Laikovi sa môže zdať, že preplávať jazero musí byť jednoduchšie ako prieliv La Manche, kde sa spája Severné more s Atlantickým oceánom a kde na plavca môžu okrem nebezpečných morských prúdov číhať aj rôzne morské potvory. Lenže nie je jazero ako jazero. Viac ako mýtická príšera Soňu v škótskom jazere Loch Ness ohrozovala nezvyčajne studená voda. Čo ženie našu diaľkovú plavkyňu, otužilkyňu a ľadovú medvedicu Soňu Rebrovú k extrémnym plaveckým hókus-pokusom?
1. Je október, pre laikov dávno koniec plaveckej sezóny. Ako vyzerá október v kalendári diaľkovej plavkyne?
Keďže ako otužilec plávam celoročne vonku, nepoznám čosi také ako koniec plaveckej sezóny. Je však pravda, že v zime človek toho veľa nenapláva. V ľadovej vode zvládnem tak maximálne kilometer denne a na diaľkové tréningy potrebujem naplávať až 5 km denne a raz týždenne 10 až 15 km. Takže v zime zvyčajne plávam v bazénoch. Bratislavské Pasienky sú už viac ako rok zatvorené, takže je to výzva zaplávať 10 km v 25-metrovom bazéne. Cítim sa trochu ako škrečok v koliesku.
2. V auguste tohto roka ste sa pokúsili preplávať škótske jazero Loch Ness dlhé 36 km, v extrémne chladnej, iba 12-stupňovej vode…
Keď som minulý rok preplávala La Manche, uvažovala som, čo ďalej. Pôvodne som chcela preplávať všetky prielivy z Ocean Seven. Splnenie tejto náročnej výzvy pre diaľkových plavcov znamená zdolať sedem prielivov v siedmich oceánoch, vrátane La Manche. Úprimne, je to však veľmi drahé – jedno také plávanie stojí okolo 6.000 eur, nehovoriac o viacročných čakacích dobách. Napokon, aj na možnosť preplávať La Manche som čakala tri roky. Ocean Seven ponúkajú pekné plavecké výzvy: napríklad ostrov Catalina, ktorý je 30 km vzdialený od Los Angeles, či Gibraltar medzi Španielskom a Marokom – to sú krásne trasy, plávate tam s delfínmi či svietiacim planktónom. Na Havaji (Moloka’i Channel) sú obrovské vlny a žraloky. North Channel vás prekvapí iba 10- až 13-stupňovou vodou a jedovatými medúzami. A Tsugaru Channel v Japonsku či Cook Strait na Novom Zélande komplikujú veľmi silné prúdy, tam už musíte mať plaveckú rýchlosť aspoň 3,5 km za hodinu, čo nie je môj prípad.
3. Na Facebooku ste už ale oznámili, že by ste si Loch Ness rada zopakovala budúci rok…
Moja lochnesská odysea je ako kniha – dočítala som ju len do polovice a neviem, aký bude koniec… Takže áno, chcem svoj koniec (smiech). Loch Ness patrí do The Toughest Thirteen (Najťažšia trinástka), ktorá zahŕňa trinásť mimoriadne náročných plávaní všelikde po svete. Na túto plaveckú výzvu ma upozornil kamarát. La Manche tam nepatrí, zato na zozname možno nájsť také perly ako jazero Titicaca medzi Bolíviou a Peru, kanál ʻAlenuihāhā medzi ostrovmi Havaj a Maui, Monterey Bay v Kalifornii, či plávanie s bielymi žralokmi na False Bay v Južnej Afrike alebo vo Farallonskom zálive – no neskús to! Jazero Loch Ness je k nám najbližšie a ešte ho sólo nepreplával žiaden Slovák. Vlastne preplávalo ho doteraz len asi 50 ľudí na svete. Povedala som si, idem do toho, vyskúšam to. Preštudovala som si štatistiky teploty jeho vody v auguste – písali, že dosahuje 15 °C. To pre mňa ako otužilkyňu nemôže byť problém, povedala som si. Ale človek mieni a príroda mení…
4. Po deviatich hodinách ste lochnesský swim vzdali… Ako pekne napísali vaši kamoši z Ľadových medveďov – aj keď nie do úplného cieľa, doplávali ste po hranicu svojich fyzických možností…
Problém bol v hlave, ktorá ma paradoxne nezradila ani raz, ale tu sa veľmi snažila! Jazero totiž malo po našom príchode 14 °C, pár dní nato 13 ºC a keď prišiel môj termín na plávanie, jeho teplota klesla na 12 °C. Vravela som si, kým budú vhodné podmienky a pustia ma plávať (nesmie byť príliš silný vietor a vlny), bude mať ešte o stupeň menej – ako to zvládnem? Najdlhšie som totiž plávala v 13-stupňovej vode, a to maximálne dve hodiny, takže od začiatku som si vravela, že to asi nedám a moja hlava ma v tom utvrdzovala. Predstavovala som si, ako všetci ležia v teplej posteli a spia a ja som tu, v studenej tmavej vode o pol druhej ráno, bez spánku, je mi chladno a predo mnou 36 kilometrov. Ale všetko šlo fajn, avšak v istej chvíli mi príliš stuhlo rameno a nešlo dvihnúť, ani ním zabrať. Skúšala som iný štýl, skúšala som rameno strečovať, užila som lieky proti bolesti, ale nešlo to. Tá studená voda akoby našla všetko slabé v mojom tele a vytiahla to von. Fyzicky odčerpá silu, telo bojuje akoby o prežitie a na výkon dáva menej ako v teplej vode. Plávate, akoby ste šprintovali, a to vyčerpáva. Vedela som, že nevydržím v takých bolestiach ďalších vyše desať hodín, a preto som musela skončiť. Avšak nebolo to márne – vyzerá to, že sa stanem držiteľkou slovenského rekordu, lebo žiaden Slovák či Slovenka ešte nezaplávali vyše deväť hodín v 12-stupňovej vode bez neoprénu.
5. Ľudia odnepamäti pripisovali vode magické účinky, hovorí sa o energii vody, o pamäti vody, dokonca o závislosti od vody ako živlu…
Ja sa vo vode dokážem dokonale uvoľniť, relaxovať, nemusím šliapať do kopca, fučať, potiť sa. Jednoducho, kĺžem sa a lietam, a keď mi to ide dobre, mám pocit, akoby som plávala vo vesmíre. Studená voda ma chladí, upokojuje môj vysoký tep, doslova ma hladká. Áno, podľa mňa má voda magické účinky. Odjakživa som rada plávala, hoci len pre radosť ako samouk.
6. Býva zvykom, že sa z otužilcov stávajú diaľkoví plavci?
Áno, stáva sa to. Keď sa stanete ľadovým medveďom a zoznámite sa s inými ľadovými medveďmi, čo La Manche preplávali (ako sa to stalo mne), začnete uvažovať, či by ste to zvládli aj vy. Mnohí z tých, čo preplávali La Manche, sú otužilci – voda tam má 13 až 19 °C a pláva sa bez neoprénu. Pred štartom musíte doložiť, že ste vydržali plávať viac ako šesť hodín vo vode pod 16 °C, takže plavci už vedia, do čoho idú. V dôsledku klimatickej zmeny sa voda v prielive z roka na rok otepľuje, dnes už máva v auguste či septembri aj skvelých 19 °C.
7. Seriózne plávať ste začali iba pred pár rokmi, ako 46-ročná. Poviete si zavše: Keby som začala v dvadsiatke, dnes by bola zo mňa rekordmanka… Alebo bolo všetko tak, ako malo byť?
Skôr si vravím, keby som v detstve chodila na plávanie, ako by sa mi ľahko plávalo! O koľko rýchlejšia by som bola a to či ono zaplávala! Ale… Poznám veľa plavcov, ktorí sú takí zničení z tréningov v detstve, že už plávať nechcú. Plavecké tréningy sú u nás veľmi tvrdé, niekedy až príliš. Ja som „uplávaná“ nebola, a tak som sa mohla s chuťou pustiť do tréningov. Možno keby som v detstve mala ťažké tréningy, tiež by som dnes už neplávala.
8. Ako druhá Slovenka v histórii ste minulý rok preplávali kanál La Manche. Trasa dlhá 45 km vám trvala 14 hodín 43 minút. Najviac neúspešných pokusov končí vraj 7 km od cieľa…
Neviem, či presne sedem, ale áno, po desiatich hodinách plávania som stále videla francúzsky breh, odkiaľ som štartovala, aj po dvanástich či trinástich, a to ma deprimovalo. Myslela som si, že sa k Francúzsku nepribližujeme, ale my sme v tejto záverečnej fáze vlastne kopírovali breh a mierili k výbežku Cap Gris-Nez, čo som si vtedy neuvedomovala. Až keď z lode spustili na hladinu malý čln, ktorý ma mal sprevádzať k brehu, som už vedela, že cieľ je na dosah. Minuli sme útesy, potom biele domčeky, malú pláž, ďalšie útesy… celú dobu ma pŕhlili medúzy a ja som sa mykala a nadávala. Myslela som, že La Manche preplávam za 16 až 18 hodín, takže čas 14.43 bol pre mňa veľký úspech.
9. Američanka Gertrude Ederle bola prvá žena, ktorá v roku 1925 preplávala kanál La Manche a nechala sa počuť: „Všetci hovorili, že ženy nie sú schopné preplávať La Manche. Dokázala som im, že sú.“ O sto rokov neskôr dokážu ženy v plávaní toľko, čo muži. Alebo to muži ešte stále spochybňujú?
Z prieskumu, ktorý porovnával najlepších plavcov a plavkyne z La Manche v rokoch 1900 až 2010 vyplynulo, že hoci plávalo viac mužov, najlepšie ročné výkony sa medzi pohlaviami nelíšili. Organizujem plavecké preteky na priehrade Liptovská Mara a v prvom ročníku sa na prvých piatich miestach umiestnili ženy, až šiesty bol muž. Takže áno, ženy sú schopné veľa zaplávať, často aj preto, že na to nejdú tak silovo ako muži, ale dokážu sa uvoľniť a kĺzať vodou – a to je najdôležitejšie.
10 O Gertrude Ederle bol nakrútený životopisný film rovnako ako o maratónskej plavkyni Diane Nyad, ktorá ako jediný človek na svete preplávala 180 km dlhú trasu z Kuby na Floridu bez klietky na žraloky…
O Diane Nyad sú dodnes pochybnosti, či to preplávala. Jej plávanie nie je ratifikované, ale film je úžasný a mimoriadne motivačný pre plavcov, vrelo ho odporúčam! Aj ja som už čelila mnohým nebezpečenstvám: vírom v Dunaji, medúzam pri francúzskom pobreží, studenej vode v Loch Ness, vlnám na Oravskej priehrade, utopeným ľuďom v priehrade Domaša, zamotala som sa do rybárskych silonov a vydržala som aj 2,5-stupňovú vodu pri preplávaní Dunaja v zime (22 minút). Niekedy sa až divím, čo moje telo dokáže. Keby som nezačala plávať, dodnes o tom neviem…
Simonetta Zalová
foto archív Sone Rebrovej
Druhú polovicu otázok a odpovedí si prečítate v októbrovom čísle MIAU (2024)