Vilnius multikultúrny
Tušili ste, že metropola Litvy je multikultúrne centrum, v ktorom bežne na ulici počuť hneď šesť rôznych jazykov: litovčinu, ruštinu, poľštinu, bieloruštinu, ukrajinčinu a jidiš? S ohľadom na pohnuté dejiny krajiny je tento kultúrny mix votkaný priamo do DNA litovských rodín a ako čistý Litovčan a čistá Litovčanka by sa označil len málokto. Zaujímavosťou tiež je, že Litva bola poslednou európskou krajinou, ktorá prijala kresťanstvo. A vedeli ste, že medzi Litovčanmi a Poliakmi je nedoriešený spor o to, či romantického básnika Adama Mickiewicza (či po litovsky Adomasa Mickevičiusa) považovať za poľského, či litovského spisovateľa? A keď už sme u literatúry, vo Vilniuse je určite namieste navštíviť Literat g., ulicu, ktorá je pomenovaná podľa vyššie menovaného básnika, keďže na nej nejaký čas v 19. storočí býval. Ulica bola v roku 2008 revitalizovaná a steny jej domov boli ozdobené umeleckými artefaktmi odkazujúcimi na rôznych spisovateľov spojených s mestom. Literárne-historickou zaujímavosťou je, že narodeniny mesta sa oslavujú 25. januára. V tento deň roku 1323 je totiž Vilnius spomenutý prvýkrát, a to v liste napísanom Gediminasom, vojvodom Veľkokniežatstva Litvy, v ktorom mesto opisuje ako „otvorené všetkým národom, všetkým jazykom a všetkým tvorivým ľuďom“.
Zelený bod G Európy
I keď sa o Litve často hovorí ako o pobaltskom štáte, v jej hlavnom meste Baltské more neuvidíte – leží totiž vo vnútrozemí na juhovýchode krajiny. Milovníčky a milovníci prírody však nemusia upadať na duchu, pretože pokochať sa flórou a faunou do sýtosti možno i tu. Vilnius je jedným z najzelenších miest Európy a je v ňom hneď niekoľko nádherných a skvelo udržiavaných parkov. Priamo v centre metropoly sa nachádza rozsiahly park Bernardinųsodas, ktorý slúži ako oáza kľudu a zdroj relaxácie v rámci rušného dňa ako pre domácich, tak i pre tých, ktorí sú v tomto meste iba na skok ako turisti. Pre pobavenie – Vilnius mal nedávno kontroverznú marketingovú stratégiu, ktorá ho označovala ako bod G Európy s vysvetlením, že podobne ako u bodu G nikto nevie, kde sa nachádza, ale keď ho nájdete, je úžasný.
Do sýtosti
Asi nikoho príliš neprekvapí, že litovská gastronómia využíva zemiaky ako jednu z hlavných surovín a že tradičná lokálna strava nie je, s ohľadom na klimatické podmienky krajiny, z tých úplne najľahších. Pri návšteve Vilniusu nezabudnite navštíviť niektorú z početných ľudových reštaurácií v Starom meste a dať si v nej mletým mäsom plnené zemiakové knedličky volané cepelinai alebo zemiakové placky bulviniai blynai. Knedličky bývajú poliate šťavou z roztopených oškvarkov. Dobrá správa pre ľudí s diétnymi obmedzeniami je, že sa tradične, na rozdiel od našich podobných jedál, ako cepelinai, tak i bulviniai pripravujú bez múky a sú teda bezlepkové. Maškrtné jazýčky si na svoje prídu aj ochutnaním tradičnej litovskej torty šakotis, ktorá sa často servíruje i ako svadobná torta. Meno dostala podľa svojho nezameniteľného tvaru – v preklade názov torty znamená (rozvetvený) strom. Na litovskom jedle si určite pochutíte a zároveň vám dodá energiu na ďalšie potulky Starým mestom. Možno vás prekvapí, že to vilniuske je jedným z najväčších a najzachovalejších starých miest v Európe. Od roku 1994 je na zozname UNESCO.
Mesto vedy
Vo Vilniuse sídli EIGE – Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, založený v roku 2010, ktorého cieľom je formou rôznych výskumov a analýz presadzovať rovnaké príležitosti pre ženy a mužov. V roku 2004 v meste svoj domov našla i European Humanities University, keď v domovskom Minsku musela svoje aktivity ukončiť z politických dôvodov. Tato vysoká škola sa snaží o rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom humanitných vied a umeleckých odborov. Napokon treba menovať aj Vilniusku univerzitu, najväčšiu vysokú školu v Litve a jednu z najstarších v severnej Európe – bola založená v roku 1579. Nachádza sa v Starom meste a ma prekrásne budovy, ktoré určite samy osebe stoja za návštevu.
Z metropoly Litvy
Nina Bosničová