Poniektorí muži by sa mohli zúčastňovať aspoň na výchove detí, keď už neboli pri ich počatí… Či tým švajčiarsky aforista Markus Ronner mal na mysli vlastnú životnú skúsenosť, nechajme bokom a pozrime sa na niekoľkých oteckov, ktorí to zobrali dôsledne. O ich prítomnosti počas okamihu splodenia potomka svedčí fyzická podobnosť a o ich výchove by sa dali napísať romány. Vybrali sme pre vás niekoľkých, akých len tak nenájdete. Pre ich intenzívne otcovstvo – či už v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle – ich však pozná celý svet.
Richard Williams (82)
Kto ho volá otec: Legendárne tenisové sestry Serena a Venus Williams.
Jeho výrok: „Plánoval som úspech pre svoje dcéry ešte predtým, než sa narodili.“
Život pred otcovstvom
Povedzme si to takto: keby tatko Williams chcel, možno by sa mu podarilo vyslať do sveta celé tenisové družstvo. Počet jeho potomkov je totiž trošku košatejší než len dve tenisové kráľovné – má ich na konte deväť. Serena a Venus sú najmladšie, no prečo raketu do ruky nestrčil aj ich starším súrodencom? Odpoveď je jednoduchá: pretože o tenise prakticky nechyroval. Narodiť sa v Amerike v prvej polovici 20. storočia totiž znamená, že človek má úplne iné starosti ako tenisové smeče a čudesné počítanie na kurte. Richard ako príslušník černošskej rasy zažíval od detstva celej komunite dobre známe momenty: bitka, ak sa dotkol bieleho človeka. Naháňačka s palicami, pálkami, pištoľami, ktorá nemá nič spoločné s detskou hrou. Vybité zuby. Zlomený nos. Do nohy zabodnutý sekáčik na ľad. Neradostné detstvo – vyplnené prácou už od piatich rokov, krádežami jedla a návštevami kostola, na ktorých trvala zbožná matka. Vedel, že toto nechce. Odišiel ku strýkovi do Chicaga a pracoval od svitu do mrku, neustále čítal, naučil sa všetko o peniazoch, účtovníctve, počítačoch. V Los Angeles zbohatol ako majiteľ upratovacej služby, ktorej bol jediným zamestnancom. Robil všetko pre to, aby viedol lepší život, než aký mala jeho rodina. V 70. rokoch sa oženil, splodil päť detí, rozviedol sa a opäť sa oženil. Oracene si do manželstva priviedla svoje tri dcéry a s Richardom si dopriali ešte ďalšie dve. Mať na krku takýto babinec dá celkom zabrať. On sa však rozhodol, že urobí všetko, aby svoje dcéry zbavil starostí o ich budúcnosť.
Som otec, kto je viac?
Písal sa rok 1978, keď rozvedený sledoval v televízii prenos z tenisového turnaja French Open. Vyhrala ho rumunská tenistka Virginia Ruzic a zhrabla výhru 20.000 dolárov. To by bolo niečo vychovať takéto esá – hovoril si Richard, ktorý však v tom čase akosi nemal koho nadchýnať pre tenis: od prvej rodiny odišiel a druhá nebola ešte ani v plienkach – Oracene stretol až o rok. Keď sa tak ale stalo, dlho neotáľal a do dvoch rokov boli na svete ich spoločné dcéry: Venus a Serena. Ledva vyčkal, kým boli natoľko veľké, aby udržali v ruke raketu (dievčatá mali štyri a päť rokov) a hybaj s nimi na kurt. Ak sa zaburinená popraskaná plocha v kalifornskom Comptone dala nazvať kurtom. Pre Richarda to však nebolo podstatné, dôležité bolo držať sa vízie. Mal neotrasiteľnú vieru v športové schopnosti svojich dievčat („Kto to môže vedieť lepšie než ja, ich otec?“) a 78-stranový elaborát bol jeho vlastným plánom na premenu dcér na tenisové legendy. Znie to ako sci-fi, keďže princípy hry s poletujúcou loptičkou sa učil z inštruktážnych videí a neskôr začal chodiť k trénerovi s prezývkou Old Whisky, ktorému sa za tréningy platilo fľašou.
Po pár rokoch sa celá rodina zdvihla a presídlila na Floridu, aby sa sestry mohli stať členkami tenisovej akadémie Ricka Macciho. Ten nie vždy súhlasil s otcom Williamsom, ale zároveň uznával, že napriek športovej disciplíne dovolil dcéram byť malými deťmi. Sám tenisový otec v tomto mal vždy jasno: „Vo všetkých záležitostiach, vrátane tenisu, som vždy chcel byť v prvom rade ich otcom. Videl som toľko škôd, ktoré napáchali rodičia s opačným prístupom.“ Richard nechcel žiadne tenisové „bleskovky“, ktoré vyletia a zhasnú. Prestal dievčatá posielať na juniorské turnaje, aby príliš rýchlo nevyhoreli a zároveň trval na dobrých výsledkoch v škole. V prvých rokoch ich hrania musel čeliť aj rasistickým narážkam: na turnajoch sa nedalo nepočuť, keď si na adresu čiernych tenistiek pustili ústa na špacír iní rodičia a takisto neokrôchane sa správali aj tenisoví tréneri. Keď potom poslal tenisové zábery dievčat inštruktorovi Vicovi Bradenovi, ten mu na osobnom stretnutí objasnil, prečo nemôže Serenu a Venus trénovať: „Je to ako žiadať, aby som veril, že vo vašom dome žijú ďalší dvaja Mozartovia.“ Tmavá pleť sa skrátka na tenisových kurtoch veľmi „nenosila“. Tmavá pleť bola vhodná akurát tak pre maratóny, prípadne basketbal. Preto sa rozhodol v tomto smere podkuť svoje dcéry hrošou odolnosťou: nahnal ku kurtu decká zo školy, aby na jeho dcéry počas hry vykrikovali, čo im len napadne. Serena a Venus si vypočuli všetky príšernosti vrátane slova „neger“, ale malo to úspech – na kurtoch ich neskôr nič nerozhádzalo. Otec nemal žiadne pochybnosti, že jeho dcéry raz budú hviezdy. Bol presvedčený, že ak ich niekto má dostať na vrchol, je to on sám. Jeho výchova nebola krutá drezúra, dievčatá chodili normálne do školy, mali kamarátky, brával ich na výlety. Aj do kostola, pochopiteľne. „Vysvetlil som im, ako to je s hodnotami: na prvom mieste Boh, na druhom rodina, na treťom vzdelanie, na štvrtom biznis – a potom už len tenis.“ V roku 1995 zobral dievčatá z akadémie, vybudoval pri dome tenisový kurt a ich cestu na tenisové výslnie začal dláždiť úplne sám.
Jamie Spears (71)
Kto ho volá otec: Popová princezná Britney Spears.
Jeho výrok: „Kde by moja drahá Britney bola bez môjho opatrovníctva? Asi by ani nebola nažive.“
Život pred otcovstvom
Otec jednej z najznámejších speváčok planéty prežil svoje detstvo a dospievanie v Kentwoode, malom mestečku v Louisiane. Mal prísneho otca, ktorý chcel mať zo syna hviezdneho futbalového útočníka, ale James inklinoval k obrane. Medzi ním a otcom to vyvolávalo spory, do ktorých ako mierotvorca zasahovala mama, ale iba do Jamieho trinástich rokov – potom spáchala samovraždu pri hrobe svojho druhého malého syna. To bola prvá rana pre jeho psychiku a nasledovali ďalšie: autonehoda, pri ktorej zomrel jeho kamarát, zatknutie pre šoférovanie pod vplyvom alkoholu… To už bol dva roky ženatý, vzápätí po zatknutí zasa rozvedený. S druhou manželkou Lynne splodil tri deti, ktoré nečakalo štandardné bezproblémové detstvo. Jamie živil rodinu ako zvárač, vždy na dva-tri mesiace dostal prácu na ropných plošinách. A potom pár mesiacov nič. Večne napätý rozpočet sa napínal ešte viac vďaka jeho záľube v pití, čo viedlo až k tomu, že sa Lynne v roku 1980, keď bol na svete ešte iba syn Bryan, chcela rozviesť. Manželia nakoniec svoje problémy nejako utriasli, manželstvo pokračovalo a privítalo ďalšie dve deti: v decembri 1981 dcéru Britney a o desať rokov dievčatko Jamie Lynn.
Som otec, kto je viac?
Popri výchove detí sa rodičia pustili do rodinného podnikania, otvorili si wellness centrum. Jamie sekol s pitím, lebo na to jednoducho nemal čas, a tak bolo toto obdobie pre rodinu veľmi príjemné. Lenže o pár rokov rodinná idylka začala dostávať trhliny. Tatka Jamieho znovu začalo smädiť, vracal sa do kolotoča pitia a agresívneho správania a peniaze šli do čerta. V tých časoch vraj chodieval poľovať na veveričky a zajace, aby rodine vylepšil jedálny lístok. A rodinný rozpočet? Ten mala vylepšiť – ich dcéra. Speváckym a tanečným talentom obdarená Britney. Po zasadnutí rodinnej rady otec rozhodol, že Britney dostane vo svojej záľube všetku podporu, akej budú schopní. Na revanš sa od nej očakávalo, že bude slávna a úspešná a rodine zabezpečí slušný finančný príjem. V danej chvíli bola šťastná, že sa môže venovať svojej láske – spevu. A že môže tak často, ako to len šlo, zmiznúť z domu, kde sa podgurážený James navážal do manželky a neraz došlo aj k úderom. V podstate možno povedať, že o nejakej výchove sa v prípade tohto otca nedá veľmi hovoriť. To, že v živote speváčky figuruje muž menom James Spears, sa svet dozvedel až dávno po tom, čo sa stala slávnou. A čo sa dostala do životných patálií. Keď sa v sedemnástich stanete hviezdou pre všetkých tínedžerov, keď vás v dvadsiatich nazvú „najmocnejšou celebritou sveta“, keď sa do svojej dvadsaťpäťky stanete dvojnásobnou mamou… to je slušný „nášup“. Pre Britney nad jej sily. Svojím čudným správaním viackrát vystrašila okolie. Rozvod s tanečníkom Kevinom Federlinom bol dlhý, médiami hojne pretriasaný a v januári 2008 prišiel skrat: speváčka sa zabarikádovala v dome a odmietla dať Kevinovi deti. Ku slovu sa dostala polícia, záchranka, psychiatria. A zrazu bum. Prvého februára prišla nečakaná zvesť: James Spears dostal svoju dcéru do dočasného opatrovníctva. „Je to moje poslanie chrániť dcéru, kto iný by to mal robiť, ak nie otec?“ tvrdil presvedčivo. Dospelá, samostatná, milióny zarábajúca žena sa zo dňa na deň stala „nikým“ – v zmysle osobných slobôd. „Conservatorship“ (opatrovníctvo) odoberie človeku možnosť rozhodovať sám o sebe a dáva v tomto smere všetku moc do rúk opatrovníkovi. Opatrovaný nemá právo ísť, kam chce. Nemá právo prijímať návštevy, aké chce. Nemá právo komunikovať, s kým chce. Nemá právo nakladať so svojimi peniazmi, ako chce. 27-ročná speváčka, ktorá bola roky na vrchole, sa zrazu stala rukojemníkom svojho otca. Výstižne to okomentoval časopis People: „Britney viac neexistuje: James Spears je Britney Spears.“ James sa stal dcériným výlučným opatrovníkom. Mal prístup ku všetkým dokumentom a záznamom o jej majetku, mohol kedykoľvek vstúpiť do jej domu a kontrolovať ho, mohol najímať ľudí, na čo len chcel a platiť ich z jej peňazí. Svoju dcéru skrátka „pohltil“. Len pánboh vie, ako sa mu podarilo dostať do spisu slovo „demencia“, diagnózu podpísanú psychiatrom Jamesom Edwardom Sparom. Paradoxom však táto „nesvojprávna“ speváčka mala od svojho opatrovníka prikázané pracovať. Ako totiž v dokumente Britney: For The Record povedal otec James: „Najlepšie pre ňu je, keď pracuje. Je vo svojom živle. Vo svojom svete.“ Dcérin svet mal totálne v moci. Pred novinármi sa nadšene tešil z ich „nového vzťahu“, ktorý si vďaka opatrovníctvu spolu budujú – James bol totiž už šesť rokov predtým rozvedený, takže zo života dcéry trochu vypadol. Často zdôrazňoval, že je tu pre ňu „vo dne v noci“, čo ona aj oceňuje a volá mu aj 50 ráz denne. Skutočnosť však bola taká, že Britney otcovi volať musela. Kvôli najtriviálnejším hlúpostiam. Napríklad, keď chcela ísť na večeru s priateľom. Britney nemohla mať kreditky ani vypisovať šeky – od otca dostávala vreckové. Nemohla si vymeniť skrinky v kuchyni, otcovi to pripadalo ako „zbytočné plytvanie“. Nemohla prakticky nič. Iba pracovať.
Emmanuel Agassi (1930 – 2021)
Kto mu hovoril otec: Bývalý špičkový tenista Andre Agassi.
Jeho výrok: „Za úspechom dieťaťa je vždy rodič.“
Život pred otcovstvom
Narodiť sa v 30. rokoch minulého storočia v Iráne, v krajine, kde ropa tečie ešte aj z vodovodných kohútikov, neznamená automaticky život v blahobyte. Emmanuel prišiel na svet ako dieťa kresťanských arménskych rodičov a vyrastal v chudobe – niečo ako kúpeľňa bola pre rodinu záležitosť z kategórie sci-fi. Pôvodné rodinné priezvisko bolo Aghassian, ale jeden z predkov si ho zmenil v obave z moslimského prenasledovania. Emmanuel už ako dieťa sledoval amerických vojakov pri hre s raketou a loptičkou a do tenisu sa zamiloval. Keďže to však bol nóbl šport, neprichádzalo do úvahy venovať sa mu a chlapec našiel záľubu v boxe. V tomto športe dvakrát reprezentoval Irán na olympiáde, ale vždy vypadol už v prvom kole. Mal 22 rokov, keď odišiel za svojím bratom do Chicaga. V Amerike si upravil meno na Mike Agassi, ukončil vysokoškolské štúdium na Rooseveltovej univerzite a oženil sa s Elizabeth Dudley. Mali už syna Phillipa a dcéru Ritu, keď sa presťahovali do Las Vegas, kde Mike získal prácu v hoteli Tropicana. Mali tam dva neupravené tenisové kurty a Mike sa dohodol, že ich dá do poriadku – výmenou za možnosť využívať ich. Stoj čo stoj chcel svoje deti dostať do „veľkého sveta“ a tenis mu pripadal ideálny. Najstaršia Rita vyzerala nádejne. V puberte sa však vzbúrila, na tenisový dril ukázala otcovi prostredník a ubzikla s o tridsať rokov starším tenisovým šampiónom Panchom Gonzalesom. Phillip sa na tenis vykašľal podľa vzoru svojej sestry a najmladšia Tami nemala potrebnú kondičku, radšej sa venovala štúdiu. Už ostávala iba jedna šanca. Andre.
Som otec, kto je viac?
„Moje prvé tri deti boli ako pokusné králiky. Pri Andrem som toho už vedel najviac. Rozhodol som sa, že naň nebudem tlačiť tak, ako na Ritu a Phillipa, ale začnem ho s tenisom zoznamovať čo najskôr,“ vyjadril sa Mike vo svojej autobiografii. Otec Agassi vskutku na syna „vôbec netlačil“: ráno čo ráno rozťahoval závesy v jeho izbe, ťahal ho za prsty na nohách, duril z postele, aby bol na kurte ešte pred raňajkami – už má tri roky, najvyšší čas začať hrať tenis! Andre od útleho detstva počúval, že bude tenisová jednotka. Aj sa ňou stal – ale za akú cenu… „Môj otec stále kričal – ‚tvrdšie, udri tvrdšie!‘ Nestačilo zasiahnuť všetko, čo na mňa Drak vystrelil. Otec chcel, aby som vystrelil tvrdšie a rýchlejšie ako Drak. Chcel, aby som porazil Draka.“ „Drakom“ bol Mikeho vlastný výtvor: stroj na odpaľovanie loptičiek, ktorý bol nezastaviteľný. Každé tri sekundy vystrelená loptička. Tisíce loptičiek z rôznych uhlov, 365 dní v roku, aj v ten deň, keď si ako desaťročný porezal ruku čepeľou z korčule. Denne nastupoval proti Drakovi a denne čelil otcovmu hnevu. „Nič neprivedie môjho otca k hnevu tak, ako keď loptička udrie do siete. Pení sa mu z úst… Mám pocit, že mi odpadne ruka. Chcem sa opýtať: ako dlho ešte? Ale stále udieram. Tak tvrdo, ako viem – a ešte silnejšie.“ Vedel, že keď sa otec nahnevá, je zle. Mike nemal vôbec žiadny problém rozmlátiť inému šoférovi svetlo poriskom od sekery alebo ho zneškodniť poriadnou ranou päsťou. Andre bol toho neraz svedkom, takže mu neodporoval. Plnil rozkazy. Mike bol posadnutý svojou víziou. Všetko mohlo byť vždy lepšie. Vo finále národnej súťaže do dvanásť rokov Andre zahodil rozhodujúci tajbrejk. S plačom utiekol z kurtu. Pre Mikeho nič iné ako víťazstvo neexistovalo. Trofeje za 2. miesto nechával na stole pri odovzdávaní cien alebo ich rovno vyhodil do smetného koša. Tvrďas bez štipky empatie, mohol by ktosi povedať. Na druhej strane tento tvrďas nechával nezamestnanému kamarátovi potraviny pred dverami. Nechával veľké prepitné za obyčajnú kávu. Liečil zranené vtáky. A nahulákal na trénera v tenisovej akadémii, že jeho syna dostatočne nedriluje. „Hral iba od základnej čiary. Žiadne poriadne podanie a volej, nič. Osem premárnených týždňov,“ napísal o tom Mike v autobiografii. Po tatkovom kriku sa veci pohli, s Andrem si zahral samotný majiteľ akadémie a keďže takýto talent ešte nevidel, Andre mohol ostať v akadémii celý rok zadarmo. Prakticky sa mu skončil normálny tínedžerský život. A začala sa u neho prejavovať vzdorovitá rebélia: dlhé vlasy, ružové čelenky, rifľové kraťasy na kurte, hádky s rozhodcami… V osemnástich vyhral šesť turnajov a stal sa svetovou trojkou. V dvadsiatich dvoch nad hlavu dvíhal prvú grandslamovú trofej, Wimbledon, keď po piatich setoch vyhral nad Goranomm Ivaniševičom. A otcova reakcia? „Nebol jediný dôvod, aby si prehral ten štvrtý set!“ Vzápätí ale začul v telefóne vzlyky a pochopil, že otec je na neho pyšný, len mu to nevie povedať.
Joseph Jackson (1928 – 2018)
Kto mu hovoril otec: Michael Jackson, Janet Jackson plus ďalších sedem Jacksonovie detí.
Jeho výrok: „Jedine disciplína udržala moje deti mimo väzenia a udržala ich v poriadku.“
Život pred otcovstvom
Amerika je zem zasľúbená. Nuž, ako pre koho. Jej občania s tmavou pleťou by o svojich peripetiách trvajúcich stáročia mohli hovoriť donekonečna. Joseph Jackson, rodák z juhovýchodného Arkansasu, to v detstve nemal jednoduché. Zažíval všetko to treťotriedne zaobchádzanie typické pre černošskú vrstvu v prvej polovici minulého storočia a žiaľ, ani doma ho nečakala láskavá náruč. „Joe mal prísnych rodičov. Bodka.“ povedala o mužovom detstve jeho manželka Katherine. Joe to skúšal ako boxer, ale aj v hudbe, keď si s bratom založili kapelu. Nik s nimi ale neuzavrel zmluvu, a tak skončil ako žeriavnik v oceliarňach, s manželkou a rozrastajúcim sa kŕdľom detí. Keďže žili v najčernejšej časti mesta Gary, denne mali pred očami potulujúce sa gangy a zločiny. Joe vedel iba o jednom spôsobe, ako svojich pubertálnych synov ochrániť: čo najviac ich zamestnať, aby sa netúlali vonku.
Som otec, kto je viac?
Jedného dňa sa najstarší synovia zmocnili otcovej milovanej gitary, ku ktorej mali prísny zákaz priblíženia a čo čert nechcel, pretrhli na nej strunu. Tito sa bál bitky, ale otec mu povedal: „Ak ukážeš, čo s tou gitarou vieš, nezmastím ťa.“ Tito, samouk, zahral. A Joe bol ohromený. Ešte viac, keď chalani zaspievali. Písala sa polovica 60. rokov, Joe sa blížil k štyridsiatke a túžil seknúť s večným naháňaním peňazí pre jedenásťčlennú rodinu. „Títo chlapci ma vyvedú z oceliarne,“ povedal vtedy svojmu bratovi. Neotáľal, troch najstarších synov a dvoch ich kamarátov nazval The Jacksons Five a hneď, ako trochu podrástli Marlon a Michael, kamarátov vystriedali. Michael so svojím zvučným hlasom a úchvatnými pohybmi pôsobil ako magnet. Otec zacítil obrovskú šancu. Investoval do profesionálnej aparatúry, pričom sa šialene zadlžil, vybavoval koncerty, vozil ich všade v dodávke. Robil to úplne sám, pretože nikomu neveril. „Milujem svoje deti. Nik iný by im nevedel dať viac.“ Zároveň však synov hnal na dennodenné skúšania ako zduté kozy. Chlapci vo svojom voľnom čase nepoznali nič iné ako päťhodinové nácviky. Michael vo svojej autobiografii neskôr napísal, ako s úžasom hľadel na iné deti hrajúce sa v parku: „Nevedel som si predstaviť takú slobodu.“ Bratia Jacksonovci sa po celoštátnom televíznom debute v roku 1969 stali senzáciou. Obraz piatich súrodencov, ako stvorených pre pódium, však po rokoch začal dostávať trhliny. V roku 1993 Michael Jackson moderátorke Oprah Winfrey prezradil, ako sa skrýval pred otcom pod stolmi. „Ak si niečo pokazil, dostal si ranu, niekedy opaskom, inokedy šnúrou od rýchlovarnej kanvice.“ Hovoril o tom, že ak ho deti nahnevali, nahnal ich do záhrady a hodiny ich nechal prenášať kvádrové kocky. Hovoril, že ak sa v hudbe pomýlili, otec im prikázal, aby zlomili konár zo stromu, ktorým ich potom zbil. Ani druhý syn Jermaine vo svojich memoároch nehovoril o otcovej výchove ako o práve láskavej. „Nik z nás si nepamätá, že by si nás niekedy pritúlil a povedal ľúbim ťa.“ Zároveň však Jermaine v knihe neustále prízvukuje, že otec ich preto držal tak nakrátko, aby ich ochránil. V roku 2011 sa k bratom pridala Janet. V rozhovore pre CNN povedala, že jej otec nechcel dovoliť inú ako hudobnú kariéru a že s ním hovorí len zriedka. Korunu všetkému nasadila LaToya, ktorá otca obvinila zo sexuálneho zneužívania. To už ale bola trochu silná káva aj pre zvyšok súrodencov, ktorí sa svorne zhodli, že „facky, bitky, to áno, ale obťažovanie rozhodne nie“. LaToya sa priznala, že ju k týmto tvrdeniam prinútil jej bývalý manžel a otcovi sa verejne ospravedlnila.
Ivana Ilgová
foto Sita, RCA Records, Sony/BMG
Celý článok si prečítate v májovom čísle MIAU (2024)