Ingrid Žalneva
foto autorka, archív
Naše podvedomie spája farby s určitými pocitmi. Červená je prvou farbou dúhy, jej prítomnosť na tanieri má povzbudzujúci účinok, zvyšuje pocit hladu, ba dokonca môže znovu naštartovať aj náš sexuálny apetít.
Červená najviac priťahuje našu pozornosť. Táto príťažlivosť spôsobuje, že ju milujú nielen malé deti, ale aj my dospelí po nej ihneď siahneme. Preto má červenú farbu príručná lekárnička, záchranné koleso i záchranná brzda. Túto vlastnosť červenej farby by sme sa nemuseli báť využívať ani pri príprave jedál.
Červená v rôznych kultúrach
Červenú farbu obľubovali už ľudia v dobe kamennej, o čom svedčia viaceré jaskynné maľby. V starovekom Egypte používali ženy červený oker na maľovanie pier a líc, bola to farba života, zdravia a víťazstva. V čínskej filozofii symbolizovala element oheň, považovali ju za vznešenú farbu, a tak ňou natierali brány cisárovho paláca a objavovala sa aj počas korunovácie, svadby a obetných rituálov. V antickom Ríme symbolizovala červená krv a odvahu, preto vojaci nosili červené tuniky, generáli šarlátové plášte a počas ceremónií na oslavu vojenského triumfu si celé telo natierali na červeno. Bola to farba boha vojny, preto podľa neho pomenovali aj červenú planétu Mars. Zároveň prezentovala aj prepych. Rimania zbožňovali výrazné farby, steny svojich víl často maľovali na červeno. Svoje bohatstvo a postavenie vyjadrovali červeným oblečením a tento zvyk neskôr prebrala aj cirkev – červený odev kardinálov podčiarkoval ich majestátnosť a autoritu. Nosili ho aj najvyšší sudcovia, obchodníci a bohatí mešťania počas sviatkov. Ale hlavne si ho obliekali tí, ktorí ovládali najvyššiu pozemskú moc – kniežatá, princovia, králi, ba aj kati…
Červená okolo nás
S červenou sa stretávame doslova na každom kroku, veď podľa Viedenskej konvencie z roku 1968 bola vybratá za medzinárodnú farbu, ktorá označuje STOP na signalizačných zariadeniach v cestnej premávke. Nájdeme ju aj na dopravných značkách, signalizujúcich zákaz či pozor, na vagónoch prepravujúcich výbušné látky, na brzdových svetlách… Červená teda signalizuje nebezpečenstvo a výstrahu. Futbaloví hráči dostávajú červenú kartu pri vylúčení za závažné porušenie pravidiel. Horúca voda tečie z vodovodných kohútikov s červeným označením. Učitelia opravujú žiakom chyby v úlohách červeným perom a v účtovníctve sa dostane do červených čísiel ten, kto má dlh. Červenou sa často znázorňuje oheň, hoci plamene sú v skutočnosti žlté, oranžové alebo modré. Rozzúreného býka si spájame s červenou plachtou, ale pravda je taká, že hovädzí dobytok nedokáže rozoznať ani zelenú ani červenú farbu. Toreádor dráždi býka iba pohybmi.
Farba lásky a hriechu
Ak by sme mali farebne označiť lásku, určite by na plnej čiare vyhrala červená. Potom by dlho nebolo nič a až potom možno nejaká ružová… Červené je predsa srdce – symbol lásky. Romantickú či zbožňujúcu lásku (ako aj sviatok sv. Valentína) si jednoznačne spájame s červenými ružami. A červené pery? Tie sa považujú za veľmi zmyselné, červená zvyšuje tep a zrýchľuje dych, je výrazom lásky a telesnej vášne. A teda aj nemravnosti, sexuálnej túžby a hriechu. Prorok Izaiáš dokonca rozlišuje závažnosť hriechov podľa intenzity ich zafarbenia: sú buď šarlátové, alebo purpurové. Aj Satan sa často zobrazuje v červenom plášti. S touto farbou sa tiež tradične spája prostitúcia. Pojem „štvrť červených svetiel“ označuje časť mesta, kde svoje služby ponúkajú kňažky lásky a po prvýkrát sa objavil v novinách The Sandusky Register už v roku 1894 v americkom štáte Ohio.
Farba vzdoru
Červená farba symbolizuje aj hnev, boj a revoltu. Už v stredoveku vztýčená červená zástava na hradnej veži alebo napnutá červená plachta na bojovej lodi hlásala, že sa tamojšie osadenstvo nemieni vzdať a so svojím nepriateľom nebude mať zľutovanie. Dodnes majú mnohé krajiny túto farbu na svojej štátnej zástave ako výraz odhodlania brániť svoju vlasť, ako symbol preliatej krvi a obete. Počas Veľkej francúzskej revolúcie začali revolucionári nosiť nielen červené zástavy, ale aj frýgické čiapky kužeľovitého tvaru, ktoré ako symbol slobody napodobňovali pokrývky hlavy prepustených otrokov v starovekom Ríme. Neskôr sa červená stáva farbou Francúzskej revolúcie v roku 1848, Parížskej komúny a nového politického hnutia – socializmu. Od polovice 19. storočia sa s ňou stotožňujú všetky socialistické strany v Európe. Svoj vrchol symbolu revolúcie dosiahla červená v 20. storočí, kedy sa stala farbou boľševickej revolúcie v Rusku a neskôr aj v Číne. Odvtedy poznáme červenoarmejcov, červenú hviezdu, Červenú armádu, Červené námestie…
PLNENÉ PAPRIKY
Potrebujeme: 100 g ryže, 250 g akýchkoľvek kvalitných tenkých klobások, 2 strúčiky cesnaku, 1 cibuľu, 5 lyžíc olivového oleja, 2 lyžičky sušeného feniklu, 2 lyžičky sladkej papriky, 2 lyžičky pálivej papriky, 80 ml červeného vína, 200 g ošúpaných paradajok z dózy, 200 ml pasírovaných paradajok, 1 lyžicu paradajkového pretlaku, 6 veľkých paprík, 1 lyžicu vínneho octu, 1 hlávku cesnaku, 100 g syra Feta, 2 lyžice nasekanej petržlenovej vňate, soľ, korenie.
Príprava: Uvaríme ryžu. Klobásky nakrájame na malé kúsky, strúčiky cesnaku a cibuľu na drobno. Na 2 lyžiciach oleja podusíme cibuľu a cesnak, pridáme fenikel a papriku, klobásky a opekáme 5 minút. Pridáme víno, povaríme cca 5 minút, potom vmiešame celú zmes paradajok, pretlak a ryžu. Pri strednej teplote a za občasného premiešania varíme 10 – 15 minút, dochutíme soľou a korením. Z paprík odrežeme vršky, odstránime jadierka, spodky trochu zrežeme, aby sa papriky dali postaviť, naplníme plnkou, zakryjeme zrezanými vrškami, položíme do zapekacej misy, pokvapkáme zvyšným olejom a octom. Cesnakovú hlávku rozpolíme a vložíme tiež do misy, posypeme rozdrobeným syrom, posolíme a v rúre vyhriatej na 200°C zapekáme cca 25 minút. Pred podávaním posypeme petržlenovou vňaťou.
Červené ovocie
Podobne ako pri zelenine, aj pri červenom ovocí máme veľký výber, najmä teraz v lete. Môžeme ho konzumovať surové alebo sa dá z neho vyrobiť domáca zmrzlina, krém, sorbet, smoothie, ovocné bowle alebo koktail. A keď do týchto dezertov a nápojov nasypeme za lyžičku semiačok chia, pripravíme si tak nielen chutný, ale aj výživný pokrm či nápoj, ktorý by nás mal poriadne naštartovať. K typickým červeným plodom patria čerešne (pomáhajú proti cukrovke, rakovine, artritíde, dne), granátové jablko (symbol plodnosti a dobrého zdravia, znižuje krvný tlak), jahody (otvárajú apetít a napomáhajú tráveniu), šípky (rekordman v obsahu vitamínu C, pôsobia proti jarnej únave, dodávajú dobrú náladu), maliny (dôležité pre všetky funkcie mozgu, pri nechutenstve a problémoch s pečeňou), ríbezle (posilňujú imunitný systém), brusnice (detoxikujú črevá), dyňa (vodný melón – obsahuje 91% vody, je zavodňujúcim zdrojom pre organizmus).
BRUSNICOVÉ MUFFINY
Potrebujeme: 170 g čerstvých alebo zamrazených brusníc, 150 g cukru, 1 lyžicu pomarančového džúsu, 1 lyžicu nastrúhanej pomarančovej kôry. Na cesto: 260 g múky, 100 g cukru, 2 1/4 lyžičky prášku do pečiva, ½ lyžičky soli, 240 ml mlieka, 1 zľahka rozšľahané vajce, 1 lyžičku vanilkového extraktu, 60 g roztopeného masla.
Príprava: Na panvicu vysypeme brusnice, cukor, pomarančovú kôru, prilejeme džús a pri strednej teplote povaríme. Miešame, kým sa cukor nerozpustí, cca 10 minút. Necháme vychladnúť, zatiaľ si pripravíme cesto. V jednej miske zmiešame múku, cukor, prášok do pečiva a soľ. V druhej miske zmixujeme mlieko, vajce, vanilkový extrakt a maslo. Obe zmesi zmiešame, kým sa ingrediencie nespoja a nevznikne vlhká masa, viac nemiešame. Muffinové jamky dobre vymastíme, naplníme brusnicovou zmesou a na ňu rozdelíme cesto. Pečieme v rúre vyhriatej na 200°C cca 15 – 20 minút, potom vyklopíme a servírujeme „hore dnom“.
Celý článok a ďalšie skvelé recepty nájdete v Miau, leto 2015