Beh času Karola Kállaya
Módu na Slovensku fotil v čase, keď ešte nebola ani v plienkach. Vniesol do nej pohyb a ako prvý vytiahol modelky do exteriéru. Jeho reportážne fotografie boli až kruto pravdivé, pretože sa riadil mottom Roberta Capu: „Ak nie sú vaše fotografie dobré, neboli ste dostatočne blízko.“ Áno, Karol Kállay (1926 – 2012) bol pri svojej téme až neskutočne blízko. Trpezlivo čakal na ten správny okamih, kedy stláčal spúšť, ale to nebolo všetko. Vždy tvrdil, že situácia sa vyvíja, a preto ju treba dosledovať. Aj preto majú jeho fotografie výrazne rozprávačský charakter. Fotil bohom zabudnuté dediny s rovnakým nasadením ako svetové metropoly. Galéria mesta Bratislavy vzdáva hold klasikovi slovenskej modernej fotografie a až do 14. augusta pripravila v priestoroch Mirbachovho paláca súbornú výstavu na počesť jeho nedožitých 90. narodenín. Kolekciu 90 fotografií s podtitulom Večný beh času vo fotografiách autora pripravil kurátor Marián Pauer, pričom najpočetnejšie sú zastúpené autorove snímky z reportáží publikovaných v 41 obrazových publikáciách. Na fotografii je snímka Karola Kállaya s názvom Jasov (50. roky 20. storočia).
Klimt, Kupka, Picasso a ostatní
Výstavná Viedeň vždy ponúka mnoho prekvapení. Bezvýhradne garantuje, že ak ju hocikedy navštívite, stále tam nájdete dačo zaujímavé, čo má často európsky rozmer. Takou je aj výstava Klimt, Kupka, Picasso a ostatní, ktorá v Dolnom Belvederi potrvá do 19. júna. Expozícia nevystavuje len obrazy, ale dôsledne a pritom zrozumiteľne približuje dobu okolo roku 1900 v strednej Európe. Habsburská monarchia bola už síce za zenitom svojej slávy, ale ešte vždy dosť silná na to, aby generovala silné intelektuálne prostredie. Táto nepredstavuje len umenie slávnych tvorcov, ale aj vedu a filozofiu, ktorá vplývala na formovanie veľkého kvasu v umení na prelome storočí. Monarchia sa stala priesečníkom veľkých pohybov, ktoré rozpútali slávne mená a vplývali aj na také parádne výtvarné prejavy ako viedenská secesia či český kubizmus. Výstavu možno čítať aj ako príťažlivú detektívku s vynikajúcim obsadením a zápletkou, ktorú si musí rozpliesť každý z nás. Však aj o tom je dobré umenie… Na fotografii publikujeme olejomaľbu Portrét Fernanda Oliviera (1909) od Pabla Picassa (foto © Städel Museum – Artothek).
Posadnutosti Davida Cronenberga
Strach, hrôza, sex, vedomie, nadvedomie – to je len niekoľko tém, ktorými je David Cronenberg doslova posadnutý. Mucha, Crash, Východné prísľuby, Dejiny násilia – sú zasa najznámejšie filmy tohto kanadského režiséra a scenáristu, ktorý postupne presiahol hranice hororového žánru. Ako jeho filmy vznikali, spoluprácu s režisérmi aj inšpiračné zdroje odkrýva retrospektívna výstava Evolution, ktorá je až do 17. júla v Dome U kamenného zvonu v Prahe, patriaceho pod Galériu hlavného mesta Prahy. Súčasťou chronologickej expozície sú aj dokumentácie k jednotlivým filmom (pracovné fotografie, filmy o filme, ukážky z technických a kreslených scenárov, pracovné denníky atď.) nechýbajú skice, kresby, objekty a premietanie z Cronenbergových filmov. Už dnes túto výstavu považujú za jednu z najlepších v „stovežatej“, a preto obísť ju, by bol veľký hriech. Ak máte tiež svoje posadnutosti, práve prišiel ich čas! Budú vás vítať všakovaké monštrá, podobné tým na fotografii (foto © Galerie hlavního města Prahy).
Ľudovít Petránsky