmánskymi dobrodružstvami. Blogom si cestu k úspechu nevydláždil, bol relatívne známy i úspešný ešte pred jeho založením. No hoci bola jeho cesta k blogovému triumfu vďaka tomu priamočiarejšia, nemení to nič na fakte, že za ním stojí veľa talentu, zanietenia a predovšetkým – dobrých nápadov a vynikajúceho jedla. Jeho nenáročný kuchársky denník vás nepriamo vyzýva k činnosti, pohladí vaše oko i chuťové poháriky.
Scott Schuman (47)
blogujúci fotograf pouličnej módy
bloguje na: thesartorialist.com
Vďaka blogu
Patrí mu každý mesiac stránka v časopise GQ, jeho tvorbu preberá Vogue, objavil sa ako model v kampani pre odevnú značku Gap a kozmetiku Kiehl’s a ako výkonného fotografa ho za objektív postavili prestížne značky DKNY, Gant či Burberry. Vydal už niekoľko extrémne úspešných obrazových publikácií a jeho práce sa stali súčasťou stálych expozícií, napríklad vo Victoria & Albert Museum v Londýne.
Dlhá cesta
Nenápadný elegantný muž, oblečený moderne a pritom nadčasovo, s uhladenými vlasmi, pozoruje okolitý svet cez objektív. Jeho bystré oko skúmavo hľadí na dlhé splývavé biele šaty, spod ktorých vykukujú tenisky, preskočí na detail vintage brošne, pripnutej na krémovej koženej kabelke, až sa napokon zastaví na hlbokých modrých očiach na pehavej tvári, ktorú rámujú nedbanlivo zopnuté plavé vlasy… Cvak!
Móda bola súčasťou jeho profesionálneho života ešte oveľa skôr, než zaznamenávajú anály jeho fotodenníka The Sartorialist. Zamlada pracoval ako predajný asistent pre odevný reťazec Chess King, zameraný na pánsku módu. Jeho dlhoročná zanietenosť ho utvrdila, že chce zostať pracovať v tomto odbore, avšak na vyššej úrovni. Prihlásil sa na univerzitu, kde sa špecializoval na odevné konštrukcie a obchodný smer – predaj odevov. Po štúdiu sa vydal do New Yorku overiť si novonadobudnuté znalosti v praxi a podarilo sa mu stať sa súčasťou marketingových projektov pre Jeana Paula Gaultiera či Helmuta Langa. Keď sa napokon stal riaditeľom pánskeho oddelenia luxusného obchodného domu Bergdorf Goodman, so získaným sebavedomím sa časom odvážil túto lukratívnu pozíciu opustiť a otvoril si vlastný módny showroom pre začínajúcich dizajnérov. V roku 2005 ho zatvoril, aby sa mohol venovať na plný úväzok výchove svojich dvoch malých dcér. V tom čase si na potulky New Yorkom začal brávať fotoaparát a zachytával naň okoloidúcich so štýlom, ktorý považoval za pozoruhodný. Tento koníček postupne prerástol do blogového fenoménu zvaného The Sartorialist (podľa anglického „sartorial“ – krajčírsky, týkajúci sa oblečenia).
Celý článok dočítajte v tlačenom Miau, máj 2015