Zuzana Bosá
Vianočná spomienka
Nitrianske Divadlo Andreja Bagara prichystalo malé herecké prekvapenie pre všetkých, ktorí obľubujú pokoj a tradície vianočných sviatkov, ba i pre tých, ktorí hľadajú únik z bláznivého kolotoča predvianočných príprav. Inscenácia Vianočná spomienka stvárňuje Vianoce v dojemne úprimnom svetle a predstavuje hlbokú, priam nostalgickú spomienku Buddyho, ktorý kedysi dávno ako sedemročný chlapec prežil nezabudnuteľné Vianoce so svojou šesťdesiatročnou uletenou tetou Sook. Dobrodružstvo, hravosť i spev tvoria gro Vianočnej spomienky, ktorá roztočí cengáčik nejednej duše i bez sviečok. Inscenáciu režíruje Svetozár Sprušanský, hudobne upravil Peter Zagar, texty piesní napísal skvelý Peter Uličný, no a herecké výkony predvedú Lenka Barilíková a Marián Viskup.
Mandragora
Píše sa druhá dekáda 16. storočia a ambiciózny Talian Niccoló Machiavelli, politik, spisovateľ a filozof, si čas v nútenom exile za politické sprisahanie voči Mediciovcom kráti písaním nevšednej divadelnej hry. V tzv. commedia erudita Mandragora odhaľuje neladné krivky talianskej spoločnosti – skazenosť, hlúposť i poverčivosť. Hru údajne inšpiroval skutočný príbeh z roku 1504 a odohráva sa v rodine postaršieho hlupáka Mikulu, ktorý túži splodiť dediča so svojou očarujúcou mladuchou Lucreziou. Na scéne sa znenazdajky objaví záhadný Kalimach, všetkými masťami mazaný intrigán a rafinovane využije Mikulovu obmedzenosť. Motivácia je prostá a zároveň krásna ako samotná Lucrezia. Kalimach prezlečený za doktora presvedčí Mikulu, že dávka mandragory posilňuje plodnosť, no prvý muž, ktorý strávi noc so ženou, užívajúcou zázračný korienok, zahynie. Vyplašený Mikula preto rýchlo nájde dobrovoľníka, ochotného zomrieť. Lucrezia tak strávi noc s obetavým kandidátom, svojím budúcim milencom. Určite už tušíte, s kým. Inscenáciu, okorenenú štedrou dávkou satiry, v réžii Juraja Bielika premiéruje trnavské Divadlo Jána Palárika 13. decembra.
Einsteinova žena
Keby ste požiadali Alberta Einsteina o objasnenie teórie relativity, nepochybne vám rýchlosťou svetla predvedie nezabudnuteľnú prednášku. Ako by však vysvetlil svoje postoje v osobnom živote? Zrejme by ste ho „nachytali na hruškách”. Inscenácia Petra Pavlaca s názvom Einsteinova žena, za ktorú si úspešný slovenský dramatik stihol prevziať prestížnu cenu Alfréda Radoka 2014, zachytáva obdobie Einsteinovho posledného stretnutia so svojou prvou ženou Milenou. Píše sa rok 1933, Einstein plánuje utiecť z pazúrov nacistického Berlína so svojou druhou manželkou a zároveň sesternicou Elsou. Po ceste sa však rozhodne navštíviť svoju prvú rodinu, žijúcu v Zürichu, 29 ročného syna Hansa-Alberta, 23-ročného Edurda v pokročilom stave schizofrénie a bývalú manželku Milenu. Napätie medzi oboma stranami je nezmerateľné, navyše, Albert s nimi vo svojom závete vôbec nepočíta. Po poslednom stretnutí s Milenou predsa len mení odmietavý postoj voči synom, ba priznáva i vlastné omyly. Čo primälo neomylného génia nečakane zmeniť svoj postoj, dozviete sa v bratislavskom divadle Astorka Korzo ´90, ktorá Einsteinovu ženu svetovo premiérovala v októbri 2014. Režíruje Patrik Lančarič, hudobnú réžiu pripravil Vlado Šarišský a v hlavných úlohách sa predstavia Zita Furková, Peter Šimun, Róbert Jakab, Matúš Kvietik a i.
Čardášová princezná
V decembri zaradí banskobystrická štátna opera do repertoáru jednu z najhranejších operiet sveta. Čardášová princezná z dielne operetného velikána Emmericha Kálmána už pred sto rokmi prilákala do jagavých operných sál zástupy nadšencov. Od svojej svetovej premiéry v roku 1915 vo viedenskom Johann Strauß-Theater si počas dvojročnej sezóny údajne vyslúžila úctyhodných 533 repríz. Pre svoju popularitu zdobila počas 1. svetovej vojny plagáty európskych, ruských aj amerických divadiel. Príbeh budapeštianskej kabaretnej speváčky Sylvy, odchádzajúcej na turné do Ameriky a jej ctiteľa, kniežaťa Edwina, sa skomplikuje v momente, keď zamilovaný šľachtic vysloví žiadosť o ruku. Intrigy, nedorozumenia a vášeň bujaro roztancujú ľudské osudy v rytme temperamentného čardáša či uhladeného valčíka. Operetu o troch dejstvách hudobne naštudoval Ján Procházka, režíruje Imre Halasi a v hlavných úlohách sa predstavia Katarína Procházková, Eva Melichaříková, Robert Smiščík, Dušan Šimo, Štefan Šafárik, Alena Hodálová a i.