Afronaso spinosa a Calampocus zambiaensis. To sú latinské názvy drobných skákavých blanokrídlovcov (nie viac ako 7 mm), ktoré ako celkom nový druh objavila počas expedície v Zambii. Hovorí, že hoci už vedci oficiálne zaradili do rôznych kategórií približne milión druhov hmyzu, predpokladá sa, že ich na svete žije okolo osem miliónov druhov. A tak v entomológii (náuke o hmyze) je vraj celkom bežné, že objavíte nový druh. „Tak či tak, je to úžasný pocit, že som i ja mohla prispieť ku zvýšeniu počtu objavených živočíchov na tejto planéte!“ priznáva mladá entomologička Lucia Chmurová.
1. Veľa sa hovorí, že ak vymrú včely, ľudstvo má na prežitie iba niekoľko týždňov. Ako je to s ostatným hmyzom?
Každý organizmus má v prírode svoje miesto, niektoré druhy sú doslova kľúčové a keď ich odstránime, ekosystém sa môže úplne zrútiť. Existujú aj druhy, ktoré neplnia takúto presnú rolu, ale sú súčasťou celkových biotopov a pretože v živote na Zemi je všetko poprepájané, nikdy presne nevieme, čo by sa mohlo stať, ak by niektoré články zmizli. Pavúky, ktorých sa v našich domácnostiach desíme, môžu byť užitočné napríklad aj na chytanie múch a samotné pavúčie vlákna už inšpirovali rôzne sféry ľudskej činnosti na výrobu materiálov, napríklad v technológii alebo medicíne. Veľa ľudí vníma prírodu, a hlavne živočíchy, čisto egocentricky – aký má prospech pre ľudstvo ten a ten druh… Často sa rozplývame nad chutne vyzerajúcimi chlpatými zvieratkami, napríklad koalami a kvôli nevábnemu vzhľadu odvrhujeme iné, hoci majú v prírode nenahraditeľnú funkciu, spomeňme trebárs dážďovky.
2. V Anglicku ste pracovali pre neziskovku, ktorá sa zaoberala čmeliakmi, potom pre ďalšiu, ktorá študovala motýle a mole. Čo také zaujímavé ste skúmali na moliach?
Veľa entomológov sa venuje len jednej skupine hmyzu, dokonca niekedy len jedinej čeľadi celý život (napríklad lienky), až sa vypracujú na svetové autority. Rôzne krajiny totiž majú rôzne zoskupenia hmyzu, a to už nehovorím o iných kontinentoch, napríklad len takých lienok existuje vo svete vyše 6.000 druhov. Ja som fungovala na podobnej trajektórii, v londýnskom múzeu som sa štyri roky venovala africkým chrobákom. Potom som sa ale rozhodla, že si rozšírim obzory, spravila som si magistra a zamestnala sa v neziskovkách, ktoré boli síce tiež spojené s hmyzom, ale zahŕňali aj veľa práce s ľuďmi, školami, rôznymi mestskými klubmi a autoritami. A čo sa molí týka, ktoré som študovala v rámci práce pre Butterfly Conservation developer, zaujímavé napríklad je, že niektoré ich húsenice si vedia v zime vyprodukovať špeciálnu zložku, niečo ako nemrznúcu zmes, vďaka ktorej odolávajú chladu až do -60 °C a žijú aj v Arktíde. Málokto si tiež uvedomuje, že aj mole sú dobrí opeľovači, takisto ako muchy, motýle a dokonca aj osy.
3. Súčasťou vašej diplomovej práce bol aj výskum v teréne, dva mesiace ste takto strávili v Papue Novej Guinei…
Skúmali sme prepojenia medzi rôznymi stupienkami v ekologických sieťach. Čo sa napríklad stane, ak by sme z ekosystému odstránili dravce (v našom prípade vtáky a netopiere) a premnoží sa hmyz, ktorý zožerie všetky listy na stromoch. Prestali by v tom dôsledku rásť stromy? Bol to zložitý experiment, obaľovali sme koruny stromov do sietí a potom študovali následky. Toto sme opakovali v štyroch rôznych nadmorských výškach, pomáhali nám pritom domorodci z lokálnych komunít, u ktorých sme jedli aj spali. V najvyššej polohe bol nedostatok vody, a tak sa moja „sprchová situácia“ menila od misky s vodou až po obrovskú divokú rieku v tej najnižšie položenej dedine (smiech).
4. Štyri roky ste pracovali v londýnskom Prírodopisnom múzeu, kde sa inak nachádza jedna z dvoch najväčších zbierok hmyzu na svete…
Áno, napríklad len kolekcia chrobákov, kde som pracovala, obsahuje okolo 10 miliónov vzoriek a podobné čísla platia pre motýle, osy, atď. Táto budova skrýva neuveriteľné bohatstvo, je v nej „zakatalógovaný“ každý živý aj neživý druh. V múzeu som veľa času trávila aj za mikroskopom, ale raz či dvakrát do roka som sa zúčastnila zberateľských expedícií do Zambie a Bornea. Spravidla šlo o štvortýždňové výpravy na nepreskúmané miesta v týchto krajinách. Často sme sa dostali do úplnej divočiny, kde nám lokálny tím postavil kemp prakticky z ničoho, sprchový kút niekde pod stromom, stany na a pod nepremokavými plachtami, chleba sa piekol v zemi a my sme hľadali hmyz. Od rána do večera, aj v noci popri generátore na svetelné lapače. A takto sme sa presúvali z miesta na miesto niekoľko týždňov. Na jednej z týchto expedícii v Zambii som objavila dva nové druhy hmyzu: Afronaso spinosa a Calampocus zambiaensis. Slovenské názvy pre nich, žiaľ, neexistujú, ale ide o malý skákavý hmyz príbuzný cikádam. Skutočnosť, že boli nové, sme zistili až v Londýne pod mikroskopom, totiž oba boli veľké len cca 7 mm, a to sa v teréne študovať nedá. Počas dlhého komplexného procesu ich uznania ako nového druhu, sa musia dôkladne porovnať s ostatnými v tej istej čeľadi a podrobne zakresliť a pofotiť, čo pri hmyze zväčša znamená aj nákresy ich genitálií, pretože to je často to jediné, čím sa líšia od iných druhov.
5. Ktorý kút sveta je pre entomológa hotový raj?
Doteraz som mala veľké šťastie, že som aj na škole a neskôr aj v práci mohla cestovať. Okrem miest, ktoré som už spomínala, som po odchode z múzea pracovala rok na Madagaskare a naposledy sme aj s priateľom precestovali rôzne vedecké stanice v Ekvádore. Ohľadom entomológie sú jednoznačne najlepšie dažďové pralesy, v ktorých sa nachádza úžasné množstvo hmyzu, každý deň vidíte niečo úplne iné a veľakrát pozeráte aj na neobjavené druhy, len si to neuvedomujete. Chcela by som navštíviť čo najviac dažďových pralesov a na svojom „must seen“ zozname mám aj krajiny ako Kongo, Panama a severná Austrália.
6. Ako je na tom Slovensko so svojím prírodným bohatstvom?
Slovensko má obrovskú diverzitu ekosystémov, od lužných lesov okolo riek Morava a Dunaj, stepí ako napríklad Čenkovská step na juhu, alpinských lúk vo vysoko položených pohoriach, pieskových dún na Záhorí až po pôvodné „pralesy“ ako Tichá a Kôprová dolina. Na Slovensku existuje viac ako 100 rôznych oficiálnych biotopov a každý z nich podporuje veľké zoskupenie hmyzu, vrátane druhov, ktoré sú úplne späté a závislé na týchto biotopoch. U nás žije okolo 30.000 druhov hmyzu, vrátane čisto slovenských špecialít, napríklad nový druh veľkého fúzačika, objavený iba prednedávnom (v roku 2015) či druhy slepých jaskynných bystrušiek, ktoré nenájdete nikde inde na svete.
7. Ako si máme predstaviť malú Lucku Chmurovú z Kremnice? Ako behá po kremnických lúkach so sieťkou na motýle?
Cele detstvo a potom neskôr aj letá som trávila na našej chate v horách pri Kremnici. Behali sme po lúkach a lese, kúpali sa v potoku… Prírodu som mala rada vždy, ale nebolo to tak, že by ma hmyz fascinoval viac než iné živočíchy. O entomológiu som sa začala zaujímať až na vysokej škole v Anglicku, dosť veľa našich tripov zahŕňalo hmyz a jeho identifikáciu. Niekoľko profesorov v tom malo záľubu a svoj entuziazmus preniesli aj na mňa. Medzi druhým a tretím ročníkom sme mali možnosť rozdeliť si štúdium a absolvovať prax v odbore a ja som sa vtedy úplnou náhodou dostala na prax do londýnskeho Natural History Museum. Keď som po prvýkrát vstúpila do miestnosti kolekcie chrobákov veľkej skoro ako futbalové ihrisko, už som vedela, že niet návratu späť (smiech).
8. Keby ste mohli zasiahnuť do výchovy školákov na Slovensku, aké aktivity by ste navrhovali ohľadom ochrany prírody?
Nemám prehľad o tom, ako sa dnes vyučuje ekológia na Slovensku, ale napríklad v Anglicku majú základné školy celkom flexibilné osnovy a veľa neziskových ekologických organizácií prepája svoje projekty priamo so školami. Projekty tu musia často zahŕňať prácu s mestskými komunitami a klubmi, ináč nedostanú granty. Podľa mňa všetky aktivity majú najväčší efekt, keď sa do nich môžu ľudia vlastnoručne zapojiť, pozorovať svoje „dielo“ a dlhodobo sa oň starať. Takýto pocit prepojenia ide potom ruka v ruke so zodpovednosťou. Napríklad školy si môžu vo svojom areáli vysadiť vlastné divoké lúky, poprípade žiaci zozbierať húsenice a starať sa o ne, až kým sa nevykuklia. Môj momentálny projekt v Anglicku ponúka tréningy pre mestá, komunity a školy o tom, ako vytvoriť mestské lúky.
9. Ak by sme chceli začať od seba, čo môžeme urobiť my, aby sme pomohli hmyzu, napríklad v našej záhradke…
Vo väčších mestách predstavujú záhrady často jediný zdroj energie pre hmyz. Iný hmyz preferuje iné druhy kvetov, napríklad čmeliaky majú najradšej rastliny s hlbokým hrdielkom – ďatelinu alebo rozmarín, zatiaľ čo muchy a menšie včely uprednostňujú plytké a otvorené kvety – púpavy a divé mrkvy. Bolo by fajn, keby aj záhradkári vysádzali vo svojich záhradkách kvety rôznych tvarov a farieb, tiež aby im kvitli od skorej jari do neskorej jesene – tým by podporili čo najväčšiu škálu hmyzu. A tiež by mohli upustiť od kúpy rôznych „zmutovaných krásavcov“, lebo hmyz sa na vyšľachtených kvetoch so záplavou efektných lupienkov nemôže fyzicky „prebrodiť“ k peľu a nektáru. Tiež je dobré nechať nejaký roh záhradky trošku zdivočieť a celkovo menej kosiť a zhrabúvať pokosenú trávu, to divé kvety nemajú rady. Veľakrát aj na trávniku môžu rásť rôzne divé kvety, len im treba dať šancu vyrásť.
10. Ako našu planétu Zem šetríte vy osobne?
S priateľom sa čo najviac snažíme nakupovať bezplastovo na lokálnych trhoch, tiež sezónnu zeleninu a ovocie. Naposledy sme napríklad našli úžasných predajcov strukovín a zrna vrátane semiačok chia a quinoy vypestovaných v Anglicku! Lokálne alternatívy existujú, len sa do toho treba trošku oprieť. Celkovo sa snažíme kupovať aj kvalitnejšie výrobky do domácnosti, s vylúčením plastu. A hoci nemáme záhradu, zbierame organické zvyšky a potom ich každý mesiac nosíme do kompostu pre lokálnych záhradkárov.
Simonetta Zalová
foto Tim Cockerill
Druhú časť rozhovoru si prečítate v májovo-júnovom dvojčísle MIAU (2020)