Zo spolkovej krajiny v Nemecku
Martina Solčanská
Nenamáhavá turistika
Mate radi dlhé prechádzky, ste ochotní kráčať celý deň, len aby to nebolo do vrchov? Tak potom je pre vás chránená krajinná oblasť Lüneburger Heide ako stvorená. Spolková republika Dolné Sasko (Niedersachsen) je rovinatá a ani táto oblasť nie je žiadnou výnimkou, najvyšší bod v celej Lüneburger Heide dosahuje len 169, 2 metra. Najvhodnejší čas na návštevu sa naskytá od polovice augusta do polovice septembra, kedy v oblasti kvitne vresovec (erika) a celý kraj sa premieňa na bledofialovú nádheru, akési severné Provensálsko. Domy tu už majú rozkošný severský naturel – z červených tehál so slamenou strechou. Sem-tam okolo vás prejde koč, ktorý vezie lenivých turistov alebo budete mať šťastie a stretnete ovčiara so svojím stádom. V centre Lüneburger Heide, v obci Wilsede si môžete pochutnať na miestnej lahôdke – chlebe s masťou a soľou.
Potkaniar z Hamelnu
„Roku pána 1284, na deň Jána a Pavla, 26. júna bolo istým pištcom odvedených 130 detí, pochádzajúcich z Hamelnu.” Tak vraví zápis z mestskej kroniky, ktorý sa stal podnetom na vytvorenie jednej z najznámejších nemeckých legiend – Potkaniar z Hamelnu (Rattenfänger von Hameln). O čo šlo? Písal sa rok 1284 a nemecké mestečko Hameln zamorili potkany. Mešťania si zúfali, vtom však do Hamelnu prišiel neznámy muž, ktorý tvrdil, že je potkaniar a problém vyrieši. Samozrejme, za tučnú odmenu. Potkaniar naladil svoju zázračnú píšťalku, potkany nasledovali jej melódiu a muž ich odviedol do rieky, kde sa utopili. Napriek úspechu domáci porušili sľub a odmietli zaplatiť za vykonanú prácu. Nahnevaný potkaniar sľúbil pomstu. 26. júna 1284, keď všetci Hamelnčania boli v kostole, sa vrátil a znovu vylúdil čarovnú melódiu. Tentokrát ho nasledovali deti. 130 hamelnských dievčat a chlapcov zmizlo bez stopy… Povesť nedala spávať mnohým bádateľom predovšetkým preto, že sa v nej uvádzal presný dátum, čo naznačovalo, že za príbehom môže byť skrytá skutočná udalosť. Viacerí sa domnievajú, že potkaniar bol lokátor – muž, ktorý zakladal nové mestá a potreboval ich zaľudniť. Je celkom možné, že deti skončili už v zaniknutej moravskej obci Hamlíkov. Tento názov je totiž počeštená verzia slova Hämlingen, teda Hamelnčania.
Všade samý potkan
Mesto Hameln žije postavou Potkaniara doslova na každom kroku. Na dome s názvom Hochzeitshaus sa trikrát do dňa otvoria okná a v nich sa pohybujú figúrky: Potkaniar, ktorý odvádza potkany. Navyše, každé leto od polovice mája do polovice septembra možno o dvanástej sledovať v uliciach Potkaniarov príbeh, ktorý strieda muzikál Rats. Ak by ste chceli mať Potkaniara len pre seba, môže vám urobiť prehliadku mestom. To je už prirodzene za mastný poplatok. Mimochodom, prehliadka centra Hamelnu rozhodne stojí za to, ide o najväčšie renesančné centrum Nemecka. Od jednej pamiatky k druhej vás povedú kresby potkanov na dlažbe. K najkrajším domom Hamelnu patrí už spomínaný Hochzeitshaus a, ako inak, tzv. Rattenfängerhaus.
Najzdravšia kapusta
Nemci sú národ klobás a kapusty a vari každá oblasť či mesto má vlastný druh klobásy, ktorá sa buď varí, alebo pečie. Rovnako je to aj s kapustou. V zimných mesiacoch v uliciach dolnosaských miest zacítite lahodnú vôňu, ktorá pochádza z obrovských kotlov. Ak do nich nazriete, zbadáte ostrú zelenú hmotu a v nej plávajúce klobásky. Zelená hmota je Grünkohl (zelená kapusta), druh kapusty charakteristický pre severné Nemecko. Chuťovo pripomína kel, je bohatá na antioxidanty a vitamín C a zberá sa až po prvom mraze. Údené hrubozrnné klobásky Pinkel alebo Mettwurst sa varia priamo v kapuste. Ako príloha sa podávajú pečené zemiaky, ultra mäsožravci si často priložia aj údené mäso či slaninku.