Z najsevernejšieho štátu Európy
Simonetta Zalová
Štvorprstí trolovia
Neznalí si myslia, že trolovia sú trpaslíci, ale opak je pravdou. Sú to obri! A vždy boli, sú aj budú nepriateľmi ľudí aj bohov. Trolovia vychádzajú zo svojich úkrytov po západe slnka a domov sa vracajú pred brieždením. Ak sa ich dotkne slnečný lúč, na mieste skamenejú. Trolovia majú rôzne znaky. K tým najčastejším patrí ohnutý nos, len štyri prsty na všetkých končatinách a dlhý huňatý chvost. Chvostov môžu mať aj viac, napríklad trolica Grýla ich má 15, na každom z nich jej visí 100 vriec a v každom vreci má uväznených po 20 neposlušných detí. Grýla je nepriamo zviazaná s Vianocami prostredníctvom svojich 13 synov, vianočných mužíkov (jólasveinar), ktorí prichádzajú z hôr každý deň od 12. do 24. decembra a dobrým deťom nechávajú malý darček v čižmičke za oknom. Kto neposlúchal, toho v čižme čaká zablatený zemiak.
Islandská vianočná rozprávka
Kde bolo, tam bolo, žila raz v horách zlá obryňa Grýla, ktorá mala 13 synov a jedného čierneho kocúra. V predvianočnom a vianočnom čase ako prvý schádza z hôr Stekkjastaur (12. decembra), má drevené nohy a plaší ovce v košiari. Jeho brat Giljagaur kradne smotanu z čerstvo nadojeného mlieka, Stúfur najradšej vykráda zvyšky v kuchyni, Thvörusleikir sa špecializuje na olizovanie dobrôt z ukradnutých variech, Pottasleikir vyhľadáva neumyté hrnce, ktoré vylíže tak, že sa lesknú ako nové, pred Askjasleikirom nie je v bezpečí žiadna miska, Hurdaskellir má zo všetkého najradšej, keď môže riadne tresknúť dvermi, Skyrgámur zbožňuje skyr (jemný tvaroh) a Bjúgnakraeir je zlodej klobások. Tri dni pred Vianocami v tmavých oknách straší Gluggagaegir, deň po ňom prichádza Gáttathefur a pokúša sa vyňuchať všetku vôňu vianočného pečiva. Ketkrókur sa prikradne 23. decembra a šup, už má vyúdené jahňacie stehno vo svojom batohu. Ako posledný prichádza na Štedrý deň Kertasníkir a kradne ľuďom lojové sviečky. Tie boli v dávnych dobách veľmi vzácne, lebo včelí vosk sa vozil až z pevniny…
Elfovia sú všade
Islanďania v tom majú úplne jasno: fakt, že žiadneho trola, elfa či škriatka nevideli, ešte neznamená, že neexistujú. Takto šalamúnsky vám odvetia, keď sa ich spýtate, či veria v nadprirodzené bytosti. O pôvode elfov sa na Islande rozpráva takáto legenda: kedysi pán boh prišiel na návštevu k Adamovi a Eve, ktorí práve umývali svoje deti. Tie ešte ufúľané Eva v rýchlosti schovala, no boh je vševedúci, a tak hneď spoznal, že niektoré z detí chýbajú. „Čo človek skryl pre bohom, to boh skryje pred človekom,“ vyriekol. Tak sa zrodili skryté bytosti, na Islande nazývané álfar (elfovia). Vysokánski elfovia majú ľudskú podobu a na rozdiel od ľudí sú všetci krásni, vznešení a – neviditeľní. Celkovo sú voči ľuďom priateľskí, problémy vznikajú, keď človek (často nechtiac) naruší ich územie. Stáva sa to napríklad pri stavbe ciest, ktoré môžu pretínať elfské obydlia. Tie však treba rešpektovať, inak sa môžu začať diať rôzne nepríjemné veci. Pred pár rokmi došlo na Islande ku sťahovaniu početnej rodiny elfov. Cez osobu, ktorá vie s nimi komunikovať, sa dohodlo, že elfská rodina odíde z daného miesta aj so skalou, v ktorej býva. Skalu teda opatrne previezli loďou na ostrov Heimaey a tam elfom vybrali pekné miesto s výhľadom na more. Celé sťahovanie riadil istý poslanec parlamentu, ktorému pri nehode v roku 2010 elfovia údajne zachránili život.
Veselé Vianoce alebo Gledileg Jól!
Ako vyzerá štedrovečerný vianočný stôl po islandsky? V rodinách, ktoré vyznávajú staré tradície, sa pečie rjúpa, po našom Snehuľa kapcavá, malý vták z čeľade bažantovitých s chuťovo výrazným tuhým tmavým mäsom. Kto ho chce mať na tanieri, ten si ho musí aj sám (za prísnych podmienok) uloviť. Iné rodiny dávajú prednosť údenej jahňacine (hangikjöt) so skaramelizovanými sladkými zemiakmi. Na slávnostnej tabuli nesmie chýbať sladkokyslá nakladaná kapusta, nakladaná červená repa a sterilizovaný hrášok. Predvianočné pečenie sa deje v znamení laufabraudu, teda rezancového cesta, vyvaľkaného na tenkú placku, ktorá sa ozdobne vyreže a vypraží v horúcom tuku.