Gabina Weissoá
foto archívy
Niekto má rád veľké dary a luxus, iného potešia jednoduché maličkosti, no každý z nás dokáže oceniť nápad a originalitu. Keď za darčekom stojí navyše zaujímavý príbeh a jeho doba spotreby je obmedzená (pretože je úžasne voňavý a prudko jedlý), výsledkom môže byť zážitok, na ktorý sa dlho spomína…
Sajder Jablčnô
Darček: Niečo na náladu.
Kto stojí za nápadom:Michal Slovák, Anton Šulka, Michael Thomas Jurkovič
Kde sa vzala myšlienka vyrábať na Slovensku sajder: Michal: Príbeh sajdru Jablčnô nezačína triezvo. Bol som na výlete v Londýne, kde mi kamarátka, ktorá pracovala v bare na Oxford Street, dala ochutnať jablkový nápoj. Bol to ich cider a dovtedy som nič také nepil. Zachutil mi natoľko, že som sa z neho pripil a hneď po návrate na Slovensko som ho skúsil hľadať na internete a v obchodoch. Bolo to v roku 2012 a žiaľ, okrem importu v jednom alebo dvoch podnikoch som žiadny náš slovenský neobjavil.
Čo nám nechýbalo, keď sme začínali: Michal: Sme v tomto obore na Slovensku doslova pionieri, lebo sme s výrobou sajdru začali ako prví. Nemali sme preto veľmi predstavu, čo nás čaká, ale od začiatku nás to veľmi bavilo. Pozerali sme sa na to skôr ako na hobby a dobre využitý čas. Dnes, po všetkých tých skúsenostiach, by sme si všetko už isto zvážili a premysleli plán od začiatku, ale je to fantastická škola života. Michael: Základom bolo, že sme sa o naše výtvory delili. Prvé várky sme rozdali priateľom a známym, čo nám prinieslo spätnú väzbu a povzbudenie, aby sme pokračovali ďalej. V istom momente sme si uvedomili, že ak sa sajdru chceme venovať naplno, musíme opustiť naše pôvodné zamestnania.
Čo ide „do fľaše“: Anton: Veríme, že kvalita pôvodných surovín a poctivý postup ich spracovania je rozhodujúci. Ľudia, aj keď sa to možno nezdá, ocenia kvalitu. Michal: Nechceme si povedať, že máme najlepší sajder a vyznieť nafúkane. Už od začiatku ho chceme robiť najlepšie a najpoctivejšie, ako vieme. Naším heslom je spraviť prvý slovenský sajder taký, aký nikto ešte nepil. Rozbiehame na Slovensku niečo, čo tu pred nami nebolo. Michael: Našim pravidlom je, že každá nová várka musí byť lepšia, ako tá predchádzajúca.
Kvalita na jazyku: Michael: Suroviny na výrobu sajdru pochádzajú výhradne zo Slovenska. Mali sme aj rôzne ponuky z Česka, Poľska či Maďarska. Ale nemáme na Slovensku dosť vlastných jabĺk? Michal: Skúšali sme viacerých pestovateľov, avšak až po nejakom roku sme objavili naozaj toho pravého. Južné Sady majú vlastné jablká a tiež motivujú miestnych, takže naplno využívame potenciál regiónu a za každou fľaškou, ktorú vyrobíme, bude aj príbeh nejakej rodiny. Anton: Máme prístup priamo k procesu spracovania šťavy a vieme tak zaručiť jej prvotriednu kvalitu. Táto vzájomná symbióza bola pre nás rozhodujúca pri výbere dlhodobého partnera.
Tvorivý priestor: Michael: Konečne sme dospeli do bodu, kedy z úspešného hobby budujeme Prvú slovenskú sajdériu. Pripravujeme automatizáciu procesov, veď ako povedal Baťa: „Strojům dřinu, lidem myšlení.“ Chceme, aby ľudia pracovali na dobrom produkte a strojom radi prenecháme napríklad plnenie fliaš. Michal: Máme šťastie, že pracujeme s ľuďmi, ktorí sú nadšení pre vec. Pokiaľ náš tím budú tvoriť ľudia, s ktorými budeme na jednej vlne, aj Jablčnô bude napredovať.
Koľko ľudí, toľko chutí: Anton: Ľuďom Jablčnô chutí, čo je pre nás pozvánka pokračovať. Samozrejme, musíme im načúvať a vyhovieť ich chuťovým pohárikom. Michal: Vďaka ľuďom stále napredujeme. Keby ich reakcie neboli pozitívne, už by nás to nebavilo. Michael: Chodia nám aj povzbudivé maily od ľudí, čo tiež chcú zhmotniť svoje sny a od mladých ľudí, čo by tiež chceli raz robiť niečo, čo ich bude napĺňať. Teší nás to, ale je to aj obrovská zodpovednosť, keď máme byť niekomu príkladom.
Keď oči jedia: Michael: Dobrý dizajn neodvádza od podstaty produktu, ale vhodne ho dopĺňa. U nás sa oň stará hlavne Michal a spoločne mu dávame konečnú podobu.Michal: Všetko si robíme inhouse a vďaka zručnostiam sme mohli vytvoriť presne to, čo sme chceli a ako sme chceli. Veríme, že dobrý dizajn je viac, ako marketing samotný.
Láska ide cez žalúdok: Michael: Mám veľmi rád dobrú kuchyňu a kultúru stravovania. Obed či dobrá večera je kultúrna udalosť. Žiaľ, kult stolovania sa u nás rozbíja už od detstva. Dodnes si pamätám, že sme sa pri školských obedoch nemohli rozprávať, lebo bolo treba do seba čo najrýchlejšie nasúkať nie príliš vábivý obed a uvoľniť miesto ďalším.
Čo najradšej dostávame: Michael: Mám rád praktické darčeky. Obdivujem, keď sa niekto trafí do môjho vkusu, pretože to vôbec nie je jednoduché. Za najzbytočnejšie dary považujem „lapače prachu“ – predmety, ktoré na nič neslúžia a jediné, čo s nimi môžete spraviť, je ich niekam postaviť a z času na čas z nich zotrieť prach.
Čo najradšej darujeme: Michael: Rád druhých prekvapím. Mám rád pocit, keď dokážem uhádnuť, čo si želajú. Ale priznávam, že niekedy som bezradný a radšej sa spýtam. Darček tiež musí byť bezchybne zabalený a balím ich zásadne sám, pretože je to prejav pozornosti a úcty voči druhému. Darúvam aj jedlé dary, ale vyhýbam sa nákupom v supermarketoch.
Sajder na sviatočnom stole: Michael: Sajder určite výborne zapasuje ako prípitok pri akejkoľvekvýznamnej príležitosti. Jeho príjemná jemná chuť a bublinky podčiarknu slávnostnú atmosféru.Anton: Je ideálnou voľbou ku všetkým jedlám z hydiny. Skúste tiež experimentovať aj pri varení, dobre sa hodí na podlievanie mäsa a dodá mu nezameniteľnú arómu.Michal: A nesmieme zabudnúť, že je neoddeliteľnou súčasťou dezertov. Napríklad sajdrový krém nemá chybu, keď chcete pripraviť lahodný jablkový koláč a nechať vyniknúť chuť ovocia.
Káva Goriffee
Darček: Niečo na povzbudenie.
Kto stojí za nápadom: Erik Šimšík
Kde sa vzala myšlienka ponúknuť Slovákom rwandskú kávu: Keď som sa prvýkrát vrátil z Rwandy, chcel som piť kávu v rovnakej kvalite ako tam. Žiaľ, nič podobné sa tu nedalo zohnať. Vtedy som si povedal, že ju dovezieme a začneme predávať. Firmu Goriffee okrem mňa tvorí ešte brat Matej a náš kamarát Amir. Rwanda má fantastické podmienky na pestovanie kávy aj čaju, preto sme sa rozhodli ponúknuť Slovákom aj exkluzívne biele a čierne čaje zo severnej Rwandy.
Čo mi nechýbalo, keď som začínal: Na začiatku bola len myšlienka, že privezieme kávu a budeme ju predávať. Šli sme do toho s nutnou dávkou odvahy, pretože sme netušili, ako dostať kávu zo stredu Afriky na Slovensko, ale chceli sme to spraviť za každú cenu. A podarilo sa. Museli sme nájsť dodávateľa a tiež konkrétnu kávu, doviezť ju sem, vybojovať heroický boj so slovenskou byrokraciou a úradníkmi… a tiež sa aj o káve všetko naučiť – od histórie cez posudzovanie kvality až po prípravu. Dosť sme sa do toho zažrali a musím povedať, že za prvý pol rok obchodovania s kávou som sa naučil viac ako za 5 rokov na vysokej škole. Teraz niečo podobné riešime s čajom.
Čo ide „do mlynčeka“: Kvalitnej, výberovej kávy na Slovensku skutočne nie je veľa. Existuje pár malých pražiarní a to je všetko. Slováci väčšinou pijú talianske zmesky a instantné kávy, ktorých kvalita je mizerná. My sa sústredíme výhradne na výberovú kávu najvyššej kvality, ktorá má nielen nezameniteľnú chuť, ale spĺňa aj parametre kávy ako superpotraviny. Málokto vie, že kofeín okrem energetických účinkov má aj silné antiseptické účinky. Alebo že káva obsahuje kyselinu chlorogénovú, ktorá prečisťuje krv. Prípadne flavonoidy – silné antioxidantmy Takýchto látok v káve našli viac ako 100. Ale nie je káva ako káva. A veľký dôraz treba klásť aj na prípravu. Nakupujeme priamo od výrobcu (direct trade) v pestovateľskej krajine, nie v centrálnych skladoch. Máme dosah na všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť výslednú kvalitu. Zároveň dbáme na sociálny rozmer, pokiaľ nakupujeme priamo, tak vieme, koľko farmár dostáva za svoj produkt a vieme sa zaručiť, že cena je férová a stačí mu nielen na dôstojný život, ale napríklad, je schopný poslať svoje deti do školy a aj si niečo ušetriť.
Kvalita na jazyku: Dodávateľov som našiel priamo v Rwande, dá sa povedať, že v teréne. Bolo to náročné – tých ľudí musíte hľadať bez možnosti, že by ste si pozreli telefónne číslo na internete, veľa vysvetľovať, prekonať komunikačné bariéry. Dnes máme v Rwane troch partnerov. Prvými sú farmári Simeon a Irenee z Rwandan Westhills coffee, od nich máme kávu Garuka, s ktorou sme začali a považujem ju za famóznu kávu. Ďalším partnerom je David z Huye Mountain coffee, od ktorého budeme mať absolútnu špecialitu Huye Mountain Gako, jednoodrodovú výberovú kávu z malej dediny na juhu Rwandy s excelentnou chuťou čokolády, pomarančov a cukrovej trstiny. Vypestovali jej len niekoľko stoviek kíl, čiže v ponuke ju budeme mať len do vypredania zásob. A za partnera pre čaj sme si vybrali firmu Sorwathe s produkciou najkrajších rwandských čajov s absolútnym dôrazom na kvalitu s početnou komunitou odborníkov zo Srí Lanky, ktorí dohliadajú na pestovanie. Povedal by som, že všetko, čo ponúkame sú špeciality.
Tvorivý priestor: Práve ho pripravujeme. Goriffee kaffeehaus bude kaviareň (a obchod) na Panenskej ulici v Bratislave. Doteraz nás ľudia mohli stretávať na rôznych podujatiach, od trhov po festivaly.
Koľko ľudí, toľko chutí: Obľúbenosť kávy do veľkej miery závisí od jej renomé. Hoci my vieme, že máme skvelú kávu, musia to vedieť aj ostatní. Preto sme s kávovarom všade, kde sa dá. Nič nenahradí osobný kontakt, možnosť priamo ochutnať produkt.
Keď oči jedia: V Európe predáva obal. A dovezená Garuka nemala pekné obaly. Dizajn nie je v Afrike témou. Museli sme sa s tým popasovať, a tak sme začali používať etikety. Takisto je to aj s prípravou – napríklad espresso musí mať peknú penu, hoci pijete kávu, a nie penu. Tieto detaily si ľudia všímajú. Pri Gaku alebo čajoch to máme trochu jednoduchšie, tieto produkty budeme baliť na Slovensku, teda obaly budú presne podľa nášho gusta. V zásade by som pri káve odporúčal, aby sa ľudia pozreli radšej dovnútra balíčka, ako vyzerá zrno, či je pekné, rovnako upražené, nepolámané a bez vád. To dôležité pri káve je vždy pod obalom. Rovnako ako pri ľuďoch.
Láska ide cez žalúdok: Neviem, či láska, ale celkom určite si taký človek, ktorý pre mňa niečo chutné pripraví, získa moje sympatie.
Čo najradšej dostávam: Vo všeobecnosti si cením, ak na mňa niekto myslí. Na konkrétnych daroch mi až tak nezáleží. Vážim si, že niekto si dal námahu a niečo pre mňa vymyslel.
Čo najradšej darujem: Dary väčšinou riešim na poslednú chvíľu. Daroval som už všetko možné, väčšinou s dôrazom na osobitosť, aby to bolo niečo špeciálne. Často to nemá žiadnu peňažnú hodnotu alebo vôbec žiadnu hodnotu, len to jednorázovo pobaví. Pre mňa je dôležité, aby dar potešil, pobavil, chutil, i keď len v krátkom momente. Málokedy darujem niečo užitočné.
Na sviatočnom stole: Na sviatočnom stole sme zvyknutí na hromadu špecialít, veľa z nich jeme iba raz za rok, napríklad oblátky. Nie je však nič lepšie, ako si spraviť malý sviatok každý jeden deň v roku. A na to sú naše kávy a čaje ako stvorené.
Paštikárna Delikatesy
Darček: Niečo lahodné s vôňou mäska.
Kto stojí za nápadom: Manželia Katarína a Jiří Jelínkovci
Kde sa vzala láska k paštétam: Varenie bolo láskou nás oboch už predtým, než sme sa ako partneri stretli. Jiří rád experimentoval a využíval skúsenosti, ktoré nadobudol v detstve s tetou Stázinkou a babičkou Eliškou. Ony boli totiž profesionálne „hospodyňky“, ktoré varili prvorepublikovú českú kuchyňu. Ja som veľkú časť detstva strávila u svojho dedka Zsigmonda, ktorý bol vášnivý rybár a kuchár, a tak moju „chuťovú mapu“ najviac ovplyvnila maďarská kuchyňa. Naším stretnutím sa záľuba v dobrom jedle akoby znásobila. Obaja sme pracovali v hostinci Jiřího brata, a ten nám dal plnú dôveru. Raz pozval šéfkuchára Zdenka Pohlreicha a on nás naučil pripraviť prvú paštétu. Bola to kačacia paštéta a asi poldruha roka sme ju potom pretvárali k obrazu svojmu (smiech) – menili pomery, prísady a technológiu. Až jedného dňa už to nebola Pohlreichova, ale naša paštéta. Raz sme ju ponúkli kamarátom na narodeniny a hostia nás začali prehovárať, aby sme také paštičky robili do ich kaviarne. Záujemcov pribúdalo, až sme sa napokon rozhodli, že to skúsime robiť naplno.
Čo nám na začiatku nechýbalo: Hlavne sme mali veľkú podporu okolia. Veľa kamarátov nám držalo päste a vo chvíľach, kedy nám zdĺhavé cesty zákona brali vietor z plachiet, nám opakovali: „Veríme vám, vám sa to podarí, robíte to dobre“.
Čo ide „do skla“: Keď vzniká nová paštéta, hlavná je predstava chuti. Či bude razantná, alebo jemná; tradičná, alebo prekvapivá; pre ženy, alebo viac pre mužov; rustikálna, alebo elegantná; zemitá, alebo vzdušná… Potom si vyberieme nosnú surovinu, ktorá môže naplniť našu predstavu a ďalej hľadáme ostatné prísady. Tiež je dôležité vyberať kvalitné suroviny, byť dôsledný a mať vysoký štandard.
Kvalita na jazyku: Vyrábame paštéty zo zvierat, ktoré mali počas života možnosť voľného pohybu ako zverina, vodné vtáky. Vajíčka nám vozí pán, ktorý chová sliepky vo voľnom výbehu. Keďže paštéty vyrábame len my dvaja, máme nad surovinami aj celým procesom plnú kontrolu. Žiaľ, ešte stále je u nás nedostatok niektorých surovín – napríklad tmavých husacích pečienok alebo zajacov, a tak ich musíme dovážať. Maslo používame francúzske. Robíme z neho totiž prepustené maslo a na tom sa kvalita veľmi prejaví. Nepoužívame žiadnu chémiu. Máme mäsiara, ktorý pre nás vyrába bôčik bez rýchlosoli.
Tvorivý priestor: Naša výrobňasídli v starom pavlačovom dome, kde nie je skoro žiadny pravý uhol a všetko je guľaté, má to svoje čaro. Obaja máme radi „krásno“ a keďže sme tušili, že v našej výrobni – kuchyni budeme tráviť veľa času, dali sme si záležať na každom detaile, farbe futier a stien, vešiačikoch na kabát, murovaných peciach, svetlách… Všetok náš nerezový nábytok robil Jiří, takže je presne nám a priestoru na mieru a je originálny. Zároveň sme vďaka tomu dosť ušetrili. Atmosféru si dotvárame každý po svojom. Jiří rád počúva rádio – vážnu hudbu, hovorené slovo a ja pri varení tancujem a spievam.
Koľko ľudí, toľko chutí: Každému sa zavďačíme inou paštétou a zároveň sa nikdy nezavďačíme úplne všetkým. Preto, keď predávame paštéty na trhu, dávame každému zákazníkovi ochutnať všetky druhy, aby si mohol vybrať. Naše paštéty sú veľmi rôzne a niektoré (napríklad zajačia) dosť špecifické, preto ich neradi predávame bez ochutnania. Samozrejme, máme radi spokojných zákazníkov. Každý človek dáva najavo inak, čo si myslí a čo cíti. Na každom trhu v bratislavskej Starej tržnici sa objaví niekto, komu potom hovoríme „žiarič“. Väčšinou príde s neutrálnym výrazom, ochutná a… rozžiari sa – zmení sa mu výraz tváre, očí –- vyzerá šťastný. To je pre nás obrovská radosť
Keď oči jedia: Paštéta jehmota mäsovej farby. Keďže nepoužívame antioxidanty, nie je ani úplne ružová. Preto sme sa rozhodli pre iný estetický efekt a paštéty plníme do krásnych skiel s oranžovou gumičkou a patentným uzáverom – zálohujeme ich. Etikety pre nás vymýšľa kamarátka Romana Zubalová, grafička, ktorá sa dnes živí výrobou makroniek Republika. Etikety sú pestrofarebné, ornamentálne a obopínajú celý obal. Sme do nich zaľúbení!
Láska ide cez žalúdok: Mám rada, keď mi niekto uvarí jedlo s podpisom osobnosti – môj záujem o toho človeka hneď stúpne. Ja sama milujem prípravy na hostiny – inšpiráciu surovinami, vymýšľanie konceptu, varenie a napokon čakanie na reakciu…
Čo najradšej dostávame: Kvety, dobré víno, „laskominy“, príspevok na dovolenku, prianie od srdca, objatie, spoločný tanec… Nepotrebujem predmety – všetko také mám.
Čo najradšej darujeme: Katarína: V podstate to isté, čo dostávam. Snažím sa obdarovaných nezahlcovať zbytočnosťami. Jiří: Vymyslieť prekvapenie je zložité. Môj dospelý syn sa u nás v septembri zastavil a so záujmom ovoniaval povestnú ohromnú maďarskú klobásu, natlačenú v bránici. Vravel som mu, ako sme ju ochutnali v Budapešti na trhu a že je úžasná a musí schnúť až do Vianoc. Vtedy neprišiel na to, že ju dostane pod stromček. To bude radostné zvítanie (smiech)!
Na sviatočnom stole: Naše paštéty môžu mať ľudia pripravené ako pohostenie, ako predkrm s chrumkavým bielym pečivom a veľmi často ich využívajú ako darček pod stromček. Tento rok na Vianoce pripravujeme našu novú paštétu – kačaciu s vlašskými orechmi – krásne dopĺňa sviatočnú atmosféru a nebude chýbať ani na našom štedrovečernom stole.
Tánine delikatesy
Darček: Niečo sladké, niečo pikantné.
Kto stojí za nápadom: Tatiana Leová
Kde sa vzala láska k džemom: Odmala milujem jedlo a všetko okolo neho. U nás doma sa vždy dobre a často varilo, čo vo veľkej miere ovplyvnila skutočnosť, že mám polovičné ázijské korene. V Ázii sa varí na dennej báze a najmä zdravo. Asi tak ku koncu štúdia na VŠ som začala viac dbať na to, čo jem, detailnejšie čítať zloženie výrobkov na etiketách a viac selektovať potraviny a zdroje. Keďže potraviny v supermarketoch sú často plné chémie, prestala som kupovať polotovary, viac variť a džemy, omáčky či pestá si pripravovať v domácich podmienkach. A keďže mám rada netradičné veci, začala som experimentovať s chuťami a ingredienciami. Tak vznikol môj prvý broskyňový džem s levanduľou a bourbon vanilkou, marhuľový s rozmarínom a čili a postupne som rozšírila škálu ingrediencií o víno, sušené jedlé kvety či oriešky. Fantázii sa medze nekladú, a to ma na tom najviac baví. Neskôr som začala vyrábať aj čatní a piecť špaldové levanduľové sušienky z poctivých ingrediencií. Novinkou sú fruit rolls (vysušené ovocné pyré bez prídavku cukru) ako zdravá náhrada žuvacích cukríkov – deti ich milujú.
Čo mi nechýbalo, keď som začínala: Na začiatku som svojimi jedlými kúskami obdarúvala kamošky a rodinu, postupne sa záujem o moje výrobky zvyšoval, a tak som si založila stránku na Facebooku (Tánine delikatesy). Stále to však robím v malom, z každého druhu navarím zopár kúskov, ide o limitované edície. Okrem toho som v lete rozbehla kurzy varenia, kde ľudí učím, ako variť netradičné džemy, čatní a prírodnú kozmetiku bez chémie. Teší ma, keď na kurz prichádzajú ľudia so záujmom o zdravšiu stravu a sú na podobnej vlnovej dĺžke ako ja.
Čo ide „do hrnca“: Moje džemy neobsahujú žiadne umelé konzervanty a stabilizátory. Varím ich tradičnou metódou, ako to robievali naše staré mamy. Podiel ovocia na 100g výsledného produktu často presahuje 100g. Ďalšou pridanou hodnotou sú netradičné chute a kombinácie. Nájdete u mňa slivkový džem s merlotom a lieskovými orechmi aj čatní z červenej repy s brusnicami a estragónom… Vymýšľanie nových kombinácií je moja pasia!
Kvalita na jazyku: Cez leto nakupujem ovocie od kamaráta, ktorý má veľký ovocný sad a nepoužíva pesticídy a umelé hnojivá. Michala poznám už dlhšie, je to vášnivý záhradkár a vyznávač zdravého životného štýlu a o svoje ovocie sa stará s láskou. V zime sa snažím variť zo zimných odrôd ovocia, jabĺk, hrušiek a často používam citrusové plody. Bylinky a jedlé kvety si pestujem na záhrade, do varenia používam len tie. Na kvalite ingrediencií mi veľmi záleží.
Keď oči jedia: Svoje výrobky balím do vkusných sklených pohárov a používam zlaté viečka. S etiketami zatiaľ veľmi neexperimentujem, ale zvažujem jemnú estetickú zmenu. Záleží mi, aby každý jeden balík, ktorý odošlem, potešil oko zákazníka, preto ich balím do prírodného hnedého papiera a dekorujem sušenými kvetmi.
Láska ide cez žalúdok: Na jedlé darčeky a pozornosti som veľmi zaťažená. Moja rodina, kamaráti a známi to dobre vedia a som v siedmom nebi, keď mi naši privezú koreniny a bambusové paličky z Vietnamu alebo keď mi klientka pošle miestne delikatesy z Talianska. Takisto to funguje aj recipročne. Rada obdarúvam ľudí svojimi domácimi kúskami a teším sa, keď im chutí.
Čo najradšej dostávam: Na Vianoce väčšinou dostávam nových kuchynských pomocníkov, knihy s gastronomickou tematikou či poukážky na kurzy varenia. Ale nepohrdnem ani dobrou knihou či originálnym šperkom, asi ako každá žena. Tieto Vianoce by ma potešil multifunkčný robot Kitchen Aid alebo poznávací zájazd do Toskánska (smiech).
Čo najradšej darujem: Som skôr typ, ktorý zháňa darčeky na poslednú chvíľu, ale vždy mávam približnú predstavu, čím by som dotyčného potešila. Keďže moji blízki sú podobní foodie nadšenci ako ja, väčšinou vyberám jedlé darčeky.
Na sviatočnom stole: Konzervatívnejším typom by som odporučila moje vianočne ladené džemy s príchuťou škorice, klinčekov, vlašských orieškov či vína. Na sviatočné palacinky, do sacher torty alebo primiešať zopár lyžičiek do krému torty. Milovníci experimentov a odvážnejších chutí by mohli skúsiť kombináciu pečeného mäsa alebo steaku s džemom (napríklad cibuľový džem so škoricou, klinčekmi a balzamikom), k tvrdým syrom a orechom na silvestrovskom stole. Čatní sa skvele hodí ku sviatočnému pečenému mäsu, ku grilovanému hermelínu, na foie gras alebo na silvestrovské tapas. A fruit rolky ocenia tí, ktorí si chcú zamaškrtiť, ale vyhýbajú sa cukru.
Sirupy Herbert
Darček: Niečo na osvieženie.
Kto stojí za nápadom: Mário Marko
Kde sa vzala myšlienka vyrábať domáce sirupy Herbert: Určite nebudem jediný, kto bol odchovaný na sirupoch od starých rodičov. Naša babka Stazka robila každý rok fantastický bazový sirup. V tej dobe som, samozrejme, netušil, že aj ja ho budem niekedy vyrábať, no ak som ako dieťa práve nerobil niekde zlobu, rád som sa motal okolo kuchyne. Navyše, už v detstve som vďaka starému otcovi mohol cestovať po svete a spoznávať rôzne exotické chute a jedlá.
Čo mi nechýbalo, keď som začínal: Som typ, ktorý sa vie ľahko nadchnúť, preskakujem mesiace a roky a veľakrát končím až niekde za horizontom. Málokto chápal moju ambíciu pripravovať a vyrábať sirupy, predsa len to nezapadalo do „bežného rámca“. Začínal som popri práci, doma som si na sporáku pripravoval a v chladničke skladoval moje experimenty, a keďže som sa vždy pohyboval v gastronomickom a barovom prostredí, mal som možnosť nechávať ľuďom degustovať moje výtvory. Reakcie som dostával hneď z prvej ruky. To bolo dôležité a dodávalo mi to odvahu pokračovať ďalej. Neskôr, keď sa moje sirupy dostávali viac do povedomia a záujem o ne rástol, cítil som, že sa oplatí do toho ísť so všetkým, čo mám a zariskovať.
Čo ide „do hrnca“: Vyrábame macerované sirupy (lúhované za studena), ktoré sú náročnejšie na prípravu, spracovanie a vyžadujú väčšiu starostlivosť pri skladovaní. Každý druh má individuálny postup prípravy, dôležitý je čas, teplota v určitých štádiách, prekladanie daných surovín v správnom poradí a podobne. Taktiež ingrediencie a hlavne ich sofistikované kombinovanie nie je bežné na slovenskom ani zahraničnom trhu. A alfou a omegou našich produktov je kvalita surovín. Toto celé už len treba robiť pravidelne, deň čo deň a je to… (smiech)
Kvalita na jazyku: Keď hľadáme nové ingrediencie, nechávame si posielať rôzne vzorky, porovnávame kvalitu a ich chuťový i vonný profil. Ak u nás práve trvá sezóna ovocia či byliniek, vyhľadávame lokálne zdroje. Mimo sezóny máme svojho väčšieho dodávateľa. Plánujeme však vlastný ovocný a bylinkový sad, kde si budeme môcť dopestovať aspoň časť toho, čo spotrebujeme.
Tvorivý priestor: Akože či meditujem v strede drevenej pyramídy a prijímam energiu z vesmíru? Osobne nemám iba jedno miesto, kde je mi najlepšie. Inšpirácie prichádzajú v rôznych situáciách a na rôznych miestach. Z veľkej časti ma inšpirujú kamaráti a zároveň kolegovia, ktorí majú skvelé nápady a vďaka ktorým je naša práca aj zábavou. V našej výrobni nikdy nechýba dobrá hudba a dobrá nálada. Sme taká „veselá kopa“ a neberieme sa príliš vážne. Vtedy je, ako hovoríme, ,,šecko na porádečku“.
Koľko ľudí, toľko chutí: S našimi zákazníkmi sa osobne stretávame pomerne často na rôznych trhoch a podujatiach. Vždy majú pre nás zaujímavé tipy a našťastie pozitívne reagujú na naše produkty. Zlú kritiku sme ešte nezožali, skôr sme spočiatku cítili nedôveru k istým kombináciám. Nad bazalkou so zeleným korením alebo uhorkou s limetkou ľudia nechápavo krútili hlavou, vraj „bazalka ide na pizzu a uhorka do šalátu“, ale keď vyskúšali, ostali príjemne prekvapení. Ukazujem ľuďom, že v tvorbe hranice neexistujú.
Keď oči jedia: Zo začiatku to bola iba holá fľaša bez etikety a názvu, ten pre mňa nebol dôležitý. Všetci vedia robiť okolo seba bubliny, no ja som sa chcel presvedčiť, že ľudia ocenia hlavne kvalitu bez akéhokoľvek prehnaného marketingu. Vždy sa mi páčil jednoduchý, čistý dizajn, ktorý sa na nič nehrá. Vymyslel som si štítok na ľanovom motúziku a funguje to doteraz. Postupne rozvíjam aj ďalšie nápady, ale všetko má svoj čas…
Láska ide cez žalúdok: Rozhodne áno (smiech).
Čo najradšej dostávam: Pre mňa osobne je najlepším darčekom mamina rybacia polievka na štedrovečernom stole, ktorú jedávam len na Vianoce a potom celý rok zasa čakám. Podľa mňa by sme si mali všetci dávať maličkosti, veď si pozrite štatistiky infarktov okolo Vianoc. Ale na rovinu, vždy nás predsa poteší, keď sa nám niekto nečakane trafí do túžby. Ja v období najväčšieho zhonu nezháňam nič, takže to pripadne na poslednú chvíľu, ale vtedy už mám zhruba naplánované, čo a kde a v priebehu pár dní si to všetko obehnem…
Čo najradšej darujem: Keď už naozaj neviem čo, rád sa poohliadnem po niečom vtipnom… Smiech predsa poteší každého. Jedlé a pitné dary? Určite áno! Siahnuť po niečom naozaj dobrom, darovať druhému chuťový zážitok, ktorý si nedoprajeme každý deň, to je predsa rovnako hodnotné.
Na sviatočnom stole: Pri takýchto udalostiach máme príležitosť pripraviť si čosi špeciálne. Keď príde na nápoje a ich podávanie, existuje veľa spôsobov, ako to urobiť. Kvalitný sirup je úžasná vec ako základ pre každú ďalšiu tvorbu. Používajte k nemu čerstvé bylinky ako mäta, bazalka, rozmarín, tymian, spolu s vodou, alebo sódou, prihoďte nejaké citrusy, čerstvé figy, zázvor, vanilkové struky. Skrátka, čokoľvek vám napadne, skúste to. Hrajte sa.
