Polovica sveta
Hoci je Isfahán počtom obyvateľov až na treťom mieste, môže sa pochváliť prívlastkami ako najnavštevovanejšie, najkrajšie a najatraktívnejšie mesto Iránu. Dávni cestovatelia ho dokonca nazvali polovicou sveta. Po mongolskej a uzbeckej invázii ostala z Perzie len zruinovaná krajina, pričom stratený lesk získala až za vlády šacha Abbása I., ktorý si v roku 1598 za hlavné mesto svojej ríše zvolil Isfahán a hneď tu začal s výstavbou mešít, mostov, parkov, knižníc i bulvárov. Doslova na zelenej lúke nechal postaviť námestie Nakš-e džahán, ktoré aj dnes šokuje svojimi rozmermi – ide o druhé najväčšie námestie na svete! Už v minulosti sa na ňom konávali vojenské prehliadky, trhy, súdy a rôzne procesie, no svoju obrovskú plochu (510 x 165 m) má kvôli konskému pólu, na ktoré sa šach s obľubou díval s pozvanými hosťami zo svojho paláca Ali Kapu. Aj dnes tu nájdete kone, no tie iba ťahajú kočiare s iránskymi rodinkami a lenivými turistami, ktorým sa nechce chodiť pešo.
Centrum umeleckého remesla
Obrovitánske námestie obkolesujú nekonečné dvojposchodové arkády (keby sme ich zoradili vedľa seba, dosiahli by dĺžku 1,2 km), ktoré ukrývajú útulné čajovne, cukrárne, reštaurácie, sklady, obchodíky, ale hlavne dielne. Isfahán je totiž vychýreným centrom umeleckého remesla, po celý deň sa tu ozýva klepkanie a búchanie – umeleckí kováči vyklepávajú mosadzné a medené riady alebo tepú do kovu ozdobné ornamenty. Solventnejších záujemcov lákajú obchodíky s pravými perzskými kobercami, početné sú aj dielne a predajne typických obrusov ghalamkar. Predavači vám ochotne a nevtieravo vysvetlia, z čoho všetkého získavajú prírodné farby a priamo pred vami predvedú, ako sa na obrusy odtláčajú farebné vzory pomocou drevených razníc. Po 20-centimetrových kúskoch sa postupne zapĺňa celá plocha látky. V obchodoch pod arkádami možno kúpiť aj miniatúrne maľby na ťavej kosti, zlaté a strieborné šperky, kožené a tkané tašky, ba aj odevy, avšak modelky na plagátoch vo výkladných skriniach majú rozmazanú alebo aspoň poodvrátenú tvár…
Speváci na mostoch
Isfahán sa nachádza v úrodnej nížine na brehoch rieky Zájande rúd. A práve kvôli rieke tu nájdete aj niekoľko mostov, ktoré sa stali charakteristickými symbolmi mesta. Most Pol-e Chadžu, arkádová stavba, zároveň slúži ako priehradná hrádza a splav. Už v minulosti ho mnohí cestovatelia označovali za najstatnejší most sveta. Najznámejší Si-o-se-Pol (Most 33 oblúkov) je majstrovským dielom svojej doby. Na mostoch platí zákaz vjazdu áut, hoci iránski mladíci sa tu radi preháňajú na motorkách a mopedoch. Mládež sa tu stretáva hlavne večer a vždy sa nájde niekto, kto v tmavom šere niektorej arkády začne spievať. Iránci zbožňujú svojich lyrikov, najmä Saadiho a Háfiza, ich verše vedia recitovať spamäti i spievať. K najobľúbenejším témam patrí príbeh o absolútnej kráse ruže a o nenaplnenej láske slávika, ktorý ružu miloval a neúnavne jej spieval, až kým sa neporanil o jej tŕne a nevykrvácal…
Arménska štvrť
Na južnom brehu rieky sa vypína dominanta, ktorá nevyzerá ako mešita, ale pripomína kostol. Je to katedrála Vank vo štvrti arménskych kresťanov, potomkov remeselníkov a obchodníkov, ktorých si šach Abbás I. povolal z mesta Džolfa, aby mu pomohli postaviť a ozdobiť jeho hlavné mesto. Ich dávnu domovinu pripomína aj názov štvrte – Nová Džolfa. Šach im udelil zvláštne privilégiá a zaručil im slobodu kultúry i náboženského vyznania. Hoci sú Arméni ako spoločenská vrstva nielen tolerovaní, ale aj finančne podporovaní, v krajine, ktorá sa stala prvou islamskou republikou v moderných dejinách, sa im nežije ľahko. Prikázania islamu sú podľa ústavy nadradené ostatným zákonom. Arménske obchody musia mať špeciálne označenie a ak sa napríklad mladý Armén vyučí za kuchára alebo čašníka, nemá to jednoduché s nájdením zamestnania, pretože sa nesmie dotýkať pokrmov pripravovaných pre moslimských spoluobčanov.
Z metroply Iránu
Ingrid Žalneva