Morský organ
Alfred Hitchcock, ktorý mesto navštívil v máji 1964, sa nechal počuť, že v Zadare videl najkrajší západ slnka, krajší ako na floridskom Key Weste. Tisícky turistov denne sa chcú o tom presvedčiť, a tak sa hlavne pred súmrakom po pobrežnej promenáde Riva ponáhľajú k jej západnému koncu, miestu dvoch novodobých atrakcií mesta, pod ktoré sa podpísal chorvátsky architekt Nikola Bašić. Pozdrav slnku je kruh s priemerom 20 metrov evokujúci Slnečnú sústavu, zostavený z 300 fotovoltaických platní, ktoré absorbovanú slnečnú energiu počas dňa premieňajú po zotmení na fascinujúcu hru svetelných efektov. Tej hrá do tanca Morský organ (Morske orgulie), unikátny architektonický hudobný nástroj v podobe mramorových schodov vytesaných do pobrežnej promenády. V nich sa nachádza sieť trubíc prenášajúcich zvuk, pričom sila a melódia mora závisia od veľkosti vĺn narážajúcich do rezonančných komôr. Zadarská promenáda bola dokončená len minulý rok a hoci historická časť mesta nemá žiadnu pláž, na mnohých miestach promenády vedú rebríky priamo do mora, takže osviežiť sa tu dá v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu.
Chorvátske Drážďany
Len tri či štyri renesančné domy z čias, keď Zadar patril Benátčanom, pár kostolov, ktoré odolali bombám a pozostatky rímskeho fóra, inak takmer tri štvrtiny mesta zavalili ruiny. Aj preto sa Zadaru hovorí chorvátske Drážďany. Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko- Uhorska bolo bývalé centrum Dalmácie pripojené k Taliansku a odtrhnuté od zbytku regiónu a cez druhú svetovú vojnu túto dôležitú baštu fašistov masívne bombardovali Spojenci. V meste sa teda veľa historických pamiatok nenájde, antické fórum z 1. až 3. storočia n.l. sa však obísť nedá a pripomína starú slávu Zadaru z čias Rímskej ríše. Rimania v Zadare vystavali pre nich typickú pravouhlú sieť ulíc, najznámejšia hlavná tepna nesie názov Široká ulica, ale nik z miestnych jej nepovie inak ako Kalelarga. Rímske fórum, dnes všeobecne prístupné múzeum pod holým nebom, si môžeme predstaviť ako trhovisko, miesto každodenných stretnutí starých Rimanov. Odokryté pôdorysy so zvyškami stavieb naznačujú, kde sa kedysi nachádzali rôzne obchodíky a dielne, kde chrám zasvätený bohom a kde verejné záchody, do ktorých vodu privádzal vodovod zo 40 km vzdialeného jazera Vrana, najväčšieho prírodného jazera v Chorvátsku, kde sa dnes nachádza pozoruhodná ornitologická rezervácia.
Ako Fénix z popola
Zadar zažil údajne až 25 morových rán, niekoľko zemetrasení, požiarov a desiatky vojen, pričom tá posledná, chorvátska vojna za nezávislosť, mesto ohrozovala v rokoch 1991 – 1995. Miestni zvyknú hovoriť, že zo všetkých nešťastí Zadar povstal ako Fénix z popola. V medzivojnovom období mesto odtrhnuté od ostatnej časti Dalmácie stagnovalo a po 2. svetovej vojne, keď z neho vyhnali desaťtisíc Talianov, tam zostalo žiť len 6.000 obyvateľov (v roku 1936 ich mal Zadar takmer 23.000). Časti vojnou zničeného mesta boli miestami necitlivo dostavané v 50. rokoch, keď už Zadar patril do socialistickej Juhoslávie. Zo starých pamiatok môžu dnes turisti obdivovať aj kostol z 9. storočia venovaný svätému Donatovi, zvonovú vežu, baziliku svätej Anastázie z 12. storočia a mestské hradby z čias Rímskej ríše. Tie sú zrenovované, dá sa na ne dostať viacerými vstupmi a prechádzka po nich je zážitok sľubujúci pekné výhľady na prístav. Súčasťou opevnenia sú aj štyri mestské brány. Brána zeme (Kopnena vrata) z čias benátskej nadvlády je z nich najkrajšia vďaka bohatej výzdobe, ktorej dominuje socha okrídleného leva, symbol sv. Marka, patróna Benátok.
Zadar Wine Garten
Neďaleko populárnej Gradskej tržnice v starej časti mesta sa skrýva malá oáza pre všetkých wine loverov, obzvlášť ak sú vysadení na spoznávanie lokálnych vín a autochtónnych odrôd, ktorých má Dalmácia požehnane. Pôvabnú vínnu záhradu na nádvorí bývalého kostola svätého Roka s úspechom vedie Ana Fiolić, duša celého podniku. Na svoj vínny list pozvala najznámejších vinárov zo zadarského regiónu a keďže víno sa najlepšie degustuje s miestnymi dobrotami, pripraví vám aj studený tanier s viacerými druhmi syrov, pršutu, olivami a olivovým olejom, všetko miestnej proveniencie. A k tomu vína z pôvodných odrôd z dalmátskeho pobrežia ako Maraština, Pošip, Svrdlovina a z bielych hlavne Debit, stará odroda kedysi až tak cenená, že sa používala ako platidlo (odtiaľ jej názov). Medzi červenými vínami v zadarsko-šibenickom regióne dominuje Babić, najušľachtilejšia dalmátska modrá odroda, ktorá sa pri Jadrane pestuje stovky rokov.
Z chorvátskej Dalmácie
Simonetta Zalová