Múdra dáma s veľkým srdcom
Byť manželkou najbohatšieho človeka na svete by mala byť prechádzka ružovou záhradou. Nekonečná zábava, nekonečné nákupy, tak nejako by mohol vyzerať život Melindy Gates, zakladateľky najväčšej charitatívnej organizácie na svete. Jej výdavky iba minulý rok dosiahli takmer 4 miliardy dolárov.
To by sa však Bill Gates, jeden z najlepších mozgov na Zemi, nemal pred rokmi zahľadieť do svojej zamestnankyne, inteligentnej, ambicióznej ženy s hlbokým sociálnym cítením, ktorá kategoricky odmieta záhaľčivý život a namiesto toho lieta po svete a pomáha tým, ktorí jej pomoc najviac potrebujú. Stodvadsaťpäť eur každú sekundu investuje s manželom Billom do boja proti chudobe, chorobám či utrpeniu. Ich nadácia má status tej najväčšej, pani Gates označujú za najväčšiu svetovú filantropku a v rebríčku najmocnejších žien sveta sa pravidelne umiestňuje na treťom mieste. Za Angelou Merkelovou a Hillary Clinton. Na manželku miliardára to nie je vôbec zlé.
Premiantka školy
Melinda French prišla na svet ako druhorodená dcéra 15. augusta 1964 v Dallase. Otec pracoval ako letecký inžinier, mama sa starala o rodinu. Frenchovci si pre svoje deti vytýčili jasný cieľ – čo najlepšie vzdelanie a tomu podriadiť úplne všetko. Keďže rodina žila len z jedného platu a vysokoškolské vzdelanie v USA nie je lacná záležitosť, rodičia si založili malú sťahovaciu firmu. Dospelí boli zodpovední za papierovačky, deti aktívne pomáhali. Montovali dlážky, sporáky, kosili trávniky. Pokiaľ ide o školu, Melinda sa do štúdia nemusela nijako nútiť, oplývala prirodzenou inteligenciou, húževnatosťou a zvedavosťou. Zo všetkých predmetov ju najviac bavila matematika; na dievča a predovšetkým žiačku uršulínskej akadémie celkom nezvyčajné. Rodina vyznávala katolícku vieru, a tak ona i jej staršia sestra navštevovali katolícku školu pre dievčatá. Heslo uršulíniek, odvodené od latinského serviam, teda slúžim, bolo v škole stále živé a žiačky sa aktívne zapájali do sociálnej práce v teréne. Rehoľné sestry zdôrazňovali, že pomoc čo len jednému človeku dokáže urobiť zázrak. Melinda pomáhala v nemocnici a v miestnej základnej škole viedla pre deti počítačový krúžok. Počítače jej mladú myseľ fascinovali. Otec teda kúpil do rodiny počítač Apple III., príslušnú učebnicu a spokojne sledoval, ako sa deti samy dychtivo prehrýzajú úskaliami počítačového sveta.
Uršulínsku akadémiu Melinda skončila ako najlepšia v ročníku. V záverečnej reči, ktorú premiantka predniesla v aule školy, zazneli slová, ktoré predznamenali jej budúce poslanie: „Keď máš úspech, tak len preto, že niekde, niekedy a niekto ťa na túto cestu určil. Svoj život žiješ v dlhu pomáhať ľuďom, ktorí také šťastie nemali.”
Málo spontánny Gates
Po strednej škole sa presťahovala do Severnej Karolíny, na súkromnej Duke University získala bakalársky titul v ekonómii a v počítačoch, neskôr ho doplnila titulom MBA. Medzi spolužiakmi nebola vôbec sivou myškou, práve naopak, vybudovala si povesť výnimočnej študentky, a tak niet divu, že po získaní vysokoškolského titulu v roku 1987 si mohla z pracovných ponúk vyberať. Chcela sa vrátiť do rodného Dallasu a pracovať pre gigant IBM. Tam boli z jej dychtivého mozgu nadšení a hlavná personalistka viedla s Melindou uvoľnený prijímací rozhovor. „Odmietli ste všetky ponuky?” – „Áno, až na jednu. Od Microsoftu.” Personalistka sa zamyslela a trochu nadnesene možno napísať, že jej dobre mienená rada čiastočne zmenila dejiny ľudstva. „Mám rada svoju prácu v IBM, ale viete, ako je ťažké dostať sa pre ženu na vrchol? Microsoft je mladý, rastie, na vašom mieste by som šla do Microsoftu, nie sem.” Melinda French prekvapivo prikývla, rozlúčila sa s rodinou a presťahovala sa na druhý koniec USA, do Seattlu. Tam sa Microsoft dral na prvé miesto v počítačovom segmente.
Začínala ako projektová manažérka, zameriavala sa predovšetkým na rozvoj multimediálnych a interaktívnych produktov. Svojho šéfa Billa stretla na firemnom pikniku a o pár mesiacov neskôr (v sobotu popoludní) na firemnom parkovisku. Spýtal sa jej, či by o dva týždne zašla s ním na večeru. O dva týždne? Melinda sa rozosmiala. Čo ja viem, čo budem robiť o dva týždne, ste pre mňa málo spontánny, pán Gates, odvetila a odišla. O hodinu zdvihla telefón. Bol to Bill. Šli by ste na večeru dnes večer? Už som pre vás dostatočne spontánny? Keďže nemala žiaden program, súhlasila a od onoho večera tvorili nerozlučnú dvojicu a randili spolu sedem rokov. On viedol firmu a ona nezostávala nič dlžná svojej povesti bystrej mladej ženy. Poniektorí dokonca tvrdia, že Melinde to páli ešte lepšie, ako manželovi. Ak by sa aj nebola vydala za Gatesa, pravdepodobne by v Microsofte urobila závratnú kariéru a stala by sa milionárkou.
Svadobné zvony Gatesovcom zazneli počas malej súkromnej ceremónie 1. januára 1994 na Havajských ostrovoch. Ešte predtým absolvovali predsvadobnú cestu po Afrike, ktorá im otvorila oči. Pôvodne si mysleli, že to bude len zábava, jazdenie džípmi na safari a pozorovanie zvierat. Safari si užili, ale osud im podsúval do cesty aj ďalšie (šokujúce) obrazy: chudobu, choroby, utrpenie, smrť… V masajskej dedine sa zhovárali s miestnymi, keď ich jeden mladý muž oslovil, či by ich neprišli navštíviť aj o pár týždňov neskôr. Jeho malej sestre budú robiť ženskú obriezku. Je to veľká pocta, slávnosť! Gatesovci akurát tak zalapali po vzduchu… Posledný dovolenkový deň trávili na pláži ostrova Zanzibar. Nevychutnávali si teplo a more, ale rekapitulovali, čo videli a počuli a obom bolo jasné, že už nedokážu stáť bokom. Vrátiť sa domov a zabudnúť. Tváriť sa, že ich sa to netýka. Billov otec sa už venoval charite a jeho syn tiež vedel, čo aj s Melindou urobí. Založia nadáciu.
Antikoncepcia pre milióny
Bill & Melinda Gates Foundation, tak znie oficiálny názov nadácie, ktorá papierovo vznikla v roku 2000. Jej heslo znie: Všetky ľudské životy majú rovnakú hodnotu. Každý človek by mal mať rovnakú šancu sa rozvíjať.
Melinda práve porodila dcéru Jennifer, a to ju tak správne „nakoplo”, aby začala konať. V centre jej záujmu už dlhé roky stoja ženy a ich nerovnaké postavenie v spoločnosti. Ženy ju zaujímajú predovšetkým ako matky, ale aj z hľadiska ich vzdelania, vďaka ktorému môžu prispieť k zlepšeniu sveta. Áno, v rozvinutých západných krajinách ide ženám o kariérny rast či postup, v rozvojových krajinách však často iba o holý život. Dievčatá na prahu puberty sa stávajú matkami, opúšťajú školy, rodia mnoho detí, náročné pôrody vyčerpávajú ich podvyživené telá, deti rodia mŕtve alebo sa dožívajú len nízkeho veku, prípadne zomierajú samotné matky. „Ak žijete v krajine s nízkymi príjmami a nízkou životnou úrovňou, zmeniť to môžete len tak, že dáte deťom vzdelanie a že ich budete mať menej.” Melinda teda zdôrazňuje potrebu ochrany žien pred počatím. V roku 2012 jej nadácia poskytla médiám vyhlásenie, že do roku 2020 chce 120 miliónom žien na svete poskytnúť antikoncepciu. Gatesovci priznávajú, že bojujú s rôznymi poverami a predsudkami a sú pripravení ich riešiť. Tak napríklad: „Afričania nemajú radi kondómy. Africká žena nemôže od svojho muža žiadať, aby použil kondóm, pretože si on môže myslieť, že mu bola neverná a má AIDS alebo že on bol neverný a mohol by ju nakaziť,” vysvetľuje Melinda. V roku 2014 oslovila viaceré firmy i univerzity v Austrálii, USA a Anglicku, aby pracovali na vynáleze akéhosi „superkondómu“, tenkého až neviditeľného, ale zároveň odolného a bezpečného. „Poznáte tie mentolové lístky pre dobrý dych, ktoré si dáte pod jazyk a tam sa postupne rozpustia? Podobne by mohla vyzerať ‚fólia‘, ktorú by si žena zaviedla dovnútra. Pre ženy by to bola revolúcia.” Melinda nebojuje len s predsudkami v Afrike či v Ázii, ale za svoju angažovanosť v oblasti antikoncepcie a plánovaného rodičovstva čelí kritike aj doma. Ako katolíčka nemôže predsa propagovať antikoncepciu! Pani Gates na kritiku reagovala otvorene – priznala, že sama dlho brala antikoncepciu a jej deti sú výsledkom plánovaného rodičovstva. Mala ich v trojročných odstupoch. Po Jennifer (1996) prišiel na svet Rory (1999) a po troch rokoch ešte Phoebe (2002). Trojročný odstup si zvolila preto, lebo každému dieťaťu sa chcela venovať naplno a taktiež sa vrátiť do práce. Medzi tehotenstvami sa vrátila do Microsoftu, kde napríklad šéfovala projektu zameraného na cestovanie Expedia či online encyklopédii Encarta. V otázke potratov však majú manželia jasno: nepodporovať ich, hoci v tomto prípade sa riadne popálili. V roku 2013 venovali Planned Parenthood 71 miliónov dolárov, pričom táto organizácia hrá v USA prvé husle v umelom prerušení tehotenstva.
(Ne)korektné investície
Nadácia Gatesovcov sa za necelých dvadsať rokov existencie rozrástla do gigantických rozmerov. Má status najväčšej charitatívnej organizácie s kanceláriami po celom svete s približne 1.400 zamestnancami. Patria tam advokáti, vedci, lekári, manažéri či programátori. Kapitál nadácie v roku 2014 tvoril 36 miliárd eur, samotní Gatesovci sa pri jej zakladaní zaviazali, že každoročne do nadácie prispejú minimálne piatimi percentami zo svojich príjmov. Záväzok nielen dodržiavajú, ale ho aj pravidelne prekračujú. Ako hovorí Melinda, veď čoby si tak ďalšie kúpili – novú jachtu? Zvyšok peňazí získavajú rôznymi spôsobmi. Pomáha im, samozrejme, fakt, že ide o najbohatších ľudí, ktorí majú konexie úplne všade, nik im nezatvára dvere pred nosom a štedro presúva svoje peniaze na účet ich nadácie. Pred niekoľkými rokmi takto do nadácie vstúpil aj Warren Buffett, ktorý sa s Gatesom už viackrát prestriedal na prvej priečke najbohatšieho muža planéty. Peniaze Gatesovci získavajú aj investovaním do rôznych firiem, pričom je reč o svetových gigantoch ako Coca-Cola, McDonalds, Shell, British Petroleum… ale aj o rôznych poľnohospodárskych a farmaceutických spoločnostiach. Kritici si v tomto prípade už roky nekladú servítku pred ústa. Podľa nich Gatesovci investujú do firiem, ktoré sa podieľajú na rozvoji chudoby v krajinách tretieho sveta alebo tam intenzívne znečisťujú prostredie. Po tejto kritike sa tak ešte v roku 2007 nechali počuť, že svoje investície preskúmajú na základe spoločenskej zodpovednosti. Neskôr však svoje vyhlásenie zrušili a hovoria už len o maximálnom návrate peňazí. Analyzovať, že tamtá firma škodí týmto spôsobom a ďalšia zasa iným by bolo príliš zložité a zrazu by mohli zistiť, že nemajú kam investovať: „Samozrejme, že skúmame každú investíciu a neinvestujeme napríklad do tabaku, ale musíme zarobiť dostatok peňazí pre nadáciu,” vyhlásil Bill a tým uzavrel túto tému.
Martina Solčanská
foto Sita, Profimedia
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2016)