Keď browsovala po online sexshopoch a osobne navštevovala tie kamenné, nebolo to preto, že by jej niečo chýbalo. Vlastne áno – chýbala jej elegancia, funkčnosť, krásne tvary a tak trochu aj dôstojnosť ženských erotických pomôcok. A tak navrhla vlastný rad venušiných guľôčok a vibrátorov. A ako už samotný názov značky Whoop.de.doo napovedá – v našich spálňach nesmie podľa českej dizajnérky chýbať ani hravosť.
Prečo práve erotické pomôcky pre ženy?
Postavila som na tom svoju diplomovú prácu. Avšak až počas práce na nej som si uvedomila, o akú veľmi širokú tému vlastne ide. Došlo mi, že má ďalšie vrstvy, ďalšie smery, že na ňu reagujú gynekológovia, sexuológovia a nielen ľudia, ktorí si chcú podobné „hračičky“ zaobstarať. Bol to pre mňa jednoznačný impulz, že sa nielen touto témou, ale aj otázkami ženskej sexuality treba zaoberať viac a hlbšie.
Ako v tejto oblasti môže dizajnér priniesť niečo nové a neokukané?
Najprv som to vzala veľmi zoširoka – robila som si napríklad historický rešerš, ale potom mi došlo, že oveľa zaujímavejšie je poznať reakcie dnešných ľudí, súčasných žien a zamerať sa priamo na ne. Mojou víziou bolo dodať ženám pocit, že nakupovanie intímnych pomôcok sa nemusí zákonite spájať s pocitom trápnosti, že sa môžu pri tom cítiť dobre a keď dostanú do daru nejakého silikónového krtka, aj to môže byť celkom vtipné (smiech). Riadila som sa aj vlastnými pocitmi, tie boli lakmusovým papierikom, pretože som na tieto veci dosť citlivá. Povedala som si, že aj môj prístup bude citlivý a prepracovaný do posledného detailu.
Ako s vami spolupracovali odborníci?
Prvým bol gynekológ, ktorého som oslovila cez kamaráta a ktorý prejavil záujem prispieť svojimi radami. Pozvali ma však aj na sexuologické sympózium, kde som sa zoznámila s českou gynekologičkou Petrou Vrzáčkovou, propagátorkou venušiných guľôčok. S ňou som potom preberala veci ako napríklad univerzálna veľkosť, ktorá by vyhovovala čo najväčšiemu počtu žien, pretože, predsa len, každá sme iná. Stretla som sa aj s výtvarníčkou Lenkou Klodovou, ktorá sa špecializuje na ženskú sexualitu a s ňou to bola veľmi užitočná konzultácia. Upozornila ma napríklad aj na aspekt, ako ľudská sexualita súvisí s premenami v samotnej spoločnosti a s jej uvoľnenosťou v danom okamihu. Sexualita skutočne súvisí s náladou v spoločnosti. Sú to dve prepojené a vlastne neoddeliteľné nádoby. V histórii sa dá krásne pozorovať, že sexuálne pomôcky sú tu už oddávna a že sa menia tvary i materiály, z ktorých sa vyrábali. V renesancii napríklad vzniklo dildo – erotická pomôcka, ktorá sa vyrábala z vzácnych drevín, spolu s priemyselnou revolúciou prišli motorčeky… a takto to funguje. V súčasnosti žijeme v silikónovej dobe, a to vidno aj na dnešných erotických pomôckach.
Zaskočil vás nejaký fakt z výskumu histórie erotiky?
Prekvapili ma rôzne paradoxy, napríklad prvé vibrátory vymyslel nejaký doktor pre mužov na rozmasírovanie svalov tela… a až postupne sa začali používať pre ženy a na iných miestach. Mnohí sa domnievali, že orgazmus u žien je hysterický záchvat, a tak lekári týmto spôsobom liečili hystériu, v rovnakom čase sa však v spoločnosti potláčala chlapčenská masturbácia. Paradoxne, oboje pritom súvisí s ľudskou sexualitou. Prekvapil ma aj fakt, že v 70. rokoch sa v Československu vyrábal červeno-biely plastový vibrátor, ktorý mal priemer akurát pasujúci na veľkú „špekáčikovú“ batériu. Jeho tvar sa teda odvíjal hlavne od toho, aký zdroj energie bol práve k dispozícii. Vravela som si, že aj to presne odráža danú dobu…
Mnohé ženy však ani netušia, že im venušine guľôčky môžu pomôcť aj so zdravotnými problémami…
Udržať sa na hrane medzi medicínou a erotikou býva niekedy veľmi ťažké, pre mňa však veľmi dôležité. V mojich očiach sú vďaka medicínskym benefitom venušine guľôčky perfektným vynálezom, ich vplyv na spevnenie svalstva panvového dna žien a priaznivé účinky pri problémoch s únikom moču sú navyše overené rokmi. Dôležitý je aj materiál, z ktorého sú erotické pomôcky vyrobené a tie moje prešli náročným testom v Štátnom ústave zdravia a sú absolútne neškodné.
Získali ste poradné hlasy aj medzi známymi a priateľmi?
Samozrejme, v období, kedy som sa zaoberala návrhmi, ozývali sa zvedavci a známi, a tak som túto tému konzultovala s veľkým množstvom ľudí. Od mužov však padali iné otázky ako od žien, zaujímali sa skôr o motorčeky a technológiu, zatiaľ čo pre ženy bola dôležitá otázka pocitov a estetiky.
Medzi dizajnérmi podobného zamerania sa však objavujú poväčšine muži…
Áno, návrhármi erotických pomôcok pre ženy sú najčastejšie muži. Iba nedávno jeden dizajnér navrhol akoby nasadzovacie „prstíky“, ktoré vibrujú (s batériou). Na mňa pôsobia ako čosi určené na behanie (smiech). Muži majú na všetko iný pohľad: majú radi prepracované funkcie, chcú mať všetko programovateľné a ideálne podľa ich gusta, milujú aplikácie… Ženy však viac potrebujú niečo jednoduché, čo sa pohodlne ovláda, dá dobre umyť a bude dobre vyzerať. Kvalitu v základných kritériách.
Erotické pomôcky sa s vami „vlečú“ už od vysokej školy, za venušine guľôčky ste v roku 2011 dokonca získali národné ocenenie za študentský dizajn. Ako sa k vašej diplomovej práci stavali profesori?
Priznávam, bola som prekvapená, že mi to vôbec prešlo… Keď sme napokon prihlásili guľôčky do súťaže, v prvom kole, kde ich hodnotili profesori dizajnu, to bolo doslova s odretými ušami. Keď ich v druhom kole držali v rukách porotcovia z radov profesionálnych dizajnérov, boli z nich nadšení. Milo ma to prekvapilo a nečakala som, že napokon práve s erotickými hračkami získam cenu za dizajn…
Vaša cesta k dizajnu však nebola vôbec priamočiara. Kadiaľ viedla?
Pamätám si, že doma som si neustále niečo šila. Naučila ma to mama – výtvarníčka. Robila som asistentku kúzelníkovi, chodila som aj na kurzy výtvarnej výchovy, ale nikdy som si nemyslela, že by ma bavilo vydať sa raz v živote týmto smerom. Až keď sa zo mňa stala produkčná hudobnej kapely, uvedomila som si, že je fajn niečo tvoriť. Je super starať sa o druhých a improvizovať, ale chcela som robiť niečo aj sama za seba. Prihlásila som sa na odevný dizajn, kam ma úspešne nevzali, až som sa dostala na štúdium produktového dizajnu v Ústí nad Labem.
Pristavme sa ešte pri tom kúzelníkovi… Ako ste sa stali jeho asistentkou?
Keďže som voľakedy pre zábavu tancovala, oslovila ma raz kamarátka Andrea, ktorá má agentúru s tanečnicami a modelkami. Jedného dňa mi povedala, že má pre mňa džob. Myslela som, že pôjde o prácu produkčnej, ale mýlila som sa. V Prahe sa totiž objavil akýsi kúzelník a zháňal drobné blondínky do úlohy asistentky. Povedala, aby som prišla na konkurz. Všetky profesionálne tanečnice sa na mňa dívali spôsobom „čo tu tá robí“, vtipné však je, že konkurz som nakoniec vyhrala. Ten kúzelník si ma vybral, hoci som tancovala horšie, ako všetky ostatné.
Poznali ste dôvod?
Neskôr mi povedal, že potreboval niekoho, kto mu bude sympatický, lebo s ním bude tráviť veľa času. Bol to Američan a niekedy to s ním bolo náročné. Okrem vystúpení a cestovania som musela znášať aj jeho podivuhodné nálady, pretože sa ku mne niekedy správal ako k dcére, potom ako k priateľke a keď bol „v úzkych“, začal mi vravieť: Anna, I´am your Boss! Mal svoje náladové vlny a ja som nikdy nevedela, ktorá sa práve dovalí. Vďaka nemu som sa však dostala do rôznych krajín sveta.
A nechávala sa rozpíliť na dve časti?
Presne tak, prerezal ma napríklad na polovicu a ľudia mu za to tlieskali (smiech). Robila som toto komediantstvo popri práci takmer štyri roky, predvádzali sme kúzelnícke čísla v Číne, Budapešti, Izraeli, Francúzsku… Všeobecne mám napríklad veľmi blízko k divadlu, dokonca aj môj priateľ je herec. Koniec koncov, musím priznať, že v kolektíve hercov sa cítim oveľa lepšie, ako medzi dizajnérmi. Tí mi prídu príliš vážni a sami seba príliš „žerú“. Spomínam si na debatu s istým divadelným režisérom, ktorý mi vravel: Ty sa máš, ty máš za sebou produkt, ktorý ostáva. Ja som mu oponovala: Ty sa máš lepšie, za tebou sú ľudia a emócie. Občas sa hádame, čo je viac a čo lepšie, ale ja som presvedčená, že on svojou tvorbou pobaví v jednom momente viac ľudí a to nie je málo…
Vďaka vám sa predsa ľudia bavia, teda najmä ženy…
To máte pravdu, ale ja pri tej ich zábavke nie som (smiech).
Ste vďaka svojej tvorbe erotických pomôcok otvorenejšia? Cítite ešte niekedy rozpaky, keď sa bavíte o vibrátoroch a guľôčkach?
Otvorenejšia som určite, ale v poslednom čase pozorujem, že sa to stáva akoby mojou automatickou reakciou. Vravím si, či to náhodou nie je zle. Už nerozoznávam mieru hanby. Všade okolo mňa sa váľajú prototypy erotických pomôcok, jazdím do fabriky na jednania, kde počas popíjania kávy hodnotíme štyri vibrátory a čítame bod po bode ich funkcie v papieroch… Áno, táto skúsenosť v mojom vnútri otvorila niečo odvážnejšie. Nedávno ma ale dostal „do úzkych“ jeden asi šesťdesiatročný pán, ktorý na mňa počas schôdzky spustil paľbu otázok. Zaujímali ho také šialené detaily používania venušiných guľôčok… že som ostala v pomykove. Tešil sa, že vo mne vyvolal rozpaky, a mne bolo jasné, že sa pýta presne s tým cieľom. Ženy väčšinou vedia, čo a ako, netreba im vysvetľovať každý detail…
Gabriela Weissová
foto Jozef Barinka, Whoop.de.doo
Celý rozhovor nájdete v zimnom dvojčísle MIAU (2015)