Crowdfunding v tom najjednoduchšom ponímaní znamená davové financovanie. Máte projekt, ktorý túžite zrealizovať, čo znamená zohnať naň peniaze. Z rôznych dôvodov zavrhnete tradičnú oficiálnu cestu a rozhodnete sa peniaze pre váš biznis získať pomocou crowdfundingu. Veríte, že váš projekt zaujme aj iných a že vám naň prispejú.
Takýto zbierkový model charitatívne organizácie využívajú už dávno. Ich práca sa diala zväčša offline (na rôznych živých akciách), avšak s príchodom internetu, sociálnych sietí a technológií sa viac rozvinul jeho online kontext a otvoril sa pre more dobrých podnikateľských nápadov a zaujímavých projektov. Ako prvé si musíte nájsť internetovú platformu, ktorá vás takpovediac zviditeľní. Ostatné vám vysvetlia naši úspešní crowdfundisti. Žiaden strach, ako povedala Andrea Puková, „na to, aby ste ponúkli svoj produkt na niektorej crowdfundingovej stránke, naozaj nemusíte byť Steve Jobs…“ Musíte mať však odvahu, ochotu rýchlo sa učiť, rozhodovať, riskovať a ísť s kožou na trh,“ dopĺňajú ju chalani z CulCharge zatiaľ najúspešnejší crowdfundisti v našej histórii.
Viktor Reviliak a Jozef Žemla
spoluzakladatelia spoločnosti CulCharge
Projekt 1.: CulCharge, šesťcentimetrový ohybný mini kábel pre nabíjanie mobilov (trebárs z počítača) a tiež na prenos dát.
Na c-f kampaň použili: americký server Indiegogo
Chceli vyzbierať: 15.000 dolárov
Vyzbierali:94.311 dolárov (628%) od 3.076 prispievateľov zo 71 krajín
Projekt 2.: CulCharge 3-v-1, najmenšia 1000 mAh nabíjačka pre mobilné zariadenia
Na c-f kampaň použili: americký server Indiegogo
Chceli vyzbierať: 60.000 dolárov
Vyzbierali: 115.194 dolárov (191%), od 1.028 prispievateľov zo 66 krajín
O čo nám išlo: Základy našej spoločnosti vznikli trošku netradične: na Donovaloch, kde sme spolu s Viktorom popri snowboardovaní brainstormovali o aktuálnych trendoch a príležitostiach v podnikateľskom a technologickom svete. Viktor spomenul crowdfunding, v tom čase ešte relatívne nový a neprebádaný obchodný model, ktorý nás veľmi nadchol, a tak sme sa rozhodli vyskúšať ho. Po krátkom prieskume trhu sme zistili, že ideálnymi produktmi na crowdfunding sú rôzne technologické gadgety (hračky) s nižšou predajnou cenou, ktoré užívateľom zjednodušia alebo spríjemnia každodenný život. Následne sme našli dieru na trhu v podobe krátkeho nabíjacieho kábla, ktorý by užívateľ mohol mať stále pri sebe. Tento produkt spĺňal ideálne kritériá na crowdfunding a tiež bol pre nás vhodný ako pilotný projekt, keďže je relatívne jednoduchý, či už na vývoj, financovanie, výrobu, marketing alebo distribúciu.
Nápad menom crowdfunding: Medzinárodnú platformu Indiegogo.com sme už použili dvakrát: počas prvej kampane na CulCharge Cable v júli 2013 sa nám podarilo vyzbierať viac ako 94.000 dolárov, počas druhej kampane v júni 2015 na CulCharge PowerBank to bolo už viac ako 115.000 dolárov. Crowdfunding nám pokryl vývoj a výrobu oboch produktov, od nápadu až po ich uvedenie na celosvetový trh a spolu s rozširujúcou sa distribučnou sieťou a kontokorentným úverom z banky sa nám podarilo zostať nezávislými (bez momentálnej potreby vstupu investora).
Od nápadu po spustenie kampane: Príprava prvej kampane nám trvala 5 mesiacov, počas ktorých sme študovali crowdfunding, výrobu v Ázii, hľadali vhodných potenciálnych dodávateľov, s ktorými sme vyvíjali prvé prototypy produktu, potrebné na prípravu a následné spustenie kampane, pripravovali našu crowdfundingovú stratégiu, kalkulácie, marketing a taktiež veci súvisiace s následnou masovou produkciou. V čase príprav prvej kampane sme nemali žiadnych mentorov, keďže startupová komunita pred tromi rokmi bola ešte v plienkach. Crowdfunding sme poznali len zo zahraničných médií, boli sme teda odkázaní na samoštúdium. Druhá kampaň už bola pre nás jednoduchšia – vedeli sme, do čoho ideme. Na druhej strane, pocítili sme, že crowdfunding počas posledných dvoch rokov dospel a spolu s ním sa zvýšila tak konkurencia zo strany projektov, ako aj náročnosť zo strany zákazníkov.
Nervák, alebo pohodička? Rast príspevkov nebol ani v jednom prípade plynulý, skôr nárazový a priamo úmerný návštevnosti kampane. Takže keď sa o našej kampani zmienil newsletter Indiegogo alebo o nej napísal článok veľký medzinárodný online magazín, malo to viac-menej okamžitý efekt. Preto sme počas kampane veľmi dbali na komunikáciu s médiami a skúšali rôzne marketingové stratégie, ktoré majú priamy efekt na návštevnosť kampane. Štatisticky najviac (približne polovicu) objednávok sme zaznamenali z USA. Počas prvej kampane nám najviac pomohla nízka cena produktu, jeho využitie a pridaná hodnota, ale aj fakt, že crowdfunding bol relatívne mladý. Pri druhej kampani nám okrem už nadobudnutých skúseností a väčšej profesionality pomohla aj podpora korporátneho partnera Slovak Telekom, ktorý si predobjednal produkty v hodnote 50.000 dolárov.
V čom je crowdfunding skvelý: Treba naň veľa odvahy, ochoty rýchlo sa učiť, rozhodovať, riskovať a ísť s kožou na trh. Na druhej strane, je to veľké dobrodružstvo a rýchlokurz podnikania na globálnej úrovni. Dôležitou a primárnou úlohou crowdfundingu je testovanie trhu. Ak dokáže prototyp produktu presvedčiť ľudí z celého sveta, že stojí za to, aby si ho predobjednali (napriek tomu, že sa ešte reálne nevyrába a užívať ho budú v lepšom prípade až o niekoľko mesiacov), je to pozitívny signál nielen pre samotných autorov projektu, ale aj pre dodávateľov, distribútorov či investorov.
Dni po: CulCharge nám obrátil životy naruby, obral nás o väčšinu voľného času. Prežili sme veľmi zaujímavé, ale náročné dva roky. Vďaka CulCharge sme navštívili rôzne miesta a videli ich inak, ako klasickí turisti, či už ide o masovú výrobu v Číne, vystavovanie na najprestížnejšej svetovej výstave v Las Vegas, obchodné stretnutia v Silicon Valley, alebo vyjednávanie podmienok s najväčším svetovým distribútorom v Dubaji. Momentálne sme v štádiu dolaďovania posledných detailov a prípravy masovej produkcie nášho PowerBanku a zároveň náš nový člen tímu a veľmi šikovný kolega Robert Mucska pracuje na redizajne celého brandu.
My a technológie: Neradíme sa ani k „ajťákom“, ani ku „geekom“. Nemáme technické vzdelanie, obaja sme vyštudovali manažment a skôr patríme k bežným užívateľom moderných technológií. Napriek tomu máme užpodľa všetkého dostatok znalostí, zručností a manažérskych schopností na to, aby sme vedeli zastrešiť vývoj, výrobu a financovanie nových produktov. Veríme, že to tak zostane aj naďalej a že čoskoro prinesieme na trh ďalšie zaujímavé novinky…
Ľubo a Monika Stacho
manželská fotografická dvojica
Projekt: fotokniha Ľuba Stacha Obchodná 1984 – 2014,mapujúca 30 rokov politických, spoločenských a vizuálnych zmien vo výkladoch na Obchodnej ulici v Bratislave
Na c-f kampaň použili: český server Startovač
Chceli vyzbierať: 2.000 eur
Vyzbierali:6.226 eur(311 %) od 129 prispievateľov z 5 krajín
O čo nám išlo: Počasrodičovskej „dovolenky“ som raz doma objavila 30-ročný archív Obchodná s 35 mm filmami a ich kontaktnými kópiami. Ľubo poctivo fotil a odkladal fotky z Obchodnej, no nevedel, čo s tým a ani si nepamätal, čo všetko odfotil… Cítila som, videla a vedela, že sa tam schovávajú úžasné veci, aj keď bolo jasné, že dostať ich von bude extrémne náročné. Niekoľko týždňov som skenovala elektronický archív, aby sa s fotkami dalo pracovať, ďalších niekoľko mesiacov som ich triedila, aby som zistila, že Ľubo 30 rokov labzoval po Obchodnej a nafotil viac ako 60 čísel domov a ich výkladov, ktoré sa za posledné desaťročia zmenili niekedy aj sedemkrát. Nepreberné množstvo záberov (okolo 6.000 analógových a digitálnych) som porovnávala a podľa architektonických detailov hľadala tie, ktoré prislúchajú rovnakému výkladu. Až po roku vznikol nápad ich prezentovať v knihe, keďže klasická výstavná podoba projektu bola vlastne nemožná. Ďalší rok trvalo, kým sme dali knihu dokopy. Mala som obrovské šťastie, že som si mohla dovoliť venovať čas takej šialenej a nekonečnej práci…
Nápad menom crowdfunding: Hlavný dôvod jeho využitia bol pragmatický – potrebovali sme po grantoch ešte časť peňazí na produkciu knihy, teda to bola nevyhnutnosť. Bol to vydavateľov nápad a pre nás experiment. A, samozrejme, posmelilo nás, že sme poznali pár ľudí, ktorým sa to pred nami už podarilo.
Od nápadu po spustenie kampane: Vyrobiť promo video nám trvalo asi tri týždne – keďže v ňom účinkovalo niekoľko ľudí. Fór bol v tom, že každý projekt, keď ho vyrobíte, predtým, ako sa spustí online, prechádza schvaľovacím konaním „provajdera“ (v našom prípade startovac.cz). Ten nám však po 3-týždňovej práci oznámil, že to nie je vhodný projekt (keďže nepoznali slovenské reálie, asi si mysleli, že ide len o regionálnu záležitosť) a že nemáme šancu.Po vzájomných naťahovačkách nás nakoniec spustili v nedeľu večer, asi mesiac pred dokončením knihy a zároveň Vianocami. V pondelok ráno sme mali 10 % a 4 knihy predobjednané do zahraničia. Donedávna sme boli najúspešnejším slovenským štartovacím projektom ich portálu s viac než 300-percentným úspechom.
V takýchto zbierkach prím vedie šírenie sociálnymi sieťami, osobný a otvorený prístup k ľuďom, jednoduché sprostredkovanie projektu a nápady na zaujímavé odmeny. Našou najväčšou výhodou bolo, že kniha o Obchodnej nie je len výtvarný projekt autora, ale každého, kto raz tou ulicou prešiel (prevažne v dávnejších dobách) a získal k nej vzťah, uchvátila už len samotná idea o knihe. Obchodná oslovila širokú verejnosť, nielen umelecké kruhy. Myslím, že ten, kto ide do verejnej zbierky, musí mať zmysluplný cieľ, dobrý plán na jeho realizáciu, širšiu skupinu, ktorú môže zasiahnuť a čas, ktorý promovaniu zbierky musí venovať, čo Obchodná mala. A, samozrejme, odvahu.
Nervák, alebo pohodička? Naša kampaň trvala 30 dní, bola to doba, do ktorej mala byť kniha publikovaná a my sme bezhlavo sľúbili odmenu jej výtlačku ešte pred Vianocami. Každý úspešný projekt má najdôležitejších prvých prispievateľov. Ak tí zareagujú rýchlo, máte veľkú šancu. Peniaze rástli z hodiny na hodinu, za týždeň sme mali skoro 100 %, bolo to úžasné a napínavé. Keď suma stále rástla, zlepšovali sme kvalitu a rozsah knihy, čo sme dovtedy museli držať na uzde. Keď sa kredit nezvyšoval, novinkami sme oznamovali našim štartérom, ako finišujeme, vyberáme obálku a tlačíme, treba sa o nich starať, aby sa cítili byť súčasťou projektu, lebo ňou aj sú. Medzi našich prispievateľov patrili najčastejšie Bratislavčania a ostatné Slovensko, cca 25 ich bolo z Čiech a 10 zo zahraničia, boli to však všetko ľudia, ktorí s Obchodnou prišli v minulosti do osobného kontaktu. Našou najväčšou odmenou bolo, že sme všetko stihli do Vianoc, ale na to balíčkovanie nezabudnem! Museli sme rozdistribuovať viac než 150 kníh týždeň pred Vianocami, pošta bol môj domov, no stihli sme to, okrem niekoľkých zádrhelov, trčiacich medzi sviatkami na pošte.
V čom je crowdfunding skvelý: Je skvelý pre ľudí, ktorý neradi vypisujú granty a sú tvoriví. Je to premyslený, účinný model financovania, ktorý k nám prišiel zo zahraničia, kde sa dostatočne vycibril. Naši blízki nám držali palce, často o takomto financovaní predtým nepočuli, pred rokom sa iba dostával do povedomia verejnosti. Naši štartéri tiež neprišli skrátka, keď si vlastne predplatili niečo, čo dostali bezpodmienečne ako prví na svete!
Dni po: Kniha má mimoriadny úspech, vzala nám kus života, ale dala nám aj čas, ktorý sme mohli spolu manželom stráviť pri jej tvorení. Aktuálne beží jej nová verzia vo verejnom priestore priamo na Obchodnej ulici, kde sa v14 vybraných výkladoch premieta na obrazovkách 30-ročná história toho ktorého výkladu. Projekt sa volá Obchodná na Obchodnej, je to vlastne galéria na ulici a beží zároveň s výstavou fotografií z Obchodnej v galérii Satelit.
Ja a technológie: Technológie ma fascinovali už dávno, prvý počítač som si kúpila za sezónne práce v zahraničí. K práci dnes potrebujem základné veci (softvéry a apky), ale už viac nemám potrebu niečo navyšovať ani vylepšovať. Pravidelné upgrady aplikácií a zmeny dizajnu programov ma znervózňujú, lebo mám pocit, že dnes ma už každá aplikácia či zariadenie špehuje a zbiera informácie, ktoré niekto využije na svoju reklamu. Keďže sa doma starám o deti, sociálne siete sú pre mňa jediný kontakt s vonkajším svetom, ale používam ich len informačne, najradšej mám živý kontakt, ktorý automaticky objasní vaše úmysly a nemusíte pri stručnosti emailov niekomu vysvetľovať, že ste to tak nemysleli. Niekedy premýšľam nad tým, odkiaľ mala moja mama čas chodiť do práce a starať sa o 5 detí a napadá mi len jediné – že nemala internet. Technológie sú úžasné, keď nám uľahčujú život, ale keď nám ho zaplnia len ony, treba od nich utekať, hlavne kvôli deťom, aby zažili aj skutočný život…
Andrea Puková
editorka internetového esejistického magazínu salon.eu.sk, spoluorganizátorka Stredoeurópskeho fóra v Bratislave
Projekt: Zaľúbení do Paríža, bedeker pre náročných: 60 kaviarní, s fotografiami Petra Župníka, každá s príbehom spisovateľa, ktorý v nej prežil kus života
Na c-f kampaň použila: český server Startovač
Chcela vyzbierať: 3.000 eur
Vyzbierala:5.915 eur (197 %) od 75 prispievateľov zo 6 krajín
O čo mi išlo: Keď zoberiete do rúk knihu Zaľúbení do Paríža, verím, že ako prvé vám napadne, že je to krásna kniha. Grafik Ján Šicko ju takou urobil. Ak sa pýtate, o čo mi šlo, tak presne o toto: aby vznikla krásna kniha. Paríž je úžasné mesto, zaslúži si krásnu knihu. Zamilovala som sa do Paríža niekedy v polovici 90. rokov a odvtedy moja láska trvá. Tak ako na prvú lásku, ja spomínam aj na prvé parížske ráno – po dvojdňovej ceste autobusom sa všetko začalo v kaviarni pri Luxemburskej záhrade. Nie som typ, čo musí vidieť všetky múzeá, mne sa dejiny pletú. Zato milujem knihy a milujem raňajšiu kávu v kaviarni – toto spojenie v Paríži neuveriteľne funguje. Postupne som tak prečítala o Paríži niekoľko stoviek kníh, povyberala z nich desiatky príbehov o kaviarňach, parkoch, hoteloch, kníhkupectvách a jeden o maličkom vinohrade. Chodila som ako zmámená všetkými tými príbehmi, stále som ich mala pred sebou ako turisti mapu, objavovala som nové priechody, podchody, uličky, kiná, obchody, malé brasseries i slávne reštaurácie. Uprosila som fotografa Petra Župníka, už takmer dvadsaťpäť rokov Parížana, ktorého fotky som roky tíško obdivovala. Moje putovanie Parížom trvalo desať rokov, naše spoločné s Petrom päť. Niekedy v lete roku 2013 som oslovila Janka Šicka a vydavateľa Petra Chalupu. Skúsili sme to spolu.
Nápad menom crowdfunding: Pokiaľ ide o mňa, rozhodla som sa pre túto možnosť hneď na začiatku a ostatní súhlasili. Bola som aj zvedavá, či vôbec komunita potenciálnych čitateľov vznikne. Povedala som si, že ak nedokážem presvedčiť 50 ľudí, aby umožnili to, že kniha vyjde, ako potom presvedčím ďalších tisíc, aby si ju kúpili? Najviac ma k tomu inšpiroval Peter Krištúfek, napokon, on je prvý autor, ktorému som na knižku cez Startovač prispela. Prešliapal pre mňa cestu. Bez jeho skúsenosti a rád by som to nedokázala. A potom mi pomohol aj jeho veľký kamarát Marek Šulík, ktorý o našom projekte urobil klip.
Od nápadu po spustenie kampane: Ten mesiac, lebo v mojom prípade šlo o mesiac, musíte svoju kampaň intenzívne propagovať, minimálne na Facebooku, na čo človek ako ja nie je zvyknutý a je to vlastne dosť ťažká práca. A nestačí si všetko pripraviť, „odmeny“ vymyslieť tak, aby boli príjemné a zároveň vás nestáli viac, ako to, čo nazbierate a potom, keď sa všetko dobre skončí, každému poďakovať a všetko rozposlať na správne adresy tak, aby to netrvalo pridlho. Aj v priebehu kampane som sa snažila každému darcovi, pokiaľ som mala naňho kontakt, vždy hneď poďakovať. Pre mňa bolo úžasné, že niekto vôbec prispel. Každá jedna odmena bola ako zázrak.
Nervák, alebo pohodička? Na začiatku kampane som na pár dní prepadla malomyseľnosti, percentá pribúdali len váhavo a už som si myslela, že to skončí krachom. Ale samotný princíp „všetko, alebo nič“ je síce krutý, ale fér. Na začiatku ľuďom sľúbite, že niečo za určitú sumu vytvoríte. Ak sa toľko v stanovenom čase nevyzbiera, nemôžete to vytvoriť, tak je v poriadku, že peniaze sa darcom vrátia. Aj darcovia musia mať istotu, že neriskujú, že svoje peniaze, či už väčšie alebo menšie, len tak nevyhodia von oknom. Mojou jedinou výhradou je snáď trochu privysoké percento, ktoré si Startovač z vyzbieraných peňazí necháva. Kampaň si pripravuje človek bez ich pomoci, aspoň, pokiaľ šlo o mňa, pochválili mi ju, čo bolo od nich milé, ale to bolo všetko. A potom bolo tiež mrzuté, že moji a Petrovi francúzski kamaráti nemohli podporiť kampaň priamo. Lebo účet, ktorý má Startovač v banke, nebral zahraničné kreditky. Myslím, že je to chyba, ak Startovač zabudne, že propagované projekty môžu byť podporené z celej Európy či dokonca z celého sveta.
V čom je crowdfunding skvelý: Predsa tou nezávislosťou, ktorú vám dáva! Každý má šancu – nemusíte sa páčiť štátu, nadáciám, ani žiadnej firme, stačí presvedčiť dostatok ľudí. Isteže to nutne neznamená, že dobrý projekt vždy uspeje. Či uspejete, závisí aj od kombinácie, či váš projekt osloví dosť ľudí a tiež či venujete kampani dosť pozornosti a energie na jej propagáciu. Skrátka, ide o to, ako silno sa do toho všetkého zahryznete. Ale aj tak platí, že crowdfunding – čiže podpora ľudí – znamená oveľa väčšiu rovnosť šancí, než iné spôsoby financovania. Nemusíte mať peniaze, ani kontakty na ľudí, ktorí ich majú, či o nich rozhodujú a máte rovnakú šancu ako tí, čo si všetko toto zabezpečili. To sa mi páči, preto som do toho šla. A keď vám prispejú neznámi ľudia, lebo sa im páči váš projekt, je to hádam ešte väčšie povzbudenie, než ten najveľkorysejší sponzorský dar. A je to sloboda!
Dni po: KnihaZaľúbení do Paríža sa vypredala za pár týždňov. Zapáčila sa. Ešte vychádzali o nej recenzie, a už jej nebolo. Bol to pre nás všetkých milý šok. Dlho sme váhali s dotlačou, no potom vyšiel na stránkach Bazoša inzerát „Kúpim knihu Zaľúbení do Paríža v nepoškodenom stave”, a tak sme si povedali, že to skúsime s ďalším vydaním. Už nie tak rýchlo, ale kniha sa predáva stále veľmi dobre.
Ja a technológie: Môj počítač a mobil sú aj moji kamaráti, samozrejme. Občas mi býva smutno, keď si spomeniem, ako mi ešte nedávno pískali esemesky ako: Milujem ťa, Chýbaš mi, Prosím, príď. Alebo vám niekto napísal, že práve ide skvelý film. Alebo že sedí na mieste, kde ste niekedy boli spolu. Dnes je to iba samé: Z vášho účtu odišlo, Z vášho účtu neodišlo. Pošlite. Prihláste sa. Odhláste sa. Potvrďte. Zaplaťte. Hlavne zaplaťte. Na začiatku bolo toto médium akoby vyhradené len pre ľudskú komunikáciu a každá esemeska bola svojím spôsobom osobnejšia, ako telefonát. Ale tak to už dávno nie je. Takže na esemeskách už tak nefičím. Ale inak na všetkom možnom. Na verejných profiloch možno nie s takou ľahkosťou, ako moji mladší kolegovia a kamaráti, ale aj tak si s radosťou užívam sociálne siete. A občas ma aj ide trafiť šľak, keď zistím, že niekto z mojich „friendov“ je neznášanlivý idiot alebo rasista.
Simona Vitanova a Kornélia Ševčíková
dlhoročné kamarátky, ktoré sa aktívne venujú záchrane zvierat
Projekt: Mačacia kaviareň Mačinézy v Bratislave
Na c-f kampaň použili: český server Startovač
Chceli vyzbierať: 850 eur
Vyzbierali:1.114eur (131 %) od 52 prispievateľov zo SR a ČR
O čo nám išlo: O myšlienke na niečo spoločné sme srandovali už ako malé, keď sme ešte len drali školské lavice. Odmalička máme obe veľmi kladný vzťah k zvieratám, Kora bola vždy viac „mačkárka“, ja zase „psičkárka“, avšak nejako to samo prišlo časom (vlastne Kora na mňa robila tlaky) a mačinám som totálne podľahla aj ja. Po návšteve v pražskej mačacej kaviarni sme okamžite vedeli, že to je to, čomu sa chceme v budúcnosti venovať. Oddych pri dobrej káve, koláči či vínku a do toho pradenie mačiek je zaručený recept na príjemne strávený čas.
Nápad menom crowdfunding: Počuli sme o ňom už dávnejšie, ale v súvislosti so zbieraním financií na vydanie albumu, knihy či cesty okolo sveta. Nikdy by nám nenapadlo vyskúšať to, až kým mi kamarátka neporadila, že by sme to mohli skúsiť aj my. Tak sme šli do toho. Keďže poznáme ľudí, ktorí mali za sebou úspešne ukončené projekty, nechali sme si poradiť, na čo sa sústrediť a neodfláknuť to. Páčila sa nám myšlienka, že ľudia, ktorí nás podporili, budú mať skvelý pocit, že sa na celej veci spolupodieľajú a budú sa v Mačinézach cítiť viac ako doma.
Od nápadu po spustenie kampane: Hneď, ako sme si povedali, že do toho ideme, začali sme na našom projekte makať, aj s podporou našich šikovných kamarátov. Vedeli sme, že chceme mať dobré video, ktoré náš nápad predstaví Zábery na naše spokojné mačky a Simonin byt plný vecí so zvieracími motívmi dostatočne ukázali, aké v skutočnosti sme a že naša láska k zvieratám je nekonečná. Druhým ťahačom boli odmeny pre našich prispievateľov. Stavili sme na poukážky na kávu a našu mačaciu kolekciu tričiek, nálepiek a tašiek, v čom chceme určite pokračovať aj v budúcnosti. Všeobecne komunita milovníkov a záchranárov mačiek je veľmi silná a súdržná, tak sme sa nebáli, že by sme nenašli podporu okolia.
Nervák, alebo pohodička? Kampaň sme si nastavili na mesiac, prišlo nám to ako optimálny čas, aby si nás ľudia všimli. Určite zamrzí, ak sa nevyzbiera plná suma, ale existujú zahraničné stránky, ktoré peniaze pošlú, aj keď sa nevyzbiera plných 100 %. Peniaze nám pribúdali v rôznych intervaloch, najväčší boom sme zaznamenali na začiatku a ku koncu, keď sme o tom oboznámili fanúšikov na FB stránke. Takisto nám pomohlo propagačné video a tiež zdieľania a článok na Refresheri.
V čom je crowdfunding skvelý: Je to skvelý spôsob, ako pomôcť ľuďom priblížiť sa k ich snu a fakt, že sa nájdu ľudia, ktorých projekt zaujme a chcú ho podporiť, je krásna vec. Skúsili sme to prvýkrát, a tak určite by sa našli veci, ktoré sme mohli spraviť lepšie, ale peniaze sme vyzbierali, takže sme to spravili asi správne.
Dni po: Boli aj také, keď sme si hovorili, že nám to nie je súdené, nakoľko sme plánovali otvoriť už v júni. Stretli sme sa s mnohými prekážkami, ktoré miestami vôbec nedávali zmysel. Keďže sme prebrali priestor v zlom stave (a zistili sme to až pri rekonštrukcii), zhltlo nám to viac času a financií, ako sme predpokladali. Priestory teda priebežne zveľaďujeme už za chodu, aby sme sa priblížili k našej finálnej predstave a mohli povedať, že sme na sto percent spokojné. Kore pribudli nové mačky, keďže trpí syndrómom „všetko túlavé na ulici zoberiem domov“. Ja sa stále naplno venujem zbierkam a aukciám, ktoré organizujem pre útulky na Slovensku. S kamarátkou, fotografkou Nicole Lieskovskou, fotíme útulkáčov a už intenzívne pripravujeme charitatívny kalendár na rok 2017. Nie je tajomstvom, že to bude druhý projekt, s ktorým skúsime šťastie na Startovači a opäť využijeme skvelý nápad crowdfundingu.
My a technológie: Máme to podelené. V IT veciach by som povedala, že som zbehlejšia, ako Sima, ale jej zasa ide lepšie komunikácia s ľuďmi. Pri crowdfundingu to nebolo nič náročné a keď sme niekde spravili chybu, tak sa nám zo Startovača ozvali a pomohli nám. V dnešnej dobe internet veľmi uľahčuje bežný život, či už v spojení s prácou, komunikáciou, odreagovaním sa alebo pri platení účtov. Bez Facebooku a Startovača by sa o našej kaviarni dozvedelo oveľa menej ľudí, nemali by kde sledovať, čo je nové, ako môžu aj prostredníctvom nás pomôcť mačkám v núdzi, podporiť útulky a podobne. Najmä Facebook využívame naplno aj pri práci, veľmi nám uľahčuje fungovanie našich aktivít a realizáciu nápadov. Vždy si však dokážeme deň zariadiť tak, aby sme sa stihli venovať rodine, priateľom a zvieratkám…
Tomáš Kompaník
grafický dizajnér
Projekt: Kniha AHA spája tradičnú slovenskú výšivku so súčasným grafickým dizajnom a chce ukázať, že slovenská tradícia nepatrí len do múzea
Na c-f kampaň použil: český server Startovač
Chcel vyzbierať: 2.000 eur
Vyzbieral: 4.508 (225 %) od 119 prispievateľov z 8 krajín
O čo mi išlo: Všetko sa začalo asi pred štyrmi rokmi, kedy som si musel vybrať tému svojej diplomovky. Absolvoval som študijný pobyt v Istanbule, kde sa ma ľudia často pýtali na Slovensko. Napadlo mi teda, že spravím knihu o Slovensku. Vtedy som si spomenul na slová jednej etnologičky, ktorá povedala: „Slovensko je výnimočné v tom, že na takom malom území sa rozvinulo toľko druhov, techník a vzorov vyšívania.“ A tak som sa rozhodol, že kniha bude výšivková. Po viac ako roku práce som knihu obhájil na štátniciach a myslel som si, že je koniec. No kniha sa stala Najkrajšou českou študentskou knihou (študoval som v Zlíne) a tiež bola zaradená medzi najlepšie záverečné práce študentov krajín V4. Písalo sa o nej a mne sa ozývali ľudia, že by bolo super, keby vyšla aj vo väčšom náklade. Začal som teda komunikovať s vydavateľstvami, no všetky do jedného ma odmietli, buď kvôli okrajovej téme alebo vysokým nákladom. Rozhodol som sa teda, že si knihu vydám sám. Najväčšou výzvou bolo nájsť tlačiareň, ktorá by takúto technicky náročnú knihu vyrobila (5 druhov papiera, laserom vyrezávané vzory, ručne šitá väzba, digitálna tlač aj sieťotlač). Odmietlo ma viac ako 50 firiem z Čiech a Slovenska. Nakoniec sa jedna firma našla, podporili ma v každom nápade, ktorý som s knihou mal. Takmer do roka a do dňa od štátnic som knihu krstil v SNG.
Nápad menom crowdfunding: Prvýkrát mi o ňom povedala sesternica, ktorá pracuje v kníhkupectve a vedela, že pár slovenských kníh už niečo také úspešne absolvovalo. Priznám sa, že zo začiatku som bol skeptický, lebo som nechcel aby si ľudia mysleli, že od nich „žobrem“ peniaze. Keď som si ale všetko naštudoval, zistil som, že oni mi nič nedávajú zadarmo, len si v podstate predplácajú moju knihu dopredu, dostanú ju medzi prvými a ja si tým vlastne budujem istú fanúšikovskú základňu. Úplnou náhodou sa akurát vtedy v rámci festivalu Anasoft litera konala prednáška dvoch autorov, ktorí takto peniaze vyzbierali. Bol som si vypočuť ich skúsenosti, ktoré mi veľmi pomohli.
Od nápadu po spustenie kampane: Nejaké materiály k propagácii projektu som mal pripravené už predtým, pozmenil som iba jazyk, nevyjadroval som sa tak odborne, skôr som chcel zamerať na emócie. Pridal som veľa obrázkov a vytvoril aj úvodné video, ktoré knihu predstaví za pol minúty. Myslím, že mi pomohli aj ocenenia zo zahraničia, ktoré hovorili o výtvarnej kvalite knihy, a tak ľudia už neriešili, či je to hodné ich peňazí. Navyše, mám pocit, že Slováci si začnú niečo domáce vážiť až vtedy, keď to dosiahne úspech za hranicami.
Kvôli crowdfundingu dokonca vznikla špeciálna zlatá edícia knihy, ktorá sa vypredala ako prvá. Pochybnosti mnou otriasali do poslednej chvíle pred spustením, no zároveň to bola skvelá skúška, či bude o knihu záujem.
Nervák, alebo pohodička? Kampaň som nastavil na jeden mesiac. Bolo to akurát, dlhšie by to už nemalo zmysel. Prvý týždeň to išlo veľmi pomaly, pretože o zbierke takmer nik nevedel. Začal som teda kontaktovať na Facebooku rôzne stránky blízke mojej cieľovej skupine. Postupne sa to rozbehlo a peniaze pribúdali. Dôležitá bola komunikácia – odpovedal som na každú správu, poctivo spravoval Facebook funpage a stále posúval informácie na ďalšie stránky. Stanovená čiastka bola vyzbieraná po 2 týždňoch. Myslel som si, že sa to zastaví, no nakoniec sa za ďalšie dva týždne vyzbieralo 225% z počiatočnej sumy! Keď mi prišiel na konci zbierky zoznam prispievateľov, bol som prekvapený, koľko cudzích ľudí prispelo. Myslel som si, že pôjde skôr o kamarátov a známych, ktorí mi takto chceli pomôcť, no tých bolo ani nie 10%. Objednávky prichádzali okrem Slovenska a Čiech aj z Austrálie, Izraela, Švédska, Nemecka, USA a Anglicka, boli to väčšinou Slováci, ktorí chceli domácim ukázať niečo slovenské…
V čom je crowdfunding skvelý? Naučil ma, že so svojimi potenciálnymi zákazníkmi musíte dennodenne komunikovať. Nemôžete si myslieť, že projekt zavesíte na web a peniaze sa automaticky pohrnú. Ak by som mal niečo zmeniť, možno by som sa v budúcnosti nebál ponúknuť aj drahšiu unikátnu položku (napríklad nejaké podpísané grafiky spolu s knihou), pretože ľudia sú ochotní zaplatiť za niečo výnimočné aj viac.No a asi najväčším prínosom bola celá tá propagácia – celý mesiac si ľudia o knihe zdieľali informácie a písalo sa o nej. To by sa asi pri bežnom postupe nestalo, možno by vyšla správa, že existuje takáto kniha, no toto bolo organickejšie.
Dni po: Kniha má po vydaní viac ako rok. Prvý náklad, na ktorý sa vzťahoval aj crowdfunding, sa vypredal za 3 mesiace a momentálne je vonku druhá edícia. Kniha bola zaradená medzi Najkrajšie slovenské knihy, získala významné európske ocenenie European Design Award, stala sa oficiálnym darom Slovenska na svetovej výstave EXPO v Miláne. No a v novembri si idem za ňu do Berlína prevziať asi najprestížnejšie dizajnérske ocenenie na svete, Red Dot, kde dokonca získala status Best of the best, teda najlepší v kategórii, čo sa ešte slovenskému dizajnu nepodarilo.
Ja a technológie: Nepovažujem sa za IT profesionála, myslím si, že som priemer. Viem pracovať s Facebookom, no niektoré vymoženosti sú záhadou aj mne a učím sa ich za jazdy alebo od kamarátov z reklamných agentúr. Myslím, že mám slabiny a podceňujem napríklad Instagram, ktorý má veľký potenciál. Priznám sa, že po mojej skúsenosti sa snažím podporiť všetko zaujímavé, čo na Slovensku vznikne. Snažím sa kupovať domáce časopisy a knihy, ktoré sa mi páčia po vizuálnej stránke, aj keď ich možno nikdy neprečítam, ale viem že tieto veci treba podporovať. Aj za cenu preplnenej knižnice.
Simonetta Zalová
foto Jozef Barinka a archív
Článok nájdete v novembrovom MIAU (2015)